Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/51/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J. V., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. J. V., advokátom so sídlom v B., proti odporcom 1/ S. A., bývajúcej v B.,

2/ P. A., bývajúcemu v B., zastúpeným JUDr. K. K., advokátkou so sídlom

v B., o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv

a povinností v Stavebnom bytovom družstve, alternatívne o určenie neúčinnosti

právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra

2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a .

Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 25. apríla 2007 č. k. návrh

navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti dohody o prevode členských práv

a povinností spojených s členstvom v Stavebnom bytovom družstve, alternatívne, že táto

dohoda je vo vzťahu k nej právne neúčinná, zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť

zaplatiť odporkyni 1/ trovy konania 3 098 Sk k rukám právnej zástupkyne do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Keďže v oboch prípadoch išlo o určovaciu žalobu v prvom rade

skúmal, či u navrhovateľky existuje naliehavý právny záujem na takomto určení. Dospel

k záveru o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na určení žiadanom v návrhu

z dôvodu, že postavenie navrhovateľky by sa tým nijako nezmenilo. V exekúcii by totiž

nebolo možné v zmysle ustanovenia § 113 Exekučného poriadku postihnúť členský podiel

v bytovom družstve, patriaci potom odporkyni 1/ ako iné majetkové právo. Členský podiel

v bytovom družstve je súborom majetkových a nemajetkových (osobných) práv a povinností

člena družstva. Majetkový aspekt resp. právo nie je možné zo súboru týchto práv vyčleniť

ako samostatné majetkové právo, ktoré by mohlo byť predmetom exekúcie v zmysle

citovaného ustanovenia Exekučného poriadku. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 26. septembra 2007 sp. zn.

na odvolanie navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a navrhovateľke uložil

povinnosť zaplatiť odporcom trovy odvolacieho konania 3 824,40 Sk k rukám právnej

zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom

prvostupňového súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

v oboch uplatnených petitoch, ktorý navrhovateľka odôvodňovala tým, že bez takéhoto

určenia by sa nemohla domáhať vykonania exekúcie vecí, ktoré odporkyňa 1/ neplatne,

v úmysle ukrátiť uspokojenie vykonateľných pohľadávok, previedla na odporcu 2/. Stotožnil

sa aj s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého členský podiel v bytovom

družstve predstavuje súbor majetkových a nemajetkových (osobných) práv a povinností

člena družstva a exekúcia naň podľa § 113 Exekučného poriadku nie je prípustná. O trovách

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Jeho prípustnosť

vyvodzovala z ustanovenia , lebo postupom súdu jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Dovolanie odôvodnila aj tým, že konanie je postihnuté inou

(nešpecifikovanou) vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Žiadala, aby bolo rozhodnutie

krajského súdu zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie, prípadne zrušené aj rozhodnutie

súdu prvého stupňa a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvého

stupňa na pojednávaní dňa 25. 4. 2007 uznesením pripustil zmenu návrhu tak, ako o ňu

žiadala vo svojom podaní zo dňa 23. 11. 2006 (čl. 87 - 91), okrem časti, ktorá sa týka určenia

neplatnosti darovacích zmlúv a neúčinnosti darovacích zmlúv týkajúcich sa hnuteľných vecí.

Výrok tohto uznesenia považuje za nepresný, nejednoznačný, nekonkrétny a nezrozumiteľný

a podľa nej sa jej práve týmto postupom prvostupňového súdu odňala možnosť konať pred

súdom. Súd prvého stupňa napriek odročeniu pojednávania 13. 11. 2006 za účelom

odstránenia vady návrhu, na základe čoho písomným podaním z 23. 11. 2006 upresnila

petit, vo výroku uvedeného uznesenia jednoznačným a nezameniteľným spôsobom

nekonkretizoval, ktoré zmeny návrhu pripúšťa a ktoré nepripúšťa. Keďže zmeny návrhu sa

domáhala v čase, keď súd ešte nezačal konať vo veci samej, bolo by porušením jej

ústavného práva na prístup k súdu a na spravodlivý proces, keby súd takúto zmenu

nepripustil. Mala za to, že náležite odôvodnila naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, preto napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. A vady

konania, ktoré sa vyskytli pred súdom prvého stupňa neboli odvolacím súdom odstránené,

hoci mali byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia.

Odporcovia navrhli dovolanie ako nedôvodné a účelové zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238

ods. 1 a 3 , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani

podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ

nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ( či už

to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku

alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v tomto ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti konať

pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,

že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu

právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací

súd v prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a

navrhovateľke neznemožnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na

zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.

Podľa ustanovenia navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu

zmeniť návrh na začatie konania Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do

vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa ods. 2 súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli

byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade,

ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade

pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa pojednávanie 13. 11. 2006 odročil na

neurčito z dôvodu, aby zástupca navrhovateľky odstránil vadu návrhu v tom smere, že

špecifikuje alternatívny petit týkajúci sa neúčinnosti právneho úkonu a to prevodu hnuteľných

vecí odporkyne 1/ na odporcu 2/ v lehote 10 dní (čl. 59). Písomným podaním z 23. 11. 2006

(čl. 87 - 91) navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu upresnila petit návrhu. Súd

prvého stupňa na pojednávaní 25. 4. 2007 (čl. 100) pripustil zmenu návrhu uznesením

v znení : „Súd pripúšťa zmenu návrhu tak, ako o ňu žalobkyňa žiadala vo svojom podaní

zo dňa 23. 11. 2006 čl. 87 - 91 spisu okrem časti, ktorá sa týka určenia neplatnosti darovacích

zmlúv a neúčinnosti darovacích zmlúv týkajúcich sa hnuteľných vecí.“ Podľa názoru

dovolacieho súdu výrok tohto uznesenia je určitý a jednoznačný. Súd prvého stupňa v ňom

zrozumiteľne vyjadril, v ktorej časti zmenu návrhu pripúšťa a v ktorej nie napriek tomu, že

neopísal doslovné znenie jednotlivých výrokov zmeny návrhu v podaní navrhovateľky

z 23. 11. 2006. Preto nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľky, že by jej postupom súdu

bola odňatá možnosť konať pred súdom a že by v dôsledku nepresnosti (nepreskúmateľnosti)

uznesenia došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odňatie možnosti konať pred súdom nemožno vidieť ani v právnych záveroch, na

ktorých založili súdy svoje rozhodnutie. Ustanovenie dáva odňatie

možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie

s právnym posúdením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom

je realizácia jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania

podľa § 237 písm. f/ O s. p., pretože súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu

mu zo zákona, ani procesné právo účastníka.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení

veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle v prípade,

ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá

základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), dovolateľkou vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo). V konaní neboli zistené ani tzv. iné vady konania, ktoré by mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a navrhovateľka svoje tvrdenie o ich existencii

ani nešpecifikovala.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

a tzv. iné vady konania neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie navrhovateľky v súlade s v spojení s

ods. 4 ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov konania proti

navrhovateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: