Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 12/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

o prijatej sťažnosti , , zastúpeného advokátkou

Mgr. Silviou Kaveschánovou, Trnavská cesta 184/104, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Malacky p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Malacky j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov)

na účet jeho právnej zástupkyne advokátky Mgr. Silvie Kaveschánovej, Trnavská cesta

184/104, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 zo 17. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. .

2. Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa vidí sťažovateľ v postupe okresného súdu, ktorý

v konaní o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov počas 8 rokov ani raz

nerozhodol v merite veci.

3. Po opísaní skutkového a právneho stavu v časti I svojej sťažnosti sťažovateľ

uviedol:

„Mám za to, že prístup súdu k rozhodovaniu vo veci je nekoncepčný a jednotlivé

úkony sú nezmyselné a nelogické najmä vo vzájomných väzbách. V označenom období od

18.09.2012 do dnešného dňa, teda 5 rokov, súd nekonal smerom k rozhodnutiu veci. Síce

sporadicky vykonal nejaké úkony, ale ako som vyššie popísal, tie úkony vôbec konanie

neurýchlili. Zdôrazňujem, že obe strany súdu na jeho výzvu oznámili zoznam vecí, na

ktorých ocenení sme sa dohodli ako aj zoznam vecí, na ocenení ktorých sme sa nedohodli

a ktoré sme žiadali oceniť. Súd napriek opakovanému overovaniu dohodnutých cien.

nakoniec dal oceniť aj dohodnuté veci. Teda už aj čas, ktorý strávil preposielaním podaní

a výziev, bol zbytočný, keďže zo získaných podkladov aj tak nevychádzal.

Zoznamy sporných vecí, keďže ich žiadal od oboch účastníkov ani neporovnal

a všetko mechanicky len odpísal (najprv zoznam navrhovateľky a potom môj zoznam), teda

väčšia časť vecí v nich bola uvedená duplicitne.

Navyše tieto zoznamy zbytočne navýšené o nesporné položky by určite mali vplyv aj

na odmenu znalca, teda súd konal aj nehospodárne vo vzťahu k účastníkom konania.

V období od 18.09.2012 do 08.09.2014, teda v období dvoch rokov nebol vykonaný

žiaden zmysluplný úkon zo strany súdu (aj napriek tomu, že v istom období súd formálne

konal), keďže výsledky činnosti súdu neboli v ďalšom období využité. V ďalšom období odo

dňa 08.09.2014 do dnešného dňa strany konania už len odstraňovali následky vydania

nezmyselných uznesení (č. listu 513, 518 a 524) zo dňa 08.09.2014.“

V petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a okrem toho sa domáha

aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a náhrady trov konania v sume

312,34 €.

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania

podaním sp. zn. Spr. 2030/18 zo 14. februára 2018. Vo vyjadrení okresného súdu

zastúpeného jeho predsedom doručenom ústavnému súdu 19. februára 2018 sa okrem iného

uvádza:

„Pokiaľ ide o moje vyjadrenie uvádzam, že pre dlhodobý nepriaznivý personálny

stav Okresného súdu Malacky v predchádzajúcich rokoch, nebolo možné zabezpečiť riadny

výkon súdnictva, resp. konanie v primeraných lehotách. Len na ilustráciu uvádzam, že

k 31.12.2015 mal zákonný sudca v oddelení nerozhodnutých vecí, k 31.12.2016

v tom istom oddelení bolo evidovaných 1608 nerozhodnutých vecí. Personálna situácia

sudcovského zboru tunajšieho súdu sa zastabilizovala až v priebehu roka. Pokiaľ aj došlo

k omeškaniu pri niektorých úkonoch, s poukazom na vyššie uvedené, mali tieto nedostatky

objektívny charakter. Poznamenávam, že vo veci je určený termín pojednávania na

20.3.2018.“

5. Prílohou vyjadrenia bolo stanovisko zákonného sudcu s prehľadom procesných

úkonov okresného súdu od podania žaloby, kde uviedol:

„Na základe rozvrhu práce mi bola pridelená na rozhodnutie vec žalobkyne

... proti žalovanému ...

Vo veci súd vykonal množstvo procesných úkonov, ktorých prehľad je priložený.

Dĺžka konania je ovplyvnená najmä postojom a predstavou žalovaného o

vyporiadaní BSM, keď sa bolo treba zaoberať všetkými jeho návrhmi. Žalovaný pôvodne

žiadal vyporiadať úplne detailne aj všetky hnuteľné veci, ktoré podľa jeho názoru do BSM

patria.

V konaní bolo navrhnuté dokazovanie výsluchom viacerých svedkov, čo všetko súd už

vykonal. Bolo potrebné určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností patriacich do BSM.

Vo veci bolo tiež potrebné nariadiť znalecké dokazovanie na ocenenie hnuteľných

vecí z rôznych znaleckých odborov. V ďalšom priebehu konania medzi účastníkmi došlo

k dohode o vyporiadaní hnuteľných veci (resp. ich časti) a nariadené znalecké dokazovanie

sa zrušovalo.

Pre procesné návrhy žalovaného bolo potrebné spis predložiť na rozhodnutie

druhostupňovému súdu.

Pre časový odstup od pôvodného ocenenia nehnuteľností patriacich do BSM bolo

potrebné tento dôkaz opäť vykonať.

Okrem uvedených skutočností, celková dĺžka konania je ovplyvnená aj veľmi

vysokým počtom vecí prideľovaných na rozhodnutie v oddelení 5C na OS v Malackách

(rovnako v minulosti aj vo všetkých ostatných oddeleniach) najmä v minulosti. Táto situácia

bolo spôsobená tým, že OS v Malackách nebol personálne obsadený potrebným počtom

sudcov. Tento stav sa zmenil až v posledných dvoch rokoch.

Prehľad úkonov v súdnom spise sp. zn.

- žaloba podaná dňa 23.09.2009, ca o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov

- uznesenie na vyjadrenie k žalobe zo dňa 06.11.2009 upovedomenie o odročení

pojednávania z 08.04.2010 na 15.04.2010

- pojednávanie dňa 15.04.2010

- zisťovanie všeobecnej ceny nehnuteľností prostredníctvom realitných agentúr

- pojednávanie dňa 12.05.2010 (13. mája 2010 – č. l. 80 v spise, pozn.)

- pojednávanie dňa 08.06.2010

- uznesenie o ustanovení znalca z odboru Stavebníctvo ( )

a uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania každý po 100 Eur zo

dňa 29.07.2010 (znalecký posudok bol vypracovaný 20. októbra 2010, pozn.)

- pojednávanie dňa 11.01.2011

- pojednávanie dňa 15.02.2011

- pojednávanie dňa 31.03.2011

- pojednávanie dňa 28.04.2011

- žiadosti o oznámenie údajov pre súdne konanie zo dňa 02.11.2011 (OR PZ MA,

Slovenská sporiteľňa, a.s., žalobkyňa, žalovaný)

- uznesenie o priznaní náhrady vecných nákladov SLSP zo dňa 21.11.2011

pojednávanie dňa 08.12.2011 pojednávanie dňa 19.01.2012

- žiadosti o oznámenie údajov pre súdne konanie zo dňa 19.01.2012 (TEMPUS AWT

BAVARIA, s.r.o., žalobkyňa, žalovaný)

- pojednávanie dňa 09.02.2012

- pojednávanie dňa 23.02.2012

- žiadosti o oznámenie údajov pre súdne konanie zo dňa 12.04.2012 (Slovenská

sporiteľňa, a.s., Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.)

- pojednávanie dňa 12.04.2012

- uznesenie o priznaní náhrady vecných nákladov SLSP zo dňa 21.05.2012

- pojednávanie dňa 05.06.2012

- pojednávanie dňa 03.07.2012

- žiadosti o oznámenie údajov pre súdne konanie zo dňa 10.09.2012 (Slovenská

sporiteľňa, a.s.)...

- pojednávanie dňa 18.09.2012

- uznesenie o priznaní náhrady vecných nákladov SLSP zo dňa 13.11.2012

- uznesenie o priznaní odmeny znalca zo dňa 13.11.2012

- výzva strán na upresnenie zoznamu sporných hnuteľných vecí zo dňa 22.11.2012

- opravné uznesenie uznesenia o priznaní znalečného zo dňa 04.03.2013

- výzva žalovaného na vyjadrenie k zoznamu sporných hnuteľných vecí predloženému

žalobkyňou zo dňa 04.03.2013

- pojednávanie dňa 05.08.2013 (správne má byť 5. septembra 2013, pozn.)

- uznesenie o ustanovení znalca z odboru Šport ( ) a uložení

povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania každý po 75 Eur zo dňa

08.09.2014

- uznesenie o ustanovení znalca z odboru Elektrotechnika ( ) a

uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania každý po 150 Eur zo

dňa 08.09.2014

- uznesenie o ustanovení znalca z odboru Bytové zariadenie ( )

a uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania každý po 150 Eur zo

dňa 08.09.2014

- zisťovanie majetkových pomerov žalovaného dňa 15.10.2014

- výzva strán na oznámenie, či trvajú na vykonaní znaleckého dokazovania, resp. či

došlo k mimosúdnej dohode zo dňa 06.11.2014

- pojednávanie dňa 25.06.2015

- upovedomenie o odročení pojednávania z 25.06.2015 na 14.07.2015

- pojednávanie dňa 27.08.2015

- uznesenie, ktorým súd zrušil uznesenia o ustanovení znalcov ( ,

, ), ustanovil znalca z odboru stavebníctvo (

) a uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania každý po

100 Eur zo dňa 01.10.2015

- zisťovanie majetkových pomerov žalovaného dňa 10.12.2015 (Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny)

- zisťovanie majetkových pomerov žalovaného dňa 26.01.2016 (Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny)

- zaslanie spisu na KS BA dňa 15.06.2016

- uznesenie zo dňa 29.12.2016, ktorým súd zrušil povinnosť žalovaného zaplatiť

preddavok uloženú uznesením zo dňa 01.10.2015

- výzva žalobkyne na zaplatenie preddavku uloženého uznesením zo dňa 01.10.2015

- uznesenie o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť doplatok preddavku zo dňa

20.01.2017

- zaslanie spisu znalcovi 30.01.2017

- uznesenie o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť doplatok preddavku zo dňa

26.07.2017

- výzva strán na vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 28.07.2016

- pojednávanie dňa 05.12.2017

- žiadosť o oznámenie údajov pre súdne konanie zo dňa 04.01.2018 (Slovenská

sporiteľňa, a.s.)

- upovedomenie o odročení pojednávania z 01.02.2018 na 13.02.2018

- uznesenie o priznaní odmeny znalca zo dňa 08.02.2018.“

6. V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu

a účastníkov konania zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a súdneho spisu, ktorý mu bol

doručený spolu s vyjadrením okresného súdu. Posledným úkonom v spise okresného súdu je

určenie nového termínu pojednávania na 20. marec 2018 a zrušenie termínu pojednávania

13. februára 2018 (č. l. 746). Na pojednávaní 20. marca 2018 o 9. 30 h okresný súd v merite

veci nerozhodol (pozri internetovú stránku okresného súdu – JUDr. Miroslav Rudinský,

pozn.).

7. Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu nevyjadrila

(neprevzala zásielku ústavného súdu, ktorá bola uložená na pošte od 8. marca 2018, pozn.).

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z

(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016 nadobudol

účinnosť v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil a ktorý vo svojich

ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 100

ods. 1 len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne ).

14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

14.1 Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že konania o návrhoch na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nepovažuje za

právne zložité. Uplatňovanie právnej úpravy zakotvenej v je

stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú

metodiku postupu a prerokovania takých majetkových sporov. Ústavný súd tiež uznáva, že

takéto spory sú svojou povahou náročné na dokazovanie a i v tejto veci bolo nariadené

znalecké dokazovanie, keďže bolo potrebné nielen zistiť okruh nehnuteľných, ale

aj hnuteľných vecí patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov

konania, ale aj ich hodnotu ku dňu zániku a zohľadniť aj viaceré skutočnosti, ktoré

vyplývajú z , najmä pokiaľ ide o komplexnosť vyporiadania

tohto majetkového spoločenstva. Avšak ani prípadná skutková zložitosť prejednávanej veci

nemôže ospravedlniť vyše osemročnú dĺžku tohto konania bez rozhodnutia v merite veci.

14.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný

súd po preskúmaní spisu zistil, že k vzniku a potom k predĺženiu predmetného konania

prispel nepochybne aj sám sťažovateľ, ktorého vyjadrenia boli značne protichodné. Vyplýva

to napríklad zo záznamu z rokovania medzi sťažovateľom a navrhovateľkou za účasti ich

právnych zástupcov konaného 10. augusta 2008 (č. l. 53 v spise) ešte pred podaním návrhu,

kde podpísaný sťažovateľ uviedol, že „je ochotný prenechať nehnuteľnosť do vlastníctva

býv. manželky, nakoľko by žila spolu s deťmi, avšak až po zvážení výšky vyporiadacieho

podielu. V prípade priaznivej sumy, je pán ochotný vypratať nehnuteľnosť do 30 dní“

(tento podiel napr. z rodinného domu bol znaleckým posudkom vypracovaným znalcom

z podnetu navrhovateľky určený na sumu 116 000 €, pozn.). O niekoľko dní vo vyjadrení

sťažovateľa už k návrhu doručenom 23. decembra 2009 uviedol, že nesúhlasí s návrhom

navrhovateľky, a navrhuje, aby „súd prikázal tieto nehnuteľnosti“ do jeho výlučného

vlastníctva (č. l. 58 v spise). K vyjadreniu priložil ocenenie nehnuteľností iným znalcom vo

vyššej hodnote a žiadal, aby bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností objektívnym

znaleckým posudkom. V podaní z 3. marca 2010 (č. l. 60) právny zástupca navrhovateľky

žiadal o „vytýčenie termínu pojednávania“, pretože v rodinnom dome „dochádza

k neustálemu psychickému a fyzickému násiliu zo strany odporcu“. Na pojednávaní

konanom 15. apríla 2010 (č. l. 63) právna zástupkyňa sťažovateľa (za jeho účasti) uviedla,

že sťažovateľ je ochotný zaplatiť navrhovateľke sumu 110 000 € [neskôr dokladoval sumu

potvrdením z banky o sporiacom účte jeho sestry z 22. apríla 2010 (č. l. 72), ako aj

„úverovým dekrétom“ schválenia jeho žiadosti o úver v sume 117 000 € z 30. júna 2010

(č. l. 73)], ak budú nehnuteľnosti (viaceré, nielen rodinný dom, pozn.) prikázané do jeho

vlastníctva, hoci si sťažovateľ uvedomuje, že spor o vyporiadanie BSM môže byť sporom

zdĺhavým. Tieto zmeny postojov sťažovateľa v krátkom čase teda predĺžili toto konanie už

na začiatku a mali podstatný vplyv na celú vec. Sťažovateľ a jeho advokátky tiež viackrát

požiadali o odročenie pojednávania, napr. pojednávania určené na 8. apríl 2010,

8. december 2011 a 13. február 2018 boli zrušené pre kolíziu s účasťou jeho právnych

zástupkýň na iných pojednávaniach, pojednávanie 19. januára 2012 bolo zrušené na základe

toho, že sťažovateľ žiadal o poskytnutie lehoty na obstaranie si nového právneho zástupcu

v konaní (č. l. 215) a 9. februára 2012 sa konalo pojednávanie tiež bez prítomnosti

sťažovateľa a jeho právnej zástupkyne. Okrem toho prebiehali súčasne medzi

navrhovateľkou a sťažovateľom aj iné konania (napr. pod sp. zn. „o vylúčenie

z užívania domu“), v ktorom navrhovateľka okrem iného tvrdila, že sťažovateľ všetky

peniaze (odstupné) na základe právoplatných rozsudkov všeobecných súdov od bývalých

zamestnávateľov ešte v čase manželstva a existencie BSM previedol na svoju sestru a nedal

ich rodine (č. l. 219), a tiež na pojednávaní 9. februára 2012 (č. l. 244) uviedla, že

sťažovateľ pred časom tvrdil, že keď sa s ním rozvedie, tak ľahko sa ho nezbaví. Sťažovateľ

tiež nereagoval vôbec na výzvu okresného súdu z 2. novembra 2011, ktorú prevzala jeho

právna zástupkyňa 3. novembra 2011, ktorou ho žiadal o oznámenie potrebných skutočností

k veci (nahliadol do spisu okresného súdu aj osobne 20. decembra 2011), a pod následkom

uloženia poriadkovej pokuty bol opätovne urgovaný 19. januára 2012 (vyjadrenie predložil

až 17. februára 2012, pozn.). Tieto skutočnosti (ako aj neochota účastníkov dosiahnuť čo

najrýchlejšiu dohodu v súdnom konaní) teda tiež ovplyvnili priebeh konania, preto na ne

ústavný súd pri priznaní výšky finančného zadosťučinenia prihliadol.

14.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a pripojených dokumentov, ako aj zo stanovísk

účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatuje

neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania

(viac ako 8 rokov) mali za následok zistenie zbytočných prieťahov, pretože okresný súd síce

nepochybne konal, o čom svedčí množstvo pojednávaní uvedených v prehľade procesných

úkonov, na ktorých vykonával aj rozsiahle dokazovanie, ale na druhej strane nemožno

prehliadnuť to, že v merite veci ešte stále nerozhodol. Neospravedlnená úplná nečinnosť

okresného súdu v trvaní 12 mesiacov bola zistená od 5. septembra 2013 (pojednávanie) až

do 8. septembra 2014 (uznesenia o pribratí znalcov), ale postup okresného súdu nemožno

považovať za sústredený a efektívny, ak navyše právni zástupcovia už na pojednávaní

konanom 5. júna 2012 (č. l. 291) uviedli, že opakovane rokovali o otázke vyporiadania

rozsiahleho zoznamu hnuteľných vecí, ktoré treba len rozčleniť, či patria alebo nepatria do

BSM, a tento zoznam je prevažne už zistený. Svoj postoj zopakovali aj na pojednávaní

3. júla 2012 a zoznam všetkých vecí podľa vzájomnej dohody predložil právny zástupca

navrhovateľky okresnému súdu už 22. augusta 2012 (č. l. 341 až č. l. 347). Sťažovateľ

predložil svoje zoznamy hnuteľných vecí potom aj 30. januára 2013 a 4. februára 2013.

Okresný súd po vykonaní dokazovania odročil pojednávanie 18. septembra 2012 pre účely

nariadenia znaleckého dokazovania na ocenenie sporných hnuteľných vecí (č. l. 359)

a ďalšie pojednávanie 5. augusta 2013 pre účely ocenenia hnuteľných vecí patriacich do

BSM. Na základe urgencie právnej zástupkyne sťažovateľa z 25. marca 2014 okresný súd

ustanovil troch znalcov až 8. septembra 2014 na ocenenie hnuteľných vecí (neskôr ich zrušil

1. októbra 2015). Dňa 29. októbra 2014 účastníci okresnému súdu zasa oznámili, že

netrvajú na znaleckom dokazovaní, keďže došlo medzi nimi k dohode, a požiadali

o mimosúdne rokovanie [podali tiež k tomu vyjadrenie v spoločnom podaní z 24. augusta

2015 (č. l. 591 až č. l. 598)] a okresný súd súčasne ustanovil ďalšieho znalca z odboru

stavebníctva na ocenenie nehnuteľností patriacich do BSM z dôvodu uplynutia dlhšej doby

od predošlého znaleckého dokazovania. Obdobne sťažovateľ požiadal o oslobodenie od

platenia preddavku na trovy konania v septembri 2014 z dôvodu, že je občanom v hmotnej

núdzi [okresný súd tu urobil tiež nesústredený úkon, keď sa obrátil 15. októbra 2014

s požiadavkou na zistenie tejto skutočnosti na Sociálnu poisťovňu, a nie na príslušný Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny (č. l. 567)]. Takisto okresný súd ustanovil ďalšieho znalca

na ocenenie nehnuteľností 1. októbra 2015, hoci mal už predtým nehnuteľnosti ocenené

(20. októbra 2010, pozn.) a nový znalecký posudok bol predložený okresnému súdu až

9. mája 2017, teda v tejto veci neprimerane dlhú dobu trvalo aj znalecké dokazovanie.

Ústavný súd teda dal za pravdu sťažovateľovi, aj pokiaľ ide o vyjadrenie k činnosti

okresného súdu, ku skutočnostiam uvedeným v bode 3 tohto nálezu.

15. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , , , ,

).

16. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo

najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľ obrátil na súd

so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Ústavný súd zdôrazňuje, že civilné súdne konanie, ktoré

bez meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho na prvom stupni, ako to je v danej

veci, možno už len na základe celkovej dĺžky jeho trvania považovať za nezlučiteľné

s imperatívom ustanoveným v (obdobne napr. ,

, ).

17. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvode,

ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd

neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

18. Na tomto základe ústavný súd preto rozhodol, že postupom okresného súdu

v namietanom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

(bod 1 výroku tohto nálezu).

19. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

21. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

22. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

23. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

z týchto dôvodov:

„K výške finančného zadosťučinenia uvádzam, že za daného stavu si nie som

schopný trvalo vyriešiť bytovú otázku. Som odkázaný na pomoc rodiny a známych, keďže

zabezpečenie dlhodobého podnájmu je v mojom prípade finančne zaťažujúce.

Navrhovateľka je oproti mne značne finančne zvýhodnená, keďže ona nehnuteľnosť užíva

a uhrádza len skutočné náklady spojené s bývaním. Ja som navyše musel v období

vyporadúvania BSM ešte aj uhradiť zostatok úveru z vlastných zdrojov. Musel som si

nanovo zabezpečil' aj veci osobnej potreby. Nekonanie súdu má aj vážny vplyv na môj

zdravotný a duševný stav, keďže žijem v stave úplnej neistoty a prakticky som bezdomovec.

V období, keď som už vo vyššom veku a som na dôchodku, si musím riešiť základné životné

istoty. K výške finančného zadosťučinenia uvádzam, že daná nehnuteľnosť - rodinný dom

s pozemkom vedený na v katastrálnom území , obec ,

okres , by sa v období rokov 2009 až doteraz dala prenajať za sumu 1.000,- Eur

mesačne a viac. Rovnako za takúto sumu si viem zabezpečiť porovnateľné ubytovanie

(rodinný dom z bazénom v ). Polovičný podiel z danej sumy je teda 500.- Eur. Mám

za to, že suma 500.- Eur mesačne je suma, od ktorej by sa malo finančné zadosťučinenie

odvíjať. Zohľadňuje tak stratu, ktorá mi vzniká tým, že iná osoba užíva moju nehnuteľnosť,

možnosť zabezpečenia porovnateľného bývania. Rovnako zohľadňuje aj nutnosť vytvorenia

novej domácnosti. Zároveň nemám ani možnosť disponovať sumou zodpovedajúcou výške

môjho podielu. Za obdobie 5 rokov (2012 2017) ide o sumu 500x12x5= 30.000.- Eur.“

24. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Pri určení finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so

zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

25. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia, ale nie v takej sume, ktorú požadoval sťažovateľ. Vzhľadom na

konkrétne okolnosti prípadu (pozri body 14.1 až 14.3) ústavný súd považoval priznanie

sumy 1 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona

o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu), riadiac sa pritom aj zásadou, že cieľom finančného

zadosťučinenia nie je náhrada škody, prípadne ušlého nájomného, ako to vyplýva zo

žiadosti sťažovateľa v bode 23.

26. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 1 000 €. Z uvedených dôvodov

ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

27. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi

vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si vyčíslila odmenu

a paušálnu náhradu za 2 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastupovania

a za spísanie a podanie sťažnosti.

28. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd konštatuje, že predmet

sporu pred ústavným súdom nie je možné oceniť peniazmi. Základná sadzba odmeny

(vypočítaná z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej

Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ktorá bola v prvom polroku 2017 v sume 884 €)

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 €. Ústavný súd priznal

sťažovateľovi ( ) náhradu trov konania za dva úkony

právnej služby vykonané v roku 2017 (prípravu a prevzatie veci, písomné vyhotovenie

sťažnosti) po 147,33 €. Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľa nárok aj na náhradu

režijného paušálu 8,84 € za každý úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov konania, ktorú

ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto predstavuje sumu 312,34 €.

29. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

30. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( zákona

o ústavnom súde).

31. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 12. apríla 2018