Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 154/2014
PDF · 101.76 KB
No categories available
I. ÚS 154/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2014
predbežne prerokoval sťažnosť P. P., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 38/2004 a
takto
rozhodol:
Sťažnosť P. P. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára
2014 doručená sťažnosť P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej
len „okresný súd“) v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 1 T 38/2004.
2. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil splnomocnenie na svoje zastupovanie advokátom
z 24. februára 2014, avšak na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom splnomocnil
sám seba.
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy v postupe okresného súdu v označenej trestnej veci (bod 1). Súčasne
žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia „vo výške 5 000 eur“ a trov
konania „vo výške 158,82 eur“.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
7. Z citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde (ani z iných jeho ustanovení)
nevyplýva, že by sťažovateľ, ktorý je sám advokátom, nemusel byť v konaní pred ústavným
súdom zastúpený iným advokátom, teda že by nemal povinnosť pripojiť k návrhu na začatie
konania splnomocnenie na svoje zastupovanie iným advokátom.
8. Uvedený názor (bod 7) je v súlade so stabilnou rozhodovacou praxou ústavného
súdu, podľa ktorej „sa povinnosť právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
vzťahuje aj na advokátov“ (uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 311/05 z 9. novembra
2005 publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky
pod č. 107/2005). K podobným záverom dospel ústavný súd aj vo svojich ďalších
rozhodnutiach (III. ÚS 37/02, III. ÚS 14/01, III. ÚS 102/01, I. ÚS 93/02, I. ÚS 125/03,
II. ÚS 284/2010, I. ÚS 373/2010).
9. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nesplnil podmienky uvedené v bodoch 7 a 8,
ústavný súd jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
10. V závere ústavný súd pripomína, že vo vzťahu k osobe práva znalej (advokátovi)
zistený rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí (body 6 až 8) nie je povinný
odstraňovať z úradnej povinnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. marca 2014