Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 16 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (23)II. ÚS 72/07
PDF · 240.26 KB
No categories available
II. ÚS 72/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 72/07-33
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2007
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta
a Juraja Horvátha o sťažnosti Ing. L. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod
sp. zn. 25-24 K 396/95 takto
rozhodol:
Základné právo Ing. L. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 25-24 K 396/95
p o r u š e n é n e b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2007
doručená sťažnosť Ing. L. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. S.
J., B., v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
25-24 K 396/95.
Zo sťažnosti vyplýva, že konkurzné konanie začalo na návrh sťažovateľa proti
dlžníčke Mgr. E. Š., o ktorom rozhodol krajský súd uznesením z 3. augusta 2000.
Sťažovateľ uviedol, že je nepochybné, že krajský súd žiada od správkyne konkurznej
podstaty správy o stave konkurzného konania, o činnosti, resp. o stave speňažovania
konkurznej podstaty. Správkyňa konkurznej podstaty na základe výziev správy podáva,
avšak konkurzné konanie napriek tomu nebolo dosiaľ skončené a veritelia neboli
uspokojení. Sťažovateľ konštatoval, že krajský súd síce koná, neustále realizuje dohľad nad
konkurzným konaním, ale nepostupuje efektívne, pretože sa mu zatiaľ nepodarilo majetok
spadajúci do konkurznej podstaty speňažiť a aspoň pomerne uspokojiť veriteľov. Preto
žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa a to právo na to, aby sa jej vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; právo sťažovateľa
na spravodlivé a verejné prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote nezávislým
a nestranným súdom podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a bolo postupom Krajského súdu Banská Bystrica vo veci vedenej pod sp. zn.
25-24 K 396/95 porušené.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Krajský súd v Banskej konal
vo veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 25-24 K 396/95
bez prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
vo výške 150.000,- Sk.
4. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastupovania.“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 72/07-11
z 26. apríla 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania
oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd
podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
lebo vzhľadom na charakter veci, nemožno od neho očakávať jej ďalšie objasnenie.
Predseda krajského súdu v stanovisku k sťažnosti doručenom 7. júna 2007 odkázal
na priložené vyjadrenie predsedu senátu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Súčasťou
vyjadrenia predsedu senátu je aj stanovisko správkyne konkurznej podstaty. Predseda senátu
vo svojom vyjadrení uviedol nasledovný priebeh konania:
«15. 12. 1995 – Doručený návrh sťažovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníčky
02. 06. 1997 - prejednanie návrhu za prítomnosti zástupcu navrhovateľa a zástupcu
dlžníčky. Súd … konštatoval, že vyzve dlžníčku na zvolanie schôdze veriteľov tak, aby mohlo
prebehnúť obligatórne dohodovacie konanie.
04. 09. 1997 - „Výzva na dohodovacie konanie“ - výzva na zvolanie SV a upozornenie, že
doručením výzvy začína dohodovacie konanie.
(...)
08. 02. 2000 - Uznesenie č. k. 25-24 K 395/95-59, ktorým súd ukončuje dohodovacie
konanie.
08. 02. 2000 - „Upozornenie – výzva“ č. k. 25-24 K 395/95-63 (§ 4a zák. č. 328/1991 Zb.)
27. 03. 2000 - „Upozornenie - výzva - urgencia.“ - č. k. 25-24 K 395/95-65.
21. 06. 2000 - Upozornenie č. k. 25-24 K 395/95-67.
03. 08. 2000 - Uznesenie č. k. 25-24 K 395/95-73 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníčky.
28. 11. 2000 - Prieskumné pojednávanie.
28. 11. 2000 - Schôdza veriteľov - schválený plán speňaženia.
04. 12. 2000 - Úradný záznam - otváranie ponúk.
11. 1. 2001 - Dohľad súdu - žiadosť o predloženie správy.
26. 04. 2001 - Opatrenie - súhlas na vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty + súhlas
na predaj vecí.
30. 07. 2001- Dohľad súdu - žiadosť o zaslanie správy o postupe v konaní.
27. 11. 2001 – Opatrenie - súhlas na vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty.
26. 06. 2002 – Opatrenie č. k. 25-24 K 395/95-178, ktorým konkurzný súd uložil správkyni
povinnosť predložiť správu o speňažovaní a návrh na ďalší postup v konaní.
15. 07. 2002 – (...) Správkyňa v správe uviedla, že nehnuteľnosti „penzión a rodinný dom“
patrili do bezpodielového spoluvlastníctva úpadkyne a jej manžela a manželov D. O. a J. O.
(...) Na Okresnom súde v Martine je vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva bývalých manželov S. (...). Zároveň je na tomto súde vedené konanie
navrhovateľky (úpadkyne) E. Š. proti odporcovi I. A. Š., odporcovi II. D. O. a odporcovi III.
J. O. o zrušenie podielového spoluvlastníctva a vydanie bezdôvodného obohatenia (...).
16. 09. 2002 - Opatrením, č. k. 25-24 K 395/95-189 konkurzný súd uložil správkyni
povinnosť predložiť správu o speňažovaní a návrh na ďalší postup v konaní.
04. 10. 2002 – Správkyňa v správe oznámila, že speňažila dlhopis úpadkyne a uviedla
sumu, ktorú získala za nájom. Ostatný majetok v dôsledku neskončenia súdnych sporov nie
je možné speňažiť.
25. 10. 2002 - Opatrenie č. k. 25-24 K 395/95-205, ktorým súd udelil správkyni súhlas na
uzavretie nájomnej zmluvy a speňaženie zásob.
07. 11. 2002 – A. Š. podal sťažnosť na postup správkyne. (...) Ako to vyplýva z úradného
záznamu z prejednania sťažnosti z 12. februára 2003 súd odporučil správkyni
a sťažovateľovi, aby skončili konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
zmierom. (...)
01. 04. 2003 – Rokovanie, na ktoré predvolal súd úpadkyňu, správkyňu a A. Š. v záujme
ukončenia sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva úpadkyne. (...)
24. 11. 2003 - Súd vyzval správkyňu výzvou č. k. 25-24 K 395/95-235, aby podala správu
o stave súdnych konaní, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty (...).
01. 12. 2003- Správkyňa v správe uviedla, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva bol vypracovaný znalecký posudok, ktorým boli ocenené nehnuteľnosti.
Zároveň sa zisťuje rozsah splátok, ktoré úpadkyňa zaplatila na splatenie pôžičiek po
rozvode.
2. 01. 2004 - Ďalšia správa správkyne o stave konania
06. 02. 2004 - Na základe uvedených správ konkurzný súd v rámci dohľadu (č. k.
25-24 K 395/95-248) upozornil správkyňu, že konkurzné konanie začalo v roku 1995,
a preto musí pokračovať v konkurznom konaní tak, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní
na ujmu konkurzných veriteľov. (...)
06. 02. 2004 a 05. 03. 2004 - Súd upozornil správkyňu (č. k. 25-24 K 395/95-250 a č. k.
25-24 K 395/95-254), že návrh na vydanie opatrenia nie je dostatočným podkladom pre
vydanie rozhodnutia a žiadal jeho doplnenie.
31. 03. 2004 - Opatrením č. k. 25-24 K 396/95-267 súd udelil súhlas na uspokojenie
pohľadávky proti podstate vo výške 28.600,- Sk. (...)
08. 09. 2004 - Opatrením č. k. 25-24 K 396/95-286 súd udelil súhlas na uspokojenie
pohľadávky proti podstate vo výške 22.580,- Sk.
15. 12. 2004 - Správkyňa oznámila konkurznému súdu, že na základe žiadosti úpadkyne
správkyňa podala odvolanie voči rozsudku okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté
o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Na základe tohto rozhodnutia odvolací súd
zrušil napadnuté rozhodnutie.
03. 02. 2005 - Opatrením č. k. 25-24 K 396/95-292 uložil konkurzný súd správkyni podať
komplexnú správu o stave konkurznej podstaty a návrhy na ďalší postup v konaní. (...)
24. 05. 2005 - Opatrením č. k. 25-24 K 396/95-301 súd uložil správkyni povinnosť podať
správu o priebehu a výsledkoch súdnych konaní (...) a navrhnúť ďalší postup v konaní. (...)
08. 11. 2005 – Opatrením č. k. 25-24 K 396/95-306 uložil konkurzný súd správkyni podať
správu o stave konkurznej podstaty a návrhy na ďalší postup v konaní
25. 11. 2005 – Správa správkyne (...).
09. 01. 2006 – Opatrenie č. k. 25-24 K 396/95-310, ktorým uložil konkurzný súd správkyni
podať správu o stave konkurznej podstaty a návrhy na ďalší postup v konaní.
19. 01. 2006 – Správa správkyne( ...).
24. 05. 2006 – Opatrenie č. k. 25-24 K 396/95-317, ktorým uložil konkurzný súd správkyni
podať správu o stave konkurznej podstaty a návrhy na ďalší postup v konaní.
27. 06. 2006 – Správkyňa v správe konštatuje, že v súdnom konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva navrhla ukončenie sporov dohodou, avšak k jej uzavretiu
nedošlo.
07. 08. 2006 – Opatrenie č. k. 25-24 K 396/95-322, ktorým uložil konkurzný súd správkyni
podať správu o stave konkurznej podstaty a návrhy na ďalší postup v konaní.
24. 08. 2006 – Správkyňa podala správu, podľa ktorej naďalej prebieha súdne konanie. (...)
24. 08. 2006 – Opatrením č. k. 25-24 K 396/95-336 uložil konkurzný súd správkyni podať
správu o stave hospodárenia a zvolať všetkých spoluvlastníkov za účelom vyriešenia
súdnych sporov dohodou.
16. 10. 2006 – Správkyňa podala správu. Podľa podanej správy k dohode nedošlo (...).
19. 10. 2006 – Uznesením č. k. 25-24 K 396/95 súd nariadil prieskumné pojednávanie na
7. novembra 2006.
07. 11. 2006 – prieskumné pojednávanie.
19. 01. 2007 – Opatrením č. k. 25-24 K 396/95-371 konkurzný súd uložil správkyni
povinnosť oznámiť výsledky ponukového konania na predaj nehnuteľností. (...)
19. 01. 2007 – Opatrením č. k. 25-24 K 369/95-371 konkurzný súd uložil správkyni
povinnosť predložiť návrhy na speňažovanie konkurznej podstaty.
01. 02. 2007 – Správa správkyne, v ktorej uviedla výsledky ponukového konania.
22. 02. 2007 – Opatrením č. k. 25-24 K 395/95-379 súd opakovane uložil správkyni
povinnosť predložiť návrh na speňažovanie konkurznej podstaty.
09. 03. 2007 – Správkyňa v správe oznámila, že rokuje so spoluvlastníkmi o možnosti
odpredaja nehnuteľnosti.
05. 04. 2007 – Opatrením č. k. 25-24 K 396/95-387 uložil konkurzný súd správkyni zvolať
všetkých spoluvlastníkov za účelom vyriešenia súdnych sporov dohodou.
23. 05. 2007 – Rokovanie spoluvlastníkov, ich právnych zástupcov a správkyne, ktoré sa
uskutočnilo na konkurznom súde. (...) Konkurzný súd stanovil správkyni lehotu na
predloženie dohody.
Záver:
Ako to vyplýva z uvedeného prehľadu, po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu
bolo vykonané obligatórne dohodovacie konanie, ktoré muselo predchádzať podľa právne
úpravy ZKV účinnej v dobe začatia konania, samotnému vyhláseniu konkurzu. Po vyhlásení
konkurzu bol speňažený majetok (nepatrnej hodnoty), ktorý patril do konkurznej podstaty.
Je nesporné, že spoluvlastnícky podiel úpadkyni na nehnuteľnosti patrí do konkurznej
podstaty a iba s týmto je správkyňa oprávnená disponovať. Rozsah tohto podielu je sporný
a je predmetom dvoch súdnych konaní. Správkyňa nemôže speňažovať túto časť konkurznej
podstaty, kým nebudú skončené uvedené súdne spory právoplatným rozsudkom alebo kým
sa spoluvlastníci nedohodnú, pričom pre účinnosť dohody o vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva ZKV vyžaduje jej schválenie súdom (§ 26 ods. 3 písmeno d ZKV).
Nevyporiadanie podielového a bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje právnu
prekážku pre skončenie konkurzného konania. (...) Nad správkyňou som vykonával
permanentný dohľad a žiadal som ju, aby vynaložila všetko úsilie potrebné na skončenie
súdnych sporov. Je potrebné poukázať na to, že ako sudca nemôžem donútiť správkyňu, aby
uzatvorila dohodu o vyporiadaní bezpoodielového spoluvlastníctva. (...)
V konkurznom konaní som „nahradzoval aj pasivitu sudcov“ Okresného súdu
v Martine v uvedených konaniach a snažil som ich priviesť účastníkov týchto konaní
k dohode a k ukončeniu sporov. Túto aktivitu mali vyvinúť sudcovia, ktorí konajú
(nekonajú) v uvedených veciach, a to podľa § 100 O. s. p. V konkurznom konaní som mohol
takto postupovať, len neformálne za použitia vynútenej aktivity správkyne.»
Ústavný súd zo súdneho spisu sp. zn. 25-24 K 396/95 zistil rovnaké skutočnosti, ako
vo svojom podrobnom vyjadrení uviedol predseda senátu. Za účelom aktualizácie stavu
konania ústavný súd na krajskom súde zistil, že krajský súd opatrením z 20. júla 2007 uložil
správkyni povinnosť predložiť návrh na speňažovanie konkurznej podstaty. Správkyňa
7. augusta 2007 predložila návrh na udelenie súhlasu na vylúčenie majetku zo súpisu
konkurznej podstaty a krajský súd opatrením z 15. augusta 2007 udelil súhlas na vylúčenie
nehnuteľných a hnuteľných vecí zo súpisu konkurznej podstaty a súčasne správkyni uložil
povinnosť vypracovať dodatok k súpisu konkurznej podstaty, v ktorom uvedie zoznam
vylúčených vecí. Správkyňa predložila dodatok 5. septembra 2007. Krajský súd
6. septembra 2007 uložil správkyni pokyny na vypracovanie konečnej správy o speňažení
konkurznej podstaty.
II.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa
ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu (II. ÚS 61/98). Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom
orgáne sa právna neistota neodstráni. Tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným
rozhodnutím alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98,
II. ÚS 813/00, III. ÚS 111/02) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť
veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej
veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd už konštatoval, že
konkurzné konanie tvorí špecifickú, ale štandardnú súčasť rozhodovacej agendy
všeobecných súdov, pričom faktickú zložitosť veci nemožno vylúčiť (II. ÚS 85/04).
Posudzované konkurzné konanie bolo ovplyvnené tým, že sa nepodarilo ukončiť súdne
konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“)
a o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a preto nemohla správkyňa pristúpiť
k speňaženiu podstatnej časti konkurznej podstaty. Táto okolnosť však z pohľadu ústavného
súdu nie je dôvodom na konštatovanie osobitnej právnej ani skutkovej zložitosti veci.
2. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval
existenciu zbytočných prieťahov v konaní. Sťažovateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu
a ako konkurzný veriteľ mal záujem na čo najskoršom speňažení konkurznej podstaty
a uspokojení svojej pohľadávky. Ústavný súd nezistil z priebehu konania žiadnu
skutočnosť, ktorá by mala vplyv na dĺžku konania a mohla byť pričítaná na ťarchu
sťažovateľovi.
3. V rámci tretieho kritéria ústavný súd hodnotil postup krajského súdu
v konkurznom konaní.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“) v znení platnom do 1. februára 1998 vyhláseniu
konkurzu predchádzalo obligatórne dohodovacie konanie. Ak dlžník alebo jeho tuzemský
veriteľ nepodali súdu v lehote desiatich dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu
návrh na dohodovanie, súd bol povinný začať dohodovanie bez návrhu a dlžníka vyzvať,
aby do pätnástich dní od doručenia výzvy zvolal schôdzu veriteľov. Doručením výzvy
dlžníkovi sa začalo dohodovacie konanie (§ 4a ods. 3 ZKV v znení platnom do 1. februára
1998).
V posudzovanom prípade podal sťažovateľ návrh na vyhlásenie konkurzu
15. decembra 1995, krajský súd však až 2. júna 1997 konštatoval, že dlžníčka nezačala
dohodovacie konanie a vyzval ju na zvolanie schôdze veriteľov.
Krajský súd skončil dohodovacie konanie uznesením z 8. februára 2000 na základe
oznámenie rady veriteľov predloženého 24. novembra 1999 o neplnení projektu ozdravenia.
V ďalšej fáze konania krajský súd skúmal, či sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu
a uznesením z 3. augusta 2000 vyhlásil konkurz na majetok dlžníčky.
Cieľom konkurzu je dosiahnutie pomerného uspokojenia veriteľov z dlžníkovho
majetku (§ 2 ods. 2 ZKV), ktorý tvorí konkurznú podstatu. Speňažením konkurznej podstaty
a rozdelením výťažku medzi jednotlivých veriteľov podľa poradia a rozsahu určenom
v rozvrhovom uznesení konkurzné konanie fakticky končí.
Súčasťou konkurznej podstaty úpadkyne je jej spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom súdneho konania o vyporiadanie BSM a súdneho
konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Obidve konania sú vedené Okresným súdom Martin (ďalej len „okresný súd“) a boli začaté
na návrh úpadkyne ešte v roku 1993. Podľa vyjadrenia správkyne konkurznej podstaty bolo
konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vydanie bezdôvodného obohatenia
prerušené do skončenia konania o vyporiadanie BSM.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d) ZKV súdne a iné konania podľa osobitného predpisu,
ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do
podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.
Podľa § 14 ods. 5 ZKV v konaniach prerušených podľa odseku 1 písm. d)
s výnimkou konaní o pohľadávkach, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), sa však
pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania.
Správca sa stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Úpadca môže tento návrh podať, len
ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom, pričom v tomto prípade úpadca zostáva
účastníkom konania. Neprerušuje sa však konanie o výživnom maloletých detí, trestné
konanie a colné konanie. Procesné úkony uskutočnené v čase od vyhlásenia konkurzu do
vydania rozhodnutia o prerušení konania podľa odseku 1 písm. d) sú neúčinné.
Podľa § 26 ods. 3 písm. b) ZKV ak sa už začalo konanie o vyporiadanie BSM, ktoré
dosiaľ právoplatne neskončilo, vstupuje správca do konania namiesto úpadcu dňom
vyhlásenia konkurzu.
Predseda senátu krajského súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že nevyporiadanie
podielového a bezpodielového spoluvlastníctva je právnou prekážkou skončenia
konkurzného konania a poukázal na pasívny postup v týchto veciach konajúceho okresného
súdu.
Z priebehu namietaného konkurzného konania vyplýva, že krajský súd v rámci
dohľadu nad činnosťou správkyne pravidelne žiadal správkyňu, aby predložila správu
o speňažovaní konkurznej podstaty a navrhla ďalší postup v konaní; usmernil správkyňu,
aby sa snažila o skončenie sporu o vyporiadanie BSM zmierom (úradný záznam z 1. apríla
2003); upozornil správkyňu, aby v súdnych konaniach, v ktorom sa stala účastníčkou
namiesto úpadkyne, postupovala tak, aby nevytvárala prekážky ich urýchleného skončenia
(6. februára 2004); a uložil správkyni, aby rokovala so spoluvlastníkmi nehnuteľnosti za
účelom skončenia súdnych sporov mimosúdnou dohodou (opatrenie z 24. augusta 2006,
rokovanie na krajskom súde 23. mája 2007).
Ústavný súd po zhodnotení konkrétnych okolností posudzovanej veci dospel
k záveru, že hoci konkurzné konanie začalo 15. decembra 1995 a konkurz bol vyhlásený
3. augusta 2000, namietaná doba konkurzného konania je objektívne ovplyvnená
prebiehajúcimi súdnymi konaniami, bez skončenia ktorých nemohlo pokračovať
speňažovanie konkurznej podstaty, a teda ani nemohol byť získaný výťažok na uspokojenie
pohľadávok konkurzných veriteľov.
Ústavný súd má určité výhrady k postupu krajského súdu v súvislosti so začatím
dohodovacieho konania, avšak ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, konanie bez
zbytočných prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť a nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (II. ÚS 57/01, I. ÚS 154/03). Ústavný súd aj vzhľadom na následný priebeh
dohodovacieho konania nepovažuje postup krajského súdu v tomto období za taký, ktorým
by spôsobil zbytočné prieťahy v konaní.
V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto
článku (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03).
Berúc do úvahy všetky uvedené okolnosti ústavný súd dospel k záveru, že postup
krajského súdu v posudzovanom konkurznom konaní nie je poznačený takými obdobiami
nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, ktoré by bolo možné označiť ako zbytočné prieťahy,
a preto vyslovil, že krajský súd v tomto konaní neporušil základné právo sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľovi je v zmysle čl. 127
ods. 3 ústavy podmienené vyslovením porušenia základných práv alebo slobôd zaručených
v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve.
O uložení povinnosti účastníkovi konania uhradiť trovy konania inému účastníkovi
ústavný súd rozhoduje podľa výsledku konania v prípade, že sťažnosť bola dôvodná (§ 36
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Pretože v danom prípade ústavný súd vyslovil, že základné právo sťažovateľa
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené neboli,
návrhmi na priznanie finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania sa ústavný súd pri
svojom rozhodovaní už nezaoberal (obdobne napr. III. ÚS 30/03, III. ÚS 127/03).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. septembra 2007