Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 386/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2018

prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Ivetou Kalinovou, Cukrová 14, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva

na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa

, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného

života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na ochranu rodičovstva a na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa a 4

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaniach vedených

pod sp. zn. , a a postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a práva na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a maloletého

, , , zastúpeného zákonným

zástupcom, otcom , , vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa , práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva na ochranu rodičovstva a na starostlivosť o deti a ich

výchovu podľa a 4 postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. ,

a a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť a maloletého o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 4. júna 2018

doručená sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľ 1“),

zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Kalinovou, Cukrová 14, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len ,a“), práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“),

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2

, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa dohovoru a práva

na ochranu rodičovstva a na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa a 4

postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len ,,okresný súd“) v konaniach vedených

pod sp. zn. (ďalej len ,,konanie okresného súdu sp. zn. “), 51 Em

6/2016 (ďalej len ,,konanie okresného súdu sp. zn. “) a (ďalej

len ,,konanie okresného súdu sp. zn. “) a postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len ,,konanie krajského súdu sp. zn. “) a práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v konaní okresného

súdu sp. zn. a maloletého , ,

(ďalej len ,,sťažovateľ 2“), zastúpeného zákonným zástupcom, sťažovateľom

1, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa , práva

2

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru a práva na ochranu

rodičovstva a na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa a 4 postupom

okresného súdu v konaní okresného súdu sp. zn. , konaní okresného súdu

sp. zn. a konaní okresného súdu sp. zn. a postupom krajského

súdu v konaní krajského súdu sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 15. novembra 2010 bola rozsudkom

Okresného súdu Bratislava IV č. k. -151 schválená rodičovská dohoda medzi

sťažovateľom 1 a matkou sťažovateľa 2, na základe ktorej bol sťažovateľ 2 zverený

do osobnej starostlivosti matky a sťažovateľovi 1 bol určený široký styk so sťažovateľom 2.

Ďalej je uvedené, že do januára 2016 bola táto dohoda realizovaná bez väčších problémov,

potom však matka sťažovateľa 2 mala začať meniť svoje správanie voči sťažovateľovi 1.

Následne je v sťažnosti opísaný ďalší priebeh a vývoj vzťahov medzi sťažovateľom 1

a matkou sťažovateľa 2, ktoré sa zhoršovali, dôsledkom čoho matka sťažovateľa 2 mala

sťažovateľovi 1 od júna 2016 prestať umožňovať styk so sťažovateľom 2, v dôsledku čoho

sťažovateľ 1 podal 7. júla 2016 na okresnom súde prvý návrh na výkon rozhodnutia, ktorý

sa týkal jeho styku so sťažovateľom 2 počas školského roka a počas letných prázdnin

od 1. júla 2016 do 14. júla 2016, čo bolo predmetom konania okresného súdu sp. zn.

. Pretože ani ďalší styk sťažovateľa 1 so sťažovateľom 2 v období

od 1. augusta 2016 do 7. augusta 2016 sa neuskutočnil, sťažovateľ 1 na okresnom súde

podal druhý návrh na výkon rozhodnutia, čo bolo predmetom konania okresného súdu

sp. zn. . Následne dvoma uzneseniami z 3. marca 2017 v konaní okresného

súdu sp. zn. a v konaní okresného súdu sp. zn. okresný súd

potvrdil zamietnutie návrhov sťažovateľa 1 na výkon rozhodnutia.

3. V ďalšej časti je uvedené, že keďže okresný súd v konaní okresného súdu sp. zn.

a v konaní okresného súdu sp. zn. v období od 11. júla 2016

až do januára 2017 nevykonal žiadny úkon, sťažovateľ 1 podal na okresnom súde sťažnosť,

ktorá bola podpredsedníčkou okresného súdu vyhodnotená ako dôvodná.

4. Ako je v sťažnosti ďalej uvedené, matka sťažovateľa 2 podala 16. marca 2016

na okresnom súde návrh na zvýšenie výživného a úpravu práv a povinností k sťažovateľovi

2, ktorým žiadala zúžiť styk sťažovateľa 1 so sťažovateľom 2, čo bolo predmetom

konania okresného súdu sp. zn. . Ďalej je uvedené, že matka sťažovateľa 2

uvedené odôvodňovala tým, že sťažovateľ 1 mal sťažovateľovi 2 znemožňovať návštevu

školy, čo sťažovateľ 1 odmieta, a tiež, že matka sťažovateľa 2 mala vyvíjať tlak aj na Úrad

práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava a na Úrad komisára pre deti, pričom v danej veci

vstúpil do konania 6. septembra 2016 aj okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava

III. Následne sťažovateľ 1 opisuje priebeh okolností, ktorých výsledkom bolo 30. januára

2017 vydanie neodkladného opatrenia okresným súdom č. k. -658 (ďalej

len ,,neodkladné opatrenie okresného súdu“), ktorým okresný súd zakázal styk sťažovateľa

1 so sťažovateľom 2, voči čomu podal sťažovateľ 1 odvolanie, avšak v konaní krajského

súdu sp. zn. krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

Uznesením č. k. -1333 z 22. marca 2018 okresný súd zamietol návrh

sťažovateľa 1 na zrušenie neodkladného opatrenia okresného súdu.

5. Z podanej sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ 1 v konaní okresného súdu

sp. zn. 9. februára 2018 podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktoré boli

podpredsedníčkou okresného súdu vyhodnotené ako nedôvodné, preto sťažovateľ 1 podal

na krajskom súde 16. apríla 2018 žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti.

6. V ďalšej časti sťažovateľ 1 uvádza, že porušenie práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

vidí v tom, že konajúce súdy, okresný súd a krajský súd, nepreskúmali výraznú zmenu

v postoji sťažovateľa 2 voči sťažovateľovi 1 v priebehu veľmi krátkeho času, počas ktorého

bol sťažovateľ 2 vystavený masívnemu tlaku zo strany svojej matky. Tiež namieta,

že okresný súd uznesenie č. k. -1333 z 22. marca 2018 nedostatočne odôvodnil

a tiež nedostatočne odôvodnil proces dokazovania. Sťažovateľ 1 v tejto súvislosti poukázal

na závery vypracovaných znaleckých posudkov, ako aj vyjadrenia psychologičky, ktorú

sťažovateľ 2 navštevoval, ktoré majú potvrdzovať tú skutočnosť, že sťažovateľ 2 bol

ovplyvňovaný svojou matkou, napriek čomu okresný súd nepreveril postoj sťažovateľa 2

4

voči sťažovateľovi 1 a vypočul sťažovateľa 2 až osem mesiacov po tom, ako neodkladným

opatrením okresného súdu zakázal styk sťažovateľa 1 so sťažovateľom 2 a pätnásť

mesiacov po tom, čo sťažovateľ 1 podal na okresnom súde prvý návrh na výkon

rozhodnutia. Sťažovateľ 1 k uvedenému dodal: ,,Je nepochopiteľné, prečo prvostupňový súd

nevzal do úvahy výsledky znaleckých posudkov troch nestranných psychológov,

ale nepravdivé tvrdenia matky do úvahy vzal a zakázal styk otca s maloletým. Rôzny prístup

k stranám je evidentný, avšak ničím nepodložený. Aj keď matka produkovala návrhy

bez konkrétnych dôkazov, súd jej vyhovel. Na druhej strane sťažovateľovi nevyhovel

v ničom napriek tomu, že jeho návrhy boli podložené znaleckými posudkami. Povinnosťou

súdu je zaoberať sa návrhmi na vykonanie dôkazov a vykonanými dôkazmi v odôvodnení

súdneho rozhodnutia dostatočným spôsobom.“ Ďalej sťažovateľ 1 uvádza skutočnosti, pre

ktoré dospel k názoru o jednostrannom vyhodnotení dôkazov zo strany súdov. K tomu

uvádza: ,,Sťažovateľ má za to, že prvostupňový a odvolací súd nevyvinuli snahu o zistenie

skutočného názoru maloletého, jednostranne sa uspokojili s tvrdeniami matky a Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny a Komisárky pre deti, ktoré však boli pod vplyvom a tlakom

samotnej matky. Súdy nepreverili, či otec pravdivo opisuje všetky ním uvádzané skutočnosti

a napriek jeho prosbám o pomoc pri zabezpečení styku s maloletým, mu neposkytli žiadnu

pomoc alebo súčinnosť. Súdy tiež nevzali do úvahy v rozhodných ukazovateľoch názory

troch psychológov.“ Dodal, že napriek skutočnosti, že od zákazu styku so sťažovateľom 2

uplynulo už štrnásť mesiacov, okresný súd neurobil žiaden úkon, ktorým by umožnil ich

opätovný styk. Tiež uviedol: «Sťažovateľ v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia

o zákaze styku poukázal na to, že styk sa nerealizuje po dobu 1,5 roka a voči maloletému

sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Okresný súd však tento návrh zamietol

a poukázal na pohovor s maloletým dňa 4. 10. 2017. Ak však traja psychológovia už v apríli

až máji 2016 poukazovali na veľký psychický nátlak na maloletého zo strany matky, potom

výsluch maloletého po 17-tich mesiacoch pod výlučným vplyvom matky nemôže byť

smerodajný... Napriek podaným dvom návrhom na výkon rozhodnutia okresný súd neurobil

žiaden úkon a po ôsmych a siedmych mesiacoch obidva návrhy na výkon rozhodnutia

zamietol. Okresný a krajský súd sťažovateľovi v konaniach o výkon rozhodnutia neposkytli

žiadnu súdnu ochranu... Okresný súd sa teda vo svojom rozhodnutí nezaoberal tým,

aký vplyv bude mať dlhodobý tlak matky na maloletého a čo z toho vyplýva vo vzťahu

k znaleckému dokazovaniu, na ktoré okresný súd ,,čaká“... Okresný súd nedostatočne

odôvodnil, prečo pri hodnotení dôkazov niektoré dôkazy jednostranne akceptoval a niektoré

vôbec nezohľadnil...»

7. Ďalej sťažovateľ 1 k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru uviedol, že od ním podaného protinávrhu na okresnom súde z 13. júna

2016, ktorým žiadal zverenie sťažovateľa 2 do svojej osobnej starostlivosti, uplynuli takmer

dva roky a doteraz nebolo rozhodnuté. Uviedol, že v konaní okresného súdu sp. zn.

sa síce konalo päť pojednávaní, avšak prvé tri pojednávania boli odročené

z dôvodu nevykázaného doručenia účastníkom alebo z dôvodu, že nebola zachovaná lehota

na prípravu na pojednávanie, a štvrté pojednávanie bolo odročené na účel realizácie

asistovaného styku. Okresný súd následne nariadil ďalšie neodkladné opatrenie, ktoré však

krajský súd zrušil, čím došlo podľa tvrdenia sťažovateľa 1 len k zbytočnému a neúčelnému

úkonu. Dodal, že z jedného pojednávania sa ospravedlnil z dôvodu závažného ochorenia

jeho matky, teda okresný súd v danej veci vykonal len jeden úkon, a to vypočutie

sťažovateľa 2 zo 4. októbra 2017, a odvtedy sa nekonalo žiadne pojednávanie. Tiež dodal:

,,Prvostupňový súd nariadil znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 30. 1. 2018. Aj tu však

došlo k zbytočným prieťahom v konaní, keďže súd uložil znalcovi položiť také otázky, ktoré

by neprimerane zasahovali do osobnostných práv sťažovateľa, jeho súkromia a osobnej

integrity, pričom konajúci súd by prekračoval svoje právomoci v konaní o úpravu práv

a povinností k maloletému dieťaťu. Toto odvolanie bolo vyhodnotené ako dôvodné...

Okresný súd stále nekoná aj napriek podnetu sťažovateľa zo dňa 14. 4. 2018, v ktorom

navrhol okresnému súdu možnosti na obnovenie jeho kontaktu s maloletým. Sťažovateľ

poukazuje aj na to, že k prieťahom začalo dochádzať už dňa 11. 7. 2016, kedy sťažovateľ

podal prvý návrh na výkon rozhodnutia. Okresný súd neurobil žiaden úkon vo veci výkonu

rozhodnutia. Po nariadení neodkladného opatrenia o zákaze styku návrh na nariadenie

výkonu rozhodnutia po ôsmych mesiacoch zrušil.“

8. Sťažovateľ 1 ďalej v podanej sťažnosti namietal, že jeho právo na účinný

prostriedok nápravy zaručené čl. 13 dohovoru bolo porušené v dôsledku toho, že okresný

6

súd vo svojom uznesení č. k. -1333 z 22. marca 2018, konkrétne v jeho

poučení, uviedol, že proti tomuto nie je prípustné odolanie. Podľa názoru sťažovateľa 1

nepripustením odvolania bolo porušené jeho právo na účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13 dohovoru.

9. V záverečnej časti sťažnosti sťažovateľ 1 a sťažovateľ 2 namietali, že bolo

porušené ich základné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa , základné právo na ochranu rodičovstva podľa

, právo na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa

a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru. Odôvodňujú

to tým, že v prípade sťažovateľa 1 bolo jeho právo na rešpektovanie jeho rodinného života

porušené tým, že mu bola odňatá možnosť starať sa osobne o jeho maloleté dieťa –

sťažovateľa 2, a v prípade sťažovateľa 2 bolo jeho právo na rodičovskú výchovu

a starostlivosť porušené tým, že sa nemôže stretávať so svojím otcom, sťažovateľom 1.

Zároveň sťažovateľ 1 uviedol, že na základe postupu okresného súdu a postupu krajského

súdu nemohol vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti, a tým bolo porušené jeho

právo na ochranu rodičovstva podľa a právo na starostlivosť o deti a ich

výchovu podľa . Na záver uviedli: ,,Konajúce súdy neposkytli

sťažovateľom účinnú ochranu pred neoprávneným zásahom do ich súkromného a rodinného

života a tým porušili ich základné práva podľa článku 19 ods. 2 a práva podľa

článku 8 Dohovoru. Rozhodnutia prvostupňového aj odvolacieho súdu o nariadení

neodkladného opatrenia, ktorým bol sťažovateľovi zakázaný styk s maloletým, zasiahli

mocensky do rodinného života tak sťažovateľa 1 ako aj sťažovateľa 2 a negatívne tým

ovplyvnili ich rodinný život. Postupom okresného súdu, ktorý uznesením zo dňa 22. 3. 2018

zamietol návrh sťažovateľa na zrušenie uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa

30. 1. 2017, č. k. -658 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 30. 3. 2017, sp. zn. , došlo k porušeniu práva sťažovateľov

na rodinný život, práva sťažovateľa 1 na starostlivosť o deti a ich výchovu a práva

sťažovateľa 2 na rodičovskú výchovu a starostlivosť.“

10. V petite sťažnosti žiadali, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

,,1. Právo na súdnu ochranu podľa článku

Slovenskej republiky a na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaniach

vedených pod spis. zn. , a a postupom Krajského

súdu v Bratislave, v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.“

2. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a právo na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaniach vedených pod spis. zn.

, a a postupom Krajského súdu v Bratislave,

v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

3. Právo na účinný prostriedok nápravy zaručený čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod spis. zn. , porušené bolo.

4. Právo a maloletého na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa článku 19 ods. 2

a právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného

života podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo

na ochranu rodičovstva a na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 1 a 4

SR postupom Okresného súdu Bratislava III v konaniach vedených pod spis. zn.

, a a postupom Krajského súdu v Bratislave,

v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

5. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. 3. 2018, č. k.

1333 sa zrušuje.

6. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

7. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

30.000,-€.

8. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 325,42 € na

účet advokátky JUDr. Ivety Kalinovej, Advokátska kancelária, Cukrová 14, 811 08

Bratislava.“

8

II.

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie

konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,

prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred

porušením. V zmysle ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon

o ústavnom súde“), ktorý vo svojom § 25 ods. 1 uvádza, že ústavný súd návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Počas tohto prerokovania ústavný súd zisťuje, či sťažnosť spĺňa

zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

14. v uvádza, že návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač

a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,

verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti,

keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,

v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné

okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti...

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

18. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom

bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

10

19. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

20. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru

štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to

v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej

bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania

nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv

a slobôd iných.

21. Podľa a 4 manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom

a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.

Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana

detí a mladistvých. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo

na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti

možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

K námietke porušenia základného práva sťažovateľa 2 na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19

ods. 2 , práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa

dohovoru a práva na ochranu rodičovstva a na starostlivosť o deti a ich výchovu

podľa a 4 postupom okresného súdu v konaní okresného súdu

sp. zn. , konaní okresného súdu sp. zn. a konaní okresného

súdu sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní krajského súdu sp. zn.

22. Podľa návrh na začatie konania

sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka,

kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ

domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

23. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,

že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

24. K sťažnosti bolo priložené splnomocnenie, ktorým sťažovateľ 1 splnomocnil

advokátku JUDr. Ivetu Kalinovú, Cukrová 14, Bratislava, na jeho zastupovanie

pred ústavným súdom. Právne zastúpenie maloletého sťažovateľa 2 v ňom však obsiahnuté

nebolo. Len z textu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 2 je zastúpený sťažovateľom 1

ako zákonným zástupcom.

25. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa otázky povinného

zastúpenia navrhovateľa v konaní pred ústavný súdom advokátom ústavný súd konštatuje,

že od povinného zastúpenia advokátom, ktoré vyžaduje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, nie je možné upustiť ().

26. Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmysle konštantnej judikatúry

ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa

().

27. Na základe uvedeného preto ústavný súd vo vzťahu k námietkam týkajúcim

sa vyššie označených základných práv sťažovateľa 2 konštatuje, v zmysle § 25 ods. 2

, existenciu procesnej prekážky, ktorá bráni prerokovaniu tejto časti

sťažnosti, a to pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

12

K námietke porušenia základného práva sťažovateľa 1 na súdnu ochranu podľa

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19

ods. 2 , práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa

dohovoru a práva na ochranu rodičovstva a na starostlivosť o deti a ich výchovu

podľa a 4 postupom okresného súdu v konaní okresného súdu

sp. zn. a konaní okresného súdu sp. zn. a postupom

krajského súdu v konaní krajského súdu sp. zn.

28. V zmysle už citovaných ustanovení a

každá sťažnosť, resp. návrh doručený ústavnému súdu musí obsahovať zákonom predpísané

náležitosti. Tie sa týkajú aj doručeného splnomocnenia na zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje

za potrebné zdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe

v rozsahu presne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom

dáva tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje

().

29. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej príloh zistil, že splnomocnenie

sťažovateľa 1 pre advokátku JUDr. Ivetu Kalinovú, Cukrová 14, Bratislava, bolo výslovne

udelené na zastupovanie sťažovateľa 1 pred ústavným súdom ,,vo veci úpravy práv

a povinností k maloletému: , , trvale bytom u matky

, vedenom na Okresnom súde Bratislava III, č. k. “.

Z tohto znenia splnomocnenia teda vyplýva, že bolo udelené len na konanie okresného súdu

sp. zn. . V petite sťažnosti však sťažovateľ 1 namieta ešte ďalšie tri konania

(sp. zn. , a ), ktoré nie sú obsiahnuté

v udelenom splnomocnení. Vzhľadom na uvedené ústavný súd musí skonštatovať, že rozsah

sťažovateľom 1 udeleného splnomocnenia advokátke na konanie pred ústavným súdom

nezodpovedá rozsahu petitu sťažnosti.

30. Uplatnenie právomoci ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný súd

opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak

náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný

návrhom na začatie konania ( ) ().

31. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatok zákonom predpísanej

náležitosti vyplývajúcej z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné)

().

32. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom

a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa

svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť

poskytovaných právnych služieb.

33. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady (). Aj v tomto ohľade naďalej

zostáva v platnosti zásada ,,vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to

zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

14

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované

právne zastúpenie sťažovateľa 1 sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí v zmysle .

K námietke porušenia základného práva sťažovateľa 1 na súdnu ochranu podľa

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, práva

na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, práva na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19

ods. 2 , práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa

dohovoru a práva na ochranu rodičovstva a na starostlivosť o deti a ich výchovu

podľa a 4 postupom okresného súdu v konaní okresného súdu

sp. zn.

35. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní okresného súdu sp. zn.

nebolo vydané meritórne rozhodnutie vo veci samej v konaní vo veci

starostlivosti súdu o maloletého, teda sťažovateľa 2, ale zatiaľ bolo riešené len nariadenie

neodkladného opatrenia, resp. riešená otázka zrušenia nariadenia neodkladného opatrenia,

ktorým okresný súd zakázal styk sťažovateľa 1 so sťažovateľom 2 do právoplatného

skončenia konania vo veci samej.

36. Rozhodovanie o návrhu na neodkladné (zabezpečovacie) opatrenie možno

považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa .

Predpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd je však také porušenie, ktoré

nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania

alebo v konaní o veci samej (obdobne ), resp. ktoré nemožno napraviť

procesnými prostriedkami. Rekodifikáciou civilného procesného práva došlo

k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016

(ďalej len „“) zaviedol inštitút neodkladného opatrenia

a zabezpečovacieho opatrenia v spojení s .

Súd môže tiež určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1

). Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené ( )

().

37. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti ( ) sa tak

nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí o neodkladných opatreniach

v prípadoch, kde neodkladné opatrenia do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú

konečným spôsobom, resp. kde s ohľadom na charakter konkrétneho rozhodnutia

o neodkladnom opatrení nemôže toto zasiahnuť do základných práv alebo slobôd

účastníkov konania, keďže nemusí zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu

(). Okresný súd vo svojom uznesení č. k. -1333 z 22. marca

2018 okrem iného uviedol: ,,Súd poukazuje na to, že vo veci je nariadené znalecké

dokazovanie znalcom z odboru Psychológia a z odboru Zdravotníctvo a farmácia, bol

ustanovený ktorého

úlohou bude odpovedať na položené otázky, majúce význam pre rozhodnutie vo veci,

vrátane rozhodnutia o zákaze styku otca s maloletým, resp. zrušenia zákazu styku otca

s maloletým, ktorý zákaz bol nariadený v záujme maloletého.“

38. Ústavný súd síce v rámci svojej rozhodovacej činnosti v minulosti pristúpil

k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných opatreniach, zásadne však išlo

o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými okolnosťami veci. V tejto súvislosti

ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných

opatreniach môže iba za predpokladu, že by takýmto rozhodnutím všeobecného súdu došlo

k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu

majúci charakter svojvôle ().

39. Po preskúmaní sťažnosti a jej príloh ústavný súd dospel k záveru, že konanie

okresného súdu sp. zn. nenesie známky zjavnej svojvôle. Jednotlivé uznesenia

okresného súdu v napadnutom konaní 1 okresného súdu boli dostatočne a primerane

odôvodnené. Úvahy uvedené v odôvodnení okresného súdu týkajúce sa neodkladného

opatrenia nie je možné považovať za také, ktoré by boli v rozpore so zmyslom a účelom

16

neodkladného opatrenia, a preto ústavný sud odmieta sťažnosť v tejto časti ako zjavne

neopodstatnenú.

40. Rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva vylučuje aplikovateľnosť

čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení (teraz neodkladných

opatrení), keďže nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch (pozri

rozhodnutie APIS proti Slovenskej republike z 10. 1. 2000 č. 39754/98, v ktorom

sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení predbežného

opatrenia), preto ústavný súd námietku sťažovateľa o jeho porušení považoval iba za súčasť

sťažnostnej argumentácie, ktorá sama osebe ani nezakladá dôvod ústavného prieskumu

().

41. Konštatovanie o neaplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru na predmetnú vec

(rozhodovanie o neodkladnom opatrení) a o zjavnej neopodstatnenosti

súčasne vylučuje možnosť sekundárneho porušenia označených práv zaučených čl. 19

ods. 2 a a 4 a a dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní 1 okresného súdu.

42. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa 1, ktorou namietal

porušenie svojich základných práv zaručených čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1

a práv zaručených , a dohovoru konaním okresného súdu sp. zn.

, odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

K námietke porušenia základného práva sťažovateľa 1 na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

okresného súdu sp. zn.

43. Z doručenej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 1 namieta konanie okresného súdu

počas obdobia takmer dvoch rokov. K sťažnosti ako prílohy sťažovateľ 1 doručil

aj jednotlivé uznesenia okresného súdu, posledné z 22. marca 2018. Podľa zistení ústavného

súdu sťažovateľ 1 podal opätovne návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ktorý okresný

súd zamietol pod č. k. -1351 z 9. mája 2018, proti čomu bolo zo strany

sťažovateľa 1 podané odvolanie na krajskom súde. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd

v konaní okresného súdu sp. zn. vo veci priebežne koná o ďalšom návrhu

na zrušenie neodkladného opatrenia.

44. V predmetnej časti sťažnosti absentuje príčinná súvislosť medzi sťažovateľom

namietanými prieťahmi a čl. 48 ods. 2, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru, vzhľadom

na čo ústavný súd odmieta v tejto časti sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.

45. Na záver ústavný súd uvádza, že ak by v konaní okresného súdu sp. zn.

, resp. v jeho ďalšom priebehu dochádzalo k neospravedlniteľným prieťahom,

sťažovateľ 1 má možnosť podať na ústavnom súde novú sťažnosť.

46. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi uvedenými

v petite sťažnosti nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením

porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2018

18