Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 752/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

a , , zastúpených advokátkou JUDr. Ruženou

Bubenčíkovou, Kollárova 8, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 1. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára

2016 včas doručená sťažnosť a (ďalej len „sťažovatelia“)

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 1. novembra 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým bol v neprospech

sťažovateľov zrušený rozsudok Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

o umiestnení líniovej stavby – miestnej komunikácie vedúcej k ich domu.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia žiadali mesto Trnava

o umiestnenie líniovej stavby, miestnej líniovej komunikácie – prepojovacej komunikácie

medzi ulicami Pavla Mudroňa a Maximiliána Hella, aby si zabezpečili v trnavskej mestskej

štvrti Pekné pole prístup k svojmu domu a pozemku. Na návrh stavebníkov a sťažovateľov

vydal stavebný úrad mesta Trnava rozhodnutie z 18. augusta 2011 o umiestnení líniovej

stavby „Miestna komunikácia – cesta A-MOK 3,75/30“. Proti rozhodnutiu sa odvolali

viacerí susedia – a spol. (ďalej len „susedia“), pretože cesta mala ísť cez ich

pozemky. Krajský stavebný úrad v Trnave rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2011/00835/P1

z 15. decembra 2011 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rovnako aj krajský súd

rozsudkom č. k. -110 z 29. októbra 2013 v spojení s opravným uznesením č. k.

-145 z 11. decembra 2014 zamietol správnu žalobu susedov. Na odvolanie

susedov však najvyšší súd ústavnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom rozsudok krajského

súdu zmenil tak, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

3. Je potrebné podrobnejšie uviesť, že v správnej žalobe susedia ako žalobcovia

namietali, že k umiestneniu komunikácie chýba verejný záujem, pretože tamojšej štvrti

postačuje účelová cesta alebo iné alternatívy. Miestna komunikácia by viedla cez ich

pozemky, ktoré by museli byť vyvlastnené, k čomu chýba verejný záujem. Krajský súd

zamietnutie správnej žaloby odôvodnil tým, že prepojovacia komunikácia medzi ulicami

Pavla Mudroňa a Maximiliána Hella je v súlade s platným územným plánom

aktualizovaným v roku 2009, teda v súlade so všeobecne záväzným nariadením č. 345

o Územnom pláne mesta Trnava. Zahrnutie cesty do schválenej územnoplánovacej

dokumentácie vylučuje potrebu posudzovania iných možných riešení komunikácie. Krajský

súd uviedol, že z pohľadu susedov ako žalobcov sporná danosť verejného záujmu na

vyvlastnení pozemkov bude s konečnou platnosťou riešená vo vyvlastňovacom konaní.

Podľa krajského súdu nie je možné sa stotožniť s argumentáciou susedov, že v prípade

parciel č. nejde o verejné

priestranstvo, teda verejne prístupné pozemky vo vlastníctve mesta Trnava, pretože by to

v opačnom prípade logicky vylučovalo potrebu vyvlastňovacieho konania, ktoré podľa

právneho názoru najvyššieho súdu vysloveného v odôvodnení rozsudku sp. zn.

z 23. novembra 2011 je jedným z možných spôsobov zabezpečenia, aby aj

ulica Mudroňova bola miestnou komunikáciou tak, ako je klasifikovaná v územnom pláne

mesta.

4. Proti zamietaciemu rozsudku krajského súdu sa odvolali žalobcovia (susedia).

V odvolaní tvrdili, že správne orgány nerozhodli zákonne, pretože sa nevysporiadali s ich

vlastníckym právom a nerozhodli spolu s rozhodnutím o umiestnení komunikácie aj

o pripojení cesty. Tvrdia, že napriek územnému plánu, ulica Mudroňova nie je miestnou

komunikáciou, čo vyplynulo z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. . Susedia

ako odvolatelia zdôrazňujú časové súvislosti, pretože platný územný plán vymedzil

komunikácie v lokalite Pekné pole ako verejnoprospešné stavby v januári 2005, teda až rok

a pol po skolaudovaní komunikácie na ulici Pavla Mudroňa (1. júla 2003) a viac ako rok po

uzavretí dohody o ukončení zmluvných vzťahov (6. decembra 2003), v ktorej sa mesto

dohodlo so stavebníkmi, že komunikácia a chodníky na ulici Pavla Mudroňa zostávajú

vo vlastníctve obyvateľov tejto ulice, ktorí ju vybudovali výlučne z vlastných zdrojov.

Napokon susedia argumentovali tým, že sťažovatelia vôbec nie sú oprávnení na začatie

vyvlastňovacieho konania, a tak ani na podanie žiadosti o umiestnenie stavby. Vo vyjadrení

k odvolaniu sťažovatelia uviedli, že susedia mali vedomosť, že na ich pozemkoch má byť

umiestnená stavba miestnej komunikácie, a spochybňovanie možnosti sťažovateľov žiadať

o umiestnenie stavby nemá oporu v zákone.

5. Najvyšší súd odvolaniu susedov vyhovel a zrušil nielen rozsudok krajského súdu,

ale aj rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave. Hlavným argumentom

najvyššieho súdu bol nesúlad územného plánu so skutkovým stavom. Rozhodnutia

správnych orgánov musia vychádzať z právneho a skutkového stavu veci v čase vydania

rozhodnutia, ktorý stavebný úrad musí rešpektovať, preto v danej veci a v predmetnom

územnom konaní je dôležitá skutočnosť, či v čase vydania rozhodnutia išlo o miestnu alebo

účelovú komunikáciu. Ako zo spisového materiálu vyplýva, podľa ustanovení zákona

č. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov

(najmä § 3d ods. 3) táto komunikácia nemá charakter miestnej komunikácie. Vymedzené

predĺženie ulice Pavla Mudroňa vnímané v územnom pláne ako „miestna komunikácia“ je

v rozpore so skutočným stavom, pretože pozemky, na ktorých je cestné teleso postavené sú

vo vlastníctve viacerých fyzických osôb, a nie mesta Trnava, a komunikácia nebola

zaradená do siete miestnych komunikácií. Skutočnosť, že nejde o miestnu komunikáciu, ale

o komunikáciu účelovú, vyplýva aj zo skoršieho rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.

týkajúceho sa vyvlastnenia. Najvyšší súd tiež poukazuje na skutočnosť, že

správne orgány sa nevyrovnali s otázkou paralelnosti rozhodnutí o umiestnení obdobných

stavieb na identických pozemkoch pre rôznych navrhovateľov (umiestnenie líniovej stavby

„Prepojovacia miestna komunikácia medzi ulicami Pavla Mudroňa a Maximiliána Hella:

cesta B-MOK 3,75/30“).

6. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti tvrdia, že dôvody, na ktorých je založený

rozsudok najvyššieho súdu sú zjavne nedôvodné, svojvoľné a neospravedlniteľné, a tak

nezlučiteľné s právom na súdnu ochranu. V ústavnej sťažnosti opakujú nezohľadnené

argumenty z doterajšieho konania. Sťažovatelia hlavne akcentujú záväznosť územného

plánu. Taktiež má byť kolaudačné rozhodnutie, ktorým bola skolaudovaná časť spornej

cesty vystavaná susedmi ako účelová komunikácia, podpísané zástupcom starostu, ktorý na

to nemal oprávnenie.

7. Na základe uvedenej argumentácie sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo , bytom a

, bytom tamtiež na základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky Bratislava sp. zn. z 4.11.2015 porušené boli.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 4.11.2015

zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Bratislava na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd SR v Bratislave je povinný uhradiť a

trovy konania v sume € 363,80 (2 úkony á € 143,- + € 8,58 paušál + € 30,32 DPH)

do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet ich právnej zástupkyne JUDr.

Ruženy Bubenčíkovej, advokátky, so sídlom Trnava, Kollárova 8.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Podstatou veci je tvrdenie, že najvyšší súd napadnutým rozsudkom arbitrárne

zrušil rozsudok krajského súdu ako správneho súdu, ktorým bolo potvrdené administratívne

rozhodnutie o umiestnení stavby – miestnej komunikácie, čím malo byť porušené základné

právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa a ich právo podľa

ods. 1 dohovoru. Najvyšší súd tak v neprospech sťažovateľov zvrátil rozhodnutia,

na základe ktorých mala byť k ich nehnuteľnosti vybudovaná cesta s “vyšším“

verejnoprávnym statusom miestnej komunikácie.

11. Z hľadiska kritéria ratione personae treba uviesť, že sťažovatelia sú nositeľmi

subjektívnych zákonných práv v správnom konaní, a taktiež v konaní o žalobe proti

rozhodnutiu správneho orgánu boli uznesením krajského súdu pribratí za účastníkov

konania, a preto môžu podať ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu najvyššieho súdu.

K namietanému porušeniu napadnutým kasačným

rozsudkom najvyššieho súdu

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

13. Článok 46 ods. 1 je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej

ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú

právnu ochranu zakotvených v až (porov. ). Podľa

konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1

) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu

viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je

garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (porov. ). Súd

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však

povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným,

zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným právom (porov. v tomto zmysle , , ,

), najmä s , v ktorom sú upravené

náležitosti odôvodnenia rozsudku (v súčasnosti podľa ).

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto ochranu

poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)

alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tieto

práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46

až ) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie o jeho veci tým sudcom,

ktorého určuje zákon.

14. V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých

všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť

intervencie zo strany ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu

neposkytujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis , ,

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (porov. ;

ďalej porov. aj mutatis mutandis , , ,

, ). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti

nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Občianskeho

súdneho poriadku (v súčasnosti ), nemožno sa domáhať

ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom (napr. ).

15. Osobitosťou prerokúvanej veci je skutočnosť, že jej predmetom je zrušujúce

rozhodnutie, čo znamená, že konanie najprv na správnych orgánoch, a potom prípadne na

všeobecných súdoch ďalej pokračuje. Sťažovatelia usilujú o kasáciu kasácie. Ústavný súd

však stabilne (, , , ) až na

špecifické výnimky () vychádza z toho, že jeho hlavnou úlohou je ochrana

ústavnosti konania ako celku, a preto sťažnosť v tejto časti odmieta ako neprípustnú, keďže

v ďalšom konaní sa môžu sťažovatelia domáhať ochrany svojich práv. V tomto prípade teda

existuje „iný súd“, a to krajský súd, resp. najvyšší súd povolaný na poskytnutie ochrany

základným právam sťažovateľov.

16. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia budú mať možnosť opätovne hájiť

ochranu svojich práv v konaní pred prvostupňovým súdom, a preto sťažnosť možno posúdiť

aj ako neprípustnú v zmysle .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2017