Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 97/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Bugala – Ďurček, s. r. o., Miletičova 5B, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát a konateľ Mgr. Juraj Bugala, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

z 12. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 12. januára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že napadnutým uznesením bolo rozhodnuté o sťažnosti

sťažovateľa proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka z 5. decembra 2017, ktorým uložil

sťažovateľovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania vo výške 132,10 € na účet právneho

zástupcu žalovaného tak, že bolo v celom rozsahu potvrdené. Podľa

názoru sťažovateľa okresný súd priznal ochranu žalovanému, čo je v rozpore s dobrými

mravmi, a rozhodol v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou a v rozpore s

a legitímnymi očakávaniami sťažovateľa.

3. Sťažovateľ uviedol, že žalovaný bol v konaní vedenom pod sp. zn.

o zaplatenie sumy 89 € zastúpený advokátom, ktorý sa v čase konania priamo podieľal na

činnosti žalovaného, a ďalej zdôraznil, že žalovaný viedol konanie nie kvôli žalovanej

istine, ale práve kvôli trovám právneho zastúpenia, ktoré mohol získať. V predmetnom

konaní sťažovateľ zobral žalobu späť po tom, ako okresný súd vyslovil predbežný právny

názor, že žalobu zamietne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. V tejto

súvislosti sťažovateľ uviedol, že nie z vlastnej viny nesprávne označil žalovaného, ale preto,

že pokladničné doklady žalovaného nespĺňajú zákonné náležitosti pokladničného dokladu

a súčasne uvádzajú zmätočné označenie poskytovateľa služieb dvomi obchodnými menami.

Podľa názoru sťažovateľa žalovaný si je vedomý, že jeho sesterská spoločnosť pri výbere

poplatkov od sťažovateľa porušila zákon, čo preukazuje aj skutočnosť, že v konaní

o zaplatenie 89 € (tých istých) vedenom sťažovateľom proti obchodnej spoločnosti clinica

orthopedica, s. r. o., bol okresným súdom ku dňu podania sťažnosti vydaný rozsudok sp. zn.

, ktorým žalobe sťažovateľa vyhovel.

4. Sťažovateľ poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“), ako aj Ústavného súdu Českej republiky, v zmysle ktorých ak je

procesná strana zastúpená advokátom, ktorý sa podieľa na podnikaní procesnej strany, tejto

procesnej strane nevzniká nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní.

5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa

na súdnu a inú ochranu a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46

ods. 1 a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.01.2018, č. k.

-171 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.01.2018, č. k.

171 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bratislava II je povinný nahradiť

trovy právneho zastúpenia vo výške 30,53

EUR /za jeden úkon právnej služby - podanie tejto sťažnosti/ na účet Advokátskej kancelárie

Bugala - Ďurček, s.r.o. vedený v č. ú. (v IBAN tvare)

do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

9. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(mutatis mutandis , , ).

10. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní preskúmal sťažnosť z hľadiska toho, či

ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú.

11. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu, ktorým bola zamietnutá

sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom o výške náhrady

trov konania, na základe ktorého je sťažovateľ zaviazaný zaplatiť žalovanému trovy konania

v sume 132,10 €.

12. Vzhľadom na obsah sťažnosti a na námietky sťažovateľa, ktoré smerujú výlučne

proti výroku o náhrade trov konania, resp. výroku o výške náhrady trov konania, ústavný

súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti platí, že pochybenia

pri rozhodovaní o náhrade trov konania a ich výške spravidla nedosahujú samy osebe takú

intenzitu, na základe ktorej možno vysloviť porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek

sa môže účastníka konania (strany) citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní

problematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred

všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného

výroku o trovách konania sa uchýli iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu

práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné

právo (, , , , ,

, ).

13. Ústavný súd pri posudzovaní námietok sťažovateľa vychádzal zo skutočnosti, že

okresný súd napadnutým uznesením rozhodoval už len o výške náhrady trov konania

v súlade s uznesením okresného súdu z 15. februára 2017, ktorým konanie o zaplatenie

sumy 89 € zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu

a ktoré vo výroku o trovách konania nadobudlo právoplatnosť 28. septembra 2017 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 28. septembra 2017.

Sťažovateľ predmetné uznesenie Krajského súdu v Bratislave napadol v minulosti

sťažnosťou na ústavnom súde, v ktorej namietal porušenie totožných práv v zmysle

a dohovoru. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol uznesením sp. zn.

z 20. decembra 2017 pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

14. Ústavný súd po porovnaní argumentácie sťažovateľa uvedenej v sťažnosti s jeho

námietkami vznesenými v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka konštatuje,

že tieto sú takmer identické a okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s nimi

náležite vysporiadal. Okresný súd najmä zdôraznil, že žalovaný už v odpore proti

platobnému rozkazu namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, čo preukázal výpisom

z obchodného registra. Sťažovateľ však naďalej trval na podanej žalobe, čím zbytočne

zvýšil trovy konania a až po vyslovení predbežného právneho názoru sudcu vzal žalobu

späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Rovnako bol sťažovateľ neúspešný

v odvolacom konaní, ktoré sám inicioval, z čoho mu tiež vyplynula povinnosť nahradiť

trovy konania. Okresný súd na podporu svojich záverov a v súvislosti s námietkou

sťažovateľa o neúčelnosti vynaložených trov konania z dôvodu, že advokát žalovaného sa

podieľa na podnikateľskej činnosti žalovaného, poukázal aj na odôvodnenie uznesenia

najvyššieho súdu sp. zn. zo 17. októbra 2013, v ktorom najvyšší súd

obdobný postup posúdil ako súladný s príslušnými ustanoveniami v tom čase účinného

procesného predpisu. Vo vzťahu k sťažovateľom akcentovaným rozhodnutiam najvyššieho

súdu a Ústavného súdu Českej republiky okresný súd uviedol, že tieto sa týkajú odlišných

skutkových okolností, ako to je v prípade sťažovateľa.

15. V tomto ohľade nepovažuje ústavný súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu

za arbitrárne ani zjavne neodôvodnené. Skutkové a právne závery uvedené v odôvodnení

napadnutého uznesenia okresného súdu opierajúce sa aj o judikatúru najvyššieho súdu

nemožno v žiadnom prípade označiť ani za nepreskúmateľné, ani za svojvoľné, vybočujúce

z rámca zákonných ustanovení . Z uvedených dôvodov

ústavný súd nemá dôvod ani oprávnenie prehodnocovať zistené závery a ani ich prípadne

nahrádzať vlastnými úvahami.

16. Ústavný súd zároveň poukazuje aj na výšku predmetu „sporu“, t. j. trov konania

v sume 132,10 €. V tejto súvislosti totiž už viackrát formuloval právny názor, podľa ktorého

ak platná a účinná právna úprava vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí

vydaných druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol

automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Aj preto ústavný súd v prípadoch,

keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne

o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľovi len v celkom

výnimočných prípadoch, a to v prípade, ak sťažnosť signalizuje, že k zásahu do základných

práv alebo slobôd došlo v mimoriadne závažnom rozsahu (m. m. ,

, , ).

17. Na tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2018