Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 92/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Spoje, s. r. o., Horná Strieborná

288/8, Banská Bystrica, zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Kubincovou, PhD.,

M. Rázusa 20, Banská Bystrica, pre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 46

a a a Listiny základných práv a slobôd

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. júna 2017

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Spoje, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 16. októbra

2017 sa obchodná spoločnosť Spoje, s. r. o., Horná Strieborná 288/8, Banská Bystrica (ďalej

len „sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

jej v záhlaví označených základných práv a slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 20. júna 2017 a ktorým by

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou

doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v roku 2015

domáhala podľa v tom čase účinného a nasl. (ďalej

len „OSP“) preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru

cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „druhostupňový správny orgán“)

č. OU-BB-OCDPK-2015/015571 z 1. júla 2015, ktorým na základe ňou podaného odvolania

potvrdil rozhodnutie mesta Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“)

č. ZT PR-61890/20891/2015 z 9. apríla 2015 o uložení pokuty sťažovateľke podľa § 22a

písm. a) bodu 1 o pozemných komunikáciách (cestný zákon)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) v sume 1 750 € za to, že «v presne

nezistený čas do 20. 06. 2014 v na miestnej

komunikácii II. triedy vedenej v pasporte miestnych komunikácií pod č. 2.306 a P4 vykonala

stavebný zásah do miestnej komunikácie bez povolenia cestného správneho orgánu a to

položením chráničky v rámci realizácie stavby „

“ tak, že boli z miesta uloženia

odstránené obojstranné cestné obrubníky s následnou demontážou zámkovej dlažby, ktorá

tvorila povrch miestnej komunikácie o šírke 4 metre, do vzniknutej špáry, ktorá vznikla

nepovoleným zásahom do komunikácie bola v ryhe do hĺbky 10-15 cm uložená chránička

pre optické vedenie, ktorá bola následne prisypaná štrkopieskom, osadená pôvodná

zámková dlažba, cestné obrubníky boli uložené na pôvodné miesto a len prisypané zeminou

a konce chráničky optickej siete ostali voľne trčiace po okrajoch miestnej komunikácie

o dĺžke 100 cm, čím konala v rozpore s ustanovením ..

nakoľko na užívanie miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné

účely, než na ktoré je určené, je potrebné povolenie cestného správneho orgánu, ktoré

si právnická osoba... pred vykonaním prác nezabezpečila a bez povolenia cestného

správneho orgánu užívala miestnu komunikáciu iným spôsobom než zvyčajným, alebo na

iný účel, než na ktorý je určená». Sťažovateľka v žalobe druhostupňovému orgánu verejnej

správy vytýkala, že jeho rozhodnutie je zmätočné, nezrozumiteľné a vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce

pre posúdenie veci a je v rozpore s obsahom spisov, ako aj to, že v postupe

druhostupňového orgánu verejnej správy sa nachádzajú vady majúce vplyv „na zákonnosť

vydaného rozhodnutia“. Sťažovateľka pritom tvrdila, že druhostupňový správny orgán sa

nevysporiadal s jej odvolacími námietkami týkajúcimi sa toho, kedy presne malo

k správnemu deliktu dôjsť, či parkovisko, resp. cesta, na ktorej sa zodpovedná osoba mala

dopustiť správneho deliktu, je miestnou komunikáciou, ako ani s tvrdeniami a dôkazmi

predloženými jej konateľom v rámci ústnych pojednávaní pred prvostupňovým správnym

orgánom, s uvedením sťažovateľky do omylu, keď prvostupňový správny orgán

na pojednávaní konanom 6. novembra 2014 vyhlásil dokazovanie za skončené, avšak ďalej

vykonával dôkazy v jej neprospech, s nedostatkami v postupe zamestnanca prvostupňového

orgánu verejnej správy povereného výkonom štátneho odborného dozoru nad miestnymi

a účelovými komunikáciami na území mesta Banská Bystrica, ako aj s nedostatkom

právomoci zamestnanca prvostupňového orgánu verejnej správy vydať rozhodnutie

o uložení pokuty. Sťažovateľka zároveň vyslovila názor, že uloženie pokuty bolo v jej

prípade prehnané, nedôvodné a likvidačné, pričom výška pokuty nebola dostatočne

odôvodnená a pri jej ukladaní došlo k porušeniu zásady ne bis in idem.

3.1 Krajský súd rozsudkom sp. zn. -52 z 15. januára 2016 žalobu

sťažovateľky ako nedôvodnú podľa zamietol, keďže na základe obsahu

administratívneho spisu považoval za preukázané, že rozhodnutie druhostupňového orgánu

verejnej správy „je v súlade so zákonom“. Z odôvodenia tohto rozsudku vyplýva,

že „v prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobca ako stavebník podal dňa 8. októbra

2013 písomné ohlásenie drobnej stavby... pričom Mesto Banská Bystrica ako príslušný

stavebný úrad proti uskutočneniu drobnej stavby nemalo námietky... Stavebný úrad v zmysle

podmienok uskutočnenia drobnej stavby uložil stavebníkovi povinnosť požiadať pred

začatím prác v primeranej lehote MsÚ Banská Bystrica, Oddelenie dopravných stavieb,

o povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií (rozkopávkové povolenie).

Príslušným cestným správnym orgánom je obec pri prenesenom výkone štátnej správy,

a to vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií (§ 3 ods. 2 Cestného

zákona). Miestne komunikácie definuje ustanovenie § 4b ods. 1 Cestného zákona ako

všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá

slúžiace miestnej doprave, ktoré sú zaradené do siete miestnych komunikácii. Na užívanie

diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom (zvláštne užívanie),

je potrebné povolenie cestného správneho orgánu (v danom prípade obce). Je nepochybné,

že žalobca o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnej komunikácie požiadal dňa

16. júla 2014 a povolenie mu bolo vydané dňa 18. augusta 2014. Užívanie miestnej

komunikácie iným než zvyčajným spôsobom bolo zistené dňa 20. júna 2014“, po tom, ako

„žalobca ohlásil poruchu pri realizácii stavby listom zo dňa 20. júna 2014 doručeným

Mestskému úradu Banská Bystrica. Žalobca oznámil, že realizoval výstavbu prípojky

v dňoch

18. až 19. júna 2014, pričom pri realizácii diela došlo v mieste, kde bol plánovaný pretlak

komunikácie, k havarijnému stavu. Pretláčacie zariadenie zostalo uviaznuté pod

komunikáciou, bolo nevyhnutné v tomto úseku miestnu komunikáciu rozobrať z dôvodu

vyprostenia pretláčacieho zariadenia. V ohlásení žalobca uviedol, že po úspešnom

vyslobodení uviaznutej technológie a odstránení poruchy miestnu komunikáciu uviedol do

pôvodného stavu. Mesto Banská Bystrica žalobcovi listom zo dňa 09. júla 2014 vo vzťahu

k ohláseniu poruchy pri realizácii stavby oznámilo, že žalobcove oznámenie poruchy

považuje za bezpredmetné a zavádzajúce z dôvodu, že došlo k stavebnému zásahu do

miestnych komunikácií bez povolenia cestného správneho orgánu na zvláštne užívanie

miestnych komunikácií. Dňa 16. 07. 2014 bola Mestskému úradu Banská Bystrica doručená

žiadosť o povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií a žiadosť o určenie použitia

dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych účelových komunikáciách

žiadateľa Spoje, s. r. o., pričom ako dôvod zvláštneho užívania je uvedená prípojka

. Žiadosť za žalobcu... podpísal

konateľ spoločnosti. Mesto Banská Bystrica svojím rozhodnutím č. OVZ-DS-

zo dňa 18. augusta 2014 žalobcovi na jeho žiadosť vydalo povolenie na

zvláštne užívanie miestnych komunikácií vo vzťahu k vozovke a komunikácii pre peších na

v úseku pri objektoch č. 11, 12 a 20 za účelom realizácie výstavby

. Zároveň Mesto Banská Bystrica určilo použitie dopravných značiek a dopravných

zariadení.“.

3.2 Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že „podstatnými otázkami

vo vzťahu k deliktuálnej zodpovednosti je v danom prípade - užívanie miestnej komunikácie

iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, - toto užívanie je bez povolenia cestného

správneho orgánu alebo v rozpore s vydaným povolením, - zodpovedný subjekt“. Námietky

sťažovateľky krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné, pretože podľa jeho názoru

«vymedzenie skutku v prvostupňovom rozhodnutí je dostatočné na to, aby skutok (správny

delikt) nebol zamenený s iným skutkom. Je nepochybné, že k zisteniu zvláštneho užívania

miestnej komunikácie došlo v rámci štátneho odborného dozoru dňa 20. júna 2014, a preto

formulácia „v presne nezistený čas do 20. júna 2014“ je dostatočná, najmä keď žalobca

ako stavebník v rámci správneho konania neprispel k bližšiemu určeniu času. Pokiaľ ide

o námietku, že nešlo o miestnu komunikáciu, súd poukazuje na ustanovenie § 4b ods. 1

Cestného zákona, podľa ktorého miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné

a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej

doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii... Odôvodnenie rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu obsahuje obsah prednesov a písomných podaní žalobcu

spolu so stanoviskom správneho orgánu k týmto podaniam a prednesom. Prvostupňový

správny orgán sa v požadovanom rozsahu vysporiadal aj s predloženou Dohodou o prevode

práv a povinnosti stavebníka, pričom súd v zhode so stanoviskom správneho orgánu

považuje predloženú dohodu za účelovú. Je nesporné, že drobnú stavbu stavebnému úradu

ohlásil žalobca ako stavebník a aj z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že túto drobnú

stavbu realizoval, nakoľko v priebehu realizácie stavby to bol žalobca, ktorý okrem iného

ohlasoval poruchu pri realizácii drobnej stavby, odstránil zistené nedostatky, následne

žiadal o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestne komunikácie a nikdy zmenu

stavebníka na stavebnom úrade neoznámil. Pokiaľ žalovaný a prvostupňový správny orgán

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu mali za to, že zodpovedným subjektom za

spáchanie správneho deliktu je žalobca, toto konštatovanie je súladné s obsahom

administratívneho spisu, nakoľko žalobca ako účastník konania okrem spornej Dohody

o prevode práv a povinností stavebníka iný dôkaz svojho tvrdenia o prevode týchto práv

a povinností neposkytol... Z obsahu zápisnice totiž vyplýva, že žalovaný bol oboznámený

s tým, že vo veci budú vykonávané ďalšie procesné úkony. V konečnom dôsledku bolo

v správnom konaní nariadené ďalšie pojednávanie, ktoré prebehlo za účasti žalobcu (jeho

konateľa) a následne pred vydaním rozhodnutia dňa 5. februára 2015 prvostupňový

správny orgán žalobcu oboznámil s podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním s výzvou,

aby sa k nim vyjadril, prípadne navrhol doplnenie podkladov. Uvedenie konštatovania

„správny orgán vyhlásil dokazovanie za skončené” v zápisnici zo dňa 6. novembra 2014

nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko žiadne práva účastníka

konania žalobcovi v správnom konaní upreté neboli... Správne konanie vo veci uloženia

pokuty začalo až momentom oznámenia o začatí správneho konania a logicky nemohlo

začať skôr, ako došlo k spáchaniu správneho deliktu a následne jeho zisteniu. Štátny

odborný dozor bol vykonaný na mieste samom (na ktorom k spáchaniu správneho deliktu

došlo). Vo vzťahu k protokolu o takejto kontrole nie sú zákonom predpísané žiadne

náležitosti, akým spôsobom má byť takýto protokol vyhotovený. Podstatné je, že štátny

odborný dozor bol vykonaný v rámci zákonnej kompetencie a zistené skutočnosti boli

vrátane fotodokumentácie zaznamenané do protokolu. Zákonný postup štátneho odborného

dozoru nemôže byť dôvodom pre nezákonnosť protokolov o výsledku štátneho odborného

dozoru nad pozemnými komunikáciami a takýto protokol tak nemôže byť nezákonným

podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní. Pokiaľ v ďalšom postupe, po začatí

správneho konania už správny orgán o úkonoch konania spisoval zápisnice, takýto postup

bol v súlade so zákonom... Kompetencia na uloženie pokuty v správnom konaní za užívanie

miestnej komunikácie iným, než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, na ktoré sú

určené, bez príslušného povolenia, tak v zmysle § 22a Cestného zákona patrí obci (mestu).

Prvostupňové rozhodnutie tak vydalo Mesto Banská Bystrica, ako vecne a miestne príslušný

správny orgán. Skutočnosť, že rozhodnutie bolo za štatutárneho zástupcu Mesta Banská

Bystrica podpísané mestským inšpektorom Oddelenia priestupkov MsÚ,

konajúcim na základe poverenia, nemôže spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu.». Čo sa týka výšky uloženej pokuty, krajský súd

konštatoval, že „správny orgán prihliadol na všetky okolnosti veci v súlade s ustanovením §

22b ods. 1 Cestného zákona, výšku uloženej pokuty riadne odôvodnil. V konečnom dôsledku

pokuta je uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby a predstavuje cca 5 % z maximálnej

sumy, v ktorej mohla byť podľa zákona uložená sumy (33.190,- Eur). Ani táto námietka

žalobcu nie je dôvodná. Obdobné konštatovanie platí aj vo vzťahu k námietke, že žalobca

bol postihnutý dvakrát. Uvedenie do pôvodného stavu nemožno zamieňať s trestom, ani s

akýmkoľvek druhom sankcie. Uvedenie do pôvodného stavu nespôsobuje prekážku pre

ukladanie sankcie podľa Cestného zákona, môže byť len okolnosťou ovplyvňujúcou výšku

uloženej sankcie, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci.“.

4. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom uviedla,

že je nedostatočne odôvodnený, keďže sa krajský súd nevysporiadal s jej žalobnými

námietkami, vec nesprávne práve posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.

5. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom rozsudok krajského súdu podľa § 250ja

ods. 3 v spojení s a potvrdil ako vecne správny.

6. S uvedeným rozsudkom najvyššieho súdu sťažovateľka nesúhlasí a opakujúc

argumenty, ktoré dosiaľ uplatnila v konaniach pred správnymi orgánmi a správnymi súdmi,

najvyššiemu súdu v sťažnosti vytýka, že sa s jej odvolacími námietkami nevysporiadal

náležitým spôsobom, pričom „bez akéhokoľvek odôvodnenia odobril skutočnosť, že

prvostupňový súd nevykonal nami navrhnuté dôkazy, ich nevykonanie žiadnym spôsobom

nezdôvodnil... nami predložené dôkazy na pojednávaní nebral do úvahy... a vychádzal len

z pochybných a zavádzajúcich dôkazov nachádzajúcich sa v spise správneho orgánu... a na

pojednávaní sa nám odmietol dať vyjadriť k vyjadreniu žalovaného k žalobe“. Podľa názoru

sťažovateľky k porušeniu práva na spravodlivý proces zo strany najvyššieho súdu došlo

z dôvodu „porušenia zásady rovnakého postavenia účastníkov konania, z dôvodu porušenia

povinnosti súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a v neposlednom rade z dôvodu

porušenia povinnosti súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť“. Tým, že sa najvyšší súd

nevysporiadal s námietkou sťažovateľky, že „prvostupňový súd pri posudzovaní dôkazného

bremena správneho orgánu postupoval v rozpore so zásadami správneho trestania“, porušil

aj „ , Listiny základných práv a slobôd a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd“.

II.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

8. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa , ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

9. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto

právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a

posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , , ,

).

10. V súvislosti s namietaným porušením v záhlaví označených základných práv

a slobôd sťažovateľky napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu (ako súdu odvolacieho)

vydaným v správnom súdnictve bolo podľa názoru ústavného súdu potrebné v danom

prípade zohľadniť špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať

činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov

orgánu verejnej správy, o ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli

nezákonné a ukrátili ju na jej právach ( účinného do 30. júna 2016), teda

preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok v konkrétnom druhu

správneho konania rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy

a v súlade so zákonom rozhodli. Keďže správny súd spravidla nie je súdom skutkovým,

ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia

orgánu verejnej správy, v prerokúvanom prípade bolo potrebné zohľadniť aj to, že najvyšší

súd ako správny súd bol súdom s plnou jurisdikciou, pretože predmetom konania bolo

rozhodovanie o porušení povinnosti a uloženie sankcie podľa cestného zákona.

11. Podľa 250i ods. 1 účinného do 30. júna 2016 pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého

rozhodnutia.

Podľa účinného do 30. júna 2016 ak správny orgán

podľa osobitného zákona rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto

rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže

vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané

správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Podľa účinného do 30. júna 2016 pri preskúmavaní zákonnosti

a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom,

ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

12. Uloženie pokuty v rámci správneho trestania je aktom donucovacej povahy.

Má predovšetkým majetkové zameranie umožňujúce vynútiť určitú ujmu na majetku

dotknutých subjektov a popri tom sa dotýka i iných stránok spojených s potrebou a súčasne

i právom vlastniť majetok. Pokuty ukladané správnymi orgánmi v správnom konaní

sú svojou povahou všeobecne spôsobilé zasiahnuť do základných práv príslušného

subjektu, a to s ohľadom na ich výšku a možnosť ich opakovaného ukladania

(m. m. ).

13. Každé určenie výšky pokuty je predmetom správneho uváženia. Pri jeho

skúmaní, či už v rámci správneho súdnictva, a o to viac pri skúmaní ústavnej udržateľnosti

uloženia pokuty, sa skúma iba to, či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom a ().

14. Zásady vyplývajúce z trestného práva a tomu zodpovedajúce ústavné záruky

(vrátane ) sa na administratívne sankcionovanie aplikujú primerane,

a to vzhľadom na konkrétne okolnosti toho-ktorého prípadu ().

15. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

a ústavného súdu treba pojmy „trestné obvinenie“ a „práva alebo záväzky občianskej

povahy“ vymedzujúce rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) vykladať autonómne od ich definovania

vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (napr. rozsudok vo veci

Bendenoun proti Francúzsku z 24. 2. 1994, resp. rozsudok vo veci A. P., M. P. a T. P. proti

Švajčiarsku z 29. 8. 1997, pozri aj , ).

16. Prihliadajúc na výklad a aplikáciu uvedených pojmov v judikatúre ESĽP dospel

ústavný súd k záveru o aplikovateľnosti ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru na daný prípad,

keďže predmetom konania pred správnymi súdmi bolo preskúmanie rozhodnutia o uložení

sankčnej povinnosti za správny delikt v podobe uloženia peňažnej pokuty (bod 2).

17. Vychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov sa ústavný súd sa oboznámil s odôvodnením napadnutého

rozsudku najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva:

„Podľa § 3 ods. 2 Cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych

komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.

Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie

dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci

preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku

miestnych komunikácií a účelových komunikácií...

Podľa § 22a písm. a) bod 1 Cestného zákona cestný správny orgán a obec v rozsahu

svojej pôsobnosti uložia pokutu do 33 190 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe

oprávnenej na podnikanie podľa osobitných predpisov, ak bez povolenia cestného

správneho orgánu alebo v rozpore s vydaným povolením užíva diaľnicu, cestu alebo

miestnu komunikáciu iným spôsobom než zvyčajným alebo na iné účely, než na ktoré sú

určené, s výnimkou nadmerných a nadrozmerných prepráv (zvláštne užívanie)...

Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí

správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa

najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich

osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj žalobcom,

ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o priestupku, resp. o správnom

delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť

zameniteľné s iným konaním a tento záver má oporu priamo v ustanovení § 47 ods. 2

Správneho poriadku...

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že výrok rozhodnutia správnych

orgánov je dostatočne určitý, konkrétny a z jeho obsahu nevznikajú pochybnosti o tom, čo

bolo predmetom správneho konania a skutok je dostatočne vymedzený na to, aby nebol

zamenený s iným skutkom, a preto vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné...

Odvolací súd sa rovnako stotožnil aj s odôvodnením uloženia sankcie, ako aj s

výškou uloženej pokuty za spáchaný správny delikt. Správne orgány pri určení výšky

sankcie správne postupovali v súlade s § 22b ods. 1 Cestného zákona, keď uviedli všetky

skutočnosti, ktoré brali do úvahy pri ukladaní pokuty a jej výšky, a následne určili pokutu

podľa § 22a písm. a) bod 1 Cestného zákona vo výške 1.750 €, čo je na spodnej hranici

sadzby (pokutu možno uložiť do 33.190 €).

Po preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s opakovanými

právnymi námietkami odvolateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal

otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto

námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.

Odvolací súd záverom dodáva, že má za preukázané, že správny delikt sa stal tak,

ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, a preto sa odvolací súd stotožnil

s právnym názorom krajského súdu, ktorý žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého

rozhodnutia žalovaného ako nedôvodnú zamietol.“

18. Ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu (v spojení

s rozsudkom krajského súdu) obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom

nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva

z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka

v podstate obsahovo rovnaké námietky vzniesla už v konaní pred orgánmi verejnej správy

a následne aj v konaní pred správnymi súdmi, ústavný súd konštatuje, že zo všetkých na vec

sa vzťahujúcich rozhodnutí je zrejmá jasná kontinuita záverov vyplývajúca z právomocí

toho-ktorého štátneho orgánu (závery o určení výšky pokuty nevynímajúc). Podľa názoru

ústavného súdu sú dôvody napadnutého rozsudku najvyššieho súdu zrozumiteľné

a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných

právnych noriem. Toto rozhodnutie nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové

dôkazy a právne odvolacie závery, konštatuje dostatočne zistený skutkový stav

(odvolávajúc sa aj na predchádzajúce konanie vo veci), k čomu najvyšší súd dospel

na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je

oprávnený ani povinný nahrádzať (podobne aj , ).

19. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich

dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj

arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj

extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti

(, ).

20. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v danom prípade niet

žiadnej spojitosti medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a namietaným porušením

základných práv sťažovateľky podľa a a a Listiny

základných práv a slobôd, ako ani práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 7 dohovoru, preto sťažnosť

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich

je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2018