Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 588/2026
PDF · 303.65 KB
No categories available
I. ÚS 588/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky EX CREDIT, a.s. v konkurze, Pribinova 25, Bratislava, IČO 36 572 586, zastúpenej WERNER & Co. s.r.o., Žltá 2/F, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 8CoKR/17/2026-713 zo 17. apríla 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. júla 2026 a doplnenou 15. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8CoKR/17/2026-713 zo 17. apríla 2026 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Okrem toho žiada priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že Mestský súd Bratislava III (ďalej len „mestský súd“) v právnej veci navrhovateľa – veriteľa JUDr. Richarda Plichcíka, advokáta, Urbánkova 6, Košice, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka – sťažovateľky – uznesením sp. zn. 24K/15/2025 zo 16. júna 2025 začal konkurzné konanie proti sťažovateľke.
3. Mestský súd uznesením č. k. 24K/15/2025-305 z 1. decembra 2025 vyhlásil konkurz na majetok sťažovateľky (výrok I), konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie (výrok II), ustanovil do funkcie správcu – FRDS advisory, k.s., Skalná 9, Bratislava, IČO 54 736 048 (výrok III), vyzval veriteľov dlžníka, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára špecializovaného portálu do elektronickej
schránky správcu prihláškou, ktorá musí byť autorizovaná, inak sa na ňu neprihliada (výrok IV), a uložil správcovi povinnosti (výroky V a VI). 3.1. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľky. Sťažovateľka neosvedčila spornosť pohľadávky navrhovateľa judikovanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/218/2016-3650 zo 7. októbra 2020 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 3Cob/210/2022-4185 z 25. januára 2023. Mestský súd (po zmene súdnej mapy) dovolacie konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku sťažovateľkou za podané dovolanie. Ústavnú sťažnosť sťažovateľky proti uvedenému rozhodnutiu mestského súdu ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 101/2026-20 z 12. februára 2026 odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pričom jej podanie neosvedčuje spornosť navrhovateľovej pohľadávky. 3.2. Mal preukázanú pluralitu veriteľov podľa § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Dňa 14. januára 2025 navrhovateľ postúpil časť judikovanej pohľadávky jemu blízkej osobe – JUDr. Monike Marjanovič, advokátke, Urbánkova 6, Košice. Na pohľadávky veriteľov – spriaznených osôb sťažovateľky, ktoré súhlasili s dočasným neplnením pohľadávok do 31. decembra 2025, neprihliadal. 3.3. Vychádzajúc z informácie o stave hotovosti a stave bankových účtov sťažovateľky, prihliadajúc na očakávateľné výsledky z hospodárskej činnosti sťažovateľky približne 200 000 eur ročne, dospel k záveru, že táto vzhľadom na výšku svojich záväzkov svoju platobnú schopnosť neosvedčila.
4. Proti uzneseniu mestského súdu sťažovateľka podala odvolanie tvrdiac, že je nedostatočne odôvodnené a že vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. S výnimkou spriaznených osôb sťažovateľky, ktoré súhlasili s odkladom splatnosti ich pohľadávok, totiž neexistoval žiadny iný veriteľ sťažovateľky s omeškanou pohľadávkou viac ako 90 dní. Návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu považovala za šikanózny, keďže absentovala pluralita veriteľov ako základný predpoklad na jeho podanie. V tejto súvislosti namietala aj to, že jej nebolo doručené oznámenie o postúpení časti judikovanej pohľadávky navrhovateľa JUDr. Monike Marjanovič.
5. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ uviedol, že ako postupca postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky z 2. februára 2026 na postupníka Mgr. Petra Masaroviča, advokáta, Park Angelinum 2, Košice, ďalšiu pohľadávku, ktorú predtým prihlásil do konkurzu. Keďže správca vykonal na základe oznámenia navrhovateľa o prevode pohľadávky z 3. februára 2026 zmenu v zozname pohľadávok, potvrdil, že boli splnené predpoklady na vstup ďalšieho veriteľa ako účastníka do konkurzného konania. Aj keď správca poprel pohľadávky JUDr. Marjanovič a Mgr. Masaroviča, obaja podali žaloby o určenie pravosti pohľadávok. Z dôvodu čiastočného popretia pohľadávky podal žalobu aj navrhovateľ. Uviedol, že sťažovateľka má ďalšie peňažné záväzky, s ktorých plnením bola v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní, a to súdne poplatky za podané odvolania splatné ešte v roku 2021, o ktorých rozhodol krajský súd.
6. Krajský súd napadnutým uznesením (ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. mája 2026) uznesenie mestského súdu potvrdil ako vecne správne [§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)]. Konštatoval, že pohľadávka navrhovateľa, z ktorej vyvodzuje postavenie veriteľa, je právoplatne judikovaná. Z § 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva zákaz postúpenia
pohľadávky na blízku osobu. Samotná existencia príbuzenského vzťahu medzi postupcom a postupníkom, ako ani časové zaradenie postúpenia pohľadávky nezakladajú automatický záver o šikanóznom výkone práva alebo o obchádzaní zákona, osobitne ak blízka osoba poskytla postupcovi právne služby, t. j. boli v odplatnom právnom vzťahu. Oznámenie/neoznámenie o postúpení pohľadávky veriteľa dlžníkovi nemá vplyv na posudzovanie plurality veriteľov v konkurznom konaní. V tomto štádiu konania nebolo preukázané, že by postúpenie časti pohľadávky veriteľa bolo neplatné. Bez právneho významu je aj postúpenie časti pohľadávky veriteľa po vyhlásení konkurzu. Popretie prihlásených pohľadávok veriteľov správcom a čiastočné popretie pohľadávky navrhovateľa správcom rovnako nemá vplyv na správnosť rozhodnutia mestského súdu. O dôvodnosti popretia pohľadávok správcom súd rozhoduje výlučne v incidenčnom konaní. V reakcii na vyjadrenie navrhovateľa v odvolacom konaní krajský súd doplnil skutkový stav o existenciu ďalšej pohľadávky z titulu nezaplatenia súdnych poplatkov Slovenskej republike. Považoval za preukázané, že sťažovateľka nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi, je teda v úpadku.
7. Mestský súd uznesením č. k. 24K/15/2025-775 z 29. júna 2026 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 1. júla 2026) odvolal správcu (bod 3) z funkcie správcu úpadcu – sťažovateľky – a ustanovil správcu DK špeciálny správca k. s., Bazová 6A, Bratislava, IČO 57 064 555, do funkcie správcu úpadcu – sťažovateľky.
II. Argumentácia sťažovateľky
8. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti, opakujúc dôvody odvolania proti uzneseniu mestského súdu o vyhlásení konkurzu na jej majetok, vyjadruje presvedčenie, že skúmaním časovej postupnosti krokov navrhovateľa pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu nemožno prísť k inému záveru ako k umelému vytvoreniu plurality veriteľov voči sťažovateľke. Žiaden veriteľ predsa neprijme miesto peňažného plnenia pohľadávku voči subjektu, o ktorom postupca tvrdí, že je insolventný a v zásadne negatívnej hospodárskej situácii (záporné vlastné imanie atď.). Všeobecným súdom zjavne ušlo, že nedoručenie oznámenia o postúpení pohľadávky navrhovateľa znamená, že sa JUDr. Marjanovič nestala veriteľkou sťažovateľky v čase viac ako 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Všeobecné súdy arbitrárnym spôsobom nevyhodnotili ani neodôvodnili komplex nesporných skutkových okolností ako šikanózne konanie navrhovateľa s cieľom a priamym úmyslom umelo vytvoriť podmienky na vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľky. Nesúhlasí so záverom krajského súdu, že je v úpadku, a vytýka mu, že v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania doplnil skutkový stav o existenciu ďalšej pohľadávky z titulu nezaplatenia súdnych poplatkov Slovenskej republike.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
9. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 8CoKR/17/2026-713 zo 17. apríla 2026, ktorým potvrdil
ako vecne správne uznesenie mestského súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka – sťažovateľky (body 3 až 3.4. a 6).
10. Keďže sťažovateľke, ktorá sa na ústavný súd obracia s ústavnými sťažnosťami od roku 2013, sú známe východiská jeho rozhodovania, nepovažoval za potrebné ich opakovať.
11. Len na doplnenie uvádza, že konkurzné konanie nemožno považovať za ďalší zo zákonných prostriedkov na ochranu vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy, keďže dôvodom na podanie návrhu na začatie konkurzného konania nie je ochrana vlastníckeho práva, ale neplnenie záväzkových právnych vzťahov majetkovej povahy zo strany dlžníka (úpadcu) (PL. ÚS 11/96, ZNaU 3/98).
12. Účelom konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku. Naplnenie tohto cieľa vyžaduje spravidla riešenie väčšieho množstva skutkových a právnych otázok spojených so zistením a zabezpečením majetku patriaceho do konkurznej podstaty, jeho speňažením, zistením a následným uspokojením pohľadávok konkurzných veriteľov, riešením incidenčných sporov a pod. (III. ÚS 341/2017)
13. Posudzovanie náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu sa spája s overením predpokladov na začatie konkurzného konania. Podstatným je i to, či návrh podal veriteľ. Nemožno tak dospieť k záveru, že pred začatím konkurzného konania by bolo neprípustným prekročením právomoci súdu skúmať, či z návrhu a priložených listín svedčí navrhovateľovi postavenie veriteľa dlžníka. Súd by mal posudzovať, či je veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu dostatočným podkladom na začatie konkurzného konania, čomu zodpovedá povinnosť osvedčenia postavenia veriteľa v návrhu. (III. ÚS 3/2024).
14. Konkurz na majetok dlžníka môže byť vyhlásený iba na návrh subjektov definovaných zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Jedným z týchto subjektov je veriteľ dlžníka. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii zároveň stanovuje náležitosti návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu, ktorých splnenie je predpokladom začatia konkurzného konania. Jednou z týchto náležitostí je aj pripojenie listiny, ktorá dokladuje pohľadávku navrhovateľa (napr. len potvrdenie audítora, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe). Pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka konkurzný súd nemôže vychádzať iba z obsahu návrhu na vyhlásenie konkurzu; je povinný vziať do úvahy aj obsah vyjadrenia dlžníka k tomuto návrhu a ním predložené dôkazy. Opačný prístup by predstavoval neprípustný formalizmus v rozhodovaní konkurzného súdu. Pritom ani z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, že pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu prichádza do úvahy iba jeho vyhlásenie alebo zastavenie konkurzného konania. Pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu je daný v rovnakom ustanovení navyše konkurznému súdu zákonný príkaz neprihliadať na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť (bez toho, aby táto povinnosť konkurzného súdu bola zákonom obmedzená iba na posudzovanie otázky platobnej schopnosti dlžníka). Zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii preto zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je
pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoc aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami nepodal (II. ÚS 300/2014).
15. Aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je len ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi. Súd musí skúmať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v každom štádiu konania a skúmaním ďalších hmotnoprávnych podmienok sa zaoberá, len ak je táto podmienka splnená. Pritom je nepochybné, že nedostatok aktívnej vecnej legitimácie má za následok zamietnutie návrhu (m. m. III. ÚS 383/2020).
16. V posudzovanom prípade bola pohľadávka navrhovateľa judikovaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/218/2016-3650 zo 7. októbra 2020 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 3Cob/210/2022-4185 z 25. januára 2023. Mestským súdom spomínanú ústavnú sťažnosť sťažovateľky proti jeho rozhodnutiu o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku sťažovateľkou za podané dovolanie (bod 3.1.) ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 101/2026-20 z 12. februára 2026 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
17. Z registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní (https://replik.justice.sk/ru- verejnost-web/pages/pohladavka/pohladavky.xhtml?konanieId=109278&first=0) vyplýva, že z prihlásenej pohľadávky č. 2 veriteľa v celkovej sume 899 451,82 eur správca k 16. februáru 2026 zistil sumu 766 394,72 eur. Pohľadávku tohto veriteľa v sume 27 404,71 eur správca 16. februára 2026 poprel, „čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti“.
18. Dňa 16. februára 2026 správca poprel pohľadávku č. 1 popretej veriteľky JUDr. Moniky Marjanovič v celkovej sume 105 652,39 eur, «čo do právneho dôvodu v celom rozsahu, a to z dôvodu spornosti aktívnej legitimácie veriteľa prihlásenej pohľadávky, nakoľko v zmysle vyjadrenia úpadcu k prihláseným pohľadávkam mu nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a dôkazy, ktoré o doručení predložené popretým veriteľom veriteľ (podací lístok a screenshot systému Slovenskej pošty) nepreukazujú doručenie písomnosti a hlavne obsah písomnosti. Popretý veriteľ nepreukázal existenciu doručenky, ktorá by ako verejná listina bez akychkoľvek pochybností preukazovala doručenie písomnosti. Uvedené preukazuje aj skutočnosť, že k oznámeniu čiastočnej zmeny oprávneného v exekučnom konaní došlo zo strany popretého veriteľa až v septembri 2025 (t. j. po deviatich mesiacoch odo dňa postúpenia pohľadávky), čo tiež potvrdzuje dôvodné pochybnosti o nedoručení oznámenia o postúpení pohľadávky úpadcovi. Nakoľko až doručením oznámenia o postúpení pohľadávky sa stáva postúpenie pohľadávky účinné voči dlžníkovi pohľadávky, vzhľadom na nepreukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky úpadcovi je pohľadávka popretého veriteľa sporná, čo do aktívnej legitimácie veriteľa prihlásenej pohľadávky. V nadväznosti na spornosť aktívnej legitimácie správca popiera predmetnú pohľadávku čo do právneho dôvodu aj z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatným právnym úkonom, nakoľko sa jedná o úkon, ktorým dochádza k obchádzaniu zákona a takéto konanie popretého veriteľa ako aj pôvodného veriteľa mohlo byť pravdepodobne za účelom dosiahnutia vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu (vyvolania zdania o pluralite
veriteľov), pretože táto transakcia realizovaná medzi blízkymi osobami (z informácií od úpadcu sa má jednať o brata a sestru) nemá žiadny hospodársky zmysel. V súlade s vyššie uvedenou argumentáciou správca odkazuje na súdnu prax, podľa ktorej „umelé vytváranie veriteľov“ postupovaním pohľadávok na spriaznené osoby nie je v súlade s dobrými mravmi a vykazuje znaky šikanózneho konania, pričom je potrebné skúmať aj časový horizont udalostí pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. augusta 214, sp. zn. 43 CoKR 321/2014, uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 11. októbra 2006, sp. zn. 29 Odo 1210/2004). V tomto smere správca odkazuje na skutkovú a právnu argumentáciu, ako aj dôkazy predložené v súdnom konaní sp. zn. 24K/15/2015. Správca má za to, že veriteľom prihlásenej pohľadávky je pôvodný veriteľ .».
19. Dňa 16. februára 2026 správca poprel aj pohľadávku č. 3 popretého veriteľa Mgr. Petra Masaroviča v celkovej sume 1 227,01 eur, „čo do právneho dôvodu, a to z dôvodu spornosti aktívnej legitimácie veriteľa prihlásenej pohľadávky nakoľko má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatným právnym úkonom, nakoľko sa jedná o úkon, ktorým dochádza k obchádzaniu zákona a takéto konanie popretého veriteľa ako aj pôvodného veriteľa môže byť pravdepodobne za účelom preukázania plurality veriteľov (vyvolania zdania o pluralite veriteľov), pretože táto transakcia nemá žiadny hospodársky zmysel. V tomto smere správca odkazuje na skutkovú a právnu argumentáciu, ako aj dôkazy predložené v súdnom konaní sp. zn. 24K/15/2015. Správca má za to, že veriteľom prihlásenej pohľadávky je pôvodný veriteľ JUDr. Plichcík.“.
20. V prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá, ten má právo domáhať sa na súde tzv. incidenčnou žalobou v tzv. incidenčnom konaní určenia popretej pohľadávky. Uvedené incidenčné konanie je bežné sporové konanie vyvolané konkurzom, ktoré začína doručením incidenčnej žaloby na príslušný súd. Incidenčnú žalobu podáva popretý veriteľ, a to proti všetkým, ktorí popreli jeho pohľadávku.
21. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená [uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 30. januára 2017, R 63/2017].
22. Tvrdenia navrhovateľa, že JUDr. Marjanovič a Mgr. Masarovič podali žaloby o určenie pravosti pohľadávok (bod 5), sťažovateľka, ktorej argumentáciu o absencii plurality veriteľov si správca v plnej miere osvojil (body 18 a 19), v ústavnej sťažnosti nepoprela. Mestský súd o týchto žalobách dosiaľ právoplatne nerozhodol.
23. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity. Zmysel a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Právomoc ústavného súdu
predstavuje v tomto kontexte ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ku ktorého uplatneniu dôjde až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, ktorého právne dôsledky sú premietnuté do § 56 ods. 2 a § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde (IV. ÚS 170/2022, III. ÚS 678/2021, I. ÚS 695/2022).
24. Keďže preskúmanie ne/opodstatnenosti popieracieho prejavu správcu, ako aj posúdenie ne/existencie správcom uvedených dôvodov popretia bude predmetom rozhodovania mestského súdu, ústavný súd v tomto štádiu konania nevidí dôvod na zásah do napadnutého uznesenia krajského súdu.
25. K tvrdeniu sťažovateľky, že krajský súd v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania doplnil skutkový stav o existenciu ďalšej pohľadávky z titulu nezaplatenia súdnych poplatkov Slovenskej republike, ústavný súd uvádza, že takáto pohľadávka sa v registri predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní (https://replik.justice.sk/ru-verejnost- web/pages/pohladavka/pohladavky.xhtml?konanieId=109278&first=0) v súčasnosti nenachádza.
26. Ústavný súd už napr. v uznesení sp. zn. I. ÚS 33/2021 z 26. januára 2021 v súvislosti s údajnou nezákonnou koncentráciou konania zdôraznil, že účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 CSP) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, pretože by to mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na nariadenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Sudcovská koncentrácia konania podľa § 153 CSP (na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania) je teda v diskrečnej právomoci súdu. O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov (bližšie pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck. 2022. s. 623 – 628.).
27. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne (§ 3 ods. 2 veta tretia zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti stanovuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 197/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti.
28. Len samotná skutočnosť, že jeden zo záväzkov žalovaného bolo možné postupne vymôcť v exekúcii neznamená, že žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol platobne neschopný (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo 37/2022 zo 14. júna 2023, R 13/2024).
29. V napadnutom konaní nič nenasvedčuje tomu, že by sa všeobecné súdy nezaoberali dôkazmi, ktoré sťažovateľka predložila na účel osvedčenia svojej platobnej schopnosti. Aj keď je potrebné vziať do úvahy, že možnosť tvrdenia a predkladania dôkazov navrhovateľom vo vzťahu k pohľadávkam iných veriteľov je značne obmedzená, nič to nemení na tom, že všeobecné súdy platobnú ne/schopnosť sťažovateľky posudzovali komplexným zhodnotením jej ekonomickej situácie, pričom dospeli k záveru, že záväzky sťažovateľky nie sú kryté jej finančným majetkom.
30. Keďže ústavný súd v prejednávanej veci nevzhliadol žiadny protiústavný exces ani zásah do práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie krajským súdom, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.
31. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ústavný súd sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2026
Miroslav Duriš predseda senátu