Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 180/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

obchodnou spoločnosťou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., Kmeťova 24, Košice,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Puchalla, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn.

z 15. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 15. mája 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol nasledujúce skutočnosti:

„Dňa 21.04.2004 poskytol sťažovateľ , , bytom

pôžičku vo výške 487.000,- Sk, ktorú tento od sťažovateľa

podvodne vylákal, za ktorý skutok bol právoplatne odsúdený rozsudkom OS

Košice II, sp.zn.: zo dňa 21.02.2006 na trest odňatia slobody v trvaní

16 mesiacov...

Okresný súd Humenné (ďalej len OS Humenné) vydal dňa 28.11.2005 platobný

rozkaz sp.zn.: , ktorým zaviazal k úhrade 650.000,- Sk

sťažovateľovi. Na základe tohto exekučného titulu vydal súdny exekútor upovedomenie

o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené dňa 29.03.2006. V rámci exekučného

konania bolo zistené, že povinný nemá žiaden relevantný majetok, okrem členského podielu

v bytovom družstve v Humennom, ktoré ho oprávňuje k užívaniu bytu. Napriek

prebiehajúcemu exekučnému konaniu však povinný previedol tento členský podiel dňa

9.10.2006 na svoju dcéru, za zostatkovú hodnotu členského podielu, teda

nie za trhovú cenu, čím ukrátil svojho veriteľa - sťažovateľa.

Sťažovateľ sa žalobou na OS Humenné domáhal určenia neúčinnosti právneho

úkonu. Po ôsmich rokoch rozhodovania na všetkých stupňoch, nakoniec OS Humenné

rozhodol o právnej neúčinnosti predmetnej Dohody o prevode členských práv a povinností

rozsudkom sp.zn.: zo dňa 19.02.2015, ktorý rozsudok bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.: zo dňa 26.10.2015 a nadobudol

právoplatnosť dňa 04.12.2015.“

3. Zo sťažnosti a z jej príloh tiež vyplýva, že uznesením č. k. -146

z 5. decembra 2016 okresný súd rozhodol o zastavení exekučného konania predajom iného

majetkového práva – členského podielu v bytovom družstve, proti ktorému sťažovateľ ako

oprávnený podal sťažnosť, ktorú však okresný súd napadnutým uznesením zamietol.

Sťažnosť bola zamietnutá z dôvodu, že na členský podiel v bytovom družstve nie je možné

vykonať exekúciu.

4. Podľa sťažovateľa neobstojí argumentácia okresného súdu, že Exekučný poriadok

exekúciu na členský podiel v bytovom družstve nepripúšťa, pretože v ňom nie je výslovne

upravená. Poukázal na § 113 Exekučného poriadku, ktorý umožňuje vykonať exekúciu

na tzv. iné majetkové práva, pričom ustanovenia § 113a a § 113b nevyčerpávajú

konkretizáciu týchto iných majetkových práv. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal aj

na , ktorý ustanovuje subsidiaritu ustanovení o obchodných

spoločnostiach voči ustanoveniam o družstve. Tiež uviedol, že neobstojí ani poukaz

na , ktorým okresný súd v napadnutom

uznesení argumentuje. Podľa jeho názoru tento sa na vec nevzťahuje, keďže je (bol)

úpravou výlučne pre účely výkonu rozhodnutia, a teda absencia akéhokoľvek ustanovenia

v Exekučnom poriadku práve naopak naznačuje zámer zákonodarcu tento spôsob v exekúcií

pripustiť. Tento záver podľa sťažovateľa potvrdzuje aj fakt, že Exekučný poriadok je

predpisom špeciálnym.

5. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že „Trvalo takmer 10 rokov, kým rozhodovanie

o neúčinnosti právneho úkonu prešlo všetkými inštanciami, ktoré nakoniec právoplatne

potvrdili, že právny úkon, Dohoda o prevode členských práv a povinností v bytovom

družstve je voči sťažovateľovi právne neúčinná a tento sa v exekúcii môže domáhať svojich

nárokov.“. U sťažovateľa tak bola vyvolaná istota, že „takmer 10 ročné konanie je vedené

účelne a bude viesť k uspokojeniu jeho práva v exekúcii práve spôsobom, pre ktorý sa

odporovacia žaloba podáva“. Podľa neho „Úplne v rozpore s princípom právnej istoty však

po uplynutí dlhého času, rodinných tragédií a napokon aj neúčelného vynaloženia ďalších

finančných prostriedkov OS Humenné pri exekúcii na podklade úspešného odporovania

rozhodol o zastavení exekúcie, čím zmaril možnosť dosiahnutia spravodlivosti sťažovateľom

a odňal mu právo na účinnú súdnu ochranu jeho práv.“.

6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

napadnutým uznesením okresný súd porušil jeho základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a aby prikázal okresnému súdu zaplatiť sťažovateľovi náhradu

trov konania.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , ).

10. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (, ).

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon

nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

11. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, m. m. , , , ).

12. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu,

pričom nezistil takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup okresného súdu

nemajúci oporu v zákone. Okresný súd vo svojom uznesení uviedol nasledujúce:

«25. Povinný v podanej sťažnosti namietal, že konajúci súd nebral do úvahy

rozsudok zo dňa 15.12.2015, ktorým rozhodol o neúčinnosti právneho úkonu. Súd zistil, že

rozsudkom Okresného súdu Humenné spis. zn. -472 zo dňa 19.02.2015

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove spis. zn.8Co/135/2015 zo dňa 26.10.2015

súd určil, že dohoda o prevode členských práv a povinností uzavretá dňa 09.10.2006 medzi

, a , ako prevodcami

na strane jednej a , ako nadobúdateľom na strane

druhej je voči navrhovateľovi , právne neúčinná. Súd

prvého stupňa opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade bolo rozhodnuté

len o neúčinnosti právneho úkonu - dohody o prevode členských práv a povinností voči

navrhovateľovi (oprávnenému). Súd v tejto veci nerozhodol o tom, že členský podiel

v bytovom družstve môže alebo nemôže byť predmetom exekúcie.

26. K ďalšiemu bodu sťažnosti v ktorom povinný poukázal na jednotlivé predpoklady,

ktoré musia byť splnené podľa § 113 Exekučného poriadku, aby iné majetkové právo -

členský podiel v bytovom družstve mohol byť predmetom exekúcie, ktoré podložil

priloženými judikátmi súd prvého stupňa uvádza nasledovné.

27. Exekučný poriadok v ustanovení § 113 upravuje spôsob exekúcie postihnutím

majetkových práv. Predmetom exekúcie podľa tohto ustanovenia môžu byť práva

povinného, ktoré kumulatívne spĺňajú zákonom ustanovené predpoklady. Iným majetkovým

právom sa v tomto zmysle rozumie majetkové právo, ktoré nie je peňažnou pohľadávkou,

nie je spojené výlučne s osobou povinného a je prevoditeľné. Takým právom je napr. právo

na vydanie alebo dodanie veci, právo majiteľa patentu, dizajnu, úžitkového vzoru,

ochrannej zámky alebo topografie polovodičových výrobkov, obchodný podiel. Dané

ustanovenie exekučného poriadku je všeobecným ustanovením, ktoré upravuje exekúciu

iných majetkových práv. Exekúcia konkrétnych majetkových práv je upravená v ust. § 113a

a § 113b Exekučného poriadku. Súd poukazuje na to, že členský podiel v bytovom družstve

je svojím charakterom iným majetkovým právom. V rámci ustálenej súdnej praxe je

definované ako súbor majetkových a nemajetkových práv a povinnosti člena družstva.

Majetkový aspekt resp. právo nie je možné zo súboru týchto práv vyčleniť ako samostatné

majetkové právo, ktoré by mohlo byť predmetom exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia

Exekučného poriadku. Exekučný poriadok vyslovene upravuje v § 113b len exekúciu

obchodného podielu, ktorá z hľadiska hmotnoprávnej úpravy prichádza do úvahy vo

verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti a spoločnosti s ručením

obmedzeným. Nakoľko je právna úprava družstiev (čo sa týka napr. vzniku, zrušenia,

zániku, základného imania, členského podielu) obsiahnutá v

dostatočná, nemožno podľa názoru súdu subsidiárne aplikovať ustanovenia Obchodného

zákonníka, ktoré pripúšťajú exekúciu na obchodný podiel v spojení s ustanovením § 113b

Exekučného poriadku na exekúciu členského podielu v bytovom družstve. Takýto extenzívny

výklad by bol v hrubom rozpore s ustanoveniami z ktorých vyplýva

nemožnosť viesť exekúciu postihnutím členského podielu v bytovom družstve za trvania

členstva. Súd ďalej poukazuje, že nemôže postupovať podľa uznesenia Najvyššího soudu ČR

zo dňa 26.09.2002, spis. zn. , a rozsudku Najvyššího soudu ČR zo dňa

08.03.2010, spis. zn. , ktoré podľa jeho názoru stanovili postup pri

exekúciách iných nemajetkových práv, konkrétne členského podielu v bytovom družstve. Súd

opätovne poukazuje na skutočnosť, že v českom právnom poriadku je výslovne upravená

možnosť, viesť exekúciu touto formou ( zákona o soudních exekutorech a

exekuční činnosti - exekučný řád) a taktiež to, že vykonaním exekúcie na členský podiel

zaniká členstvo v družstve (zrušený a v súčasnosti platný zákon č.

90/2012 Sb. o obchodních spoločnostech a družstvech - zákon o obchodních korporacích).

Súd konštatuje, že dané rozhodnutia nie je možné aplikovať v našom právnom poriadku,

vzhľadom na to, že slovenské súdy nie sú viazané českým právnym poriadkom. Súd prvej

inštancie ďalej poukazuje, na to, že ďalšie rozhodnutia, ktorými oprávnený poukazuje na

možnosť vedenia exekúcie postihnutím členského podielu v bytovom družstve a ktoré určili

hodnotu členského podielu, taktiež nemožno aplikovať nakoľko v uvedených rozhodnutiach

bola vyčíslená len hodnota členstva spojená s nájmom družstevného bytu, keď už zaniklo

členstvo a to v prípadoch, kedy dochádzalo k dedeniu členského podielu resp. k jeho

vyporiadaniu v rámci BSM po rozvode. Ani v jednom z týchto rozhodnutí nebolo rozhodnuté

o možnosti vedenia exekúcie postihnutím členského podielu v bytovom družstve.

... 30. Súd prvej inštancie upriamuje pozornosť predovšetkým na ustanovenie § 61a

Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva,

ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú

z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná. Účelom § 61a Exekučného

poriadku je vylúčiť z exekúcie majetok, t. j. veci a práva, ktoré vzhľadom na svoj špecifický

zákonom určený charakter nemôžu podliehať režimu exekučného konania. Takýmto

osobitným predpisom bol aj nepochybne , ktorý výslovne vylučoval

prípustnosť výkonu rozhodnutia proti členovi družstva postihnutím členského podielu

v stavebnom bytovom družstve za trvania členstva povinného. Nakoľko Civilný sporový

poriadok už neobsahuje takéto ustanovenie, ktoré obsahoval ,

súd

za použitia ustanovenia základných pravidiel , s odkazom na ust.

ods. 2 , ktoré stratilo účinnosť ku dňu 01. 07. 2016, ale ktoré

danú situáciu jednoznačne riešilo, prejednal a rozhodol danú právnu vec podľa normy,

ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom a preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu

zamietol.

31. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov, konkrétne rozsudku Okresného

súdu Prešov spis. zn. zo dňa 29.03.2012, v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Prešove spis. zn. zo dňa 21.1.2013, v obdobnej veci konštatoval:

„Členský podiel v bytovom družstve je totiž súbor majetkových a nemajetkových práv

a povinností člena družstva. Majetkový aspekt, resp. právo nie je možné zo súboru týchto

práv vyčleniť, ako samostatné majetkové právo, ktoré by mohlo byť predmetom exekúcie.

Exekúcia nie je preto podľa ust. § 113 Exekučného poriadku prípustná (obdobne Krajský

súd v Banskej Bystrici, č. k. ). Predmetom exekúcie by mohli byť, pokiaľ by

sa dlžníčka stala jeho vlastníčkou.“ Aj v tomto prípade nie je povinný vlastníkom daného

bytu, ale len jeho nájomcom.

32. Súd taktiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.

zo dňa 28.10.2008 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -15

zo dňa 06.03.2008, ktorý vylúčil prípustnosť výkonu rozhodnutia proti členovi družstva

postihnutím členského podielu v stavebnom bytovom družstve za trvania členstva

povinného.

... 34. Súd na záver dodáva, že exekúcia bola zastavená len v časti spôsobu

vykonania exekúcie, a to predajom iného majetkového práva - členského podielu v Bytovom

družstve Humenné, nakoľko postihovala inú majetkovú hodnotu, ktorá je právnymi

predpismi vylúčená z exekúcie resp. exekúcii nepodlieha. V ostatnej časti exekúcia

pokračuje ďalej a bude len na súdnom exekútorovi, aby v súlade s ustanovením § 64

Exekučného poriadku určil najvhodnejší spôsob resp. spôsoby vykonania exekúcie, ktoré

však budú v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov v obdobných prípadoch.»

13. Okresný súd v podstatnej časti odôvodnenia svojho uznesenia č. k.

-146 z 5. decembra 2016, proti ktorému bola zamietnutá sťažnosť

napadnutým uznesením, uviedol:

«23. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia členský

podiel člena v družstve predstavuje mieru účasti člena v danom družstve. Každý člen

družstva zaplatením vstupného vkladu získava majetkovú účasť v družstve. Majetková účasť

člena v družstve počas trvania členstva je majetkom družstva a až so zánikom členstva

počas trvania členstva je spojený nárok člena družstva (povinného) na výplatu

vyrovnacieho podielu. Nakoľko členstvo člena v bytovom družstve exekúciou nezaniká,

nevzniká povinnému nárok na vyrovnací podiel a jeho majetková účasť v bytovom družstve

je majetkom bytového družstva. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia vedená daným spôsobom

je neprípustná nakoľko postihuje majetok iného, ako osoby uvedenej v exekučnom titule,

čiže bytového družstva, ktoré však nie je povinným z exekučného titulu.

24. Konajúci súd poukazuje na skutočnosť, že v

ustanovuje, že prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve

na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Z tohto ustanovenia jasne vyplýva,

že k prevodu členstva (t.j. všetkých členských práv a povinností) z doterajšieho člena

družstva na inú osobu, bez súhlasu predstavenstva bytového družstva je možný len

na základe dohody. Pojem dohoda (synon. zmluva) je v teórii práva definovaná ako

dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch vzájomných a obsahovo zhodných

(súhlasných) prejavov vôle týchto strán. Na základe takejto dohody (zmluvy) vstupuje

nadobúdateľ do všetkých práv a povinností člena družstva, ktorý na neho členstvo

previedol. V tomto prípade by sa však mal prevod práv a povinností spojených s členstvom

v bytovom družstve uskutočniť formou predaja na dražbe, ktorú vykoná súdny exekútor. To

znamená, že k zániku členstva by, malo dôjsť bez súhlasu doterajšieho člena. Z toho logicky

vyplýva, že na prevod členských práv týmto spôsobom, nie je možné toto ustanovenie

aplikovať. Vzhľadom na to, že vyššie citované ustanovenie dovoľuje

previesť členské práva a povinnosti bez súhlasu predstavenstva bytového družstva len

na základe dohody (zmluvy), súd dospel k záveru, že na iné spôsoby prevodu členských práv

a povinností je potrebný súhlas predstavenstva bytového družstva.

25. v ustanovení obsahuje taxatívny (úplný, vyčerpávajúci)

výpočet právnych skutočností spôsobujúce zánik členstva v družstve a to: písomnú dohodu,

vystúpenie, vylúčenie, vyhlásenie konkurzu na majetok člena, zamietnutie návrhu

na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena alebo zánik družstva, resp. smrť

( ). Ako vyplýva z ustálenej judikatúry vznik a zánik členstva

fyzickej alebo právnickej osoby v družstve upravuje , ktorý pripúšťa

podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku tiež v stanovách družstva. Zákonom

určené spôsoby zániku členstva nemôžu byť rozšírené ďalšími dôvodmi v stanovách (Ro

57/1996). Nakoľko vyššie citované ustanovenie upravujúce zánik členstva v družstve

neobsahuje, ako dôvod zániku členstva exekúciu členského podielu, prípadný predaj tohto

podielu na dražbe, by nespôsobil zánik členstva v bytovom družstve, toto by naďalej trvalo

a prípadný nadobúdateľ (kupujúci na dražbe), by sa členom družstva nestal.

26. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že s členstvom fyzickej osoby v bytom

družstve sú spojené členské práva. V prvom rade ide právo nájmu družstevného bytu, ako aj

ďalšie práva ( napr. hlasovať na členskej schôdzi, byť volený do orgánov družstva, podieľať

sa na zisku). Právna úprava nájmu je obsiahnutá v (zákon

č. ). Ďalšiu podrobnejšiu úpravu obsahujú stanovy jednotlivých bytových

družstiev. v rámci ustanovení upravujúcich zánik nájmu bytu (

a nasl.) neobsahuje ustanovenie o tom, že nájom bytu zanikne aj exekúciou členského

podielu v bytovom družstve. Takúto možnosť neupravujú ani stanovy Stavebného bytového

družstva Humenné. Nakoľko prípadná exekúcia na členský podiel v bytovom družstve by

nespôsobila zánik členstva povinného v bytovom družstve, nespôsobila by ani zánik jeho

nájmu bytu.

27. Exekučný poriadok v ustanovení § 113 upravuje spôsob exekúcie postihnutím

majetkových práv. Predmetom exekúcie podľa tohto ustanovenia môžu byť práva

povinného, ktoré kumulatívne spĺňajú zákonom ustanovené predpoklady. Iným majetkovým

právom sa v tomto zmysle rozumie majetkové právo, ktoré nie je peňažnou pohľadávkou,

nie je spojené výlučne s osobou povinného a je prevoditeľné. Takým právom je napr. právo

na vydanie alebo dodanie veci, právo majiteľa patentu, dizajnu, úžitkového vzoru,

ochrannej zámky alebo topografie polovodičových výrobkov, obchodný podiel. Dané

ustanovenie exekučného poriadku je všeobecným ustanovením, ktoré upravuje exekúciu

iných majetkových práv. Exekúcia konkrétnych majetkových práv je upravená v ust. § 113a

a § 113b Exekučného poriadku. Súd poukazuje na to, že členský podiel v bytovom družstve

je svojím charakterom iným majetkovým právom. V rámci ustálenej súdnej praxe je

definované ako súbor majetkových a nemajetkových práv a povinnosti člena družstva.

Majetkový aspekt resp. právo nie je možné zo súboru týchto práv vyčleniť ako samostatné

majetkové právo, ktoré by mohlo byť predmetom exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia

Exekučného poriadku.

27. Súd sa zaoberal aj poukazom oprávneného na uznesenie Najvyššího soudu ČR

zo dňa 26.09.2002, sp. zn. , ktoré podľa jeho názoru stanovilo postup

pri exekúciách iných nemajetkových práv, konkrétne členského podielu v bytovom družstve.

Súd poukazuje na to, že v českom právnom poriadku je výslovne upravená možnosť, viesť

exekúciu touto formou ( zákona o soudních exekutorech a exekuční

činnosti - exekučný rád) a taktiež to, že vykonaním exekúcie na členský podiel zaniká

členstvo v družstve (zrušený a v súčasnosti platný zákon č. 90/2012 Sb.

o obchodních spoločnostech a družstvech - zákon o obchodních korporacích). Súd

konštatuje, že dané rozhodnutie nie je možné aplikovať v slovenskom právnom poriadku,

vzhľadom na to, že slovenské súdy nie sú viazané českým právnym poriadkom.

28. Exekučný poriadok vyslovene upravuje v § 113b len exekúciu obchodného

podielu, ktorá z hľadiska hmotnoprávnej úpravy prichádza do úvahy vo verejnej obchodnej

spoločnosti, komanditnej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným. Nakoľko je

právna úprava družstiev (čo sa týka napr. vzniku, zrušenia, zániku, základného imania,

členského podielu) obsiahnutá v dostatočná, nemožno podľa názoru

súdu subsidiárne aplikovať ustanovenia , ktoré pripúšťajú exekúciu

na obchodný podiel v spojení s ustanovením § 113b Exekučného poriadku na exekúciu

členského podielu v bytovom družstve. Takýto extenzívny výklad by bol v hrubom rozpore

s vyššie uvedenými ustanoveniami z ktorých vyplýva nemožnosť viesť exekúciu postihnutím

členského podielu v bytovom družstve za trvania členstva.

29. Súd tiež poukazuje na ustanovenie

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré stanovuje, že byty, ktoré sú predmetom

prevodu do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi, nemožno vydražiť podľa osobitného

predpisu. Týmto zákonom je aj Exekučný poriadok.

...31. Súd dáva do pozornosti, ustálenú judikatúru všeobecných súdov, konkrétne

rozsudok Okresného súdu Prešov spis. zn. zo dňa 29.03.2012, v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove spis. zn. zo dňa 21.1.2013, ktorý

v obdobnej veci konštatoval: „Členský podiel v bytovom družstve je totiž súbor majetkových

a nemajetkových práv a povinností člena družstva. Majetkový aspekt, resp. právo nie je

možné zo súboru týchto práv vyčleniť, ako samostatné majetkové právo, ktoré by mohlo byť

predmetom exekúcie. Exekúcia nie je preto podľa ust. § 113 Exekučného poriadku prípustná

(obdobne Krajský súd v Banskej Bystrici, č. k. ). Predmetom exekúcie by

mohli byť, pokiaľ by sa dlžníčka stala jeho vlastníčkou.“ Aj v tomto prípade nie je povinný

vlastníkom daného bytu, ale len jeho nájomcom.

32. Súd taktiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.

zo dňa 28.10.2008 a najmä uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS

84/08-15 zo dňa 06.03.2008, ktorý vylúčil prípustnosť výkonu rozhodnutia proti členovi

družstva postihnutím členského podielu v stavebnom bytovom družstve za trvania členstva

povinného.»

14. Skutkové a právne závery okresného súdu sú v napadnutom uznesení zdôvodnené

riadne a presvedčivo, uznesenie nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti ani

arbitrárnosti. Ústavný súd tak nezistil také zásahy do práv sťažovateľa, ktoré by boli

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné. Rovnako nemožno dospieť ani

k záveru, že by bol výklad okresného súdu z ústavného hľadiska neospravedlniteľný

a neudržateľný v takej miere, aby v dôsledku toho mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom

označených práv zaručených a dohovoru. Právne posúdenie

sťažovateľovej veci zo strany okresného súdu je ústavne akceptovateľné a nemá znaky

svojvôle alebo arbitrárnosti.

15. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave

všeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim mimo tejto

sústavy, pričom vo svojej judikatúre sa riadi zásadou minimalizácie zásahov

do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané (napr. , ). Z tohto postavenia mu preto

neprislúcha posudzovať vecnú správnosť právneho záveru, ku ktorému okresný súd

pri interpretácii a aplikácii zákona dospel. Ústavný súd však musel zaujať stanovisko

k tomu, či napadnuté uznesenie okresného súdu spĺňalo požiadavku ústavnosti

(odôvodnenie majúce požadovanú kvalitu v zmysle a

dohovoru).

16. Skutočnosť, že okresný súd v napadnutom uznesení zaujal právny názor,

s ktorým sa sťažovateľ nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam (). Podľa názoru ústavného súdu sa okresný súd v napadnutom

uznesení takéhoto výkladu či aplikácie zákonného predpisu nedopustil.

17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým

uznesením okresného súdu a základným právom sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a tiež jeho právom na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by reálne signalizovala možnosť po prípadnom

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie ním označených práv.

18. Na základe uvedených skutočností, vzhľadom na postavenie ústavného súdu

vo vzťahu k rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym

názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr.

, , , ), ústavný súd sťažnosť odmietol

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. mája 2018