Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 249/2018
PDF · 146.72 KB
No categories available
III. ÚS 249/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018
prerokoval sťažnosť , , vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
byť prítomný na prejednávaní jeho veci a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základných práv na slobodu prejavu a na informácie
podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo 6/2017 z 29. júna 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 7. mája 2018
doručená sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len ,,ústava“), základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
byť prítomný na prejednávaní svojej veci a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a základných práv na slobodu prejavu a na informácie podľa čl. 26 ods. 1
ústavy postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší
súd“) sp. zn. 5 S žo 6/2017 z 29. júna 2017 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie najvyššieho
súdu“).
2. Sťažovateľ v prvej časti svojej sťažnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je v konaní
pred ústavným súdom zastúpený advokátom, ako to vyžaduje § 20 ods. 2 zákona č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“). V tejto časti
sťažovateľ uviedol, že si advokáta hľadal, avšak nepodarilo sa mu ho zabezpečiť,
a to z dôvodu, že mu advokát oznámil, že ho zastupovať v jeho veci nebude, alebo mu bolo
oznámené, aby najprv zaplatil preddavok vo výške 99 € a následne sumu 100 € za každú
hodinu štúdia spisového materiálu, a až následne mu bude oznámené, či ho bude
zastupovať. Podľa vlastného tvrdenia sťažovateľa by musel na to vynaložiť sumu 500 €
a nemal by žiadnu záruku, či by spisový materiál advokát vôbec čítal, preto to považoval
len za stratu uvedenej sumy. Sťažovateľ tiež uviedol, že sa informoval aj o možnostiach
bezplatnej právnej pomoci v Centre právnej pomoci, avšak bolo mu oznámené,
že vzhľadom na výšku jeho dôchodku, ktorého suma presahuje stanovenú sumu
pre priznanie bezplatnej právnej pomoci, mu bude poskytnutie bezplatnej právnej pomoci
odmietnuté. Dodal, že v tejto súvislosti oslovil aj Slovenskú advokátsku komoru, kde mu
bolo uvedené, že advokáta si musí dohodnúť sám, keďže nie je oprávnená určiť mu
advokáta na zastupovanie. Oslovil aj úrad Verejného ochrancu práv, odkiaľ mu bolo
oznámené, že takéto služby neposkytujú. Ďalej sťažovateľ uviedol, že vzhľadom na už
uvedené okolnosti, a to výšku jeho dôchodku a z toho vyplývajúcu nemožnosť získať
bezplatnú právnu pomoc a nutnosť byť v konaní pred ústavným súdom zastúpený
advokátom, v minulosti už viackrát písal návrh na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky na vykonanie legislatívnych zmien, ponúkal aj bezplatnú pomoc, ak by bola
zriadená skupina ako poradné zastúpenie pri návrhoch zákonov a ich zmien, keďže
niekoľkoročné skúsenosti získané z praxe nemá komu odovzdať a realizuje ich
niekoľkoročnou bezplatnou právnou pomocou občanom. Na záver tejto časti sťažovateľ
uviedol: ,,Doteraz súčasné podmienky právneho zastúpenia na ÚS považujem
za diskriminujúce pre občana. Je to problém občana či sa bude zastupovať sám. Nikdy
nie je vylúčené, že občan samouk nemá lepšie právne vedomosti ako advokát, ktorý
ho zastupuje. Vedel by som uviesť aj príklady. Moja snaha zmeniť v tomto prípade zákon
2
zostala zatiaľ nezmenená, i keď sa mi podarilo niekoľko legislatívnych zmien uskutočniť
cez niektorých poslancov.“
3. V ďalšej časti sťažovateľ uvádza skutkový stav a priebeh konania, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Uvádza, že odvolanie
proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre (ďalej len ,,krajský súd“) č. k. 26 S 10/2012-66
(ďalej len ,,uznesenie krajského súdu“) podal z dôvodu, že krajský súd v ňom uviedol,
že nebol zaplatený súdny poplatok, a preto zastavil súdne konanie, pričom sťažovateľ
v odvolaní argumentoval tým, že tento súdny poplatok bol zaplatený, čo má podľa jeho
tvrdenia potvrdzovať aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu na s. 4. Uviedol,
že v uznesení krajského súdu krajský súd neuviedol pravdu, pretože sťažovateľ mal
zaplatený súdny poplatok a krajský súd vo veci nekonal, teda krajský súd nesprávne
vyhodnotil jeho sťažnosť ako kasačnú sťažnosť. Tiež poukázal na to, že krajský súd
len spísal úradný záznam, ktorý mu ani neposlal na vyjadrenie, no vec nepostúpil. Ďalej
namietal, že krajský súd mu neumožnil zúčastniť sa ani jedného konania a všetko sa udialo
mimo jeho osoby, jeho prítomnosti a účasti na súdnom konaní. Dodal, že krajský súd
neriešil otázku zaujatosti, neurobil v tejto veci potrebné opatrenia, porušil všetky jeho práva,
a to nie len v tomto jednom prípade. V závere poukázal na to, že traja členovia senátu
potvrdili, že súdny poplatok zaplatený nebol, čo podľa jeho tvrdení nie je pravda a naďalej
konajú vo veci aj napriek skutočnosti, že nebolo rozhodnuté o zaujatosti. Podľa názoru
sťažovateľa vyriešenie tejto veci nebolo postúpené nadriadenému súdu na rozhodnutie.
4. Ďalej sťažovateľ uvádza svoje argumenty týkajúce sa postupu najvyššieho súdu
a napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. V tejto časti namietal, že najvyšší súd ako súd
odvolací sa nevysporiadal s tým, že krajský súd posúdil jeho sťažnosť ako kasačnú sťažnosť
a takéto posúdenie sťažnosti krajským súdom najvyšší súd potvrdil. Sťažovateľ opakovane
uviedol, že podľa jeho názoru nešlo o kasačnú sťažnosť, že tvrdenie senátu krajského súdu
je nepravdivé, on súdny poplatok zaplatil, a preto mal krajský súd konať, ale nekonal.
Dodal, že je tu dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti organizovanou formou,
a tiež uviedol, že najvyšší súd ako súd odvolací sa nevysporiadal s otázkou zaujatosti,
ako ani s inými nedostatkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ktorý mal preštudovať
pri rozhodovaní o sťažnosti, a tým nepodporil právo a spravodlivosť. Uviedol, že je sporné,
či sa najvyšší súd ako súd odvolací pri svojej činnosti nestáva spolupáchateľom spolu
so senátom krajského súdu, čím by sa potvrdzovalo podozrenie zo zakrývania trestnej
činnosti zo strany súdu. Na záver sťažovateľ doplnil, že podnet na najvyššom súde podal on,
nie krajský súd, ktorému podľa tvrdenia sťažovateľa stačilo napísať úradný záznam, ktorý
mu nezaslali, čím by podľa tvrdenia sťažovateľa krajský súd dosiahol to, že vec by zostala
bez povšimnutia.
5. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
,,1. Žiadam Ústavný súd, aby svojím opatrením odňal súdne konania v rámci kraja
Nitra na podklade zaujatosti, ktorá im bola písomne vyjadrená vo všetkých troch
evidovaných prípadoch na moje meno pre sústavné porušovania mojich práv do iného
kraja.“
,,2. Žiadam Ústavný súd vo veci popísanej v ústavnej sťažnosti, aby prijal opatrenia
a zjednal nápravu na odstránenie nedostatkov v rámci iného kraja pre nedôveru voči
konaniam Krajského súdu Nitra pre mnohopočetné porušovania zákona, ktoré vrhajú
nedobré svetlo pre ostatné súdy, ktoré zodpovedne pristupujú k veci.“
II.
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa
4
odseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd môže zároveň
vec vrátiť na ďalšie konanie...
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon o ústavnom súde, ktorý
vo svojom § 25 ods. 1 uvádza, že ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom
zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa (sťažovateľa), ak tento zákon neustanovuje inak.
Počas tohto prerokovania ústavný súd zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané
náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
9. Zákon o ústavnom súde v § 25 ods. 2 uvádza, že návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý
je zjavne neopodstatnený.
10. V zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka,
kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ
domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
alebo jeho zástupca.
11. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,
že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
12. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv
a slobôd v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je splnenie všeobecných a osobitných
náležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, ako aj ďalších procesných
podmienok vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom súde. V tejto súvislosti ústavný súd
stabilne pripomína, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak
náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu (III. ÚS 134/2018). Pokiaľ
ide o podanú sťažnosť sťažovateľa, v tomto prípade ústavný súd musí skonštatovať,
že doručená sťažnosť neobsahovala splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie
sťažovateľa pred ústavným súdom, teda nebola splnená jedna z podstatných zákonných
požiadaviek – náležitostí návrhu, ktorú zákon o ústavnom súde vyžaduje ako obligatórnu
podmienku pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.
13. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa otázky povinného
zastúpenia navrhovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátom ústavný súd konštatuje,
že od povinného zastúpenia advokátom, ktoré vyžaduje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom
súde, nie je možné upustiť (III. ÚS 138/2018). Ústavný súd vzhľadom na skutočnosť,
že aj z vyjadrení samotného sťažovateľa, ako je uvedené pod bodom 2, jednoznačne
vyplýva, že sťažovateľ si už v čase podávania ústavnej sťažnosti bol plne vedomý
nesplnenia tejto základnej (podstatnej) zákonnej požiadavky, teda nutnosti zastúpenia
advokátom v konaní pred ústavným súdom, sťažovateľovi výzvu na doplnenie
splnomocnenia pre advokáta nezasielal.
14. Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných náležitostí
nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmysle konštantnej judikatúry
ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
(III. ÚS 59/2017, III. ÚS 138/2018).
15. Na základe uvedených skutočností, pretože sťažnosť sťažovateľa nespĺňa
náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ústavný súd
sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
6
V Košiciach 20. júna 2018