Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 402/2017
PDF · 252.66 KB
No categories available
I. ÚS 402/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Milana Ľalíka o sťažnosti , , zastúpenej
advokátkou JUDr. Janou Šepeľovou, Štefánikova 17, Humenné, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 308/2014, takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 308/2014
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 308/2014
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Michalovce p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Michalovce j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania
v sume 468,51 € (slovom štyristošesťdesiatosem eur a päťdesiatjeden centov) na účet
advokátky JUDr. Jany Šepeľovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta
2017 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 308/2014 (ďalej len „namietané
konanie“).
2. Sťažovateľka uviedla, že 15. októbra 2014 podala na okresnom súde návrh
na zvýšenie výživného a úpravu styku proti žalovanému (ďalej
len „žalovaný“), za účasti maloletej dcéry . Konanie je vedené okresným
súdom pod sp. zn. 15 P 308/2014. Prvé pojednávanie vo veci sa konalo 29. júna 2015 a bolo
odročené na 30. september 2015, ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 18. novembra 2015
a bolo odročené na 29. január 2016. Toto pojednávanie sa nekonalo z dôvodu neodkladnej
služobnej cesty právneho zástupcu žalovaného a bolo odročené na 30. marec 2016,
ktoré bolo zase odročené na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania znalcom
z odboru psychológie. Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania bolo vydané
až 3. októbra 2016 (po viac ako polroku). Vypracovaním znaleckého posudku bola poverená
znalkyňa , ktorej bola uložená lehota 40 dní na vypracovanie
znaleckého posudku, súčasne účastníkom konania bola uložená povinnosť poskytnúť
znalkyni súčinnosť, a to pod následkom uloženia poriadkových opatrení. Znalkyňa
po doručení uznesenia požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku
na 80 dní z rôznych dôvodov a 23. januára 2017 okresnému súdu vrátila spis
s odôvodnením, že žalovaný sa na znalecké vyšetrenie nedostavil, pričom doporučený list
sa jej mal vrátiť s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy. Znalkyňa
taktiež súdu uviedla, že žalovaný jej oznámil, že stanovený termín vyšetrenia
mu nevyhovuje, pretože má naplánovanú zahraničnú cestu. Z uvedeného dôvodu okresný
súd 30. januára 2017 vyzval žalovaného na podanie vysvetlenia, z akého dôvodu
nespolupracuje s ustanovenou znalkyňou.
3. Sťažovateľka tiež namietala, že aj napriek dvom sťažnostiam na prieťahy v konaní
podaným predsedovi okresného súdu a jeho ubezpečenie, že spis bude obratom vrátený
znalkyni na zabezpečenie úkonov znaleckej činnosti a na urýchlené predloženie znaleckého
posudku, sa spis stále nachádza na okresnom súde.
4. Podľa názoru sťažovateľky sa postup okresného súdu v namietanom konaní
vyznačuje nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou, ktorej dôsledkom sú nielen
zbytočné prieťahy v jednotlivých obdobiach konania, ale aj celková neprimeraná dĺžka
doterajšieho konania v právne jednoduchej, ale zároveň dôležitej veci, akou je úprava práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
5. Sťažovateľka zdôraznila, že okresný súd nie je schopný ani za tri roky rozhodnúť
o jej návrhu, zákonná sudkyňa vyzýva na predloženie rôznych dokladov a potvrdení
iba sťažovateľku, pričom zo strany žalovaného neboli predložené žiadne výpisy z jeho
účtov v bankách. Podľa sťažovateľky je otázne, či je vôbec potrebné znalecké dokazovanie,
pretože žalovaný sa s maloletou stretáva a kontaktuje len sporadicky, nikdy nedodržiaval
a ani nedodržiava súdnym rozhodnutím určený styk. Výživné na maloletú bolo naposledy
určené rozsudkom z 20. septembra 2011, teda pred takmer šiestimi rokmi. Od tej doby
sa podstatne zmenili okolnosti, hlavne na strane maloletej dcéry.
6. Podľa sťažovateľky prejednávaná vec patrí k štandardnej agende všeobecných
súdov, ktorá nie je zložitá, takže ju okresný súd mal skončiť do niekoľkých mesiacov.
7. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo ...,
na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 15P/308/2014 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 15P/308/2014
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. , , priznáva
finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- eur, ktoré je Okresný súd Michalovce povinný
zaplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.
4. Okresný súd Michalovce je povinný uhradiť , ,
trovy právneho zastúpenia v sume 312,34 eur na účel
jej právnej zástupkyne do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“
8. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné
a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto
ju uznesením č. k. I. ÚS 402/2017-10 z 31. augusta 2017 prijal na ďalšie konanie [§ 25
ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)] v časti namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v namietanom konaní, vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol
ako zjavne neopodstatnenú.
9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 7. septembra 2017
predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,
a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.
10. Okresný súd vo svojom stanovisku sp. zn. 1 SprV/507/2017 doručenom
ústavnému súdu 29. septembra 2017 uviedol:
„Zo súdneho spisu 15P/308/2014 vyplýva, že po doručení návrhu matky na zvýšenie
výživného a úpravu styku bol doručený 15.10.2014. Súčasne s podaním návrhu osobitnej
žiadosti matka navrhovateľky požiadala o ustanovenie advokáta. Už dňa 6.11.2014
bola žalobkyňa vyzvaná, aby predložila doklady preukazujúce jej majetkové pomery.
Ďalším úkonom súdu z 19.1.2015 bola matka maloletej vyzvaná k oznámeniu, či zo strany
Centra právnej pomoci jej bol ustanovený advokát. Pokynom z 4.2.2015 súd v rámci
prípravy pojednávania vyzval otca dieťaťa, aby sa v lehote 10 dní písomne vyjadril k
návrhu a predložil požadované doklady. Zároveň bol požiadaný kolízny opatrovník, aby
vykonal šetrenie v rodine maloletého. Na dopravnom inšpektoráte v Michalovciach bolo
zisťované vlastníctvo k motorovým vozidlám zo strany matky navrhovateľky. Zároveň
uznesením z 4.2.2015 bol ustanovený kolízny opatrovník maloletej.
V písomnom podaní doručenom súdu 20.3.2015 otec maloletej žiadal návrh
na zvýšenie výživného zamietnuť a určiť striedavú osobitnú starostlivosť rodičov
k maloletému dieťaťu. V pripojenej žiadosti otec požadoval lehotu k predloženiu dokladov
predĺžiť do 25.3.2015.
Úkonom súdu z 1.6.2015 bol určený termín pojednávania na 29.6.2015. Súčasne
bola vyzvaná matka k predloženiu dokladov o výške výdavkov na dieťa. Návrh otca na
úpravu striedavej osobnej starostlivosti bol doručený ostatným účastníkom konania.
Na pojednávaní boli vykonávané dôkazy a pojednávanie bolo odročené na deň 30.9.2015.
Uznesením sudkyňa uložila matke predložiť doklady o výške výdavkov za lieky maloletej
a lekárske správy o jej zdravotnom stave. Otcovi bolo uložené predložiť doklady o svojich
výdavkoch. 1 na pojednávaní 30.9.2015 boli vykonávané dôkazy. To bolo následne
odročené na deň 18.11.2015. Na ňom bolo zároveň matke uložené, aby zabezpečila účasť
maloletej na jej výsluchu 3.11.2015 a predložiť mzdový list od svojho zamestnávateľa.
18.11.2015 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, na ňom boli vykonávané dôkazy.
Kolíznemu opatrovníkovi bola uznesením uložená povinnosť vykonať šetrenie rodinného
a východného prostredia u oboch rodičov.
Dňa 10.12.2015 navrhovateľka doručila súdu návrh na úpravu styku. Ten súd
20.1.2016 doručoval otcovi a toho zároveň vyzval, aby predložil výpisy z účtov v peňažných
ústavoch.
Pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť 29.1.2016 bolo odročené na deň 30.3.2016
z dôvodu neodkladnej služobnej cesty právneho zástupcu otca. Dňa 30.3.2016 uskutočnené
pojednávanie vo veci, vykonávané dôkazy. Sudkyňa matke uznesením z toho istého dňa
uložila predložiť výpisy z účtov. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom
nariadenia znaleckého dokazovania. Výpisy z účtov doručila matka súdu 3.6.2016.
Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania bolo vydané 3.10.2016 a v ňom lehota
k vypracovaniu posudku určená 40 dní. Znalkyňa dňa 14.11.2016 požiadala o predĺženie
lehoty k vypracovaniu znaleckého posudku. Spis bol doručovaný znalkyni 8.12.2016.
Dňa 20.1.2017 znalkyňa spis vrátila súdu z dôvodov neposkytovania súčinnosti
pri vypracovaní znaleckého posudku zo strany otca. Výzvou z 30.1.2017 súd vyzval otca
i matku k prešetreniu dôvodov neposkytovania súčinnosti otcom. Podľa úradného záznamu
z 7.2.2017 /č.l.308 spisu/, otec súčinnosť neposkytoval z dôvodu dlhodobého pobytu
v Austrálii - do konca marca 2017. Spis bol preto opätovne predložený znalkyni
k vypracovaniu znaleckého posudku dňa 3.7.2017. Následne znalkyňa spis vrátila súdu
bez vypracovania znaleckého posudku. Ako dôvod uvádzala pracovnú vyťaženosť
a zdravotné dôvody. Poslednými úkonmi súdu sú nariadenie termínu výsluchu maloletej
z 8.9.2017 na deň 5.10.2017 a uznesenie o uložení poriadkovej pokuty znalkyni
za nevykonanie znaleckého úkonu, zo dňa 25.9.2017.
Z prehľadu procesných úkonov súdu i účastníkov je zrejmé, že až do októbra 2010
bola vec vybavovaná v zásade plynule, bez zbytočných prieťahov. Predĺženie doby konania
bolo v období 10/2016-7/2017 jednoznačne spôsobené bezdôvodným vrátením spisu
zo strany znalkyne. Sudkyňa takéto správanie vyhodnotila ako porušenie povinnosti
vypracovať znalecký úkon a 25.9.2017 uložila znalkyni poriadkovú pokutu 150.-EUR.
Pri posudzovaní sťažnosti je potrebné pozornosť ústavného súdu upriamiť
i na správanie sa matky ako účastníčky konania. V priebehu konania zmenila návrh na jeho
začatie /podanie doručené súdu 10. i 2.2015/. V inom prípade napríklad nedodržala súdom
stanovenú lehotu k predkladaniu dôkazov. Výpisy zo svojich bankových účtov predložila
s viac ako 2-mesačným meškaním - až k 30.6.2017.
Nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľky, že vec nie je skutkovo náročná. Zo strany
súdu i účastníkov boli predložené mnohé listinné dôkazy a obsah spisu obsahuje veľké
množstvo skutočností, ktoré je potrebné vyhodnotiť.
Na základe uvedeného navrhujeme sťažnosť zamietnuť.
Okresný súd Michalovce súhlasí, aby Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.“
11. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedu
okresného súdu doručenom ústavnému súdu 17. októbra 2017 uviedla:
„V prvom rade oznamujem, že súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/ 1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, konaní pred nim a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od pojednávania o prijatom návrhu,
pretože mám zato, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
K vyjadreniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 25.09.2017 udávam:
V podanej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu Slovenskej republiky boli uvedené
dôvody, pre ktoré namietame porušenie základného práva sťažovateľky.
Okresný súd Michalovce sa vo svojom vyjadrení zo dňa 25.09.2017 snaží preniesť
podiel viny, že prejednávaná vec nebola do dnešného dňa skončená na samotnú
sťažovateľku, čo je prinajmenej zarážajúce a absurdné...
Podľa môjho názoru celé konanie vo veci zvýšenia výživného na mal.
dcéru sťažovateľky, ktoré trvá tak dlho, ako je to v danej veci, ktorá navyše
nevykazuje osobitný stupeň zložitosti, možno už len na základe jeho posúdenia v globále
považovať za nezlučiteľné s imperatívom vyjadreným v čl. 48 ods. 2 ústav v a v čl. 6 ods. 1
dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej
miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej
podstate (mutatis mutandis I. ÚS 39/00)...“
12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde
upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
13. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
14. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného
práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v jej právnej veci.
15. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne
východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,
sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.
16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 221/04).
17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva
z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo
a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania
(obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna
2016).
18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými
sú právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný
súd aj sťažnosť sťažovateľky.
19. Predmetom konania pred okresným súdom je zvýšenie výživného a úprava styku
s maloletou, v ktorom sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení žalobkyne proti
žalovanému. Ústavný súd konštatuje, že ide spor, ktorý patrí do štandardnej rozhodovacej
agendy všeobecných súdov. Zo skutočností uvedených sťažovateľkou a okresným súdom,
ako aj vyplývajúcich z predloženého súdneho spisu možno vyvodiť určitú skutkovú
zložitosť posudzovaného konania vyplývajúcu z potreby vykonania znaleckého
dokazovania.
20. Správanie sťažovateľky je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní
o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný
súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu
sťažovateľky pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní
k zbytočným prieťahom.
21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.
Zo sťažnosti a spisového materiálu vyplýva, že namietané súdne konanie začalo
podaním žaloby na okresnom súde 15. októbra 2014 a dosiaľ nebolo okresným súdom
vo veci vydané žiadne meritórne rozhodnutie.
Ústavný súd konštatuje, že obdobie od začatia konania na okresnom súde 15. októbra
2014 do 30. marca 2016, keď bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu nariadenia
vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie, nemožno
charakterizovať ako obdobie úplnej nečinnosti okresného súdu, keďže v tomto období
okresný súd vykonával procesné úkony priebežne. V konaní sa uskutočnilo v uvedenom
období niekoľko pojednávaní. Prvé pojednávanie sa konalo 29. júna 2015, keď okresný súd
vypočul sťažovateľku a zástupkyňu kolízneho opatrovníka. Pojednávanie bolo pre účely
doplnenia dokladov odročené na 30. september 2015, keď okresný súd na pojednávaní
vypočul účastníkov konania. K meritu veci sa taktiež vyjadril kolízny opatrovník.
Pojednávanie bolo odročené na 18. november 2015. Okresný súd nariadil výsluch maloletej,
ktorý sa uskutočnil 2. novembra 2015 na okresnom súde. Dňa 18. novembra 2015
sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. január 2016 z dôvodu,
že žalovaný opakovane požiadal o prešetrenie ním navrhovanej striedavej starostlivosti.
Pojednávanie konané 29. januára 2016 bolo taktiež odročené z dôvodu ospravedlnenej
neúčasti právneho zástupcu žalovaného. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 30. marca
2016. Predmetné pojednávanie bolo z dôvodu nariadenia vykonania znaleckého
dokazovania znalcom z odboru psychológie odročené na neurčito.
Obdobie od 30. marca 2016, keď bolo nariadené vykonanie znaleckého dokazovania,
do 3. októbra 2016, keď bolo vydané uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania
(a v ňom uvedená lehota 40-dňová lehota na vykonanie znaleckého dokazovania), ústavný
súd identifikoval ako obdobie úplnej nečinnosti okresného súdu, ktorá trvala takmer
šesť mesiacov.
Ustanovená znalkyňa 14. novembra 2016 požiadala o predĺženie lehoty
na vypracovanie znaleckého posudku. Súdny spis bol znalkyni doručený 8. decembra 2016.
Znalkyňa spis vrátila okresnému súdu 20. januára 2017 z dôvodu neposkytovania súčinnosti
pri vypracovaní znaleckého posudku zo strany otca. Okresný súd vyzval 30. januára 2017
účastníkov konania na prešetrenie dôvodov neposkytovania súčinnosti otcom,
ktorý súčinnosť neposkytoval z dôvodu dlhodobého pobytu v Austrálii trvajúceho do konca
marca 2017. Súdny spis bol opätovne predložený ustanovenej súdnej znalkyni 3. júla 2017
pre účely vypracovania znaleckého posudku. Ustanovená znalkyňa spis vrátila súdu
bez vypracovania znaleckého posudku, pričom ako dôvod uviedla pracovnú vyťaženosť
a zdravotné dôvody. Dňa 25. septembra 2017 bolo okresným súdom vydané uznesenie
o uložení poriadkovej pokuty znalkyni za nevykonanie znaleckého úkonu.
22. V súvislosti s vyjadrením okresného súdu, v ktorom boli popísané jednotlivé
procesné úkony súdu, ústavný súd poukazuje na svoju rozsiahlu konštantnú judikatúru,
z ktorej vyplýva, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť
štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala
k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil
na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08,
III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).
Ústavný súd taktiež podotýka, že zvýšenie výživného pre maloleté dieťa je vec,
ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu
súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať
svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 157
Civilného sporového poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis
I. ÚS 19/00, I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
23. Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu
z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľky a postupu okresného súdu,
zohľadňujúc celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že vo veci nie je ani po troch rokoch
právoplatne rozhodnuté, dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným
prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.
III.
24. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu,
prikázal okresnému súdu, ktorý vo veci aktuálne koná, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
26. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o
priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
27. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti požadovala finančné odškodnenie v sume
7 000 €, ktoré odôvodňovala dlhoročnou právnou neistotou, ako aj tou skutočnosťou,
že doterajší priebeh konania vykazuje znaky zbytočných prieťahov.
28. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä
charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľky, jej správanie počas
predmetného konania, celkovú dĺžku namietaného konania a skutočnosť, že vo veci zistil
porušenie základného práva. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody (napr. III. ÚS 339/07,
III. ÚS 46/08 a pod.) Ústavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti a zároveň sa riadil
úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie
ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou,
resp. záväznou medzinárodnou zmluvou. Berúc do úvahy aj všetky uvedené okolnosti
ústavný súd považoval za odôvodnené priznať pre sťažovateľku celkovú sumu 1 000 €
ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
29. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov
právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej
len „vyhláška“).
30. Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom
za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti,
stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) uskutočnené v roku 2017. Základná sadzba
odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota
režijného paušálu je 8,84 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom
v celkovej sume 468,51 €.
31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť
na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení
32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2017