Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 134/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 5

, základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením sp. zn. z 8. novembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. marca 2018 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa

v spojení s (ďalej len „“),

základného práva podľa a práva podľa Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením sp. zn. z 8. novembra 2017.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 29. júna 2016 na okresnom

súde návrh na vydanie rozkazu na plnenie podľa

(v čase podania žaloby platného a účinného zákona), ktorým sa domáhala, aby okresný súd

rozkazom na plnenie zaviazal odporcu (spoločnosť ) vykonávať

správu domu a plniť povinnosti ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky

č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov

ako správca.

Okresný súd 9. augusta 2016 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku.

Sťažovateľka poplatok zaplatila, no vzniesla námietku, že jej bol súdny poplatok vyrubený

v rozpore so o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, na čo jej bol súdny

poplatok uznesením vrátený.

Sťažovateľka uvádza, že z dôvodu, že okresný súd o žalobe nekonal, podala

17. októbra 2016 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému okresný súd

čiastočne vyhovel, keď 21. októbra 2016 neodkladné opatrenie vydal. Proti neodkladnému

opatreniu podal odporca odvolanie, ktorému Krajský súd v Bratislave 16. decembra 2016

vyhovel, neodkladné opatrenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu.

Medzitým sťažovateľka podala 28. októbra 2016 v poradí druhý návrh na vydanie

neodkladného opatrenia, ktorý bol okresným súdom 21. novembra 2016 zamietnutý

pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľky. Sťažovateľka bola totiž

ako žalobca členom núteného procesného spoločenstva tvoreného všetkými vlastníkmi

bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome a na strane žalobcu označenie

týchto vlastníkov absentovalo. Sťažovateľka ako žalobca nepreukázala aktívnu legitimáciu

v spore podľa .

Sťažovateľka podala 15. novembra 2016 v poradí tretí návrh na vydanie

neodkladného opatrenia, pričom, ako sama uvádza, každý z jej návrhov bol rozdielny

obsahom, o ktorom okresný súd rozhodol tak, že ho 22. novembra 2016 zamietol

z rovnakých dôvodov ako v prípade druhého návrhu na vydanie neodkladného opatrenia

(nepreukázanie aktívnej legitimácie v spore).

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že okresný súd konal ďalej len s ňou napriek

skutočnosti, že 4. januára 2017 podala návrh, aby do konania pristúpili všetci vlastníci

nehnuteľnosti, a na pojednávaní 8. novembra 2017 okresný súd rozhodol tak, že žalobu

zamietol a sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 100 %.

V okamihu, keď okresný súd rozhodol, už uplynula zákonom ustanovená lehota jedného

roka, v ktorej bol správca bytového domu ( ) aj po podaní výpovede

zo zmluvy o výkone správy povinný plniť povinnosti správcu nehnuteľnosti. Okresný súd

tak stratil aj hypotetickú vyhliadku uplatniť svoju právomoc chrániť práva sťažovateľky.

4. Sťažovateľka namieta, že okresný súd ju svojimi rozhodnutiami v konaní

sp. zn. uviedol do omylu o platnej právnej úprave a o jej subjektívnych

právach a namiesto toho, aby konanie o sťažovateľkinej žalobe zastavil, pokračoval

v konaní o žalobe, ako keby žaloba bol podaná správne.

Sťažovateľka vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20

ods. 1 v spojení s a v spojení s dodatkového protokolu

argumentuje tým, že okresný súd jej za vlastný nesprávny úradný postup uložil povinnosť

nahradiť trovy konania vo výške 100 %. Sťažovateľka uviedla, že „Súd ukončil konanie

s odkazom na neexistenciu aktívnej legitimácie sťažovateľky podať vo veci žalobu,

no ak sťažovateľka nebola aktívne legitimovaná pre účasť v konaní, potom nebola aktívne

legitimovaná od samého začiatku konania a súd nesmel konať o jej žalobe od okamihu

doručenia žaloby... V okolnostiach prípadu Okresný súd Bratislava V svoju zákonom

určenú podmienku zanedbal, neskúmal, či sú splnené podmienky vedenia konania a touto

svojou nedbanlivosťou zapríčinil, že začal konanie a viedol súdne konanie, ktoré nemalo

spôsobilosť skončiť sa právoplatným rozhodnutím o žalobe, lebo podľa súdu OS BA V

žalobu podala neoprávnená osoba. Trovy takéhoto konania vznikli bez právneho dôvodu.“.

5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky priznané článkom 46 ods. I Slovenskej

republiky Okresného súdu Bratislava a základné právo sťažovateľky pokojne užívať svoj

majetok zaručené druhou vetou článku 20 ods. 1 v spojení s článkom 20 ods. 5

Slovenskej republiky a v spojení s článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. -225 sa ruší

v rozsahu, v akom Okresný súd Bratislava V uložil sťažovateľke povinnosť uhradiť trovy

konania vo výške 100 %. Vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa článku 127 odsek 3 Slovenskej

republiky priznáva sťažovateľke za porušenie jej základného práva zaručeného článkom 46

ods. 1 a článkom 20 ods. 1 v spojení s článkom 20 ods. 5

, ako aj v spojení s Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných práv primerané finančné zadosťučinenie 1.200,- euro. Okresný

súd Bratislava V je povinný vyplatiť toto primerané finančné zadosťučinenie do dvoch

mesiacov odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v sídle

Ústavného súdu Slovenskej republiky na účet sťažovateľky.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

9. Podľa má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

10. Podľa iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba

vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov

a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu

verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

III.

13. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je namietaný postup okresného súdu v konaní,

v ktorom sa sťažovateľka ako vlastník bytu v bytovom dome domáhala vydania rozkazu

na plnenie povinností vyplývajúcich zo správy bytového domu proti správcovi bytového

domu, ktorý podal výpoveď zo zmluvy o správe, a to počas zákonom ustanovenej lehoty

jedného roka. K namietanému porušeniu jej základného práva podľa

došlo podľa sťažovateľky tým, že okresný súd konanie o jej žalobe nezastavil už

na začiatku, no napriek nedostatku aktívnej legitimácie so sťažovateľkou ďalej konal,

čím uplynula lehota jedného roka, počas ktorej sa sťažovateľka mohla domáhať od správcu

bytového domu vo výpovedi plnenia jeho povinností vyplývajúcich mu zo správy bytového

domu. Zároveň týmto postupom mal okresný súd porušiť aj základné právo sťažovateľky

podľa v spojení s a právo podľa dodatkového

protokolu, keďže jej uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 100 % za vlastný

nesprávny úradný postup.

14. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv

a slobôd v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z a , ako aj ďalších procesných

podmienok vyplývajúcich z . V tejto súvislosti ústavný súd

stabilne pripomína, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak

náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je následne viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

15. Podľa sa k návrhu na začatie konania musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,

že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

16. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že k sťažnosti nebolo

pripojené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom,

ktoré v zmysle patrí medzi esenciálne náležitosti

návrhu na začatia pred ústavným súdom, a to napriek skutočnosti, že v predchádzajúcom

konaní pred ústavným súdom sťažovateľka túto náležitosť riadne splnila ().

Navyše, podľa ustálenej judikatúry ústavný súd nie je povinný zistený rozsah nedostatkov

zákonom predpísaných náležitostí odstraňovať z úradnej povinnosti (,

). Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu

jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných

náležitostí podaní účastníkov konania (napr. , ,

). Sťažovateľka navyše k sťažnosti nepredložila ani kópiu napadnutého

rozhodnutia okresného súdu, ktorá je osobitnou náležitosťou sťažnosti vyplývajúcou z § 50

ods. 2 .

17. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť sťažovateľky nie je

ústavne relevantným spôsobom odôvodnená, petit sťažnosti v bode 1 je neurčitý,

keď sťažovateľka neuvádza, či k porušeniu jej základných práv malo dôjsť postupom

okresného súdu alebo jeho rozhodnutím, pričom zároveň nešpecifikovala spisovú značku

konania a ani neidentifikovala rozhodnutie. V druhom bode petitu pritom žiada zrušiť

uznesenie okresného súdu, ktorým okresný súd rozhodol o náhrade trov konania, vo vzťahu

ku ktorému však podľa ustanovenia mala

sťažovateľka možnosť využiť opravný prostriedok, t. j. odvolanie.

18. Vzhľadom na nesplnenie podmienky obligatórneho právneho zastúpenia

sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom a vzhľadom na nedostatky samotnej sťažnosti

dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť v predloženej podobe nespĺňa zákonom

o ústavnom súde predpísané náležitosti, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol už pri predbežnom prerokovaní (podobne ,

, , , , ,

, ).

19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nej uplatnených už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2018