Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 128/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom Mgr. Jurajom Berčom, Zimná 59, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného

porušenia základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 29. novembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca

2018 v elektronickej podobe doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

(ďalej len „“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 29. novembra 2017 (ďalej aj

„napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa na Okresnom úrade

Spišská Nová Ves, pozemkovom a lesnom odbore (ďalej len „správny orgán“), podanou

žiadosťou domáhal navrátenia vlastníctva k pozemkom. O podanej žiadosti sťažovateľa

rozhodol správny orgán tak, že sťažovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 1 zákona

č. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o niektorých opatreniach na

usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon

č. “) na navrátenie vlastníctva k pozemkom alebo priznanie práva na náhradu

za nehnuteľnosti, pretože dotknuté nehnuteľnosti nie sú pozemky tvoriace

poľnohospodársky pôdny fond alebo lesný pôdny fond. Sťažovateľ sa domáhal preskúmania

rozhodnutia správneho orgánu č. OU-SN-PLO-2015/000348-13 Da z 20. apríla 2015

na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozhodol rozsudkom č. k.

-29 z 19. septembra 2016 tak, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu

potvrdil s tým, že sa stotožnil s právnym názorom vysloveným správnym orgánom o tom, že

v konaní neboli splnené podmienky ustanovenia Proti

rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd

napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil.

3. Sťažovateľ po podrobnom opise skutkových okolností prerokovávanej veci bez

akéhokoľvek relevantného odôvodnenia sťažnosti (v čom vidí porušenie ním označeného

práva) navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že „... rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.

zo dňa 29.11.2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach,

sp. zn. zo dňa 19.9.2016 boli porušené jeho základné ľudské práva – vlastniť

majetok s tým, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu a že

majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva (čl. 20 ods. 1

) – Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa

29.11.2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo

dňa 19.9.2016 s tým, že prikáže Krajskému súdu v Košiciach vec znova v primeranom

rozsahu prerokovať a rozhodnúť.“.

II.

4. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné náležitosti podľa ustanovenia § 20

, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia

až vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na

jeho odmietnutie.

6. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sa k návrhu na začatie konania musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

8. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia alebo .

9. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) podanie vo veci samej urobené v elektronickej

podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej

podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva.

10. Ustanovenia tak jednoznačne určujú, že podania

vo veci samej urobené v elektronickej podobe musia byť autorizované podľa osobitného

predpisu. Autorizácia sa vykonáva zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou

elektronickou pečaťou.

11. Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, podal 16. marca

2018 sťažnosť ústavnému súdu v elektronickej podobe – na elektronickom formulári

„Podanie návrhu na konanie pred ÚS SR“. Podanie však nebolo autorizované, t. j.

podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

O tejto skutočnosti, t. j. o tom, že podanie neobsahuje elektronický podpis, bol právny

zástupca sťažovateľa informovaný „Oznámením o výsledku overenia elektronických

podpisov podania ePodateľňou ÚS SR“ odoslaným 20. marca 2018.

12. Zároveň ústavný súd konštatuje, že ani splnomocnenie na zastupovanie

sťažovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom doručené v elektronickej podobe

spolu s návrhom neobsahuje elektronický podpis.

13. Podaním, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 23. marca 2018 poštou,

sťažovateľ doplnil sťažnosť predložením viacerých príloh. V lehote desiatich dní však

sťažovateľ ústavnému súdu nedoručil samotnú sťažnosť spolu so splnomocnením v listinnej

podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu.

14. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatky v zákonom predpísaných

náležitostiach, aké vyplývajú z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov (,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ).

15. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

16. Vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľa

na odstránenie nedostatkov sťažnosti nevyzýval, primerane aplikujúc § 160 ods. 3 písm. b)

a v spojení s , a sťažnosť odmietol

podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

17. Nad rámec ústavný súd uvádza, že sťažnosť neobsahuje ani jasný (jednoznačný)

návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľ od ústavného súdu

domáha, vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom, aby mohol byť

východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Sťažnosť, ktorú koncipoval

právny zástupca sťažovateľa, je zmätočná a odôvodnenie sťažnosti nie je zosúladené

s petitom sťažnosti (v petite je ako porušovateľ označený aj krajský súd, na rozdiel od

odôvodnenia, kde je ako porušovateľ označený len najvyšší súd). Ústavný súd je podľa § 20

ods. 4 viazaný návrhom na začatie konania a môže rozhodnúť len

o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorý označil za porušovateľa svojich práv ( ). Formulácia návrhu na

rozhodnutie vo veci samej je neúplná, keď návrh sťažovateľa neobsahuje žiadne konkrétne

vykonateľné opatrenie smerujúce k náprave porušenia ústavnosti v súlade s

a (petit napr. neobsahuje návrh na zrušenie napadnutého

rozhodnutia). Z navrhovaného neurčitého petitu (pozri bod 3) teda vyplýva, že nie je

dostatočným podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, hoci sťažnosť sťažovateľa napísal

a v jej mene aj podpísal advokát Mgr. Juraj Berčo (ako osoba práva znalá, pozn.).

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2018