Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 300/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

KASINVEST spol. s r. o., Jablunkov, Bělá 1005, Česká republika, zastúpenej Fridrich

Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, za ktorú koná advokát a konateľ

doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a práva na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -121

zo 14. júna 2013 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -147

z 22. augusta 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti KASINVEST spol. s r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti KASINVEST spol. s r. o., Jablunkov, Bělá

1005, Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -121 zo 14. júna 2013 a uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -147

z 22. augusta 2013 a žiada vydať tento nález:

„1) Základné právo spoločnosti KASINVEST spol. s r. o., IČO: 62 364 197, zapísaná

v OR vedenom Krajským súdom v Ostrave, sp. zn. C 7996, so sídlom: Jablunkov, Bělá 1005,

okres Frýdek-Místek, PSČ 739 91 na súdnu ochranu zaručené

Slovenskej republiky rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 8. 2013, sp. zn.

bolo porušené.

2) Základné právo spoločnosti KASINVEST spol. s r. o., IČO: 62 364 197, zapísaná

v OR vedenom Krajským súdom v Ostrave, sp. zn. C 7996, so sídlom: Jablunkov, Bělá 1005,

okres Frýdek-Místek, PSČ 739 91 na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 8. 2013, sp. zn. bolo porušené.

3) Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 8. 2013, sp. zn.

sa zrušuje.

4) Základné právo spoločnosti KASINVEST spol. s r. o., IČO: 62 364 197, zapísaná

v OR vedenom Krajským súdom v Ostrave, sp. zn. C 7996, so sídlom: Jablunkov, Bělá 1005,

okres Frýdek-Místek, PSČ 739 91 na súdnu ochranu zaručené

Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 6. 2013, sp. zn.:

bolo porušené.

5) Základné právo spoločnosti KASINVEST spol. s r. o., IČO: 62 364 197, zapísaná

v OR vedenom Krajským súdom v Ostrave, sp. zn. C 7996, so sídlom: Jablunkov, Bělá 1005,

okres Frýdek-Místek, PSČ 739 91 na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 6. 2013, sp. zn.: bolo porušené.

6) Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 6. 2013, sp. zn.: ,

sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

7) Spoločnosti KASINVEST spol. s r. o., IČO: 62 364 197, zapísaná v OR vedenom

Krajským súdom v Ostrave, sp. zn. C 7996, so sídlom: Jablunkov, Bělá 1005, okres Frýdek-

Místek, PSČ 739 91 priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- € (slovom: tisíc eur

0/100), ktoré je jej spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť Okresný súd Bratislava I

a Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

8) Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave sú spoločne a nerozdielne

povinní uhradiť spoločnosti KASINVEST spol. s r. o., IČO: 62 364 197, zapísaná v OR

vedenom Krajským súdom v Ostrave, sp. zn. C 7996, so sídlom: Jablunkov, Bělá 1005,

okres Frýdek-Místek, PSČ 739 91 trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom

vyhotovení nálezu, na účet jej právneho zástupcu Fridrich Paľko, s. r. o. č. ú... vedený vo

VÚB, a. s. do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a k nej pripojených príloh,

sťažovateľ ako navrhovateľ podal 15. marca 2013 na okresnom súde návrh na vyhlásenie

konkurzu na majetok dlžníka TECHNOMARKET spol. s r. o. v likvidácii, Púchovská 16,

Bratislava (ďalej „TECHNOMARKET spol. s r. o.“). K návrhu pripojil [v súlade s § 12

ods. 2 písm. c) o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“ alebo „zákon

o konkurze a reštrukturalizácii“)] potvrdenie nezávislého audítora, ktorým tento potvrdil, že

navrhovateľ voči TECHNOMARKET spol. s r. o., eviduje v účtovníctve v súlade

s účtovnými predpismi pohľadávku s doloženým právnym dôvodom vzniku (vo výške

44 683,97 €), a sťažovateľ predložil i písomnú výzvu na jej zaplatenie zo 14. augusta 2012

adresovanú TECHNOMARKET spol. s r. o. Sťažovateľ označil aj ďalších veriteľov, voči

ktorým je spoločnosť TECHNOMARKET spol. s r. o., v omeškaní o viac ako 30 dní, a to T.

T. a DOMO-REAL, spol. s r. o., ktorí si splatné pohľadávky prihlásili do likvidácie,

a označil ďalšieho veriteľa V. K. Okresný súd uznesením č. k. -31 z 27. marca

2013 po zistení, že návrh sťažovateľa spĺňa zákonom predpísané náležitosti, začal

konkurzné konanie na majetok TECHNOMARKET spol. s r. o., a uznesením č. k. 6 K

14/2013-40 z 10. apríla 2013 vyzval TECHNOMARKET spol. s r. o., aby sa vyjadril

k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú schopnosť.

TECHNOMARKET spol. s r. o., vo vyjadrení okrem iného uviedol, že sťažovateľ

nemá voči nemu žiadnu pohľadávku, táto neexistuje napriek tomu, že ju sťažovateľ

vo svojom účtovníctve eviduje. Naopak, sťažovateľ je dlžníkom spoločnosti

TECHNOMARKET spol. s r. o. (pohľadávka na zaplatenie sumy 36 244 €

s príslušenstvom), v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu

v Ostrave č. k. -283 z 26. septembra 2011 v spojení s rozsudkom Vrchného

súdu v Olomouci sp. zn. zo 7. júna 2012. Ani sťažovateľom označený

veriteľ V. K. nie je veriteľom spoločnosti TECHNOMARKET spol. s r. o., naopak,

TECHNOMARKET spol. s r. o., proti nemu vedie exekúciu na Okresnom súde Čadca pod

sp. zn. .

Okresný súd uznesením č. k. -121 zo 14. júna 2013 návrh na vyhlásenie

konkurzu na majetok TECHNOMARKET spol. s r. o., zamietol. Dospel totiž k záveru, že

sťažovateľ na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol aktívne legitimovaný (preto

neskúmal už ani osvedčovanie platobnej schopnosti TECHNOMARKET spol. s r. o.).

Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu [§ 11 ods. 3, § 19 ods. 1

písm. c) ] je iba ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 30 dní

po lehote splatnosti, pričom na prípadné sporné pohľadávky súd neprihliada (sporné

pohľadávky veriteľa nie sú spôsobilé založiť aktívnu legitimáciu na podanie návrhu

na vyhlásenie konkurzu). Sťažovateľ v konaní nepreukázal, že by takúto nespornú

pohľadávku voči TECHNOMARKET spol. s r. o., mal. Okresný súd z vykonaného

dokazovania naopak zistil, že TECHNOMARKET spol. s r. o., má voči sťažovateľovi

pohľadávku priznanú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu (rozsudok

Krajského súdu v Ostrave č. k. -283 z 26. septembra 2011 v spojení

s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. zo 7. júna 2012). Pokiaľ

sťažovateľ tvrdil, že má voči TECHNOMARKET spol. s r. o., pohľadávku na zaplatenie

44 683,97 €, s ktorou je TECHNOMARKET spol. s r. o., v omeškaní o viac než 30 dní,

takáto preukázaná nebola. Okresný súd mal za preukázané, že sťažovateľ v minulosti

nadobudol pohľadávky voči TECHNOMARKET spol. s r. o., na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky uzatvorenej 12. júla 1996 s V. K., Stavebno-obchodná činnosť

(pohľadávky z faktúr vo výške 36 243,99 €). Sťažovateľ následne (8. augusta 2012)

jednostranne započítal pohľadávky voči TECHNOMARKET spol. s r. o., pričom po zápočte

mala zostať na úhradu pohľadávka sťažovateľa voči TECHNOMARKET spol. s r. o.

vo výške 44 683,97 €. Pohľadávku voči TECHNOMARKET spol. s r. o., pôvodne

nadobudol V. K., Stavebno-obchodná činnosť, postúpením od Všeobecnej obchodnej

spoločnosti, s. r. o. (6. februára 1996). Následne V. K., Stavebno-obchodná činnosť,

uzatvoril s TECHNOMARKET spol. s r. o., dohodu o vyrovnaní pohľadávky tovarovou

kompenzáciou a pohľadávka bola takto uhradená. Neuhradená časť príslušenstva

pohľadávky – penále 298 089 Kč – sa stala predmetom konania pred Okresným súdom

Bratislava III pod sp. zn. , avšak žaloba bola zamietnutá rozsudkom č. k. 20

Cb 368/1999-440 z 28. septembrom 2011 potvrdeným odvolacím súdom. Preto pohľadávka,

o ktorú opiera návrh na vyhlásenie konkurzu sťažovateľ, musela byť považovaná za spornú.

Toto uznesenie potvrdil ako vecne správne krajský súd uznesením č. k.

-147 z 22. augusta 2013.

Uznesenie okresného súdu č. k. -121 zo 14. júna 2013 v spojení

s uznesením krajského súdu č. k. -147 z 22. augusta 2013 nadobudlo

právoplatnosť 1. októbra 2013.

Sťažovateľ sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie svojho základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -121

zo 14. júna 2013 a uznesením krajského súdu č. k. -147 z 22. augusta 2013

odôvodnil tým, že týmito rozhodnutiami bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred

súdom (bolo mu znemožnené proti TECHNOMARKET spol. s r. o., viesť konkurzné

konanie); rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodnené a vychádzajú z nesprávneho právneho

posúdenia veci [nesprávnej interpretácie ] založeného na ústavne

nesúladnom výklade aplikovanej normy. Sťažovateľ je totiž presvedčený, že neobstojí

právny názor všeobecných súdov, podľa ktorého aktívne legitimovaným subjektom

na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu môže byť len taký veriteľ, ktorého pohľadávka

voči dlžníkovi je nesporná (a 30 dní po lehote splatnosti). Tento záver nemôže vyplývať ani

z príkazu neprihliadať pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu

na záväzky dlžníka, ktoré sú sporné (resp. dlžník osvedčil ich spornosť). Ustanovenie § 19

ods. 1 písm. c) sa podľa presvedčenia sťažovateľa vzťahuje iba na osvedčovanie

platobnej schopnosti dlžníkom, ale nie na pohľadávku osoby, ktorá navrhuje konkurz

vyhlásiť (na posudzovanie jeho aktívnej vecnej legitimácie). Pokiaľ súdy vyžadovali, aby

sťažovateľ mal nespornú pohľadávku voči dlžníkovi ako podmienku vyhlásenia konkurzu

na majetok TECHNOMARKET spol. s r. o., vytvorili novú podmienku na vyhlásenie

konkurzu nad rámec podmienok ustanovených v . Požiadavka aktívnej

legitimácie navrhovateľa v takejto podobe nie je súčasťou ustanovení . Podmienky

hypotézy právnej normy stanovuje zákonodarca. Samotnú platobnú schopnosť spoločnosti

TECHNOMARKET spol. s r. o., ktorou sa mal okresný súd zaoberať, skúmať už opomenul.

Skúmať platobnú schopnosť TECHNOMARKET spol. s r. o., boli súdy povinné aj

v prípade, ak by dospeli k záveru o tom, že sťažovateľ nie je aktívne legitimovaný. Vyplýva

to zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ako aj z toho, že pluralita veriteľov umožňuje

v konkurznom konaní v danom štádiu pokračovať aj v takomto prípade. Krajský súd sa

navyše nedostatočne zaoberal odvolaním sťažovateľa, reálne nepreskúmal rozhodujúce

otázky a ani nevysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, podľa ktorého návrh sťažovateľa

na vyhlásenie konkurzu na majetok TECHNOMARKET spol. s r. o., musel byť zamietnutý

pre chýbajúcu aktívnu vecnú legitimáciu sťažovateľa.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ku ktorému malo dôjsť uznesením okresného súdu č. k. -121 zo 14. júna

2013 a uznesením krajského súdu č. k. -147 z 22. augusta 2013.

Z vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich

sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo

slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr.

).

Ústavný súd sa najprv zaoberal tou časťou sťažnosti, ktorá smerovala proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -121 zo 14. júna 2013. V súlade s princípom subsidiarity

svojej právomoci skúmal, či sú splnené podmienky konania pred ním o tejto časti sťažnosti

sťažovateľa a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127

je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom

uplatnených námietkach porušenia jeho základných práv týmto rozhodnutím okresného

súdu, pretože preskúmavanie jeho postupu zveruje v tomto

prípade odvolaciemu súdu. Odvolací súd vo veci o podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol

uznesením krajského súdu č. k. -147 z 22. augusta 2013. Krajský súd ako

súd odvolací bol súdom, ktorému patrí právomoc posúdiť, či odvolanie sťažovateľa bolo

dôvodné, a rozhodnúť o ňom.

Ústavný súd sťažnosť smerujúcu proti uzneseniu okresného súdu č. k. 6 K 14/2013-

121 zo 14. júna 2013 z týchto dôvodov podľa odmietol

pre nedostatok svojej právomoci.

Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu

krajského súdu č. k. -147 z 22. augusta 2013; vo vzťahu k nej je právomoc

ústavného súdu daná.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Krajský súd uznesenie č. k. -147 z 22. augusta 2013 odôvodnil

takto:

„Z obsahu spisu súdu prvého stupňa mal odvolateľ za preukázané, že navrhovateľ

v súlade s citovaným ustanovením na dokladovanie svojej

pohľadávky pripojil k návrhu potvrdenie nezávislého audítora P. K., zo dňa 04. 03. 2013,

ktorým audítor potvrdil skutočnosť, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve

spoločnosti v súlade s účtovnými predpismi a že pohľadávka má doložený právny dôvod

svojho vzniku, spolu s písomnou výzvou k uhradeniu pohľadávky zo dňa 14. 08. 2012, ktorá

bola adresovaná dlžníkovi.

Navrhovateľ v návrhu súčasne označil ďalších veriteľov, voči ktorým je dlžník

v omeškaní viac ako 30 dní, konkrétne T. T., a spoločnosť DOMO-REAL, spol. s r. o., so

sídlom Púchovská 16, 835 05 Bratislava, nakoľko ide o veriteľov, ktorí si svoj splatné

pohľadávky prihlásili do likvidácie. Ako ďalšieho veriteľa uviedol navrhovateľ v návrhu V.

K.

K vyššie uvedenému považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v návrhu

na vyhlásenie konkurzu musí veriteľ, ktorý podáva návrh, označiť svoju pohľadávku, ktorú

má voči svojmu dlžníkovi a s ktorou dlžník mešká viac ako 30 dní po lehote splatnosti.

Zároveň je povinný označiť ďalšieho veriteľa a uviesť jeho pohľadávku, pričom pohľadávku

druhého veriteľa, ktorého v návrhu na vyhlásenie konkurzu uvedie, nemusí žiadnym

spôsobom preukazovať, stačí, keď túto pohľadávku označí. Označenie veriteľa a jeho

pohľadávky znamená okrem presnej identifikácie veriteľa identifikáciu výšky pohľadávky

a jej splatnosti, pretože zákon vyžaduje, aby dlžník aj s touto pohľadávkou bol v omeškaní

viac ako 30 dní po lehote splatnosti.

Navrhovateľ (veriteľ) musí preukázať písomnú výzvu ktoréhokoľvek veriteľa

na zaplatenie pohľadávky dlžníkovi, ktorá sa preukazuje alebo uvádza v návrhu

na vyhlásenie konkurzu. Pohľadávka druhého veriteľa sa nijako neosvedčuje, avšak ako to

vyplýva z ustanovenia , táto pohľadávka tak isto ako pohľadávka navrhovateľa

nesmie byť sporná.

Je na dlžníkovi, aby využil všetky procesné prostriedky a uplatnil akékoľvek dôkazy,

ktorými osvedčí svoju platobnú schopnosť alebo neoprávnenosť návrhu na vyhlásenie

konkurzu (napr. nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, skutočnosť, že navrhovateľ nie je

veriteľom podľa hmotného práva, zánik spôsobilosti navrhovateľa byť účastníkom konania

a pod.).

S poukazom na argumentáciu navrhovateľa – veriteľa prezentovanú v podanom

odvolaní, že dlžník bol predlžený v momente vstupu do likvidácie považuje dovolací súd

za potrebné zdôrazniť, že veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu len pre

platobnú neschopnosť dlžníka a nie pre predĺženie. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu

pri predlžení dlžníka zabezpečuje zákon tým, že ukladá túto povinnosť dlžníkovi a osobám,

ktoré sú oprávnené a povinné konať v mene dlžníka alebo za dlžníka (štatutárny orgán, jeho

člen, likvidátor, iný zákonný zástupca). Súčasne zavádza novú zodpovednosť povinných

osôb za nesplnenie tejto povinnosti v (viď Ďurica M. zákon o konkurze

a reštrukturalizácii, komentár, Bratislava: C. H. BECK 2012, 68 s.). ...

Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa sa odvolací súd

stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že veriteľom označená pohľadávka voči dlžníkovi

je sporná a súd na prípadné sporné pohľadávky veriteľa neprihliada a takéto pohľadávky

nie sú spôsobilé založiť navrhovateľovu aktívnu legitimáciu na podanie návrhu

na vyhlásenie konkurzu.

Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok.

Konkurzný súd rozsiahlejšie dokazovanie vedie len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú

rozhodujúce pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na vyhlásenie konkurzu.

Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu – splnenie podmienok, musí veriteľ

osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle

dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy

predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci

konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania základu pohľadávky, ktorej

spornosť sa namieta.

Je však potrebné uviesť, že doterajší obsah spisu dostatočným spôsobom

dokumentuje, že navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka a nebol ním ani v čase podania

návrhu na vyhlásenie konkurzu. Skutočnosť, že navrhovateľ je dlžníkom dlžníka bola

preukázaná právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami príslušných súdov Českej

republiky. V konaní pred prvostupňovým súdom bolo tiež preukázané, že ani ďalší

navrhovateľom označený veriteľ dlžníka V. K. nie je skutočným veriteľom dlžníka, čo bolo

jednoznačne preukázané rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -478

zo dňa 22. 05. 2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 20

Cb 368/1999-440 zo dňa 28. 09. 20111.

Navrhovateľom označený dlžník ďalej dokladoval, že ani ďalší označený veriteľ,

spoločnosť DOMO-REAL, spol. s r. o. Púchovská 16, 835 05 Bratislava, nie je veriteľom

dlžníka s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti (podľa ), nakoľko dňa

31. 12. 2012 bola spoločnosťou TECHNOMARKET spol. s r. o. uzatvorená písomná

dohoda o predĺžení splatnosti všetkých jeho pohľadávok do doby vymoženia pohľadávky

exekučne od V. K.

Dohodu o predlžení splatnosti označený dlžník uzatvoril aj s ďalším označeným

veriteľom T. T. dňa 14. 01. 2013, ktorou bola predĺžená splatnosť všetkých vystavených

a doručených faktúr spoločnosti TECHNOMARKET spol. s r. o., v likvidácii, do doby

vymoženia finančných prostriedkov zo súdnych sporov a exekučných konaní vedených

v prospech spoločnosti TECHNOMARKET spol. s r. o., v likvidácii.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu

Bratislava I č. k. -121 zo dňa 14. 06. 2013 v súlade s ustanovením § 219 ods. 1

a 2 potvrdil ako vecne správne.“

Sťažovateľ sťažnosť na porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa

dohovoru v časti smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu č. k. -147

z 22. augusta 2013 odôvodnil tým, že toto rozhodnutie je jednak nedostatočne odôvodnené

a jednak je založené na ústavne nekonformnom výklade podmienok aktívnej legitimácie

navrhovateľa v konaní o vyhlásenie konkurzu, pretože neobstojí taký výklad ustanovení

zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého aktívne legitimovaným subjektom

na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu môže byť len taký veriteľ, ktorého pohľadávka

voči dlžníkovi je nesporná [ sa vzťahuje iba na osvedčovanie

platobnej schopnosti dlžníkom], a zo žiadneho iného ustanovenia zákona o konkurze

a reštrukturalizácii takéto obmedzenie pre navrhovateľa v konaní o vyhlásenie konkurzu

nevyplýva. Navyše, skúmať platobnú schopnosť TECHNOMARKET spol. s r. o., bol

krajský súd povinný aj v prípade, ak by dospel k záveru o tom, že sťažovateľ nie je aktívne

legitimovaný, pretože to vyplýva zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ako aj z toho, že

pluralita veriteľov umožňuje v konkurznom konaní v danom štádiu pokračovať aj v takomto

prípade.

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského

súdu dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o tom, že krajský súd dostatočne

neodôvodnil svoje rozhodnutie, resp. nereagoval na obsah odvolania sťažovateľa, k záveru,

že táto argumentácia v sťažnosti sťažovateľa neobstojí. Krajský súd dal jasnú a

zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ v odvolaní nastolil. Vysvetlil, z akého dôvodu

dospel k záveru o tom, že sťažovateľ na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok

TECHNOMARKET spol. s r. o., nebol aktívne legitimovaný, a z akého dôvodu musel byť

jeho návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý. Krajský súd neponechal bez povšimnutia

odvolacie argumenty sťažovateľa, ktoré mali pre vec podstatný význam. Odôvodnenie jeho

rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu

ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Sťažovateľ vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu však ďalej tvrdil, že toto je

založené na ústavne neakceptovateľnom výklade zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu navrhovateľa, a v prípade jej nedostatku, aj pokiaľ ide

o osvedčovanie platobnej schopnosti dlžníka.

Podľa druhej vety návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený

podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento

zákon.

Podľa veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak

môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú

neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní

v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol

jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

Podľa ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je

povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú

neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť

ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný

pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ

pohľadávku doloží:

a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,

b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého

možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,

c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ

pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide

o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu

alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený

dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe, alebo

d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii

pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie,

schváleného a účtovaného certifikačným orgánom.

Podľa ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, ktorý nemá

na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku,

v návrhu je povinný uviesť aj zástupcu na doručovanie písomností, ktorý ma bydlisko alebo

sídlo na území Slovenskej republiky; k návrhu je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce,

že zástupca poverenie na doručovanie písomností prijal.

Podľa bodu 1a ak sa konkurzné konanie začalo na návrh

veriteľa,

a) súd do 5 dní od začatia konkurzného konania 1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk

rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä 1a. výzvu, aby sa do 20 dní

od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť...

Podľa súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník

neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri

rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil

ich spornosť...

Ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, tento je presvedčený, že citované ustanovenia

zákona o konkurze a reštrukturalizácii je potrebné vykladať tak, že pre aktívnu legitimáciu

navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu sa nevyžaduje, aby navrhovateľ svoju pohľadávku

voči dlžníkovi osvedčil, a zároveň tak, že aj v prípade, ak ju neosvedčí, je súd povinný

skúmať platobnú schopnosť dlžníka.

Krajský súd, naopak, vychádzal z toho, že aktívne legitimovaným navrhovateľom

konkurzného konania môže byť iba subjekt, ktorého pohľadávka nesmie byť sporná, pričom

je na dlžníkovi, aby využil všetky procesné prostriedky a uplatnil akékoľvek dôkazy,

ktorými osvedčí (okrem iného aj) neoprávnenosť návrhu na vyhlásenie konkurzu

spočívajúcu (napríklad aj) v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, t. j. skutočnosti, že

navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka podľa hmotného práva, s následkom, že pokiaľ obsah

konkurzného spisu v čase rozhodovania konkurzného súdu dostatočným spôsobom

nedokumentuje, že navrhovateľ je veriteľom dlžníka a bol ním aj v čase podania návrhu na

vyhlásenie konkurzu, návrh na vyhlásenie konkurzu musí byť zamietnutý (bez toho, aby sa

konkurzný súd zaoberal ďalšími otázkami).

Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, táto

právna úprava vychádza z princípu, podľa ktorého konkurz na majetok dlžníka môže byť

vyhlásený iba na návrh subjektov definovaných zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

Jedným z týchto subjektov je veriteľ dlžníka. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii zároveň

stanovuje náležitosti návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu, ktorých splnenie je

predpokladom začatia konkurzného konania. Jednou z týchto náležitostí je aj pripojenie

listiny, ktorá dokladuje pohľadávku navrhovateľa (napr. aj len potvrdenie audítora, že

navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade,

že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora,

správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má

doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe). Pri rozhodovaní

o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka však konkurzný súd nemôže vychádzať iba

z obsahu návrhu na vyhlásenie konkurzu; je povinný vziať do úvahy aj obsah vyjadrenia

dlžníka k tomuto návrhu a ním predložené dôkazy. Opačný prístup by predstavoval

neprípustný formalizmus v rozhodovaní konkurzného súdu. Pritom ani z ustanovenia § 19

ods. 1 písm. c) nevyplýva, že pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu

prichádza do úvahy iba jeho vyhlásenie alebo zastavenie konkurzného konania.

Pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu je daný v rovnakom ustanovení navyše konkurznému

súdu zákonný príkaz neprihliadať na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť (bez

toho, aby táto povinnosť konkurzného súdu bola zákonom obmedzená iba na posudzovanie

otázky platobnej schopnosti dlžníka). Zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o konkurze

a reštrukturalizácii preto zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení tohto zákona,

ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval

existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je

pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

Nemožno totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby,

ktorá nie je veriteľom dlžníka. Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého

dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka

postačovala existencia iných veriteľov (hoc aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi),

z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so zákonom

predpísanými náležitosťami nepodal.

Z uvedených dôvodov (a aj s prihliadnutím na priliehavé konštatovanie krajského

súdu, podľa ktorého účel konkurzného konania vylučuje rozsiahlejšie dokazovanie otázky

existencie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi a splnenie podmienok na vyhlásenie

konkurzu vrátane aktívnej legitimácie navrhovateľa musí navrhovateľ osvedčiť bez toho,

aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť takéto rozsiahle dokazovanie) nie je

možné považovať výklad dotknutých ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii

odvolacím súdom za taký, ktorý sa prieči zmyslu a účelu právnej úpravy konkurzného

konania.

Preto, pokiaľ obsah konkurzného spisu ako celok dostatočným spôsobom

dokumentuje, že navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka a nebol ním ani v čase podania

návrhu na vyhlásenie konkurzu (hoci navrhovateľ predložil konkurznému súdu s návrhom aj

potvrdenie audítora o tom, že pohľadávku voči dlžníkovi účtuje v účtovníctve v súlade

s účtovnými predpismi, ako aj o doložení dôvodu jej vzniku v účtovníctve navrhovateľa),

neostáva než návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľa zamietnuť, a to aj v prípade, ak by

pohľadávky iných veriteľov voči dlžníkovi sporné neboli.

Krajský súd vo veci sťažovateľa svojím rozhodnutím naplnil princíp, podľa ktorého

bol povinný postupovať pri nachádzaní práva tak, aby rešpektoval skutočný zmysel

a podstatu základných (a aj jednoduchých) práv zúčastnených osôb, nepostupoval prísne

formalisticky, a takto neumožniť priechod zjavnej nespravodlivosti.

Kontrolou zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie dotknutých ustanovení právneho

poriadku krajským súdom so sťažovateľom označenými ustanoveniami dospel

ústavný súd k záveru, že je vylúčené, aby uznesením krajského súdu mohlo dôjsť

k porušeniu sťažovateľom označených práv.

S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti

rozhodnutiu krajského súdu odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Iba to, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom

rozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jeho

sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2014