Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 608/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. E 4070000305, EX 440/2015 z 1. júna 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 5. septembra

2016 telefaxom a následne 8. septembra 2016 aj písomne v listinnej podobe doručená

sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

1

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. E 4070000305,

EX 440/2015 z 1. júna 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi ako povinnému

je vedené exekučné konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. E 4070000305, EX 440/15

pre vymoženie pohľadávky vo výške 398,32 € s prísl. v prospech oprávneného (Krajský súd

v Bratislave, justičná pokladnica) na podklade exekučného titulu, ktorým je uznesenie

Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo 6. mája 2003.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením sp. zn. E 4070000305, EX 440/2015

z 26. februára 2016 krajský súd jeho námietky (ako námietky povinného) proti exekúcii

z 3. decembra 2015 zamietol (rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom). Proti tomuto

uzneseniu sťažovateľ podal 21. marca 2016 odvolanie, o ktorom krajský súd napadnutým

rozhodnutím z 1. júna 2016 rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol

(rozhodnutie vydané sudcom). Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi

doručené 4. júla 2016.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie jeho v záhlaví označených práv

napadnutým uznesením krajského súdu z dôvodu, že napadnuté uznesenie krajského súdu

nebolo vydané zákonným sudcom, ako to je uvedené na tomto uznesení, ale vyššou súdnou

úradníčkou. Svoje tvrdenie opiera o skutočnosť, že v čase vydania napadnutého uznesenia

krajského súdu bol spis pridelený na vybavenie vyššej súdnej úradníčke, a teda v rovnakom

čase nemohol mať tento spis aj zákonný sudca, ktorý mal o jeho odvolaní rozhodnúť.

Ako ďalší dôvod porušenia jeho označených práv sťažovateľ uvádza nepreskúmateľnosť

uznesenia krajského súdu sp. zn. E 4070000305, EX 440/2015 z 1. júna 2016 a v tejto

súvislosti tvrdí, že krajský súd sa v tomto uznesení riadne nevysporiadal s jeho námietkami

prednesenými v prvostupňovom konaní a v odvolacom konaní a odôvodnenie tohto

uznesenia krajského súdu je podľa jeho názoru nepresvedčivé, arbitrárne a z ústavného

hľadiska ho je možné považovať za neospravedlniteľné a neudržateľné.

3. Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp.zn. E 4070000305, EX 440/2015 zo dňa 1.6.2016 porušené

bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. E 4070000305, EX 440/2015 zo dňa

1.6.2016 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.“

II.

4. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

5. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie

je jej podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota

je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

( ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

().

7. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred Ústavným súdom primerane

ustanovenia účinného od 1. júla 2016 (ďalej len „CSP“)

alebo .

8. Podľa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov

sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala

skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

9. Podľa ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného

pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

10. Podľa lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí

úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí

aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo

pracovného času.

11. Podľa podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe

alebo v elektronickej podobe.

12. Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojho

v záhlaví označeného základného práva podľa a práva podľa

dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. júla

2016. Podľa už uvedených zákonných ustanovení upravujúcich počítanie lehôt posledným

dňom lehoty na podanie sťažnosti podľa

bol 5. september 2016 (keďže 4. september 2016 bol dňom pracovného pokoja).

Dňa 5. septembra 2016, t. j. posledný deň lehoty na podanie sťažnosti, síce bola

ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa, avšak vzhľadom na to, že bola podaná

telefaxom, nebolo ju možné zo strany ústavného súdu akceptovať. Podľa aktuálne platnej

právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 ( ) už totiž nie je možné písomné podanie

uskutočniť telefaxom tak, ako to umožňovala predchádzajúca právna úprava, t. j. § 42

účinného do 30. júna 2016, a je ho možné urobiť len

v listinnej alebo elektronickej podobe. Elektronickým podaním sa rozumie podanie

urobené elektronickou poštou prostredníctvom mailovej správy alebo prostredníctvom

elektronických schránok podľa o elektronickej podobe

výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, príp. prostredníctvom elektronického

formulára pre elektronické podanie sprístupneného v module elektronických formulárov

(pozri ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ,

S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. . Komentár.

Praha: C. H. Beck, 2016. 448 s.).

Napriek tvrdeniu sťažovateľa v závere sťažnosti, že „... Túto sťažnosť zasielam súd

telefaxom, emailom a zároveň doporučene...“, ústavný súd v tejto súvislosti uvádza,

že podanie sťažnosti v tejto veci sťažovateľom aj v elektronickej podobe (prostredníctvom

mailovej správy) neeviduje.

Ústavnému súdu bola následne doručená sťažnosť sťažovateľa aj v listinnej podobe

(poštou), avšak až 8. septembra 2016 (7. septembra 2016 bola sťažovateľom odoslaná

na poštovú prepravu, t. j. bola odovzdaná orgánu, ktorý mal povinnosť ju doručiť), t. j.

už po uplynutí ustanovenej dvojmesačnej lehoty na jej podanie počítanej od právoplatnosti

napadnutého uznesenia krajského súdu, teda bola podaná oneskorene.

13. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, , ,

, , ).

14. Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti možno odpustiť

a sťažovateľovi táto lehota uplynula ešte pred podaním jeho sťažnosti v listinnej podobe,

ústavný súd túto sťažnosť odmietol podľa z dôvodu

jej oneskoreného podania.

15. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že predloženú sťažnosť bolo

možné odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2

, keďže sťažnosť nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v .

Sťažovateľ (advokát) totiž k sťažnosti nepripojil splnomocnenie na svoje zastupovanie iným

advokátom v konaní pred ústavným súdom, a to napriek tomu, že z § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde (ani z iných jeho ustanovení) nevyplýva, že by sťažovateľ, ktorý je sám

advokátom, nemusel byť v konaní pred ústavným súdom zastúpený iným advokátom, teda

že by nemal povinnosť pripojiť k návrhu na začatie konania splnomocnenie na svoje

zastupovanie iným advokátom. Uvedený názor je v súlade so stabilnou rozhodovacou

praxou ústavného súdu, podľa ktorej „sa povinnosť právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom vzťahuje aj na advokátov“ (uznesenie ústavného súdu sp. zn.

z 9. novembra 2005 publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného

súdu Slovenskej republiky 2005 pod č. 107/2005). K podobným záverom dospel ústavný

súd aj vo svojich iných rozhodnutiach (, , ,

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2017