Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 504/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom Mgr. Lukášom Szabóom, advokátska kancelária, Košická 56,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1, podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a „uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 27.10.2015 vedeným pod č.k.: , , Uznesením

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.02.2014 vedeným pod č.k.:

a Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2014 vedeným pod č.k.: 9 Co

274/2011“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa , podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom a „uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2015

vedeným pod č.k.: , , Uznesením Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 13.02.2014 vedeným pod č.k.: a Uznesením Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 28.02.2014 vedeným pod č.k.: “.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že je účastníkom konania proti žalovanému

Daňovému úradu Bratislava IV „o uloženie zákazu žalovanému vyrubiť daňovému subjektu

daň a iné“ vedenom Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. (ďalej len „konanie“). Sťažovateľ uvádza, že

„Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. februára 2014 sp. zn. vydaným

v rámci odvolacieho konania vedeného na základe odvolania žalobcu (sťažovateľa, pozn.)

proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV z 20. mája 2011 č. k. -102,

nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov“. Proti tomuto uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 13. februára 2014 podal

sťažovateľ odvolanie, ktorým namietal, že „Krajský súd v poučení nesprávne uviedol, že

proti jeho uzneseniu odvolanie nie je prípustné“. Ďalej sťažovateľ v odvolaní namietal

porušenie princípu dvojinštančnosti súdneho konania, ako aj nedostatočne zistený skutkový

stav, na základe ktorého krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že „Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. februára

2014 Sp. Zn. na odvolanie žalobcu potvrdil uznesenie Okresného súdu

Bratislava IV z 20. mája 2011 č. k. -1029, ktorým okresný súd zastavil

konanie... z dôvodu, že žalobca, napriek riadne doručenej výzve na zaplatenie súdneho

poplatku... súdny poplatok neuhradil“.

2

Sťažovateľ proti označenému uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 28. februára 2014 podal dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. z 27. októbra 2015 (ďalej len

„napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“) tak, že ho údajne ako procesne neprípustné

odmietol.

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že „postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod č. k. mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že

- Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov nevyčkal Krajský súd

v Bratislave na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn.

- Krajský súd v Bratislave rozhodol o potvrdení uznesenia Okresného súdu

Bratislava IV o zastavení konania 3 dni po právoplatnosti uznesenia 9 Co

274/2011 z 13.02.2014 bez toho, aby žalobcovi umožnil (čo i len eventuálne)

zaplatiť súdny poplatok, čím de facto vylúčil možnosť pokračovania predmetného

konania zaplatením súdneho poplatku po uplynutí lehoty na podanie odvolania

proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV o zastavení konania...“.

Sťažovateľ okrem splnomocnenia k svojej sťažnosti nepripojil žiadne dôkazy.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1. Základné práva , , bytom:

, garantované ustanovením , ,

Slovenskej republiky, a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v

znení protokolov č.3, 5 a 8, Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dna

27.10.2015 vedeným pod č.k.: , , Uznesením Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 13.02.2014 vedeným pod č.k.; a Uznesením Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2014 vedeným pod č.k.: boli porušené.

2. Ústavný súd zrušuje Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

27.10.2015 vedené pod č.k.: , , Uznesenie Krajského súdu

3

v Bratislave zo dňa 13.02.2014 vedené pod č.k. a Uznesenie Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 28.02.2014 vedené pod č.k.: a vec vracia Krajskému

súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú spoločne

a nerozdielne povinní uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

celkom 303,16 EUR (v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

č. , o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb;

2 úkony právnej služby: 1. prevzatie, príprava, prvá porada s klientom, 2. Ústavná sťažnosť,

písomné podanie; á 143 EUR; paušál á 8,58 EUR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

4

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane

uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti

týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom

na začatie konania ( ).

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že rozsah sťažovateľom udeleného

splnomocnenia advokátovi na konanie pred ústavným súdom nezodpovedá rozsahu petitu

sťažnosti, pretože sťažovateľ splnomocnil advokáta na zastupovanie „vo veci spísania

a podania ústavnej sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu

v zmysle spôsobené postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn.

zo dňa 27.10.2015, ako aj na všetky s tým súvisiace úkony“, pričom sťažovateľ v petite

svojej sťažnosti namieta aj porušenie iného základného práva podľa ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to nielen postupom, ale aj napadnutým 5

uznesením najvyššieho súdu, ako aj ďalšími označenými uzneseniami krajského súdu

uvedenými v petite.

Ďalším nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že k nej neboli okrem už nedostatočne

formulovaného splnomocnenia pripojené žiadne dôkazy. Skutkové tvrdenia sťažovateľa

o odňatí možnosti konať a o nedostatočnom, arbitrárnom odôvodnení označených

napadnutých uznesení všeobecných súdov, nie sú podložené relevantnými dôkazmi, hoci

sťažovateľ sa ne v sťažnosti odvoláva (napr. rozhodnutie Centra právnej pomoci,

rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. a pod.). K sťažnosti

ďalej neboli v rozpore so znení pripojené ani kópie

právoplatných rozhodnutí, ktoré sťažovateľ v sťažnosti napáda. V tejto súvislosti ústavný

súd konštatuje, že v danom prípade nejde o opomenutie, ktoré by spočívalo v nepripojení

kópií napadaných rozhodnutí všeobecných súdov k sťažnosti, pretože v odôvodnení

sťažnosti sťažovateľ poukazuje na to, že dôkazy, ako aj napadnuté rozhodnutia sú

v označených spisoch všeobecných súdov.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí

nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

Navyše, uvedené nedostatky sťažnosti neumožňujú ústavnému súdu ani náležite

preskúmať pravdivosť tvrdení sťažovateľa, z ktorých sťažovateľ vyvodzuje porušenie

svojich označených práv, a vyhodnotiť, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

6

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie

právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

akceptovateľné splnomocnenie v rozsahu petitu sťažnosti, ako aj kópie označených

napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a relevantné dôkazy, z ktorých sťažovateľ

vyvodzuje porušenie svojich označených práv, čo podľa názoru ústavného súdu spôsobuje

taký rozsah nedostatkov, že ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľa jeho sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nezaoberal už ďalšími

návrhmi formulovanými sťažovateľom v petite sťažnosti (návrh na zrušenie označených

rozhodnutí všeobecných súdov a návrh na priznanie náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016

7