Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 705/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. novembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária doc. JUDr. Tomáš Strémy,

PhD. s. r. o., Šafárikovo námestie 7, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc.

JUDr. Tomáš Strémy, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 24. októbra

2017 (ďalej len „sťažovateľka“),

namietala porušenie jej v záhlaví označeného základného práva postupom Krajského súdu

v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka je nespokojná

s dĺžkou konania a postupom Okresného súdu Senica, ako aj Krajského súdu v Trnave.

V petite podanej sťažnosti sťažovateľka navrhla rozhodnúť takto:

„Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod spis. zn. porušil základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

.

Krajskému súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 35 000 €, ktoré

jej je Krajský súd v Trnave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti

tohto nálezu.

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd v

Trnave povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti o

organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

zákon.

4. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom takéhoto

prerokovania je zistenie, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

5.Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.

7. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,

že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

8. V nadväznosti na citované ustanovenia ústavný súd poznamenáva, že v ústave, ako

aj v má ústavný súd presne definované právomoci, uplatnenie

ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu

na začatie konania.

9. Ústavný súd so zreteľom na dikciu ustanovenia

konštatuje, že hoci mu sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu

spolu s návrhom doručila aj splnomocnenie na jej zastupovanie advokátom, predmetné

splnomocnenie bolo udelené výlučne na „zastupovanie splnomocniteľa pri všetkých

právnych úkonoch občianskeho konania“, nie však konania pred ústavným súdom.

10. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné

zdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu

presne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva

tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

11. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

12. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky podaná prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu je svojím obsahom zmätočná. Ako porušovateľ namietaného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného je

označený Krajský súd v Trnave, ktorý mal porušovať právo sťažovateľky v konaní

vedenom pod sp. zn. . Konanie pod uvedenou spisovou značkou sa však vedie

na Okresnom súde Senica a nie na krajskom súde. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh

vyplýva, že na krajskom súde sa viedli viaceré odvolacie konania (pod sp. zn. ,

, ), pričom ani z odôvodnenia sťažnosti nie je možné vyvodiť,

ktoré z týchto konaní trvalo neprimerane dlho, resp. či sťažovateľka mala v úmysle

namietať celkovú dĺžku odvolacích konaní.

13. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto

ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí

právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

14. S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2017