Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 489/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

spoločnosťou Gritters a spol., s. r. o., Záhradnícka 46, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát a konateľ Mgr. Ján Gritters, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj

„navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«... je fyzická osoba, ktorá vystupuje ako navrhovateľ v právnej veci navrhovateľa:

, narodený: bytom: proti

odporcovi: , , ,

zapísaná v OR Bratislava I., oddiel: Sa, vložka číslo: 62/B na ochranu osobnosti a náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 40.000, EUR.

Uvedená právna vec je vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.:

...

Súdne konanie vo veci samej bolo začaté na základe žalobného návrhu z februára

2009 podaného na Okresný súd Bratislava IV, ktorý v tomto konaní vedenom pod sp. zn.:

rozhodol rozsudkom zo dňa 30.03.2012 nasledovne:

„Zverejnením článku uverejnenom v denníku dňa , ročník

, číslo: , na strane s pokračovaním na strane s titulkom

došlo k neoprávnenému zásahu do práva navrhovateľa na ochranu

osobnosti.

Návrh navrhovateľa v časti:

„Odporca je povinný v najbližšom čísle celoslovenského vydania denníka

pripravovanom po právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť na prvej strane tohto denníka

ospravedlnenie navrhovateľovi v nasledovnom znení:

„ “

V celoslovenskom vydaní denníka zo dňa sme uverejnili článok

s titulkom V uvedenom článku sme uviedli, že:

podriadený a pravá ruka dohadoval podozrivé miliónové

zmluvy, kde sú náklady na relácie o tretinu vyššie ako pri podobných programoch v tej istej

televízií.“

„Štyri kontrolované relácie boli

predražené o 16,5 milióna korún (547.699 eur) porovnateľné relácie stoja o tretinu menej.

Všetky podozrivé relácie zadával výrobný riaditeľ (na fotografii).“

„V materiáli naznačovala, že väčšinu podozrivých obchodov získali

spoločnosti blízke riaditeľovi výroby , ktorý práve určuje, ktoré firmy

budú pre vyrábať.“

Zverejnením tohto článku sme vážnym spôsobom zasiahli do ochrany osobnosti

a preto sa za uverejnenie tohto článku verejne

ospravedlňujeme.

Nadpis ospravedlnenia „ “ je odporca

povinný uverejniť rovnakým typom písma, rovnakou veľkosťou písma ako bol uverejnený

titulok článku uverejnený v denníku dňa

ročník , číslo: , na strane zamieta.

Návrh navrhovateľa v časti na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000 EUR

zamieta.“

... Voči uvedenému rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn.: ,

podal v júli 2012 Sťažovateľ v zákonnej 15 dňovej lehote kvalifikované odvolanie na Krajský

súd v Bratislave, kde je konanie vedené pod spisovou značkou . Od podania

odvolania na Krajský súd v Bratislave Sťažovateľom do dňa podania tejto Sťažnosti ubehli

viac ako tri roky, vo veci nebolo rozhodnuté a Sťažovateľ nemá vedomosť o tom, aby zo

strany Krajského súdu v Bratislave bol vykonaný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci

samej.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil jeho základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru, aby krajskému súdu prikázal v napadnutom konaní konať bez zbytočných

prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 12 500 €, ako aj úhradu trov

konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu

(napr. , ) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť,

či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku

citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel

zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny

stav zapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto

o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa ,

koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok,

ktorý mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Zo sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom

kvalifikovane právne zastúpený v zmysle § 62 zákona o súdoch uplatnil sťažnosť na orgáne

štátnej správy krajského súdu, čím by mu poskytol priestor na odstránenie nečinnosti

v napadnutom konaní. Túto skutočnosť overil ústavný súd aj na krajskom súde, ktorý

potvrdil, že sťažovateľ dosiaľ v súvislosti s napadnutým konaním neuplatnil sťažnosť

na prieťahy u predsedu krajského súdu.

Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre (napr. ,

) uviedol, že na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade netrvá

v prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

bola už prima facie zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci

nemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať.

Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu

podmienky prípustnosti sťažnosti podľa došlo zo strany

sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ju ako neprípustnú (§ 25 ods. 2

).

Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že podľa jeho názoru napadnuté konanie

ani netrvá tak dlho, aby bez ďalšieho bolo možné dospieť k záveru, že došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru,

a preto bolo možné sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. V tejto

súvislosti ústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohou

ktorého je posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie, preto krajský súd spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony (§ 213

) ani nie je povinný nariadiť pojednávanie (

). Z uvedeného (aj vzhľadom na predmet konania) teda

nevyplýva, že krajský súd je v odvolacom konaní „úplne“ nečinný.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočných

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej uvedenými

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015