Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 136/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o., Hviezdoslavova 6, Žilina, v mene

ktorej koná advokátka JUDr. Zuzana Slovíková, vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa , ako aj práv podľa ,

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej

prokuratúry Žilina č. k. -17 z 30. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca

2018 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), ako aj práv podľa ,

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k.

-17 z 30. januára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresnej

prokuratúry“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 31. augusta 2017

trestné oznámenie, v ktorom namietala spáchanie viacerých trestných činov v súvislosti

so vstupom spoločnosti do likvidácie. Uznesením vyšetrovateľa Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-1229/3-

VYS-ZA-2017 z 8. novembra 2017 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“) bola podľa § 197

ods. 1 písm. d) vec odmietnutá. Proti uzneseniu vyšetrovateľa podala

sťažovateľka osobne 16. novembra 2017 písomnú sťažnosť. Následne bolo sťažovateľke

8. februára 2018 doručené napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry, ktorým okresná

prokuratúra zamietla sťažnosť ako nedôvodnú.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnostnej argumentácii vyslovila nespokojnosť

s napadnutým uznesením okresnej prokuratúry, pričom v podstate svojej sťažnosti uviedla:

„Okresná prokuratúra v Žiline úplne obišla skutkový stav, bez riadneho odôvodnenia

schválila nesprávne zistene skutkového stavu vyšetrovateľom a jeho

nesprávne právne posúdenie, pričom taktiež obišla takmer všetky moje námietky z trestného

oznámenia z 31.08.2017, jeho doplnení a zo sťažnosti voči policajnému uzneseniu pod

značkou ČVS: ORP-1299/3-VYS-ZA-2017 prevzaté dňa 13.11.2017.

... Predmetné uznesenie okresnej prokuratúry... je plné úmyselných nepravdivých

skutkových a právnych tvrdení. Základom týchto lživých informácií je tvrdenie, že sa formou

trestného omámenia domáham riešenia pracovnoprávneho sporu. Žiadneho riešenia

pracovného sporu sa trestným omámením zo dňa 31.082017 nedomáham, ale oznamujem

naplnenie skratových podstát trestných činov, ktorými som bola dokázateľne poškodená ako

akcionár a ako zamestnanec spoločnosti... a likvidátora ako fyzickej

osoby. V súvislosti s týmto zavádzajúcim tvrdením je ďalšou nosnou lžou predmetného

uznesenia... tvrdenie, že môj pracovný pomer skončil dňom 31.10.2016. Znovu uvádzam, čo

je uvádzané fakticky vo všetkých písomnostiach danej veci a nepopierateľne dokázané, že

doposiaľ so mnou a zamestnávateľom... pracovný pomer rozviazaný nebol a tak som ani

nemala právny dôvod sa súdne domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Moja

pracovná zmluva je písomná a podľa písomne uzavretá

dohoda sa môže meniť alebo rušiť iba písomne.

Doposiaľ k písomnému rozviazaniu môjho pracovného pomeru teda nedošlo, takže

môj pracovný pomer trvá. Prokurátorka okresnej prokuratúry v Žiline zavádzajúco

odkazuje, že som bola členkou predstavenstva, čo však s danou vecou nemá nič spoločné,

a takisto rovnako zavádzajúco tvrdí, že som vraj bola dňa 08.11.2016 upovedomená, že môj

pracovný pomer skončil.

Orgány činné v trestnom konaní zavádzajúco a nelogicky dôvodia, že som bola

členkou predstavenstva, ako keby to mala byť okolnosť, ktorá vylučuje trestnú zodpovednosť

riaditeľa firmy..., predsedu predstavenstva... a následne likvidátora..., účtovníčky..., členov

dozornej rady... a ďalších osôb, ktoré umožnili menovaným nezákonné prevody vo firme

Prevod týchto áut prebehol bez môjho vedomia, bez schválenia predstavenstvom

a valným zhromaždením danej spoločnosti, čim jeho aktéri úmyselne naplnili skutkovú

podstatu trestných činov poškodzovania veriteľa a nevyplnenia mzdy a odstupného. Preto

boli orgány činné v trestnom konaní povinné chrániť moje práva a reparovať moje

poškodené pravá trestným stíhaním podozrivých.

Nepopierateľne som dokázala, že kriminálny prevod firemných áut za účtovnú a nie

trhovú cenu ma poškodí ako zamestnanca, pretože aj z najnižších trhových cien takýchto

ojazdených áut bolo možné uhradiť moju mzdu, odstupné, odchodné a nevyplatené stravné

lístky od 01.01.2016.

... Zo strany likvidátora mi nebolo umožnené nazrieť do účtovnej agendy/účtovných

dokladov firmy..., pričom rýchly úbytok financií v predmetnej firme nasvedčoval o ďalších

možných nekalých transakciách, ktoré prebehli bez môjho vedomia, a aj toto dôvodné

podozrenie a aj dokázaný kriminálny prevod firemných áut majú byť pre orgány činné

v trestnom konaní zákonným dôvodom, aby sa účtovným dokumentom venovali bližšie, na

čo majú právomoc.

... Predmetné uznesenie... lživo tiež konštatuje, že som vzhľadom na moju prítomnosť

na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti... mala úplnú vedomosť o majetkových

pomeroch v spoločnosti O kriminálnych prevodoch dvoch firemných áut som sa

však dozvedela omnoho neskôr a bolo zákonnou povinnosťou likvidátora

, aby odstránil protiprávny stav.

Na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti... však tento likvidátor odmietol

odpovedať na moje otázky a ja som za schválenie tejto účtovnej závierky nehlasovala.

Takisto prokurátorka okresnej prokuratúry v Žiline úmyselne a zavádzajúco

protiprávne legalizuje konanie vyšetrovateľa , ktorý odmietol stretnutie

so mnou a spísanie mojej výpovede do zápisnice (doslova mi povedal že na mňa nemá čas).

Podľa platných právnych noriem sú orgány činné v trestnom konaní so mnou zápisnicu po

prejavení mojej vôle spísať.

Načrtnutým postupom, vedome nesprávne zisteným skutkovým stavom a jeho vedome

nesprávnym právnym posúdením porušila okresná prokuratúra v Žiline moje právo na

osobnú bezpečnosť garantované článkom 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd... ..., ktorý garantuje moje právo na inú právnu

ochranu a článku 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý garantuje toto právo tiež.“

4. Sťažovateľka v ďalšej časti svojej sťažnosti detailne opísala skutkový stav

súvisiaci so vstupom obchodnej spoločnosti , do likvidácie predajom dvoch

firemných áut spoločnosti, ako aj s priebehom valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré sa

konalo 8. júna 2017, a zároveň vyslovila nespokojnosť s priebehom daného valného

zhromaždenia, so skončením jej pracovného pomeru s danou obchodnou spoločnosťou

(podľa názoru sťažovateľky k skončeniu pracovného pomeru nikdy nedošlo),

so skutočnosťou, že nedostala od spoločnosti mzdu, odchodné, odstupné, stravné lístky, ako

aj že jej nebola preplatená nevyčerpaná dovolenka. Následne detailne opísala svoje

vykonané úkony vo vzťahu k likvidátorovi spoločnosti a členom predstavenstva spoločnosti

a opätovne opísala svoje úkony súvisiace s podaním trestného oznámenia.

5. V závere svojej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v jej veci

rozhodol týmto nálezom:

«1. A preto žiadam o vydanie nálezu, v ktorom sa skonštatuje, že práva garantované

článkom 46 ods. 1 porušené boli, a takisto že práva garantované článkom 5, článkom

6 ods. 1 a článkom 14 Dohovoru porušené boli.

2. Následne žiadam o skonštatovanie, že predmetné uznesenie okresnej prokuratúry

v Žiline pod značkou -17 z dôvodu nesprávneho postupu, nesprávneho

zistenia skutkového stavu a jeho nesprávneho právneho posúdenie je nezákonné.

3. Ďalej žiadam, aby z dôvodu reparácie mojich práv poškodených trestnými činmi

bolo prikázané okresnej prokuratúre v Žiline, aby konala na základe trestného oznámenia

zo dňa 31.08.7017.

4. Takisto žiadam od okresnej prokuratúry v Žiline náhradu finančnej nemateriálnej

ujmy, ktorú vzhľadom na závažnosť otázky zásadného právneho významu - situácie

vyčísľujem nasledovne:

4.1. V priebehu dvoch rokov sa v predmetnej firme predali niektoré

nehnuteľnosti pomerne vysokej hodnoty, : za budovu fámy

firma získala 235.000,- EUR (predané dňa 19.05.2015). Súčet súm, za ktoré boli

predané dva trojizbové podnikové byty je 78.000,- EUR (prvý predaný dňa 05.02.2014 za

53.000,- EUR + druhý byt predaný za 25 000,- EUR dňa 27.10.2014). Pred vstupom firmy

s troma zamestnancami do likvidácie však táto nemala už hotovosť ani na

výplaty (od 01.01.2016 sme kvôli insolventosti nedostávali stravné lístky). V priebehu rokov

( -2016) predmetná firma však nevykonávala žiadnu činnosť a tak okrem

réžie nemala žiadne iné náklady. Ako som sa dozvedela až v čase záverečného valného

zhromaždenia, krátko pred vstupom firmy do likvidácie si dvaja členovia predstavenstva

a tajne odkúpili dve firemné autá za účtovnú cenu, čím ma

ako zamestnanca, ktorý takmer rak nedostával stravné lístky a už nedostával ani plat

poškodili trestným činom nevyplatenia mzdy a odstupného, keďže za účtovnú, čiže takmer

nulovú a nie trhovú cenu predali a v podstate spreneverili zdroje financovania aj stravných

lístkov, aj mojej mzdy a aj doplnkov k likvidačnému zostatku akcionárov. Svojvoľným

odmietaním dôvodného trestného stíhania dochádza k ťažko vyčísliteľným no obrovským

materiálnym, ale aj morálnym škodám.

4.2. Ku dňu 28.09. 2017, kedy so mnou poverený príslušník PZ SR spísal zápisnicu

o predbežnej škode, táto sa pohybovala vo výške 5.084,69 EUR. Touto sumou zároveň

vyčísľujem zároveň nemajetkovú morálnu a psychickú ujmu spôsobenú okresnou

prokuratúrou v Žiline.

5. Podľa v planom znení som vyčerpala všetky riadne

opravné prostriedky. Keďže ide o právoplatné konečné rozhodnutie okresnej prokuratúry

v Žiline a po neúspešnom podaní podania podľa zákona o prokuratúre sa v právnej praxi

poukazuje práve na preklúziu práva, ktorá sa viaže na právoplatné rozhodnutia prokuratúry

prvého stupňa, jediným účinným prostriedkom nápravy podľa platných noriem Slovenskej

republiky vrátane čl. 13 Dohovoru je podanie ústavnej sťažnosti.

6. Dátumom podľa v platnom znení, kedy som

prevzala predmetné uznesenie okresnej prokuratúry v Žiline pod značkou

-17 v riadnej trojdňovej lehote je 08. február 2018. Túto ústavnú sťažnosť

podávam v zákonom prípustnej dvojmesačnej lehote.

7. Súhlasím s konaním o tejto ústavnej sťažnosti Ústavným súdom Slovenskej

republiky bez mojej prítomnosti a bez prítomnosti môjho právneho zástupcu.

8. Sťažovateľ žiada náhradu trov konania, ktoré súvisia s podaním tejto sťažnosti a

to náhradu za právne zastúpenie - odmenu advokátovi z hodnoty veci (z predmetu konania )

v zmysle Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb. Hodnota požadovaného zadosťučinenia predstavuje

5.084,69 EUR a odmena za jeden úkon predstavuje 180,93 €, režijný paušál 9,21 €, a za 2

úkony predstavuje odmena 456,34 € (prevzatie a príprava zastupovania a písomné podanie

sťažnosti) + DPH.»

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj

osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona

o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porovnaj napr. , , ,

).

10. Podstatou výhrad sťažovateľky je, že okresná prokuratúra (a vo veci konajúce

okresné riaditeľstvo Policajného zboru) nevyhoveli trestnému oznámeniu a jej sťažnosti,

teda orgány činné v trestnom konaní trestne nestíhali konkrétne osoby ako obvinené

a nebola podaná obžaloba za opísané skutky.

11. Poukazujúc na už uvedené ústavný súd konštatuje, že v rámci svojej judikatúry

už v minulosti opakovane uviedol, že právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby na

začatie alebo vedenie trestného konania voči označenej osobe, napr. na základe podaného

trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy

a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (porovnaj

, , , , , z novšej

judikatúry porovnaj napr. ).

12. Ústavný súd tiež vyslovil, že súčasťou práva na súdnu ochranu nie je ani právo

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby na základe napr. podaného trestného oznámenia

bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu proti označeným osobám. Takéto základné

právo nie je upravené ani v ústave, ani v (porovnaj ,

, , ). Inak povedané, právo na súdnu a inú právnu

ochranu nie je možné vykladať tak, že by garantovalo úspech v trestnom konaní či

zaručovalo právo na rozhodnutie, ktoré zodpovedá predstavám sťažovateľky.

13. Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená napr. na trestnom

oznámení voči tretej osobe) nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti

tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom konaní [porovnaj Dziedzic v. Poľsko,

č. 50428/99, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

z 25. 11. 2003, bod 6; Helmers v. Švédsko, č. 11826/85, rozsudok ESĽP z 29. 10. 1991,

bod 29; Kusmierek v. Poľsko, č. 10675/02, rozsudok ESĽP z 21. 9. 2004, bod 48].

14. Právo na vznesenie obvinenia alebo trestné stíhanie inej osoby, alebo na podanie

obžaloby voči nej na súde prokurátorom nemožno považovať za súčasť základného práva

sťažovateľky podľa ani práv podľa , , resp.

dohovoru, ktorých porušenie namieta, preto k porušeniu označených práv napadnutým

uznesením okresnej prokuratúry nemohlo dôjsť. Uvedené zakladá právomoc ústavného súdu

odmietnuť sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

15. Ústavný súd taktiež poukazuje aj na návrh rozhodnutia (petit), ktorý skoncipovala

právna zástupkyňa sťažovateľky v záverečnej časti sťažnosti. Ústavný súd vo svojej

judikatúre opakovane vyslovil, že návrh rozhodnutia (petit) musí byť vymedzený presne,

určito a zrozumiteľne (v súlade s a 3 v spojení s a zákona

o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu vo veci (m. m. , , ). Ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní zistí, že návrh na rozhodnutie uvedené požiadavky nespĺňa,

môže takúto sťažnosť odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, a to

zvlášť vtedy, ak je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom).

16. Poukazujúc na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou predložený

návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,

teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci.

Navyše, sťažovateľka v petite podanej sťažnosti od ústavného súdu žiada vydanie

rozhodnutia o takých skutočnostiach, ktoré sú mimo rámca právomocí ústavného súdu,

v dôsledku čoho je sťažovateľkou formulovaný petit podanej sťažnosti nevykonateľný.

Tento nedostatok zakladá dôvod na odmietnutie sťažovateľkou podanej sťažnosti z dôvodu

nesplnenia zákonom prepísaných náležitostí podľa .

17. Vzhľadom na to ústavný súd konštatuje, že sťažnosť ako celok pôsobí zmätočne

a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o porušení

základných práv (pri zastúpení kvalifikovanou právnou zástupkyňou) v konaní pred

ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. , ,

).

18. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

19. Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (,

). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura

scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.

advokáta).

20. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, pri súčasnej danosti dôvodu na jej

odmietnutie pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, a vzhľadom na odmietnutie

sťažnosti sa ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2018