Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 277/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

,

zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Barcíkom, Mierová 1, Veľký Krtíš, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 22. marca 2016,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2018

doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Vladimírom Barcíkom, Mierová 1, Veľký Krtíš, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 22. marca 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu

Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 8. februára 2016 uznaný

za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v štádiu

pokusu podľa , za čo mu bol uložený (vzhľadom

na predchádzajúce odsúdenia) súhrnný trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov

nepodmienečne. Krajský súd napadnutým rozsudkom sp. zn. z 22. marca

2016 odvolanie sťažovateľa proti rozsudku prvostupňového súdu z 8. februára 2016

zamietol podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Na základe odvolania prokurátora krajský súd

napadnutým rozsudkom zároveň podľa a

zrušil rozsudok okresného súdu z 8. februára 2016 vo výroku o treste a sťažovateľovi uložil

trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov a štyroch mesiacov nepodmienečne.

Proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal dovolanie, ktoré

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

z 24. januára 2018 podľa odmietol.

Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, pričom

svoju sťažnosť odôvodňuje okrem iného takto:

„Prvostupňový, ako aj druhostupňový súd sa nevysporiadal s mojim tvrdením, že ja

som bol ten, ktorý bol napadnutý.

... mal som dôvodnú obavu o svoj život a zdravie... a snažil som sa brániť proti

viacerým osobám. A skutok, ktorý sa stal, nie je trestným, činom, ale sa jednalo o nutnú

obranu.

... Okresný súd, aj Krajský súd sa mojimi tvrdeniami, ohľadom nutnej obrany

nevysporiadal a ani nijako vo svojich rozhodnutiach neodôvodnil.

Mám za to, že súdy pri vydávaní predmetných rozhodnutí porušili jednu zo

základných zásad, kde jednou z najdôležitejších súčasti základného práva na dostatočné

odôvodnenie rozhodnutia je povinnosť vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi účastníkov

konania s tým, že vo svojom rozhodnutí zareaguje na argumenty strán trestného konania, dá

im najavo, že boli vypočutí a že sa ich argumentmi zaoberal.

... Pokiaľ ide o subjektívnu stránku zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1

, je potrebné, aby bol preukázaný aspoň nepriamy úmysel v zmysle

písm. b/ , s čím sa v mojom prípade Krajský súd, ale aj Okresný súd opäť

nevysporiadal a ani túto moju argumentáciu, vo svojich rozhodnutiach nijako neodôvodnili.

... Myslím si, že skutok a to ešte raz zdôrazňujem, že pokiaľ by aj absolútne súdy

neprihliadali na moje tvrdenia a navrhované dôkazy, mal byť správne posúdený potom

tento skutok, ako dokonaný trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zákona.

Poškodený bol pracovne neschopný 8 dní a určite som nemal v úmysle mu spôsobiť ťažkú

ujmu na zdraví.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. zo dňa

22. 3. 2016 bolo porušené ústavné právo sťažovateľa garantované v na

súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo

dňa 22. 3. 2016 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

4.000 € voči Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktoré je povinný vyplatiť Krajský súd

Banská Bystrica sťažovateľovi v lehote 1 mesiac od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa

obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané (

a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Sťažovateľ v posudzovanej veci namieta, že k porušeniu jeho základného práva

na súdnu ochranu garantovaného prostredníctvom , resp. k porušeniu

jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo napadnutým

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 22. marca 2016 (ktorý rozhodoval ako

odvolací súd v trestnej veci sťažovateľa, pozn.). Zo sťažnosti a z dokumentácie k nej

pripojenej vyplýva, že sťažovateľ proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal

dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. z 24. januára 2018 odmietol.

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je (aj) jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25

ods. 2 ). neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (napr. , ).

V zmysle stabilnej judikatúry ústavného súdu, v prípadoch, ak sťažovateľ

v konkrétnej veci uplatnil mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie), dvojmesačná lehota

na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa začína plynúť dňom

právoplatnosti rozhodnutia najvyššieho súdu o ňom, resp. dňom doručenia tohto

rozhodnutia sťažovateľovi a je považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu vydanému príslušným (odvolacím) súdom v danej veci (napr.

, , ). Nevyhnutým predpokladom aplikácie

uvedeného právneho názoru je však skutočnosť, že sťažovateľ sa v petite sťažnosti

adresovanej ústavnému súdu (ktorým je ústavný súd podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom

súde viazaný) domáha vyslovenia porušenia v sťažnosti označených práv nielen

rozhodnutím (resp. postupom) odvolacieho súdu, ale aj rozhodnutím najvyššieho súdu

o uplatnenom mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní). Pri posudzovaní otázky

dodržania lehoty na podanie sťažnosti ústavný súd totiž musí vychádzať z doslovného

znenia a z toho, že ak sťažovateľ uplatnil mimoriadny opravný

prostriedok − dovolanie, spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd jeho

dovolanie následne odmietol, sťažovateľ môže a musí namietať vo svojej sťažnosti aj

postup dovolacieho súdu, resp. jeho rozhodnutie. Za splnenia tejto podmienky totiž, aj keby

došlo k situácii, že ústavný súd pochybenie v postupe a rozhodnutí dovolacieho súdu nezistí

a porušenie práv sťažovateľa v konkrétnom prípade nevysloví, môže napriek tomu súčasne

preskúmať aj dovolaniu procesne predchádzajúce rozhodnutie (resp. predchádzajúci postup)

odvolacieho súdu (, , ).

V posudzovanej veci sa sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom

(advokátom), v petite svojej sťažnosti domáha vyslovenia porušenia jeho v sťažnosti

označených práv (výlučne) napadnutým rozsudkom krajského súdu, nie však už procesne

nasledujúcim rozhodnutím najvyššieho súdu o sťažovateľom podanom dovolaní (voči

ktorému navyše vôbec nesmeruje ani sťažnostná argumentácia sťažovateľa, pozn.)

Za daných okolností, vychádzajúc z už uvedených právnych východísk, bolo preto potrebné

počítať plynutie lehoty dvoch mesiacov podľa

od právoplatnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, a nie od právoplatnosti, resp.

doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní sťažovateľa (m. m. ,

).

Podľa zistení ústavného súdu pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti

napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 22. marca 2016. Sťažovateľ

svoju sťažnosť doručenú ústavnému súdu 10. apríla 2018 podal na poštovú prepravu

9. apríla 2018, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému

súdu ustanovenej v . Ústavný súd preto sťažnosť

sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako oneskorene podanú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2018