Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 138/2018
PDF · 108.7 KB
No categories available
III. ÚS 138/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2018
prerokoval sťažnosť , , vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 2 ods. 2, čl. 1 ods. 2, čl. 16, čl. 19 ods. 2,
čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 ods. 1 a 2 Protokolu č. 12 k Európskemu dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 3, čl. 5, čl. 7, čl. 8,
čl. 10, čl. 12, čl. 22, čl. 25 ods. 1, čl. 28, čl. 29 ods. 2 a 3 a čl. 30 Všeobecnej deklarácie
ľudských práv, čl. 1, čl. 3, čl. 4, čl. 5, čl. 6 a ďalších Dohovoru OSN o právach osôb
so zdravotným postihnutím uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30 S 64/2017
z 10. októbra 2017, sp. zn. 30S 64/2017 z 5. decembra 2017 a sp. zn. 30 S 64/2017
z 18. januára 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 15. februára
2018 doručená sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 2 ods. 2, čl. 1 ods. 2, čl. 16, čl. 19
ods. 2, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), čl. 1
ods. 1 a 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1,
čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 3, čl. 5, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl. 22, čl. 25 ods. 1, čl. 28, čl. 29 ods. 2
a 3 a čl. 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 1, čl. 3, čl. 4, čl. 5, čl. 6 a ďalších
Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len ,,dohovor o právach
osôb so zdravotným postihnutím“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len ,,krajský
súd“) sp. zn. 30 S 64/2017 z 10. októbra 2017, sp. zn. 30 S 64/2017 z 5. decembra 2017
a sp. zn. 30 S 64/2017 z 18. januára 2018.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na ochranu svojich práv zaručených ústavou
a medzinárodnými dohovormi už v minulosti (konkrétne 23. júna 2016) podával sťažnosť
ústavnému súdu, ktorá však bola uznesením sp. zn. III. ÚS 733/2016 podľa neho
nespravodlivo odmietnutá pre nesplnenie jeho povinného zastúpenia advokátom v konaní
pred ústavným súdom. Ďalej uviedol, že sa tak stalo napriek tomu, že odmietavé
rozhodnutie Centra právnej pomoci Žilina bolo v uvedenom prípade podľa jeho názoru
vydané v rozpore s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3, čl. 46, čl. 47 ods. 2 a inými
ustanoveniami ústavy, tiež v rozpore s čl. 13 a 14 dohovoru, ako aj § 6b ods. 2 zákona
č. 327/2005 o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene
a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“),
ako aj § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov,
pretože v iných konaniach za tých istých podmienok bol oslobodený od súdnych poplatkov
a bola mu tiež poskytnutá bezplatná právna pomoc. K už uvedenému rozhodnutiu, ktoré je
podľa názoru sťažovateľa vydané v rozpore s uvádzanými právnymi predpismi, sťažovateľ
doplnil príklady rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší
súd“) a ústavného súdu.
2
3. V ďalšej časti sťažovateľ uvádza, že vzhľadom na už uvedený postup súdov
a Centra právnej pomoci Žilina bol 14. augusta 2017 nútený podať ústavnému súdu ďalšiu
sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci preskúmania rozhodnutia Centra právnej
pomoci Žilina, ktoré, ako ďalej uviedol, aj v uvedenom prípade požiadal o právnu pomoc,
čo mu bolo opätovne odmietnuté. Z uvedeného dôvodu podal 18. júla 2017 krajskému súdu
žalobu sp. zn. 30S 64/2017 a podľa jeho tvrdení v rozpore s ústavou, dohovorom
o ľudských právach, dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a ním
uvádzanými rozhodnutiami ústavného súdu a najvyššieho súdu krajský súd oslobodenie
od súdnych poplatkov odmietol a konanie zastavil.
4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyslovil, že jeho označené
práva v bode 1 a záhlaví tohto rozhodnutia boli porušené uzneseniami krajského súdu,
a to vydanými pod sp. zn. 30S 64/2017 z 10. októbra 2017, sp. zn. 30S 64/2017
z 5. decembra 2017 a sp. zn. 30S 64/2017 z 18. januára 2018, ktorými mu nebolo priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov a bolo zastavené konanie vo veci nepriznania nároku
na právnu pomoc Centrom právnej pomoci Žilina. Zároveň žiadal, aby bola vec ústavným
súdom vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a tiež, aby mu bolo priznané
finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 € a náhrada trov vo výške 30 €. V závere
sťažovateľ uviedol, že keďže Centrum právnej pomoci Žilina mu sústavne odmieta
poskytnúť právnu pomoc, čím podľa neho porušuje jeho právo zaručené v čl. 47 ods. 2
ústavy, napriek tomu, že v minulosti mu bola za tých istých sociálnych podmienok právna
pomoc týmto centrom poskytnutá, navrhuje, aby ústavný súd v zmysle svojho uznesenia
č. k. III. ÚS 121/2010-15 z 23. marca 2010 prikázal Centru právnej pomoci Žilina
poskytnúť mu právnu pomoc aj v tomto konaní.
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie.
7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý
je zjavne neopodstatnený.
8. V zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka,
kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ
domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
alebo jeho zástupca.
9. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom. Ústavný súd konštatuje, že o obligatórnosti splnenia tejto podmienky
sťažovateľ už bol opakovane poučený (napr. sp. zn. III. ÚS 733/2016).
4
10. V tomto prípade ústavný súd musí skonštatovať, že doručená sťažnosť
sťažovateľa napriek uvedenému poučeniu neobsahovala splnomocnenie pre advokáta
na zastupovanie sťažovateľa pred ústavným súdom, teda nebola splnená jedna z podstatných
zákonných požiadaviek – náležitostí návrhu, ktorú zákon o ústavnom súde vyžaduje
ako podmienku pre prijatie na ďalšie konanie.
11. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa otázky povinného
zastúpenia navrhovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátom ústavný súd konštatuje,
že od povinného zastúpenia advokátom, ktoré vyžaduje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom
súde, nie je možné upustiť (III. ÚS 733/2016).
12. Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných náležitostí
nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmysle konštantnej judikatúry
ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
13. Na základe uvedených skutočností, pretože sťažnosť sťažovateľa nespĺňa
náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ústavný súd
sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
14. Ústavný súd nad rámec poukazuje na to, že prijatím zákona č. 327/2005 Z. z.
bolo v Slovenskej republike na sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi
zriadené Centrum právnej pomoci. S účinnosťou od 1. januára 2012 sa systém
sprístupňovania právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom Centra právnej
pomoci vzťahuje aj na väčšinu konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy vrátane
tohto konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2018
6