Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 341/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti spoločnosti MIRABEL, spol. s r. o. Stará Ľubovňa,

Levočská 29, Stará Ľubovňa, zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym,

Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti MIRABEL, spol. s r. o. Stará Ľubovňa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti MIRABEL, spol. s r. o. Stará Ľubovňa p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 € (tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti MIRABEL,

spol. s r. o. Stará Ľubovňa trovy právneho zastúpenia v sume 374,80 € (slovom

tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov) na účet jej právneho zástupcu

JUDr. Mariána Gelenekyho, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. februára 2017 doručená sťažnosť spoločnosti MIRABEL, spol. s r.o. Stará Ľubovňa,

Levočská 29, Stará Ľubovňa (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“).

2. Sťažovateľka sťažnosť zdôvodnila tým, že na okresnom súde podala

19. januára 2015 návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka – spoločnosť

so sídlom v Bratislave a dosiaľ konkurz nebol vyhlásený. Uznesením okresného súdu

z 30. januára 2015 bolo začaté konkurzné konanie proti dlžníkovi v súlade

s o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“),

ale zo strany okresného súdu došlo k viacerým procesným pochybeniam, ktoré spôsobili

vznik prieťahov v konaní.

3. Sťažovateľka opísala procesný postup okresného súdu s dôrazom na to,

že k samotnému vyhláseniu konkurzu a ustanoveniu správcu došlo až uznesením okresného

súdu z 2. novembra 2015, ktoré však v dôsledku odvolania bolo zrušené a vrátené na ďalšie

konanie Krajským súdom v Bratislave 26. januára 2016.

4. Právomoc ústavného súdu sťažovateľka odôvodnila nezjednaním nápravy

okresným súdom napriek podaniu žiadosti o bezodkladné opakované rozhodnutie listom

z 10. mája 2016, urgencii odpovede na podanú žiadosť listom z 29. júna 2016 a sťažnosti

na prieťahy z 15. augusta 2016 a z 5. januára 2017.

5. V nadväznosti na citáciu § 19 zákona o konkurze sťažovateľka videla porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48

ods. 2 v procesnom postupe okresného súdu v tom, že „súd neurčil termín

pojednávania do 5 dní od začatia konkurzného konania, čím porušil ust. § 19 ods. 1, písm.

a), bod 2. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení

niektorých zákonov nehovoriac o tom, že pojednávanie nariadené na deň 10.04.2015 bolo

odročené na deň 04.05.2015, čím Okresný súd Bratislava I porušil povinnosť určiť termín

pojednávania tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania,

pretože sa konalo po 87 dňoch odo dňa právoplatnosti uznesenia o začatí konkurzného

konania“.

6. Neprimeranej dĺžke konania sťažovateľka pripísala aj úmyselné poníženie hodnoty

majetku dlžníka a zníženie úspešnosti odporovania právnych úkonov v dôsledku márneho

uplynutia lehoty stanovenej § 30 ods. 3 zákona o konkurze. Poukázala tiež na výšku svojej

pohľadávky (2 951 629,15 €), v dôsledku neuhradenia ktorej bola nútená vypracovať

reštrukturalizačný plán a predať značnú časť majetku obchodnej spoločnosti pre účel

uspokojenia pohľadávok svojich veriteľov.

7. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka zdôvodnila tým,

že «právna neistota, v ktorej sa ako veriteľ nachádza je pre túto obchodnú spoločnosť

nielen materiálnou, ale aj nemateriálnou ujmou, ktorá spočíva najmä v oslabení jej dôvery

v súdny systém v Slovenskej republike „najmä pokiaľ ide o rýchlosť konania a využitie

účinných prostriedkov vedúcich k odstráneniu právnej neistoty“. Poukazujeme

na tú skutočnosť, že sťažovateľ - obchodná spoločnosť MIRABEL, spol. s r.o. Stará

Ľubovňa v dôsledku konania dlžníka musela prejsť procesom reštrukturalizácie, čo značne

postihlo jej majetok, ktorý musela sčasti predať za účelom uhradenia svojich záväzkov.

Postihy sú badateľné aj v oblasti personálnej, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že sťažovateľ

musel v dôsledku negatívnej finančnej situácie prepustiť viacero zamestnancov, čo

sťažovateľ považuje taktiež za ujmu nakoľko do výcviku svojich zamestnancov investoval

nemalé finančné prostriedky.».

8. Sťažovateľka navrhla po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydať nález

v tomto znení:

„1. Základné právo sťažovateľa upravené v

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo.

2. Okresnému súdu v Bratislava I sa prikazuje, aby vo veci sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 15.000,- Eur (slovom pätnásťtisíc

eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4. Sťažovateľovi priznáva trovy konania/právneho zastúpenia k rukám ich právneho

zástupcu vo výške 374,80 Eur (slovom tristo sedemdesiatštyri eur a osemdesiat eurocentov),

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľa

do 15 dní od tohto rozhodnutia (nálezu).“

9. K sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril okresný súd podaním z 26. apríla 2017

a zo 16. júna 2017 pod sp. zn. Spr. 3266/2017. Podľa okresného súdu sťažovateľkou

namietané nedodržanie zákonných lehôt stanovených zákonom o konkurze neznamená

automaticky porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

čomu nasvedčuje aj ustálená judikatúra ústavného súdu. Poukázal na posúdenie sťažnosti

sťažovateľky adresovanej predsedovi okresného súdu ako nedôvodnej a na časovú

plynulosť konania, čo deklaroval chronologickým výpisom úkonov súdu. Podľa pripojeného

vyjadrenia zákonnej sudkyne konajúcej v predmetnej veci je potrebné prihliadať

na náročnosť obsahu spisu, na množstvo pristupujúcich veriteľov a tiež na skutočnosť,

že sťažovateľka bola o postupe súdu priebežne informovaná. Zdôraznila prednosť

kvalitného rozhodnutia pred rýchlosťou konania.

10. V reakcii na vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka listom

z 29. júna 2017 opísala priebeh konkurzného konania od podania ústavnej sťažnosti.

Vyslovila nespokojnosť nad zrušením termínu pojednávania nariadeného na 15. máj 2017

a 26. jún 2017. Zdôraznila, že v roku 2016 nebol (s výnimkou vyžiadania si spisu Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Prešove ČVS: KRP-108/2-VYS-PO-2014, spisov

Okresného súdu Bratislava II a reštrukturalizačného plánu) učinený žiaden úkon, ktorý

by preukazoval snahu súdu rozhodnúť o návrhu na vyhlásenie konkurzu čo najrýchlejšie.

Vydanie uznesenia o pristúpení veriteľov považovala za obligatórnu povinnosť súdu.

Zotrvala na ústavnej sťažnosti a na dôvodoch v nej uvedených.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil od ústneho pojednávania

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže

po oboznámení sa s obsahom konkurzného spisu dospel k názoru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Ústavný súd podľa sťažnosť sťažovateľky

prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených

v . Po predbežnom prerokovaní návrhu prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie uznesením zo 16. mája 2017.

14. Z obsahu konkurzného spisu ústavný súd zistil takýto priebeh konania:

- 21. januára 2015 bol podaný návrh sťažovateľky na vyhlásenie konkurzu na dlžníka

, Zadunajská cesta 10, Bratislava,

- 30. januára 2015 bolo začaté konkurzné konanie na dlžníka,

- 11. februára 2015 bol vyzvaný dlžník na preukázanie platobnej schopnosti v zmysle

§ 19 zákona o konkurze,

- 22. apríla 2015 súd vydal uznesenie o pristúpení veriteľa

do konania,

- 4. mája, 25. mája, 22. júna a 21. augusta 2015 sa uskutočnili pojednávania vo veci

vyhlásenia konkurzu,

- 10. júna 2015 bolo vydané uznesenie o pristúpení veriteľa

, do konania,

- 22. augusta 2015 bolo vydané uznesenie o pristúpení veriteľa ,

do konania,

- 28. augusta 2015 bolo vydané uznesenie o ustanovení predbežného správcu,

- 2. novembra 2015 bol uznesením vyhlásený konkurz na majetok úpadcu,

- 27. novembra 2015 a 3. decembra 2015 súd vyzval na poskytnutie súčinnosti

štatutárny orgán dlžníka,

- 30. novembra 2015 bolo zaslané odvolanie dlžníka proti uzneseniu o vyhlásení

konkurzu na vyjadrenie sa účastníkom konania,

- 30. decembra 2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie

o odvolaní,

- 26. januára 2016 bolo uznesením odvolacieho súdu sp. zn.

zrušené uznesenie okresného súdu a vec bola vrátená na ďalšie konanie,

- 19. februára 2016 bola uznesením priznaná odmena predbežnému správcovi,

- 11. marca 2016 si okresný súd vyžiadal spis Krajského riaditeľstva Policajného

zboru v Prešove ČVS: KRP-108/2- VYS-PO-2014, spis Okresného súdu Bratislava II

sp. zn. , , a reštrukturalizačný plán

Okresného súdu Prešov , bola zaslaná výzva dlžníkovi na preukázanie platobnej

schopnosti, uhradenie faktúr sporných v rámci konania,

- 8. apríla 2016 bolo vydané uznesenie o pristúpení veriteľa Daňový úrad Bratislava

a veriteľa , do konania,

- 22. marca 2017 súd uznesením vyzval dlžníka v zmysle § 19 zákona o konkurze

a nariadil pojednávanie na 15. máj 2017,

- 15. mája 2017 bolo pojednávanie odročené na 24. august 2017,

- 24. augusta 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým,

že vo veci bude rozhodnuté do 7 dní.

Podľa aktuálneho zistenia ústavného súdu bol 28. augusta 2017 dlžníkovi ustanovený

predbežný správca konkurznej podstaty. Konkurz zatiaľ nie je vyhlásený.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

17. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie alebo v ktorom sa ocitol účastník konania

na žalovanej strane.

18. Podľa právneho názoru ústavného súdu nevyníma z povinnosti

všeobecných súdov konať bez zbytočných prieťahov žiadne konanie, v ktorom sa poskytuje

súdna ochrana právam fyzických osôb alebo právnických osôb (,

). Takejto povinnosti preto podlieha aj konkurzné konanie.

19. Pri posudzovaní otázky, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť

sťažovateľky.

20. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv vyplývajúcich

z malo dôjsť v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom

Bratislava I pod sp. zn. , ktoré bolo začaté na návrh sťažovateľky ako veriteľky.

21. Účelom konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka,

ktorý je v úpadku. Naplnenie tohto cieľa vyžaduje spravidla riešenie väčšieho množstva

skutkových a právnych otázok spojených so zistením a zabezpečením majetku patriaceho

do konkurznej podstaty, jeho speňažením, zistením a následným uspokojením pohľadávok

konkurzných veriteľov, riešením incidenčných sporov a pod. V dôsledku tejto skutočnosti

možno spravidla konkurzné konanie z hľadiska kritérií uplatňovaných ústavným súdom

v rámci posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní po vyhlásení konkurzu

kvalifikovať ako právne a fakticky zložité (m. m. , ). Sťažovateľka

však namietala prieťahy v štádiu konkurzného konania pred vyhlásením konkurzu,

čo ústavný súd nepovažoval za právne a fakticky zložité s poukazom na § 19 zákona

o konkurze. Z obsahu spisu okresného súdu však nevyplýva, žeby existovali vážne dôvody,

ktoré by bránili rozhodnutiu o návrhu sťažovateľky. Samotnú nedostatočnú spoluprácu

dlžníka za takýto dôvod nie je možné považovať. Súd totižto disponuje procesnými

nástrojmi, prostredníctvom ktorých efektívneho využitia vie dosiahnuť sledovaný cieľ.

Opakované vyzývanie dlžníka na preukázanie platovej schopnosti v zmysle § 19 ods. 1

písm. a) zákona o konkurze (11. februára 2015, 11. marca 2016 a 22. marca 2017)

nemá opodstatnenie.

22. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný

súd zo spisovej dokumentácie nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovateľka mohla

prispieť ku vzniku prieťahov v namietanom konkurznom konaní. Opakovanými žiadosťami

a sťažnosťami sa domáhala informácií o stave konkurzného konania a žiadala o urýchlenie

jeho priebehu.

23. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v namietanom

konkurznom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v tomto

konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

24. Na preskúmavané konkurzné konanie sa v celom jeho priebehu vzťahuje zákon

o konkurze.

25. Podľa § 1 zákona o konkurze tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka

speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným

uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon

upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.

26. Účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka (úpadcu),

ktorý má viac veriteľov, voči ktorým nie je schopný plniť svoje záväzky po lehote splatnosti

v dôsledku insolventnosti, alebo sa nachádza v predĺžení. Stanovením pravidiel

usporiadania majetkových pomerov úpadcu vrátane speňaženia jeho majetku (konkurznej

podstaty) a rozdelenia výťažku tohto speňaženia medzi konkurzných veriteľov, o ktorom

rozhoduje v konečnom dôsledku súd, sa v konkurznom konaní poskytuje súdna ochrana

majetkovým právam veriteľov úpadcu, ktorí ich kvalifikovaným spôsobom uplatnili.

Sťažovateľke preto priznáva základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov od okamihu, keď si uplatnila svoju pohľadávku, teda stala sa účastníkom

konkurzného konania.

27. S ohľadom na uvedené v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu

k prieťahom v konkurznom konaní môže dôjsť vtedy, keď vo veci konajúci súd vôbec

nevyužije tie právne prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany

práv účastníkov konkurzného konania, prípadne vtedy, keď k ich použitiu siahne až potom,

keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo vylúčený

(m. m. ).

28. Úlohou ústavného súdu v konaní o sťažnostiach podľa nie je

určovať namiesto konkurzného súdu optimálny postup v posudzovanej veci, ale preskúmať,

či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu

akceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z garantovaného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov, teda či postup konkurzného súdu nebol z tohto

hľadiska zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny (obdobne napr. , ).

29. Základným cieľom a účelom konkurzu (konkurzného konania) nie je dosiahnutie

uspokojenia iba nároku jedného z veriteľov, ale pomerné uspokojenie všetkých veriteľov.

Na túto skutočnosť musí prihliadať ústavný súd vtedy, ak rozhoduje o sťažnosti jedného

z veriteľov, ktorý namieta porušenie svojho základného práva podľa ,

resp. práva podľa dohovoru, aj keď je nepochybné, že priznáva základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote každému z veriteľov aj v konkurznom konaní,

a to od okamihu, keď sa prihlásením svojej pohľadávky stal účastníkom tohto konania.

30. V prípade sťažovateľky základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov bolo posudzované ústavným súdom aj s prihliadnutím na skutočnosť, že práve

ona podala návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka, v dôsledku čoho jej nemožno uprieť

očakávanie rýchleho zásahu súdnej moci smerujúceho k zabezpečeniu uspokojenia

pohľadávky (hoci len v časti) vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka.

31. V okolnostiach posudzovaného prípadu ústavný súd konštatuje neefektívny

postup okresného súdu vo vzťahu k dlžníkovi, ktorého bez využitia poriadkových opatrení

vyzýval na preukázanie platovej schopnosti opakovane (11. februára 2015, 27. novembra

2015, 3. decembra 2015, 11. marca 2016 a 22. marca 2017). Uvedený málo efektívny

a nedostatočne razantný postup okresného súdu voči dlžníkovi podľa názoru ústavného súdu

spôsobil nezanedbateľné spomalenie priebehu namietaného konania. Takýto neefektívny

postup viedol v konečnom dôsledku k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného

v . Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu akceptoval

skutočnosť, že súd konajúci v konkurznom konaní by mal mať určitý priestor na zváženie

využitia zákonom ustanovených procesných oprávnení (právomoci) smerujúcich

k vynúteniu splnenia zákonom uložených, resp. zo zákona vyplývajúcich povinností

účastníkov konania. Tento priestor zahŕňa uváženie, či a kedy zákonom ustanovené

procesné oprávnenie (uloženie poriadkovej pokuty) príslušný všeobecný súd využije,

či pred ich uložením uplatní aj iné prostriedky smerujúce svojou podstatou k splneniu

zákonom uloženej povinnosti, akými sú výzvy a urgencie či hrozba sankciou (uložením

pokuty). V prípade, že je zjavné, že dlžník nereaguje na výzvy súdu, resp. reaguje

nedostatočným spôsobom, je povinnosťou konajúceho konkurzného súdu uplatniť zákonný

prostriedok slúžiaci na splnenie zákonom uloženej, resp. zo zákona vyplývajúcej povinnosti.

32. Okresný súd vo svojom doplňujúcom vyjadrení k sťažnosti zdôraznil dôležitosť

kvality rozhodovania v porovnaní s hospodárnosťou a efektívnosťou konania. K tomuto

tvrdeniu ústavný súd uvádza, že rýchly a efektívny postup všeobecného súdu v konaní

je zakotvený ako jeden zo základných princípom ()

aplikovateľného aj na namietané konanie, ktorý je všeobecný súd povinný uplatňovať

v postupe v konaní s cieľom dosiahnutia kvalitného a spravodlivého rozhodnutia.

33. Za zbytočný prieťah považoval ústavný súd aj nekonanie okresného súdu

v období od 8. apríla 2016, keď bolo vydané uznesenie o pristúpení veriteľa Daňový úrad

Bratislava a veriteľa , do konania do 22. marca 2017, keď súd

uznesením vyzval dlžníka v zmysle § 19 zákona o konkurze a nariadil pojednávanie

na 15. máj 2017. Takmer ročné nekonanie vo veci porušovateľ nezdôvodnil žiadnymi

objektívnymi okolnosťami, na ktoré by mohol ústavný súd prihliadať. Pri posudzovaní

prieťahov v konaní zohľadnil ústavný súd aj skutočnosť, že do dňa vydania tohto nálezu

nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o návrhu sťažovateľky. S poukazom na uvedené

ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (výrok v bode 1 nálezu).

34. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že v namietanom konkurznom konaní bol zistený

prieťah a že v čase podania ústavnej sťažnosti nebolo rozhodnuté o návrhu sťažovateľky,

ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov (výrok v bode 2 nálezu).

III.

36. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

37. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ).

38. Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 15 000 € z dôvodov citovaných v časti I. tohto nálezu. Zohľadňujúc konkrétne

okolnosti namietaného konania, teda zdĺhavé rozhodovanie o vyhlásení konkurzu trvajúce

viac ako dva roky, čím by mohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávky sťažovateľky, a neefektívny

postup súdu, posúdil ústavný súd ako dôvod pre priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 1 500 € (výrok v bode 3 nálezu).

39. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

40. Ústavný súd v zmysle citovaného ustanovenia rozhodol o úhrade trov konania

sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním. Úhradu priznal

za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania

z výpočtového základu 884 €, čo v prepočte na 1/6 predstavuje sumu 147,33 €. Za dva

úkony právnej služby patrí sťažovateľke náhrada vo výške 294,66 € (2 x 147,33), režijný

paušál vo výške 17,68 € (2 x 8,84) a 20 % DPH vo výške 62,46 €, teda celkovo 374,80 €

(výrok v bode 4 nálezu).

41. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

42. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017