Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)III. ÚS 341/2017
PDF · 240.86 KB
No categories available
III. ÚS 341/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa
Tkáčika v konaní o sťažnosti spoločnosti MIRABEL, spol. s r. o. Stará Ľubovňa,
Levočská 29, Stará Ľubovňa, zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym,
Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 K 3/2015,
takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti MIRABEL, spol. s r. o. Stará Ľubovňa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 K 3/2015
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
8 K 3/2015 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti MIRABEL, spol. s r. o. Stará Ľubovňa p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 1 500 € (tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti MIRABEL,
spol. s r. o. Stará Ľubovňa trovy právneho zastúpenia v sume 374,80 € (slovom
tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov) na účet jej právneho zástupcu
JUDr. Mariána Gelenekyho, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. februára 2017 doručená sťažnosť spoločnosti MIRABEL, spol. s r.o. Stará Ľubovňa,
Levočská 29, Stará Ľubovňa (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 K 3/2015 (ďalej aj „namietané
konanie“).
2. Sťažovateľka sťažnosť zdôvodnila tým, že na okresnom súde podala
19. januára 2015 návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka – spoločnosť
so sídlom v Bratislave a dosiaľ konkurz nebol vyhlásený. Uznesením okresného súdu
z 30. januára 2015 bolo začaté konkurzné konanie proti dlžníkovi v súlade
s § 14 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“),
ale zo strany okresného súdu došlo k viacerým procesným pochybeniam, ktoré spôsobili
vznik prieťahov v konaní.
3. Sťažovateľka opísala procesný postup okresného súdu s dôrazom na to,
že k samotnému vyhláseniu konkurzu a ustanoveniu správcu došlo až uznesením okresného
súdu z 2. novembra 2015, ktoré však v dôsledku odvolania bolo zrušené a vrátené na ďalšie
konanie Krajským súdom v Bratislave 26. januára 2016.
4. Právomoc ústavného súdu sťažovateľka odôvodnila nezjednaním nápravy
okresným súdom napriek podaniu žiadosti o bezodkladné opakované rozhodnutie listom
z 10. mája 2016, urgencii odpovede na podanú žiadosť listom z 29. júna 2016 a sťažnosti
na prieťahy z 15. augusta 2016 a z 5. januára 2017.
5. V nadväznosti na citáciu § 19 zákona o konkurze sťažovateľka videla porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48
ods. 2 ústavy v procesnom postupe okresného súdu v tom, že „súd neurčil termín
pojednávania do 5 dní od začatia konkurzného konania, čím porušil ust. § 19 ods. 1, písm.
a), bod 2. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení
niektorých zákonov nehovoriac o tom, že pojednávanie nariadené na deň 10.04.2015 bolo
odročené na deň 04.05.2015, čím Okresný súd Bratislava I porušil povinnosť určiť termín
pojednávania tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania,
pretože sa konalo po 87 dňoch odo dňa právoplatnosti uznesenia o začatí konkurzného
konania“.
6. Neprimeranej dĺžke konania sťažovateľka pripísala aj úmyselné poníženie hodnoty
majetku dlžníka a zníženie úspešnosti odporovania právnych úkonov v dôsledku márneho
uplynutia lehoty stanovenej § 30 ods. 3 zákona o konkurze. Poukázala tiež na výšku svojej
pohľadávky (2 951 629,15 €), v dôsledku neuhradenia ktorej bola nútená vypracovať
reštrukturalizačný plán a predať značnú časť majetku obchodnej spoločnosti pre účel
uspokojenia pohľadávok svojich veriteľov.
7. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka zdôvodnila tým,
že «právna neistota, v ktorej sa ako veriteľ nachádza je pre túto obchodnú spoločnosť
nielen materiálnou, ale aj nemateriálnou ujmou, ktorá spočíva najmä v oslabení jej dôvery
v súdny systém v Slovenskej republike „najmä pokiaľ ide o rýchlosť konania a využitie
účinných prostriedkov vedúcich k odstráneniu právnej neistoty“. Poukazujeme
na tú skutočnosť, že sťažovateľ - obchodná spoločnosť MIRABEL, spol. s r.o. Stará
Ľubovňa v dôsledku konania dlžníka musela prejsť procesom reštrukturalizácie, čo značne
postihlo jej majetok, ktorý musela sčasti predať za účelom uhradenia svojich záväzkov.
Postihy sú badateľné aj v oblasti personálnej, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že sťažovateľ
musel v dôsledku negatívnej finančnej situácie prepustiť viacero zamestnancov, čo
sťažovateľ považuje taktiež za ujmu nakoľko do výcviku svojich zamestnancov investoval
nemalé finančné prostriedky.».
8. Sťažovateľka navrhla po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydať nález
v tomto znení:
„1. Základné právo sťažovateľa upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8K 3/2015 porušené
bolo.
2. Okresnému súdu v Bratislava I sa prikazuje, aby vo veci sp. zn. 8K 3/2015 konal
bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 15.000,- Eur (slovom pätnásťtisíc
eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).
4. Sťažovateľovi priznáva trovy konania/právneho zastúpenia k rukám ich právneho
zástupcu vo výške 374,80 Eur (slovom tristo sedemdesiatštyri eur a osemdesiat eurocentov),
ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľa
do 15 dní od tohto rozhodnutia (nálezu).“
9. K sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril okresný súd podaním z 26. apríla 2017
a zo 16. júna 2017 pod sp. zn. Spr. 3266/2017. Podľa okresného súdu sťažovateľkou
namietané nedodržanie zákonných lehôt stanovených zákonom o konkurze neznamená
automaticky porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
čomu nasvedčuje aj ustálená judikatúra ústavného súdu. Poukázal na posúdenie sťažnosti
sťažovateľky adresovanej predsedovi okresného súdu ako nedôvodnej a na časovú
plynulosť konania, čo deklaroval chronologickým výpisom úkonov súdu. Podľa pripojeného
vyjadrenia zákonnej sudkyne konajúcej v predmetnej veci je potrebné prihliadať
na náročnosť obsahu spisu, na množstvo pristupujúcich veriteľov a tiež na skutočnosť,
že sťažovateľka bola o postupe súdu priebežne informovaná. Zdôraznila prednosť
kvalitného rozhodnutia pred rýchlosťou konania.
10. V reakcii na vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka listom
z 29. júna 2017 opísala priebeh konkurzného konania od podania ústavnej sťažnosti.
Vyslovila nespokojnosť nad zrušením termínu pojednávania nariadeného na 15. máj 2017
a 26. jún 2017. Zdôraznila, že v roku 2016 nebol (s výnimkou vyžiadania si spisu Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Prešove ČVS: KRP-108/2-VYS-PO-2014, spisov
Okresného súdu Bratislava II a reštrukturalizačného plánu) učinený žiaden úkon, ktorý
by preukazoval snahu súdu rozhodnúť o návrhu na vyhlásenie konkurzu čo najrýchlejšie.
Vydanie uznesenia o pristúpení veriteľov považovala za obligatórnu povinnosť súdu.
Zotrvala na ústavnej sťažnosti a na dôvodoch v nej uvedených.
11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil od ústneho pojednávania
v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), keďže
po oboznámení sa s obsahom konkurzného spisu dospel k názoru, že od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky
prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Po predbežnom prerokovaní návrhu prijal sťažnosť
sťažovateľky na ďalšie konanie uznesením zo 16. mája 2017.
14. Z obsahu konkurzného spisu ústavný súd zistil takýto priebeh konania:
- 21. januára 2015 bol podaný návrh sťažovateľky na vyhlásenie konkurzu na dlžníka
, Zadunajská cesta 10, Bratislava,
- 30. januára 2015 bolo začaté konkurzné konanie na dlžníka,
- 11. februára 2015 bol vyzvaný dlžník na preukázanie platobnej schopnosti v zmysle
§ 19 zákona o konkurze,
- 22. apríla 2015 súd vydal uznesenie o pristúpení veriteľa
do konania,
- 4. mája, 25. mája, 22. júna a 21. augusta 2015 sa uskutočnili pojednávania vo veci
vyhlásenia konkurzu,
- 10. júna 2015 bolo vydané uznesenie o pristúpení veriteľa
, do konania,
- 22. augusta 2015 bolo vydané uznesenie o pristúpení veriteľa ,
do konania,
- 28. augusta 2015 bolo vydané uznesenie o ustanovení predbežného správcu,
- 2. novembra 2015 bol uznesením vyhlásený konkurz na majetok úpadcu,
- 27. novembra 2015 a 3. decembra 2015 súd vyzval na poskytnutie súčinnosti
štatutárny orgán dlžníka,
- 30. novembra 2015 bolo zaslané odvolanie dlžníka proti uzneseniu o vyhlásení
konkurzu na vyjadrenie sa účastníkom konania,
- 30. decembra 2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie
o odvolaní,
- 26. januára 2016 bolo uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 1 CoKR 115/2015
zrušené uznesenie okresného súdu a vec bola vrátená na ďalšie konanie,
- 19. februára 2016 bola uznesením priznaná odmena predbežnému správcovi,
- 11. marca 2016 si okresný súd vyžiadal spis Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Prešove ČVS: KRP-108/2- VYS-PO-2014, spis Okresného súdu Bratislava II
sp. zn. 26 Cb 73/2014, 63 Rob 269/2014, 42 Cb 169/2014 a reštrukturalizačný plán
Okresného súdu Prešov 1 R 2/2014, bola zaslaná výzva dlžníkovi na preukázanie platobnej
schopnosti, uhradenie faktúr sporných v rámci konania,
- 8. apríla 2016 bolo vydané uznesenie o pristúpení veriteľa Daňový úrad Bratislava
a veriteľa , do konania,
- 22. marca 2017 súd uznesením vyzval dlžníka v zmysle § 19 zákona o konkurze
a nariadil pojednávanie na 15. máj 2017,
- 15. mája 2017 bolo pojednávanie odročené na 24. august 2017,
- 24. augusta 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým,
že vo veci bude rozhodnuté do 7 dní.
Podľa aktuálneho zistenia ústavného súdu bol 28. augusta 2017 dlžníkovi ustanovený
predbežný správca konkurznej podstaty. Konkurz zatiaľ nie je vyhlásený.
15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
17. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie alebo v ktorom sa ocitol účastník konania
na žalovanej strane.
18. Podľa právneho názoru ústavného súdu ústava nevyníma z povinnosti
všeobecných súdov konať bez zbytočných prieťahov žiadne konanie, v ktorom sa poskytuje
súdna ochrana právam fyzických osôb alebo právnických osôb (I. ÚS 70/98,
III. ÚS 199/02). Takejto povinnosti preto podlieha aj konkurzné konanie.
19. Pri posudzovaní otázky, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť
sťažovateľky.
20. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv vyplývajúcich
z ústavy malo dôjsť v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn. 8 K 3/2015, ktoré bolo začaté na návrh sťažovateľky ako veriteľky.
21. Účelom konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka,
ktorý je v úpadku. Naplnenie tohto cieľa vyžaduje spravidla riešenie väčšieho množstva
skutkových a právnych otázok spojených so zistením a zabezpečením majetku patriaceho
do konkurznej podstaty, jeho speňažením, zistením a následným uspokojením pohľadávok
konkurzných veriteľov, riešením incidenčných sporov a pod. V dôsledku tejto skutočnosti
možno spravidla konkurzné konanie z hľadiska kritérií uplatňovaných ústavným súdom
v rámci posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní po vyhlásení konkurzu
kvalifikovať ako právne a fakticky zložité (m. m. II. ÚS 85/04, II. ÚS 72/07). Sťažovateľka
však namietala prieťahy v štádiu konkurzného konania pred vyhlásením konkurzu,
čo ústavný súd nepovažoval za právne a fakticky zložité s poukazom na § 19 zákona
o konkurze. Z obsahu spisu okresného súdu však nevyplýva, žeby existovali vážne dôvody,
ktoré by bránili rozhodnutiu o návrhu sťažovateľky. Samotnú nedostatočnú spoluprácu
dlžníka za takýto dôvod nie je možné považovať. Súd totižto disponuje procesnými
nástrojmi, prostredníctvom ktorých efektívneho využitia vie dosiahnuť sledovaný cieľ.
Opakované vyzývanie dlžníka na preukázanie platovej schopnosti v zmysle § 19 ods. 1
písm. a) zákona o konkurze (11. februára 2015, 11. marca 2016 a 22. marca 2017)
nemá opodstatnenie.
22. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný
súd zo spisovej dokumentácie nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovateľka mohla
prispieť ku vzniku prieťahov v namietanom konkurznom konaní. Opakovanými žiadosťami
a sťažnosťami sa domáhala informácií o stave konkurzného konania a žiadala o urýchlenie
jeho priebehu.
23. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v namietanom
konkurznom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v tomto
konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
24. Na preskúmavané konkurzné konanie sa v celom jeho priebehu vzťahuje zákon
o konkurze.
25. Podľa § 1 zákona o konkurze tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka
speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným
uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon
upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.
26. Účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka (úpadcu),
ktorý má viac veriteľov, voči ktorým nie je schopný plniť svoje záväzky po lehote splatnosti
v dôsledku insolventnosti, alebo sa nachádza v predĺžení. Stanovením pravidiel
usporiadania majetkových pomerov úpadcu vrátane speňaženia jeho majetku (konkurznej
podstaty) a rozdelenia výťažku tohto speňaženia medzi konkurzných veriteľov, o ktorom
rozhoduje v konečnom dôsledku súd, sa v konkurznom konaní poskytuje súdna ochrana
majetkovým právam veriteľov úpadcu, ktorí ich kvalifikovaným spôsobom uplatnili.
Sťažovateľke preto ústava priznáva základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov od okamihu, keď si uplatnila svoju pohľadávku, teda stala sa účastníkom
konkurzného konania.
27. S ohľadom na uvedené v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu
k prieťahom v konkurznom konaní môže dôjsť vtedy, keď vo veci konajúci súd vôbec
nevyužije tie právne prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany
práv účastníkov konkurzného konania, prípadne vtedy, keď k ich použitiu siahne až potom,
keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo vylúčený
(m. m. I. ÚS 57/97).
28. Úlohou ústavného súdu v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je
určovať namiesto konkurzného súdu optimálny postup v posudzovanej veci, ale preskúmať,
či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu
akceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z ústavou garantovaného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov, teda či postup konkurzného súdu nebol z tohto
hľadiska zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny (obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 99/02).
29. Základným cieľom a účelom konkurzu (konkurzného konania) nie je dosiahnutie
uspokojenia iba nároku jedného z veriteľov, ale pomerné uspokojenie všetkých veriteľov.
Na túto skutočnosť musí prihliadať ústavný súd vtedy, ak rozhoduje o sťažnosti jedného
z veriteľov, ktorý namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aj keď je nepochybné, že ústava priznáva základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote každému z veriteľov aj v konkurznom konaní,
a to od okamihu, keď sa prihlásením svojej pohľadávky stal účastníkom tohto konania.
30. V prípade sťažovateľky základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov bolo posudzované ústavným súdom aj s prihliadnutím na skutočnosť, že práve
ona podala návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka, v dôsledku čoho jej nemožno uprieť
očakávanie rýchleho zásahu súdnej moci smerujúceho k zabezpečeniu uspokojenia
pohľadávky (hoci len v časti) vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka.
31. V okolnostiach posudzovaného prípadu ústavný súd konštatuje neefektívny
postup okresného súdu vo vzťahu k dlžníkovi, ktorého bez využitia poriadkových opatrení
vyzýval na preukázanie platovej schopnosti opakovane (11. februára 2015, 27. novembra
2015, 3. decembra 2015, 11. marca 2016 a 22. marca 2017). Uvedený málo efektívny
a nedostatočne razantný postup okresného súdu voči dlžníkovi podľa názoru ústavného súdu
spôsobil nezanedbateľné spomalenie priebehu namietaného konania. Takýto neefektívny
postup viedol v konečnom dôsledku k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu akceptoval
skutočnosť, že súd konajúci v konkurznom konaní by mal mať určitý priestor na zváženie
využitia zákonom ustanovených procesných oprávnení (právomoci) smerujúcich
k vynúteniu splnenia zákonom uložených, resp. zo zákona vyplývajúcich povinností
účastníkov konania. Tento priestor zahŕňa uváženie, či a kedy zákonom ustanovené
procesné oprávnenie (uloženie poriadkovej pokuty) príslušný všeobecný súd využije,
či pred ich uložením uplatní aj iné prostriedky smerujúce svojou podstatou k splneniu
zákonom uloženej povinnosti, akými sú výzvy a urgencie či hrozba sankciou (uložením
pokuty). V prípade, že je zjavné, že dlžník nereaguje na výzvy súdu, resp. reaguje
nedostatočným spôsobom, je povinnosťou konajúceho konkurzného súdu uplatniť zákonný
prostriedok slúžiaci na splnenie zákonom uloženej, resp. zo zákona vyplývajúcej povinnosti.
32. Okresný súd vo svojom doplňujúcom vyjadrení k sťažnosti zdôraznil dôležitosť
kvality rozhodovania v porovnaní s hospodárnosťou a efektívnosťou konania. K tomuto
tvrdeniu ústavný súd uvádza, že rýchly a efektívny postup všeobecného súdu v konaní
je zakotvený ako jeden zo základných princípom Civilného sporového poriadku (čl. 17)
aplikovateľného aj na namietané konanie, ktorý je všeobecný súd povinný uplatňovať
v postupe v konaní s cieľom dosiahnutia kvalitného a spravodlivého rozhodnutia.
33. Za zbytočný prieťah považoval ústavný súd aj nekonanie okresného súdu
v období od 8. apríla 2016, keď bolo vydané uznesenie o pristúpení veriteľa Daňový úrad
Bratislava a veriteľa , do konania do 22. marca 2017, keď súd
uznesením vyzval dlžníka v zmysle § 19 zákona o konkurze a nariadil pojednávanie
na 15. máj 2017. Takmer ročné nekonanie vo veci porušovateľ nezdôvodnil žiadnymi
objektívnymi okolnosťami, na ktoré by mohol ústavný súd prihliadať. Pri posudzovaní
prieťahov v konaní zohľadnil ústavný súd aj skutočnosť, že do dňa vydania tohto nálezu
nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o návrhu sťažovateľky. S poukazom na uvedené
ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (výrok v bode 1 nálezu).
34. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
35. Vzhľadom na skutočnosť, že v namietanom konkurznom konaní bol zistený
prieťah a že v čase podania ústavnej sťažnosti nebolo rozhodnuté o návrhu sťažovateľky,
ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 K 3/2015 konal
bez zbytočných prieťahov (výrok v bode 2 nálezu).
III.
36. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
37. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
38. Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 15 000 € z dôvodov citovaných v časti I. tohto nálezu. Zohľadňujúc konkrétne
okolnosti namietaného konania, teda zdĺhavé rozhodovanie o vyhlásení konkurzu trvajúce
viac ako dva roky, čím by mohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávky sťažovateľky, a neefektívny
postup súdu, posúdil ústavný súd ako dôvod pre priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 1 500 € (výrok v bode 3 nálezu).
39. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
40. Ústavný súd v zmysle citovaného ustanovenia rozhodol o úhrade trov konania
sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním. Úhradu priznal
za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 (prevzatie a prípravu zastúpenia,
podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania
z výpočtového základu 884 €, čo v prepočte na 1/6 predstavuje sumu 147,33 €. Za dva
úkony právnej služby patrí sťažovateľke náhrada vo výške 294,66 € (2 x 147,33), režijný
paušál vo výške 17,68 € (2 x 8,84) a 20 % DPH vo výške 62,46 €, teda celkovo 374,80 €
(výrok v bode 4 nálezu).
41. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
42. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2017