Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 520/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

12. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Annou Čukanovou, H. Meličkovej 26, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v spojení s právom na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , základného práva na právnu

pomoc podľa a Listiny základných

práv a slobôd, práva podľa , základného práva

vlastniť majetok podľa a práva na pokojné

užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12, čl. 13, čl. 16, čl. 19

ods. 1, 2 a 3, , , a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta a jeho

uznesením č. k. -465 z 29. januára 2016 a postupom Krajského súdu v Trnave

a jeho uznesením č. k. -688 z 11. októbra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. januára 2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v spojení s právom na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, základného práva na právnu pomoc podľa a listiny,

práva podľa , základného práva vlastniť majetok podľa

a práva na pokojné užívanie majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení

s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12, čl. 13, čl. 16, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1, čl. 35

, a dohovoru postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný

súd“) a jeho uznesením č. k. -465 z 29. januára 2016 (ďalej len „napadnuté

uznesenie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

a jeho uznesením č. k. -688 z 11. októbra 2016 (ďalej len „napadnuté

uznesenie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým uznesením

odmietol návrh sťažovateľky ako povinnej na vydanie doplňujúceho uznesenia.

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:

„Na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu - vykonateľného

rozhodnutia notárskej zápisnice č. N 634/198 NZ 581/1998 spísanej dňa 24. 09. 1998

na notárskom úrade JUDr. Otta Szaba, notára so sídlom v Galante, Mierové námestie 4, sa

začalo exekučné konanie o vymoženie pohľadávky pre oprávneného. Tunajší súd poveril

vykonaním exekúcie súdneho exekútora poverením č. 5202 004748* zo dňa 18. 01. 2001.

Súd exekúciu uznesením č. k. -264 zo dňa 05. 06. 2003 v spojení

s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. -302 zo dňa 30. 04. 2004 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú. Predmetné uznesenia v časti vyhlásenia exekúcie

za neprípustnú nadobudli právoplatnosť dňa 21. 07. 2004. Uznesením tunajšieho súdu

č. k. -352 zo dňa 10. 11. 2005 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava

č. k. -370 zo dňa 31. 10. 2007 bola exekúcia zastavená. Predmetné

uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 14. 01. 2008.

Povinný doručil dňa 03. 12. 2015 na tunajší súd špecifikáciu trov exekučného

konania za poskytnutie právnych služieb v celkovej výške 4 443,89 Eur. ...

Súd v prvom rade posudzoval podanie povinného podľa jeho obsahu, podľa ktorého

ho posúdil ako návrh na vydanie doplňujúceho uznesenia o trovách konania v zmysle

ustanovenia . Ako ďalšie kritérium súd skúmal, či bola dodržaná lehota

na podanie návrhu zo strany povinného. V prípade, že povinná bola toho právneho názoru,

že súd musí rozhodnúť o náhrade trov konania, ktoré jej vznikli v exekučnom konaní, jedinú

možnosť, kedy mohla chýbajúce rozhodnutie o náhrade trov konania namietať, a teda podať

návrh na vydanie doplňujúceho uznesenia, bolo po rozhodnutí súdu o zastavení exekúcie.

Vzhľadom na to, že uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. -352 o zastavení

exekúcie, a teda aj konania, bolo vydané dňa 10. 11. 2005, a povinnej doručené dňa

28. 02. 2006, a uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. -370 o potvrdení

zastavenia exekúcie bolo vydané dňa 31. 10. 2007 a povinnej doručené dňa 14. 01. 2008,

povinná zmeškala lehotu na podanie návrhu na vydanie doplňujúceho uznesenia.

Súd teda v danom prípade nemohol rozhodovať o vyhovení alebo nevyhovení návrhu

povinnej, pretože tento nebol podaný v zákonom stanovenej lehote a musel návrh povinnej

odmietnuť.“

4. Sťažovateľka podala proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie,

o ktorom krajský súd rozhodol svojím napadnutým uznesením tak, že napadnuté uznesenie

okresného súdu zrušil.

5. Krajský súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia okrem iného uviedol:

«Odvolací súd nezdieľa názor súdu prvej inštancie, ktorý podanie povinnej

z 27. 11. 2015 zn. „ - špecifikácia trov exekučného konania.“ podľa obsahu

posúdil ako návrh na vydanie doplňujúceho uznesenia vo vzťahu k uzneseniu Okresného

súdu Galanta z 10. 11. 2005 č. k. -352 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Trnave z 31. 10. 2007 č. k. -370. Odvolací súd je názoru, že v prípade

uvedeného podania povinnej sa podľa jeho obsahu jednalo o návrh na rozhodnutie

o trovách exekúcie účastníkov (rozumej vo vzťahu oprávnený - povinná), keďže súd prvej

inštancie vyhradil takéto rozhodnutie samostatnému uzneseniu (viď odôvodnenie uznesenia

Okresného súdu Galanta z 10. 11. 2005 č. k. -352), ktoré doposiaľ nebolo

vydané, bolo zatiaľ rozhodnuté iba o trovách súdneho exekútora (uznesením Okresného

súdu Galanta z 3. 6. 2015 č. k. -389).

Keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je rozhodnutím vo veci samej

a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali, odvolaciemu súdu neostávalo iné, než ho

podľa zrušiť.

Ďalší procesný postup súdu prvej inštancie po zrušení nemeritórneho rozhodnutia

bude spočívať v tom, že rozhodne o trovách exekúcie účastníkov.»

6. Ústavný súd musí konštatovať, že pomerne rozsiahla predložená sťažnosť

sťažovateľky (34 strán) s množstvom príloh je značne neprehľadná a chaoticky napísaná,

mnohé jej časti sú nelogicky a bez akýchkoľvek súvislostí pospájané do textu, čo ju robí

značne nezrozumiteľnou.

7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„základné ľudské právo sťažovateľky na súdnu ochranu, priznané v čl. 46 ods. 1

a v Listiny základných práv a slobôd, základné

ľudské právo na spravodlivý proces, priznané v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, v spojení s právom na účinný prostriedok

nápravy zaručený v čl. 13 Dohovoru o ľudských právach, základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov priznané SR, základné právo na právnu

pomoc podľa čl. 47 ods. 2 a ods. 3, právo na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 Listiny

základných ľudských práv a slobôd základné právo na vlastníctvo priznané čl. 20 ods. 1

, základné ľudské právo pokojne užívať majetok podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

v spojení s právom podľa čl. 1. ods. 1 , s čl. 2 ods. 2 a ods. 3, s čl. 12 a čl. 13 , čl. 16 a čl. 19

ods. 1 , ods. 2 a ods. 3, SR a v spojení s SR, v spojení

s čl. 14 a čl. 17 Dohovoru... v spravodlivosti ako celku:

1. nesprávnym procesným postupom krajského súdu Trnava, jeho Uznesením

č. k. -688 zo dňa 11. októbra 2016 a jeho právnym záverom, nesprávnym

procesným postupom Okresného súdu Galanta a jeho Uznesením č. k. -465

zo dňa 29. januára 2016, jeho právnym záverom, a postupom, ktorý od 18. 01. 2001

predchádza ich vydaniu, v spravodlivosti procesu ako celku, ako aj dĺžkou celého konania

porušené bolo.

2. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 50 000.- EUR, okresný

súd Galanta je povinný sťažovateľke zaplatiť 40 000.- Eur, krajský súd Trnava je povinný

sťažovateľke do 2 mesiacov odo dňa vydania nálezu zaplatiť 10 000.- Eur.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Ako už ústavný súd uviedol, sťažnosť sťažovateľky, predovšetkým jej

odôvodnenie, je značne neprehľadné a chaoticky napísané, mnohé jeho časti sú nelogicky

a bez akýchkoľvek súvislostí pospájané do textu, čo robí sťažnosť značne nezrozumiteľnou.

11. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný

súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak

náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný

návrhom na začatie konania ( ). Osobitne to platí

v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú

zastúpené advokátom ().

12. Podľa , návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

13. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti významné procesné

dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav,

z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem

opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania

ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa

je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich

v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd

rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou

konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej

samosprávy, súdu atď.).

14. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému

súdu, v predloženej podobe neobsahuje relevantné a dostatočne zrozumiteľné odôvodnenie,

teda nespĺňa podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

15. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok

pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

16. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

17. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom

a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa

svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť

poskytovaných právnych služieb.

18. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, zohľadniac aj to, že sťažovateľka bola

zastúpená advokátkou, ústavný súd odmietol jej sťažnosť pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

20. Ústavný súd zároveň uvádza, že vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného

súdu nemá právomoc na prerokovanie sťažnosti, poukazujúc na princíp subsidiarity.

21. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

22. Z uvedeného vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy,

ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje,

že nemá právomoc preskúmať napadnuté uznesenie okresného súdu, keďže ho už preskúmal

na základe odvolania sťažovateľky krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný

poskytnúť sťažovateľke ochranu jej právam.

23. Pre úplnosť tiež ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k napadnutému uzneseniu

krajského súdu je sťažnosť neprípustná.

24. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľka proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu podala dovolanie, ktoré bolo okresnému súdu

doručené 5. januára 2017. Ku dňu rozhodovania o sťažnosti ešte nebolo rozhodnuté

Najvyšším súdom Slovenskej republiky o dovolaní sťažovateľky.

25. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

26. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor,

podľa ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych

predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom ().

27. Zistená skutočnosť podania dovolania proti napadnutému uzneseniu krajského

súdu sťažovateľkou vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z

vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených

námietkach porušenia označených práv, ak je zrejmé, že sťažovateľka podala dovolanie,

pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie skončené.

28. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,

keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase

do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá

aplikácia , podľa ktorého je sťažnosť neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje...

29. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o dovolaní.

30. V závere ešte ústavný súd dodáva, že sťažovateľka v sťažnosti namietala aj

porušenie ňou označených základných práv postupom, ktorý od 18. januára 2001

predchádza vydaniu napadnutého uznesenia okresného súdu a krajského súdu. Sťažovateľka

opäť namieta postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , avšak

v súvislosti s uvedeným už ústavný súd o danej veci rozhodol, a to uznesením

sp. zn. zo 4. októbra 2016, na ktoré sťažovateľka v podanej sťažnosti

aj poukázala a ktorým bola odmietnutá jej predchádzajúca sťažnosť týkajúca sa aj postupu

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . V tejto časti by tak bolo

možné sťažnosť posúdiť ako neprípustnú.

31. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017