Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 469/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť GABANA a. s. v likvidácii, Strojárska 2740, Snina,

zastúpenej advokátkou JUDr. Monikou Ilčišinovou, Herlianska 547, Vranov nad Topľou,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti

účastníka konania podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice II a jeho rozsudkom č. k. -1151

z 25. septembra 2013 a postupom Krajského súdu v Košiciach a jeho rozsudkom sp. zn.

zo 14. februára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť GABANA a. s. v likvidácii o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2017

doručená sťažnosť GABANA a. s. v likvidácii (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti

účastníka konania podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) a jeho

rozsudkom č. k. -1151 z 25. septembra 2013 (ďalej len „rozsudok okresného

súdu“) a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) a jeho rozsudkom

sp. zn. zo 14. februára 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

2. Namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru vidí sťažovateľka

v postupe a rozhodnutiach okresného súdu a krajského súdu, ktoré mali porušiť princíp

právnej istoty a zásady res iudicata tým, že rozhodovali o veci, o ktorej už bolo v minulosti

všeobecnými súdmi právoplatne rozhodnuté: „... nemôže súd nižšej inštancie po 16-tich

rokoch vysloviť iný právny názor, keď v danej veci konali desiatky iných súdov...“ Zároveň

sťažovateľka vidí porušenie zásady rei iudicata aj v tom, že zo strany okresného súdu

a krajského súdu malo dôjsť k posúdeniu zákonnosti skončeného exekučného konania.

Za rozporné so svojím právom podľa považuje sťažovateľka aj to,

že okresný súd rozhodol svojím rozsudkom „o neplatnosti zmlúv o kúpe a predaji

zaknihovaných cenných papierov a nie o neplatnosti prevodu 647 kusov akcií

ktorého sa žalobca v konečnom dôsledku domáhal“. Uvedeným

rozhodnutím došlo podľa názoru sťažovateľky „k prekročeniu rámca konania vymedzeného

žalobcom a súd rozhodol mimo predmetu konania“ , čím malo dôjsť k porušeniu zásady

„ne ultra petitum“. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka namieta aj porušenie základného

práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania podľa , ktoré

malo nastať tým, že žalovaný v 6. rade nedal okresnému súdu súhlas na konanie v jeho

neprítomnosti.

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov

6. Ústavný súd skúmal sťažnosť z viacerých hľadísk a na základe informácie podanej

okresným súdom zo súdneho spisu zistil, že sťažovateľka podala proti namietanému

rozsudku krajského súdu 10. júla 2017 aj dovolanie, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté.

7. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

8. Ak sa za tejto situácie sťažovateľka domáha ochrany uvedených práv

na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), a zároveň

aj na ústavnom súde, musí byť jej sťažnosť odmietnutá pre predčasnosť, pretože o ochrane

ňou označených práv, ktorých vyslovenia porušenia sa v konaní pred ústavným súdom

domáha, bude najprv rozhodovať najvyšší súd.

9. Ústavný súd preto zaujal názor (, , ,

), že v prípade podania opravného prostriedku (odvolania či dovolania)

a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o takomto opravnom prostriedku (v danom prípade o dovolaní). Pre tento

prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu a inú právnu

ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

čl. 6 ods. 1 dohovoru konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu

o dovolaní bude sťažovateľke lehota na podanie takejto sťažnosti považovaná za zachovanú

aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj ,

, , a tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské

práva vo veci Zvolský a Zvolská proti Českej republike z 12. 11. 2002, sťažnosť

č. 46129/99, body 51, 53 a 54, alebo vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť

č. 31419/04, body 47 a 48).

10. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

11. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017