Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 402/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka o sťažnosti , , zastúpenej

advokátkou JUDr. Janou Šepeľovou, Štefánikova 17, Humenné, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Michalovce p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Michalovce j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania

v sume 468,51 € (slovom štyristošesťdesiatosem eur a päťdesiatjeden centov) na účet

advokátky JUDr. Jany Šepeľovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie“).

2. Sťažovateľka uviedla, že 15. októbra 2014 podala na okresnom súde návrh

na zvýšenie výživného a úpravu styku proti žalovanému (ďalej

len „žalovaný“), za účasti maloletej dcéry . Konanie je vedené okresným

súdom pod sp. zn. . Prvé pojednávanie vo veci sa konalo 29. júna 2015 a bolo

odročené na 30. september 2015, ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 18. novembra 2015

a bolo odročené na 29. január 2016. Toto pojednávanie sa nekonalo z dôvodu neodkladnej

služobnej cesty právneho zástupcu žalovaného a bolo odročené na 30. marec 2016,

ktoré bolo zase odročené na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania znalcom

z odboru psychológie. Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania bolo vydané

až 3. októbra 2016 (po viac ako polroku). Vypracovaním znaleckého posudku bola poverená

znalkyňa , ktorej bola uložená lehota 40 dní na vypracovanie

znaleckého posudku, súčasne účastníkom konania bola uložená povinnosť poskytnúť

znalkyni súčinnosť, a to pod následkom uloženia poriadkových opatrení. Znalkyňa

po doručení uznesenia požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku

na 80 dní z rôznych dôvodov a 23. januára 2017 okresnému súdu vrátila spis

s odôvodnením, že žalovaný sa na znalecké vyšetrenie nedostavil, pričom doporučený list

sa jej mal vrátiť s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy. Znalkyňa

taktiež súdu uviedla, že žalovaný jej oznámil, že stanovený termín vyšetrenia

mu nevyhovuje, pretože má naplánovanú zahraničnú cestu. Z uvedeného dôvodu okresný

súd 30. januára 2017 vyzval žalovaného na podanie vysvetlenia, z akého dôvodu

nespolupracuje s ustanovenou znalkyňou.

3. Sťažovateľka tiež namietala, že aj napriek dvom sťažnostiam na prieťahy v konaní

podaným predsedovi okresného súdu a jeho ubezpečenie, že spis bude obratom vrátený

znalkyni na zabezpečenie úkonov znaleckej činnosti a na urýchlené predloženie znaleckého

posudku, sa spis stále nachádza na okresnom súde.

4. Podľa názoru sťažovateľky sa postup okresného súdu v namietanom konaní

vyznačuje nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou, ktorej dôsledkom sú nielen

zbytočné prieťahy v jednotlivých obdobiach konania, ale aj celková neprimeraná dĺžka

doterajšieho konania v právne jednoduchej, ale zároveň dôležitej veci, akou je úprava práv

a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

5. Sťažovateľka zdôraznila, že okresný súd nie je schopný ani za tri roky rozhodnúť

o jej návrhu, zákonná sudkyňa vyzýva na predloženie rôznych dokladov a potvrdení

iba sťažovateľku, pričom zo strany žalovaného neboli predložené žiadne výpisy z jeho

účtov v bankách. Podľa sťažovateľky je otázne, či je vôbec potrebné znalecké dokazovanie,

pretože žalovaný sa s maloletou stretáva a kontaktuje len sporadicky, nikdy nedodržiaval

a ani nedodržiava súdnym rozhodnutím určený styk. Výživné na maloletú bolo naposledy

určené rozsudkom z 20. septembra 2011, teda pred takmer šiestimi rokmi. Od tej doby

sa podstatne zmenili okolnosti, hlavne na strane maloletej dcéry.

6. Podľa sťažovateľky prejednávaná vec patrí k štandardnej agende všeobecných

súdov, ktorá nie je zložitá, takže ju okresný súd mal skončiť do niekoľkých mesiacov.

7. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo ...,

na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.

2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. , , priznáva

finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- eur, ktoré je Okresný súd Michalovce povinný

zaplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

4. Okresný súd Michalovce je povinný uhradiť , ,

trovy právneho zastúpenia v sume 312,34 eur na účel

jej právnej zástupkyne do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

8. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné

a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto

ju uznesením č. k. -10 z 31. augusta 2017 prijal na ďalšie konanie [§ 25

ods. 1 a 3 o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)] v časti namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v namietanom konaní, vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 7. septembra 2017

predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.

10. Okresný súd vo svojom stanovisku sp. zn. doručenom

ústavnému súdu 29. septembra 2017 uviedol:

„Zo súdneho spisu vyplýva, že po doručení návrhu matky na zvýšenie

výživného a úpravu styku bol doručený 15.10.2014. Súčasne s podaním návrhu osobitnej

žiadosti matka navrhovateľky požiadala o ustanovenie advokáta. Už dňa 6.11.2014

bola žalobkyňa vyzvaná, aby predložila doklady preukazujúce jej majetkové pomery.

Ďalším úkonom súdu z 19.1.2015 bola matka maloletej vyzvaná k oznámeniu, či zo strany

Centra právnej pomoci jej bol ustanovený advokát. Pokynom z 4.2.2015 súd v rámci

prípravy pojednávania vyzval otca dieťaťa, aby sa v lehote 10 dní písomne vyjadril k

návrhu a predložil požadované doklady. Zároveň bol požiadaný kolízny opatrovník, aby

vykonal šetrenie v rodine maloletého. Na dopravnom inšpektoráte v Michalovciach bolo

zisťované vlastníctvo k motorovým vozidlám zo strany matky navrhovateľky. Zároveň

uznesením z 4.2.2015 bol ustanovený kolízny opatrovník maloletej.

V písomnom podaní doručenom súdu 20.3.2015 otec maloletej žiadal návrh

na zvýšenie výživného zamietnuť a určiť striedavú osobitnú starostlivosť rodičov

k maloletému dieťaťu. V pripojenej žiadosti otec požadoval lehotu k predloženiu dokladov

predĺžiť do 25.3.2015.

Úkonom súdu z 1.6.2015 bol určený termín pojednávania na 29.6.2015. Súčasne

bola vyzvaná matka k predloženiu dokladov o výške výdavkov na dieťa. Návrh otca na

úpravu striedavej osobnej starostlivosti bol doručený ostatným účastníkom konania.

Na pojednávaní boli vykonávané dôkazy a pojednávanie bolo odročené na deň 30.9.2015.

Uznesením sudkyňa uložila matke predložiť doklady o výške výdavkov za lieky maloletej

a lekárske správy o jej zdravotnom stave. Otcovi bolo uložené predložiť doklady o svojich

výdavkoch. 1 na pojednávaní 30.9.2015 boli vykonávané dôkazy. To bolo následne

odročené na deň 18.11.2015. Na ňom bolo zároveň matke uložené, aby zabezpečila účasť

maloletej na jej výsluchu 3.11.2015 a predložiť mzdový list od svojho zamestnávateľa.

18.11.2015 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, na ňom boli vykonávané dôkazy.

Kolíznemu opatrovníkovi bola uznesením uložená povinnosť vykonať šetrenie rodinného

a východného prostredia u oboch rodičov.

Dňa 10.12.2015 navrhovateľka doručila súdu návrh na úpravu styku. Ten súd

20.1.2016 doručoval otcovi a toho zároveň vyzval, aby predložil výpisy z účtov v peňažných

ústavoch.

Pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť 29.1.2016 bolo odročené na deň 30.3.2016

z dôvodu neodkladnej služobnej cesty právneho zástupcu otca. Dňa 30.3.2016 uskutočnené

pojednávanie vo veci, vykonávané dôkazy. Sudkyňa matke uznesením z toho istého dňa

uložila predložiť výpisy z účtov. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom

nariadenia znaleckého dokazovania. Výpisy z účtov doručila matka súdu 3.6.2016.

Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania bolo vydané 3.10.2016 a v ňom lehota

k vypracovaniu posudku určená 40 dní. Znalkyňa dňa 14.11.2016 požiadala o predĺženie

lehoty k vypracovaniu znaleckého posudku. Spis bol doručovaný znalkyni 8.12.2016.

Dňa 20.1.2017 znalkyňa spis vrátila súdu z dôvodov neposkytovania súčinnosti

pri vypracovaní znaleckého posudku zo strany otca. Výzvou z 30.1.2017 súd vyzval otca

i matku k prešetreniu dôvodov neposkytovania súčinnosti otcom. Podľa úradného záznamu

z 7.2.2017 /č.l.308 spisu/, otec súčinnosť neposkytoval z dôvodu dlhodobého pobytu

v Austrálii - do konca marca 2017. Spis bol preto opätovne predložený znalkyni

k vypracovaniu znaleckého posudku dňa 3.7.2017. Následne znalkyňa spis vrátila súdu

bez vypracovania znaleckého posudku. Ako dôvod uvádzala pracovnú vyťaženosť

a zdravotné dôvody. Poslednými úkonmi súdu sú nariadenie termínu výsluchu maloletej

z 8.9.2017 na deň 5.10.2017 a uznesenie o uložení poriadkovej pokuty znalkyni

za nevykonanie znaleckého úkonu, zo dňa 25.9.2017.

Z prehľadu procesných úkonov súdu i účastníkov je zrejmé, že až do októbra 2010

bola vec vybavovaná v zásade plynule, bez zbytočných prieťahov. Predĺženie doby konania

bolo v období 10/2016-7/2017 jednoznačne spôsobené bezdôvodným vrátením spisu

zo strany znalkyne. Sudkyňa takéto správanie vyhodnotila ako porušenie povinnosti

vypracovať znalecký úkon a 25.9.2017 uložila znalkyni poriadkovú pokutu 150.-EUR.

Pri posudzovaní sťažnosti je potrebné pozornosť ústavného súdu upriamiť

i na správanie sa matky ako účastníčky konania. V priebehu konania zmenila návrh na jeho

začatie /podanie doručené súdu 10. i 2.2015/. V inom prípade napríklad nedodržala súdom

stanovenú lehotu k predkladaniu dôkazov. Výpisy zo svojich bankových účtov predložila

s viac ako 2-mesačným meškaním - až k 30.6.2017.

Nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľky, že vec nie je skutkovo náročná. Zo strany

súdu i účastníkov boli predložené mnohé listinné dôkazy a obsah spisu obsahuje veľké

množstvo skutočností, ktoré je potrebné vyhodnotiť.

Na základe uvedeného navrhujeme sťažnosť zamietnuť.

Okresný súd Michalovce súhlasí, aby Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.“

11. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedu

okresného súdu doručenom ústavnému súdu 17. októbra 2017 uviedla:

„V prvom rade oznamujem, že súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/ 1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, konaní pred nim a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od pojednávania o prijatom návrhu,

pretože mám zato, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

K vyjadreniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 25.09.2017 udávam:

V podanej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu Slovenskej republiky boli uvedené

dôvody, pre ktoré namietame porušenie základného práva sťažovateľky.

Okresný súd Michalovce sa vo svojom vyjadrení zo dňa 25.09.2017 snaží preniesť

podiel viny, že prejednávaná vec nebola do dnešného dňa skončená na samotnú

sťažovateľku, čo je prinajmenej zarážajúce a absurdné...

Podľa môjho názoru celé konanie vo veci zvýšenia výživného na mal.

dcéru sťažovateľky, ktoré trvá tak dlho, ako je to v danej veci, ktorá navyše

nevykazuje osobitný stupeň zložitosti, možno už len na základe jeho posúdenia v globále

považovať za nezlučiteľné s imperatívom vyjadreným v čl. 48 ods. 2 ústav v a v čl. 6 ods. 1

dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej

miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej

podstate (mutatis mutandis )...“

12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

13. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

14. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v jej právnej veci.

15. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. , ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (rovnako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157

ods. 1 , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne predtým a účinného do 30. júna

2016).

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľky.

19. Predmetom konania pred okresným súdom je zvýšenie výživného a úprava styku

s maloletou, v ktorom sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení žalobkyne proti

žalovanému. Ústavný súd konštatuje, že ide spor, ktorý patrí do štandardnej rozhodovacej

agendy všeobecných súdov. Zo skutočností uvedených sťažovateľkou a okresným súdom,

ako aj vyplývajúcich z predloženého súdneho spisu možno vyvodiť určitú skutkovú

zložitosť posudzovaného konania vyplývajúcu z potreby vykonania znaleckého

dokazovania.

20. Správanie sťažovateľky je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný

súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu

sťažovateľky pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom.

21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Zo sťažnosti a spisového materiálu vyplýva, že namietané súdne konanie začalo

podaním žaloby na okresnom súde 15. októbra 2014 a dosiaľ nebolo okresným súdom

vo veci vydané žiadne meritórne rozhodnutie.

Ústavný súd konštatuje, že obdobie od začatia konania na okresnom súde 15. októbra

2014 do 30. marca 2016, keď bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu nariadenia

vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie, nemožno

charakterizovať ako obdobie úplnej nečinnosti okresného súdu, keďže v tomto období

okresný súd vykonával procesné úkony priebežne. V konaní sa uskutočnilo v uvedenom

období niekoľko pojednávaní. Prvé pojednávanie sa konalo 29. júna 2015, keď okresný súd

vypočul sťažovateľku a zástupkyňu kolízneho opatrovníka. Pojednávanie bolo pre účely

doplnenia dokladov odročené na 30. september 2015, keď okresný súd na pojednávaní

vypočul účastníkov konania. K meritu veci sa taktiež vyjadril kolízny opatrovník.

Pojednávanie bolo odročené na 18. november 2015. Okresný súd nariadil výsluch maloletej,

ktorý sa uskutočnil 2. novembra 2015 na okresnom súde. Dňa 18. novembra 2015

sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. január 2016 z dôvodu,

že žalovaný opakovane požiadal o prešetrenie ním navrhovanej striedavej starostlivosti.

Pojednávanie konané 29. januára 2016 bolo taktiež odročené z dôvodu ospravedlnenej

neúčasti právneho zástupcu žalovaného. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 30. marca

2016. Predmetné pojednávanie bolo z dôvodu nariadenia vykonania znaleckého

dokazovania znalcom z odboru psychológie odročené na neurčito.

Obdobie od 30. marca 2016, keď bolo nariadené vykonanie znaleckého dokazovania,

do 3. októbra 2016, keď bolo vydané uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania

(a v ňom uvedená lehota 40-dňová lehota na vykonanie znaleckého dokazovania), ústavný

súd identifikoval ako obdobie úplnej nečinnosti okresného súdu, ktorá trvala takmer

šesť mesiacov.

Ustanovená znalkyňa 14. novembra 2016 požiadala o predĺženie lehoty

na vypracovanie znaleckého posudku. Súdny spis bol znalkyni doručený 8. decembra 2016.

Znalkyňa spis vrátila okresnému súdu 20. januára 2017 z dôvodu neposkytovania súčinnosti

pri vypracovaní znaleckého posudku zo strany otca. Okresný súd vyzval 30. januára 2017

účastníkov konania na prešetrenie dôvodov neposkytovania súčinnosti otcom,

ktorý súčinnosť neposkytoval z dôvodu dlhodobého pobytu v Austrálii trvajúceho do konca

marca 2017. Súdny spis bol opätovne predložený ustanovenej súdnej znalkyni 3. júla 2017

pre účely vypracovania znaleckého posudku. Ustanovená znalkyňa spis vrátila súdu

bez vypracovania znaleckého posudku, pričom ako dôvod uviedla pracovnú vyťaženosť

a zdravotné dôvody. Dňa 25. septembra 2017 bolo okresným súdom vydané uznesenie

o uložení poriadkovej pokuty znalkyni za nevykonanie znaleckého úkonu.

22. V súvislosti s vyjadrením okresného súdu, v ktorom boli popísané jednotlivé

procesné úkony súdu, ústavný súd poukazuje na svoju rozsiahlu konštantnú judikatúru,

z ktorej vyplýva, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť

štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , ,

, ).

Ústavný súd taktiež podotýka, že zvýšenie výživného pre maloleté dieťa je vec,

ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu

súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať

svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 157

) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis

, , , , , ).

23. Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu

z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľky a postupu okresného súdu,

zohľadňujúc celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že vo veci nie je ani po troch rokoch

právoplatne rozhodnuté, dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

III.

24. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jej práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu,

prikázal okresnému súdu, ktorý vo veci aktuálne koná, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

26. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o

priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

27. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti požadovala finančné odškodnenie v sume

7 000 €, ktoré odôvodňovala dlhoročnou právnou neistotou, ako aj tou skutočnosťou,

že doterajší priebeh konania vykazuje znaky zbytočných prieťahov.

28. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä

charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľky, jej správanie počas

predmetného konania, celkovú dĺžku namietaného konania a skutočnosť, že vo veci zistil

porušenie základného práva. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody (napr. ,

a pod.) Ústavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti a zároveň sa riadil

úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie

ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ,

resp. záväznou medzinárodnou zmluvou. Berúc do úvahy aj všetky uvedené okolnosti

ústavný súd považoval za odôvodnené priznať pre sťažovateľku celkovú sumu 1 000 €

ako primerané finančné zadosťučinenie podľa .

29. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov

právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej

len „vyhláška“).

30. Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti,

stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) uskutočnené v roku 2017. Základná sadzba

odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota

režijného paušálu je 8,84 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom

v celkovej sume 468,51 €.

31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení

s ).

32. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2017