Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 705/2017
PDF · 123.42 KB
No categories available
III. ÚS 705/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. novembra
2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária doc. JUDr. Tomáš Strémy,
PhD. s. r. o., Šafárikovo námestie 7, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc.
JUDr. Tomáš Strémy, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 57/1995,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť , o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 24. októbra
2017 (ďalej len „sťažovateľka“),
namietala porušenie jej v záhlaví označeného základného práva postupom Krajského súdu
v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 57/1995.
2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka je nespokojná
s dĺžkou konania a postupom Okresného súdu Senica, ako aj Krajského súdu v Trnave.
V petite podanej sťažnosti sťažovateľka navrhla rozhodnúť takto:
„Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod spis. zn. 7C/57/1995 porušil základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2
Krajskému súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/57/I995 prikazuje konať
vo veci bez zbytočných prieťahov.
priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 35 000 €, ktoré
jej je Krajský súd v Trnave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti
tohto nálezu.
priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd v
Trnave povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu do dvoch mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o
organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví
zákon.
4. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom takéhoto
prerokovania je zistenie, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2
5.Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.
7. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,
že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
8. V nadväznosti na citované ustanovenia ústavný súd poznamenáva, že v ústave, ako
aj v zákone o ústavnom súde má ústavný súd presne definované právomoci, uplatnenie
ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu
na začatie konania.
9. Ústavný súd so zreteľom na dikciu ustanovenia § 20 zákona o ústavnom súde
konštatuje, že hoci mu sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu
spolu s návrhom doručila aj splnomocnenie na jej zastupovanie advokátom, predmetné
splnomocnenie bolo udelené výlučne na „zastupovanie splnomocniteľa pri všetkých
právnych úkonoch občianskeho konania“, nie však konania pred ústavným súdom.
10. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné
zdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu
presne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva
tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.
11. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
12. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky podaná prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu je svojím obsahom zmätočná. Ako porušovateľ namietaného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy je
označený Krajský súd v Trnave, ktorý mal porušovať právo sťažovateľky v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 C 57/1995. Konanie pod uvedenou spisovou značkou sa však vedie
na Okresnom súde Senica a nie na krajskom súde. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh
vyplýva, že na krajskom súde sa viedli viaceré odvolacie konania (pod sp. zn. 23 Co 1/2007,
23 Co 32/2008, 23 Co 22/2011), pričom ani z odôvodnenia sťažnosti nie je možné vyvodiť,
ktoré z týchto konaní trvalo neprimerane dlho, resp. či sťažovateľka mala v úmysle
namietať celkovú dĺžku odvolacích konaní.
13. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,
I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Podľa § 18 ods. 2
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je
povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony
právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú
na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto
ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí
právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
14. S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký
nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. novembra 2017