Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 11 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)II. ÚS 284/2010
PDF · 118.9 KB
No categories available
II. ÚS 284/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010
predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., V., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva
na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného
súdu Martin sp. zn. 8 C/189/2007 z 22. apríla 2009 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
Okresného súdu Martin č. k. 8 C/189/2007-141 z 24. apríla 2009 a postupom a rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10 Co/191/2009 z 18. februára 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. Š. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2010
doručená sťažnosť M. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), základného práva na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok
nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom a rozsudkom Okresného súdu Martin (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 8 C/189/2007 z 22. apríla 2009 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
okresného súdu č. k. 8 C/189/2007-141 z 24. apríla 2009 a postupom a rozsudkom
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 10 Co/191/2009 z 18. februára
2010.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.
8 C/189/2007 z 22. apríla 2009 v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresného súdu č. k.
8 C/189/2007-141 z 24. apríla 2009 bol sťažovateľ zaviazaný na zaplatenie sumy 1 601,90 €
s príslušenstvom z dôvodu nezaplatenia faktúry za vykonanie diela. Na základe odvolania
sťažovateľa krajský súd ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. 10 Co/191/2009 z 18. februára
2010 potvrdil rozsudok okresného súdu v časti zaplatenia sumy 1 601,90 €
s príslušenstvom. Podľa názoru sťažovateľa „... Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
svojím konaním a rozhodnutím mne sťažovateľovi odoprel poskytnúť právnu ochranu
v rámci odvolacieho konania, keď rozhodol bez pojednávania a odmietol pripustiť dôkazy
navrhované pred súdom prvého stupňa...“. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd
nálezom vyslovil porušenie označených článkov ústavy a dohovoru a zrušil ním namietané
rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu. Zároveň požadoval priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 €.
Pretože sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosť podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“), výzvou z 13. mája 2010 ho ústavný súd vyzval na
predloženie splnomocnenia pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným
súdom v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy a zároveň ho upozornil, že ak nepredloží
splnomocnenie v uvedenej lehote, ústavný súd môže jeho sťažnosť pri predbežnom
prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na túto výzvu sťažovateľ reagoval podaním z 18. mája 2010 doručeným ústavnému
súdu 24. mája 2010, ku ktorému sťažovateľ pripojil osvedčenie Slovenskej advokátskej
komory č. 2260 potvrdzujúce, že sťažovateľ je od 1. januára 2004 zapísaný do zoznamu
advokátov Slovenskej advokátskej komory a je oprávnený vykonávať advokátsku prax.
Preto podľa názoru sťažovateľa „v konaní vyššie uvedenej sp.zn. nemusím byť zastúpený
iným advokátom“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ aj napriek upozorneniu ústavného súdu, že
v prípade nepredloženia splnomocnenia môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, toto
splnomocnenie v lehote stanovenej ústavným súdom nepredložil dôvodiac tým, že on sám je
ako advokát zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory oprávnený
vykonávať advokátsku prax, a preto v konaní pred ústavným súdom nemusí byť zastúpený
iným advokátom.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde (ani z iných jeho ustanovení)
nevyplýva, že by sťažovateľ, ktorý je sám advokátom, nemusel byť v konaní pred ústavným
súdom zastúpený iným advokátom, teda že by nemal povinnosť pripojiť k návrhu na začatie
konania splnomocnenie na jeho zastupovanie iným advokátom.
Ústavný súd opierajúc sa o svoju konštantnú judikatúru (podobne III. ÚS 37/02,
I. ÚS 93/02 a I. ÚS 125/03) konštatuje, že ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde
neumožňuje upustiť v konaní pred ústavným súdom od právneho zastúpenia advokátom,
a to ani v prípadoch, ak je sťažovateľ sám advokátom.
Vzhľadom na to, že ústavný súd upozornil sťažovateľa, že v prípade nepredloženia
splnomocnenia môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, a tiež vzhľadom na to, že sťažovateľ
v lehote stanovenej ústavným súdom a ani do dňa jej predbežného prerokovania
splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom
nepredložil, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní odmietol pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2010