Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 713/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom Mgr. Stanislavom

Hutňanom, Moskovská 18, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2017

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie najvyššieho súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 10. júla 2013 krajskému súdu

žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“) č. k. . zo 6. mája 2013. Označeným

rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie ministerstva o nevyhovení žiadosti sťažovateľa

o sprístupnenie informácie podľa o slobodnom prístupe

k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ vo svojej žiadosti žiadal o sprístupnenie

informácie o písomných pripomienkach účastníkov konania v spojených prejudiciálnych

konaniach C-411/10 a C-493/10, a to v anglickom jazyku.

Sťažovateľ k priebehu konania pred všeobecnými súdmi uviedol:

«Dňa 12. 08. 2013 sťažovateľ odpovedal elektronickou formou na výzvu KS BA na

jeho výzvu, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania...

Dňa 08. 08. 2014 sťažovateľ oznámil KS BA zmenu svojho právneho zástupcu...

Dňa 20. 02. 2015 podal sťažovateľ KS BA návrh na prerušenie konania podľa ust.

v znení neskorších

predpisov (ďalej ako „OSP“). Tento návrh doplnil svojim podaním zo dňa 19. 05. 2015...

V druhej polovici apríla roku 2015 bol vytýčený termín pojednávania na 29. 05.

2015. Spolu s týmto predvolaním KS BA doručil sťažovateľovi vyjadrenie žalovaného

z 13. 08. 2013. Podľa predvolania účasť sťažovateľa nebola nevyhnutná. Dňa 29. 04. 2015

podal sťažovateľ KS BA žiadosť o odročenie pojednávania, keďže KS BA právoplatne

nerozhodol o návrhu na prerušenie konania, pričom až po právoplatnom rozhodnutí o

tomto návrhu možno pokračovať v konaní...

Keďže KS BA pojednávanie neodročil v primeranej lehote, doručil sťažovateľ dňa

19. 05. 2015 KS BA svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Dňa 29. 05. 2015 sa na KS

BA uskutočnilo pojednávanie, na ktorom KS BA rozhodol výlučne o procesnom návrhu

sťažovateľa na prerušenie konania tak, že tento návrh zamietol. Pojednávanie odročil na

neurčito, a to až do právoplatného rozhodnutia o prerušení konania...

Dňa 18. 06. 2015 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie KS BA zo dňa 29. 05. 2015,

ktorým rozhodol o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania. Voči tomuto uzneseniu podal

sťažovateľ odvolanie dňa 02. 07. 2015. O tomto odvolaní sťažovateľa Najvyšší súd SR

(ďalej ako „NS SR“) do dnešného dňa, t. j. ani po dvoch rokoch od jeho podania,

nerozhodol...

Okrem uvedených úkonov v predmetnej právnej veci sťažovateľa neboli ku dňu

podania tejto sťažnosti vykonané žiadne ďalšie procesné úkony.»

Sťažovateľ tvrdí, že ku dňu podania sťažnosti na ústavnom súde nie je jeho právna

vec právoplatne skončená a že v nej krajský súd i najvyšší súd spôsobili zbytočné prieťahy.

Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Sťažnosti , sa vyhovuje.

2. Základné právo , na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod spis. zn.: a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní

vedenom pod spis. zn.: , porušené bolo.

3. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje v konaní vedenom pod spis. zn.:

konať bez zbytočných prieťahov.

4. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky prikazuje v konaní vedenom pod spis. zn.:

3 konať bez zbytočných prieťahov.

5. , priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

1.500,- EUR (slovom tisíc päťsto eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. , priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

1.500,- EUR (slovom tisíc päťsto eur), ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. , sa priznávajú trovy konania/právneho

zastúpenia vo výške 312,34 EUR...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadnejších rozdielov, a preto aj

vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje

a vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k právu podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, možno ich namietané porušenie posudzovať v rámci predbežného prerokovania

sťažnosti spoločne.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ). Ústavný súd vo svojej doterajšej

judikatúre viackrát vyslovil právny názor, podľa ktorého zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (a tiež práva podľa dohovoru) môže vyplývať aj

z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , , ).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť odmietne ako

zjavne neopodstatnenú (, , , , ).

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom

konaní.

Ústavný súd preskúmal obdobie od podania žaloby krajskému súdu do okamihu, keď

krajský súd rozhodol o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania (necelé dva roky),

a dospel k záveru, že z ústavnoprávneho hľadiska toto obdobie ako celok (aj keď bolo

poznačené počiatočným obdobím nečinnosti krajského súdu) vzhľadom na konkrétne

okolnosti posudzovanej veci (aj s ohľadom na to, čo je pre sťažovateľa „v stávke“) nemožno

kvalifikovať ako také, ktoré by mohlo reálne založiť kvalifikovaný záver o porušení

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní

Pokiaľ ide postup najvyššieho súdu v napadnutom konaní, ústavný súd dáva

do pozornosti, že najvyšší súd vo veci sťažovateľa koná ako súd odvolací, úlohou ktorého je

posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto

najvyšší súd v zmysle právnej úpravy

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) platnej do 30. júna 2016 spravidla

nevykonáva vo veci procesné úkony ( ) a ani nie je povinný nariadiť pojednávanie

( ). Podľa právnej úpravy platnej od 1. júla 2016 je postup konajúceho súdu

upravený v , a v znení

neskorších predpisov. Uvedené však (aj vzhľadom na predmet konania) nevyhnutne

neznamená, že odvolací súd je v odvolacom konaní „úplne“ nečinný, ako to tvrdí sťažovateľ

(, ).

V súvislosti s touto časťou sťažnosti ústavný súd považuje za potrebné poukázať aj

na svoj právny názor tvoriaci súčasť jeho ustálenej judikatúry (napr. ,

, , ), podľa ktorého ochranu základnému právu podľa

(a tiež právu podľa dohovoru) poskytuje v konaní pred

ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany (doručenia sťažnosti

ústavnému súdu) porušovanie označeného základného práva príslušným orgánom verejnej

moci ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už nemôže

dochádzať k namietanému porušovaniu základného práva podľa , resp.

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd sťažnosť v zásade odmieta ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je totiž

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby

sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Z konkrétnych okolností posudzovanej veci vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu (sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 14. júna 2017 a doručená

ústavnému súdu 19. júna 2017) už najvyšší súd o odvolaní podanom sťažovateľom

rozhodol, a to uznesením sp. zn. z 24. mája 2017, pričom spis spoločne

s označeným uznesením vrátil krajskému súdu 21. júna 2017. Označené uznesenie

najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 21. júla 2017. Uvedené skutočnosti samy osebe

postačujú k tomu, aby ústavný súd dospel k záveru, že táto časť sťažnosti je s odkazom

na citovanú judikatúru zjavne neopodstatnená, čo je dôvod na jej odmietnutie v súlade

s . Navyše ani celková dĺžka konania pred najvyšším

súdom ako odvolacím súdom nie je taká neprimeraná, že by zakladala dôvod k vysloveniu

porušenia základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími požiadavkami

sťažovateľa nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia

základného práva alebo slobody, k čomu v danom prípade nedošlo.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade, že

postupom krajského súdu či najvyššieho súdu bude dochádzať k zbytočným prieťahom,

predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2017