Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 392/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na priaznivé životné prostredie podľa

, základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 31. marca 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na priaznivé životné

prostredie podľa (ďalej len „“), základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 31. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 19. marca 2014 podal Okresnému súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) návrh na „uloženie povinnosti odporcovi požiadať

Ministerstvo životného prostredia SR... o posúdenie vplyvov výrubu stromov na území

európskeho významu Devínska Kobyla na integritu chráneného biotopu, nakoľko odporca

na tomto území realizoval rozsiahlu ťažbu chráneného lesa“. Okresný súd (bližšie

neoznačeným uznesením) konanie zastavil a vec postúpil Ministerstvu životného prostredia

Slovenskej republiky. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie „pre odňatie

možnosti konať, a to z dôvodu, že účastníci konania teda navrhovateľ aj odporca sú dva

rovnocenné súkromnoprávne subjekty a právomoc súdu je založená priamo právom EÚ“.

Krajský súd uznesenie okresného súdu potvrdil na základe toho, že:

„1. súdy nemajú právomoc, neexistuje hmotnoprávny predpis zakladajúci právomoc

súdov, čo je neodstrániteľný nedostatok podmienky konať,

2. ide o vec patriacu do správneho práva, pretože posudzovanie vplyvov na životné

prostredie sa vykonáva podľa predpisov správneho práva,

3. nevznikajú tu súkromnoprávne vzťahy.“

Podľa názoru sťažovateľa „takýto záver je nesprávny, právomoc súdu v oblasti

ochrany životného prostredia v rozsahu podľa Smernice založilo priamo právo EÚ a takisto

podporila ho rozhodovacia prax ESD“. Sťažovateľ namieta, že krajský súd mu v danom

prípade „odňal bez právneho základu právo na to, aby vec bola spravodlivo verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom a danú vec postúpil

na orgán, ktorý na meritum veci nie je príslušný rozhodovať. Pre dané podmienky

porušovať ako súd má ako aj právomoc, tak aj vecnú príslušnosť vo veci rozhodnúť, preto

zastavením došlo k značnému porušeniu SR a Dohovoru... KS BA

na argumentáciu neodpovedal a nezodpovedal a nezdôvodnil skutočnosti tvrdené

v odvolaní, čím v rozpore s porušil aj procesnú povinnosť podložiť

rozhodnutie zrozumiteľnými úvahami a popísať, čím sa riadil pri hodnotení argumentov

a dôkazov odporcov, ako ich argumenty právne posúdil, aby vyvážil svoju danú

autoritu rozhodovať o právach iného, a to presvedčivo a logicky.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že uznesením krajského súdu sp. zn. z 31. marca 2015 boli porušené jeho

základné práva podľa a a právo podľa dohovoru a aby

napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa

na priaznivé životné prostredie podľa , základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uznesením krajského súdu sp. zn. z 31. marca 2015.

Pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ

k sťažnosti nepredložil splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

advokátom, ktoré predstavuje všeobecnú náležitosť návrhu vyplývajúcu z § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Túto požiadavku potvrdzuje aj ustálená prax ústavného súdu, podľa ktorej

„sa povinnosť právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom vzťahuje aj na

advokátov“ (uznesenie ústavného súdu sp. zn. z 9. novembra 2005

publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky

pod č. 107/2005); k podobným záverom dospel ústavný súd aj vo svojich ďalších

rozhodnutiach (napr. , , , , ,

). Sťažovateľ k sťažnosti nepredložil ani kópiu napadnutého rozhodnutia

krajského súdu, ktorá je osobitnou náležitosťou sťažnosti vyplývajúcou z § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, ). Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn.

z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v súvislosti s tým naďalej

zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to

zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Okrem toho, že predložená sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí

predpísaných zákonom, ktoré ústavnému súdu neumožňujú preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ním, je aj neprípustná. Ako totiž vyplýva

z odôvodnenia sťažnosti, sťažovateľ „vo veci... podal dňa 04. 06. 2015 i dovolanie“, čím

vedome vytvoril stav, keď by o jeho veci mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu

(Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd a ústavný súd), čo nie je

v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty prijateľné.

Sťažovateľovi je uvedená judikatúra známa, pretože z rovnakého dôvodu ústavný súd

uznesením č. k. 13 z 10. marca 2015 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde jeho skôr podanú sťažnosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažovateľom predloženú sťažnosť

odmietol podľa z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí, ako aj neprípustnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015