Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 568/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátom JUDr. Marekom Lehutom, advokátska kancelária, M. Waltariho 7, Piešťany,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a podľa

čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ,

(ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že je účastníčkou napadnutého konania o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Okresný súd Bratislava IV v uvedenej veci rozhodol

rozsudkom sp. zn. z 22. júna 2011 tak, že žalobu navrhovateľov v celom

rozsahu zamietol. Proti označenému rozsudku súdu prvej inštancie podali navrhovatelia

odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol rozsudkom z 12. marca 2012 v konaní vedenom

pod sp. zn. tak, že v časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a v časti

zmenil. Sťažovateľka podala dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu v časti,

ktorým krajský súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie. Tvrdí, že „z prehľadu voľne

dostupných rozhodnutí, zverejnených prostredníctvom internetového portálu Najvyššieho

súdu SR... sa náhodne dozvedela o tom, že Najvyšší súd SR už o jej dovolaní rozhodol

uznesením, sp. zn. z 11.02.2016, a to tak, že rozsudok Krajského súdu

v Bratislave, sp. zn. z 12.03.2012 v dovolaním napadnutom výroku... zrušil

a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie“. V nadväznosti na uvedené

sťažovateľka tvrdí, že krajský súd jej „toto uznesenie Najvyššieho súdu ani po viac ako

1 roku a 3 mesiacoch stále nedoručil. Po nahliadnutí do spisu v konaní po vrátení veci dňa

13.3.2017, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. ,

sťažovateľka zistila, že spis spolu s rozhodnutím Najvyššieho súdu bol Krajskému súdu

v Bratislave predložený už dňa 26.2.2016 a od toho dátumu Krajský súd v Bratislave

uznesenie Najvyššieho súdu SR nezaslal stranám, ani neurobil žiadny iný úkon.“.

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka je toho názoru, že v dôsledku vydania

nepreskúmateľného rozhodnutia krajským súdom, ktoré „svojimi vadami objektívne

vyvolali potrebu dovolacieho konania“, krajský súd predĺžil napadnuté konanie o ďalších

päť rokov, čím podľa jej názoru dochádza k zbytočným prieťahom a porušovaniu jej

označených práv. Preto navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej označených práv

postupom krajského súdu v napadnutom konaní, prikázal mu konať bez zbytočných

prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a listiny si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd v súvislosti s tvrdeniami sťažovateľky poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

je požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľky. Uvedený názor vychádza

z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako

účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že

už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr.

, ).

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľky, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ,

).

Sťažovateľka namietala porušenie svojich označených práv postupom krajského súdu

v napadnutom konaní napriek tomu, že vychádzajúc z jej tvrdení, ktoré si v súčinnosti

s krajským súdom overil aj ústavný súd, že dovolacie konanie nebolo v čase doručenia

sťažnosti právoplatne ukončené, pretože sťažovateľkou označené uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky nebolo dosiaľ zaslané stranám konania, a teda nenadobudlo

právoplatnosť. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sa

na ústavný súd obrátila so sťažnosťou v čase, keď dovolacie konanie nebolo právoplatne

skončené, teda v čase, keď krajský súd de iure ani nemohol konať. Samotná táto skutočnosť

bráni ústavnému súdu vo vzťahu k napadnutému konaniu po prípadnom prijatí veci

na ďalšie konanie konštatovať, že krajský súd v napadnutom konaní porušuje jej označené

práva, pretože do právoplatného ukončenia dovolacieho konania je ešte stále právoplatný

rozsudok krajského súdu, čo vedie ústavný súd k záveru o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti smerujúcej proti postupu krajského súdu v napadnutom konaní. Napriek uvedenej

prekážke, ktorá bráni prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie a ktorej odpadnutie sťažovateľka

v priebehu tohto konania neoznámila (že označené dovolacie rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť jeho doručením stranám sporu), ústavný súd ďalej konštatuje, že vychádzajúc

z opísaného priebehu odvolacieho konania je potrebné konštatovať, že aj keby ústavný súd

bral do úvahy celkovú dĺžku odvolacieho konania vedeného pred krajským súdom, teda

od začatia odvolacieho konania pred krajským súdom (1. septembra 2011) do vydania

rozhodnutia o odvolaní (12. marca 2012) a postupu krajského súdu po doručení dovolacieho

rozhodnutia (26. februára 2016) do doručenia tejto sťažnosti (19. júna 2017), ktorá v súhrne

nepredstavuje viac ako dva roky, by ústavný súd dospel k rovnakému záveru o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky.

Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania

ani v súhrne sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky, preto jej

sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú

(podobne napr. , , ).

K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax

a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka

súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky, v závislosti od povahy veci, nie

je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (m. m. ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva

zaručeného a listiny a práva zaručeného

dohovoru, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú

ju v zmysle po jej predbežnom prerokovaní odmietol

(obdobne napr. , , ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

na krajskom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017