Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 249/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018

prerokoval sťažnosť , , vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

byť prítomný na prejednávaní jeho veci a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom podľa čl. 48

ods. 2 a základných práv na slobodu prejavu a na informácie

podľa postupom a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 29. júna 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 7. mája 2018

doručená sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len ,,ústava“), základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

byť prítomný na prejednávaní svojej veci a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom podľa čl. 48

ods. 2 a základných práv na slobodu prejavu a na informácie podľa

postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší

súd“) sp. zn. z 29. júna 2017 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu“).

2. Sťažovateľ v prvej časti svojej sťažnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je v konaní

pred ústavným súdom zastúpený advokátom, ako to vyžaduje

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“). V tejto časti

sťažovateľ uviedol, že si advokáta hľadal, avšak nepodarilo sa mu ho zabezpečiť,

a to z dôvodu, že mu advokát oznámil, že ho zastupovať v jeho veci nebude, alebo mu bolo

oznámené, aby najprv zaplatil preddavok vo výške 99 € a následne sumu 100 € za každú

hodinu štúdia spisového materiálu, a až následne mu bude oznámené, či ho bude

zastupovať. Podľa vlastného tvrdenia sťažovateľa by musel na to vynaložiť sumu 500 €

a nemal by žiadnu záruku, či by spisový materiál advokát vôbec čítal, preto to považoval

len za stratu uvedenej sumy. Sťažovateľ tiež uviedol, že sa informoval aj o možnostiach

bezplatnej právnej pomoci v Centre právnej pomoci, avšak bolo mu oznámené,

že vzhľadom na výšku jeho dôchodku, ktorého suma presahuje stanovenú sumu

pre priznanie bezplatnej právnej pomoci, mu bude poskytnutie bezplatnej právnej pomoci

odmietnuté. Dodal, že v tejto súvislosti oslovil aj Slovenskú advokátsku komoru, kde mu

bolo uvedené, že advokáta si musí dohodnúť sám, keďže nie je oprávnená určiť mu

advokáta na zastupovanie. Oslovil aj úrad Verejného ochrancu práv, odkiaľ mu bolo

oznámené, že takéto služby neposkytujú. Ďalej sťažovateľ uviedol, že vzhľadom na už

uvedené okolnosti, a to výšku jeho dôchodku a z toho vyplývajúcu nemožnosť získať

bezplatnú právnu pomoc a nutnosť byť v konaní pred ústavným súdom zastúpený

advokátom, v minulosti už viackrát písal návrh na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky na vykonanie legislatívnych zmien, ponúkal aj bezplatnú pomoc, ak by bola

zriadená skupina ako poradné zastúpenie pri návrhoch zákonov a ich zmien, keďže

niekoľkoročné skúsenosti získané z praxe nemá komu odovzdať a realizuje ich

niekoľkoročnou bezplatnou právnou pomocou občanom. Na záver tejto časti sťažovateľ

uviedol: ,,Doteraz súčasné podmienky právneho zastúpenia na ÚS považujem

za diskriminujúce pre občana. Je to problém občana či sa bude zastupovať sám. Nikdy

nie je vylúčené, že občan samouk nemá lepšie právne vedomosti ako advokát, ktorý

ho zastupuje. Vedel by som uviesť aj príklady. Moja snaha zmeniť v tomto prípade zákon

2

zostala zatiaľ nezmenená, i keď sa mi podarilo niekoľko legislatívnych zmien uskutočniť

cez niektorých poslancov.“

3. V ďalšej časti sťažovateľ uvádza skutkový stav a priebeh konania, ktorý

predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Uvádza, že odvolanie

proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre (ďalej len ,,krajský súd“) č. k. -66

(ďalej len ,,uznesenie krajského súdu“) podal z dôvodu, že krajský súd v ňom uviedol,

že nebol zaplatený súdny poplatok, a preto zastavil súdne konanie, pričom sťažovateľ

v odvolaní argumentoval tým, že tento súdny poplatok bol zaplatený, čo má podľa jeho

tvrdenia potvrdzovať aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu na s. 4. Uviedol,

že v uznesení krajského súdu krajský súd neuviedol pravdu, pretože sťažovateľ mal

zaplatený súdny poplatok a krajský súd vo veci nekonal, teda krajský súd nesprávne

vyhodnotil jeho sťažnosť ako kasačnú sťažnosť. Tiež poukázal na to, že krajský súd

len spísal úradný záznam, ktorý mu ani neposlal na vyjadrenie, no vec nepostúpil. Ďalej

namietal, že krajský súd mu neumožnil zúčastniť sa ani jedného konania a všetko sa udialo

mimo jeho osoby, jeho prítomnosti a účasti na súdnom konaní. Dodal, že krajský súd

neriešil otázku zaujatosti, neurobil v tejto veci potrebné opatrenia, porušil všetky jeho práva,

a to nie len v tomto jednom prípade. V závere poukázal na to, že traja členovia senátu

potvrdili, že súdny poplatok zaplatený nebol, čo podľa jeho tvrdení nie je pravda a naďalej

konajú vo veci aj napriek skutočnosti, že nebolo rozhodnuté o zaujatosti. Podľa názoru

sťažovateľa vyriešenie tejto veci nebolo postúpené nadriadenému súdu na rozhodnutie.

4. Ďalej sťažovateľ uvádza svoje argumenty týkajúce sa postupu najvyššieho súdu

a napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. V tejto časti namietal, že najvyšší súd ako súd

odvolací sa nevysporiadal s tým, že krajský súd posúdil jeho sťažnosť ako kasačnú sťažnosť

a takéto posúdenie sťažnosti krajským súdom najvyšší súd potvrdil. Sťažovateľ opakovane

uviedol, že podľa jeho názoru nešlo o kasačnú sťažnosť, že tvrdenie senátu krajského súdu

je nepravdivé, on súdny poplatok zaplatil, a preto mal krajský súd konať, ale nekonal.

Dodal, že je tu dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti organizovanou formou,

a tiež uviedol, že najvyšší súd ako súd odvolací sa nevysporiadal s otázkou zaujatosti,

ako ani s inými nedostatkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ktorý mal preštudovať

pri rozhodovaní o sťažnosti, a tým nepodporil právo a spravodlivosť. Uviedol, že je sporné,

či sa najvyšší súd ako súd odvolací pri svojej činnosti nestáva spolupáchateľom spolu

so senátom krajského súdu, čím by sa potvrdzovalo podozrenie zo zakrývania trestnej

činnosti zo strany súdu. Na záver sťažovateľ doplnil, že podnet na najvyššom súde podal on,

nie krajský súd, ktorému podľa tvrdenia sťažovateľa stačilo napísať úradný záznam, ktorý

mu nezaslali, čím by podľa tvrdenia sťažovateľa krajský súd dosiahol to, že vec by zostala

bez povšimnutia.

5. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

,,1. Žiadam Ústavný súd, aby svojím opatrením odňal súdne konania v rámci kraja

Nitra na podklade zaujatosti, ktorá im bola písomne vyjadrená vo všetkých troch

evidovaných prípadoch na moje meno pre sústavné porušovania mojich práv do iného

kraja.“

,,2. Žiadam Ústavný súd vo veci popísanej v ústavnej sťažnosti, aby prijal opatrenia

a zjednal nápravu na odstránenie nedostatkov v rámci iného kraja pre nedôveru voči

konaniam Krajského súdu Nitra pre mnohopočetné porušovania zákona, ktoré vrhajú

nedobré svetlo pre ostatné súdy, ktoré zodpovedne pristupujú k veci.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

4

odseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd môže zároveň

vec vrátiť na ďalšie konanie...

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je , ktorý

vo svojom § 25 ods. 1 uvádza, že ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa (sťažovateľa), ak tento zákon neustanovuje inak.

Počas tohto prerokovania ústavný súd zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané

náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

9. v uvádza, že návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

10. V zmysle návrh na začatie konania

sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka,

kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ

domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

alebo jeho zástupca.

11. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,

že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

12. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv

a slobôd v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z a , ako aj ďalších procesných

podmienok vyplývajúcich z . V tejto súvislosti ústavný súd

stabilne pripomína, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak

náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu (). Pokiaľ

ide o podanú sťažnosť sťažovateľa, v tomto prípade ústavný súd musí skonštatovať,

že doručená sťažnosť neobsahovala splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie

sťažovateľa pred ústavným súdom, teda nebola splnená jedna z podstatných zákonných

požiadaviek – náležitostí návrhu, ktorú vyžaduje ako obligatórnu

podmienku pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

13. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa otázky povinného

zastúpenia navrhovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátom ústavný súd konštatuje,

že od povinného zastúpenia advokátom, ktoré vyžaduje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, nie je možné upustiť (). Ústavný súd vzhľadom na skutočnosť,

že aj z vyjadrení samotného sťažovateľa, ako je uvedené pod bodom 2, jednoznačne

vyplýva, že sťažovateľ si už v čase podávania ústavnej sťažnosti bol plne vedomý

nesplnenia tejto základnej (podstatnej) zákonnej požiadavky, teda nutnosti zastúpenia

advokátom v konaní pred ústavným súdom, sťažovateľovi výzvu na doplnenie

splnomocnenia pre advokáta nezasielal.

14. Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmysle konštantnej judikatúry

ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa

(, ).

15. Na základe uvedených skutočností, pretože sťažnosť sťažovateľa nespĺňa

náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ústavný súd

sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

6

V Košiciach 20. júna 2018