Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 262/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),

zo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša prerokoval prijatú sťažnosť

, , zastúpeného advokátom

JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., Piaristická 2, Nitra, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra č. k. -1455

zo 16. januára 2018, a takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra

č. k. -1455 zo 16. januára 2018 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. -1455 zo 16. januára 2018

z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

spolu v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov), ktorú

mu j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu na účet právneho zástupcu JUDr. Ing. Branislava Pecha, PhD.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -1455 zo 16. januára 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktorým

okresný súd zmenil uznesenie okresného súdu č. k. -1420 z 2. novembra 2017

tak, že „Súd žalobcovi ukladá, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia Zaplatil

súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 8 292,25 eura“.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je pod sp. zn.

vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len

„konanie o vyporiadanie BSM“), a to na základe žaloby podanej sťažovateľom (žalobcom)

proti žalovanej , (ďalej len „žalovaná“).

Z rozsudku okresného súdu č. k. -1337 z 20. septembra 2017 (ďalej

aj „rozsudok o vyporiadaní BSM“) vyplýva, že „strany sporu boli manželia, manželstvo

uzatvárali dňa 16. 5. 1981. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -17 zo dňa

29. 5. 2001, právoplatným dňa 3. 7. 2001 bolo ich manželstvo rozvedené. Z obsahu

rozvodového spisu súd zistil, že žalobca tvrdil, že od augusta 2000 neviedli spoločnú

domácnosť, žalovaná uviedla, že neviedli spoločnú domácnosť od februára 2001.

Ešte pred rozvodom manželstva – za trvania manželstva bolo bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov zrušené a to rozsudkom Okresného súdu Nitra

č. k. -7 zo dňa 1. 2. 2000, právoplatným dňa 2. 2. 2000.

K dohode o vyporiadaní BSM nedošlo, napriek pokusom zo strany žalobcu,

aj žalovanej svedčí o tom návrh Dohody o mimosúdnom vyporiadaní BSM zo dňa

23. 5. 2001, 27. 10. 2005, vyjadreniami žalovanej k návrhom Dohôd, návrh žalovanej

na mimosúdne rokovanie zo dňa 7. 1. 2010, odpovede žalobcu na predložený návrh.“.

Okresný súd rozsudkom č. k. -1337 z 20. septembra 2017 okrem iného

výrokom VI uložil žalobcovi (sťažovateľovi) a výrokom VII žalovanej povinnosť zaplatiť

na účet okresného súdu súdny poplatok za žalobu každý vo výške 9 345,50 € do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku/uznesenia, proti ktorému podal odvolanie sťažovateľ

(žalobca) – 2. októbra 2017, ako aj žalovaná.

Následne okresný súd sťažovateľovi uznesením č. k. -1420

z 2. novembra 2017 a žalovanej uznesením č. k. -1422 z 2. novembra 2017

vydanými vyšším súdnym úradníkom uložil povinnosť, aby v lehote 3 dní od ich

právoplatnosti zaplatili súdny poplatok za odvolanie v sume 9 345 €.

Proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom podal sťažovateľ sťažnosť, v ktorej

namietal nesprávnosť výšky súdneho poplatku a žiadal, aby okresný súd zmenil toto

uznesenie a vyrubil súdny poplatok vo výške 66 €. O sťažnosti sťažovateľa

rozhodol okresný súd (sudkyňa) okresného súdu uznesením č. k. -1455

zo 16. januára 2018, ktorým zmenil uznesenie vydané súdnym úradníkom tak,

že sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 8 292,25 € do 3 dní

od právoplatnosti uznesenia a poučil ho, že proti tomuto zneseniu nie je prípustné

odvolanie. Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil takto:

«... Okresný súd Nitra uznesením č. k. -1420 zo dňa 02. 11. 2017 uložil

žalobcovi povinnosť náhrady súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku vo veci

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vo výške 9.345 eur v zmysle

položky č. 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, o súdnych

poplatkoch (ďalej len „ZoSP“).

... Proti predmetnému uzneseniu podal včas sťažnosť žalobca, ktorý namietal,

že konanie naďalej prebieha, keďže rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním

oboch sporových strán. Namietal nesprávnosť použitia ustanovení zákona o súdnych

poplatkoch. Poukazuje na ustanovenia § 7 ods. 8 a nemožnosť aplikovania ustanovenia

§ 7 ods. 10 ZoSP na konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Žalobca zastáva názor, že navrhovateľa odvolacieho konania v konaní o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno zaťažiť poplatkovou povinnosťou

za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa práve odvolaním

spochybňuje, dvakrát. Navrhuje, aby súd určil výšku súdneho poplatku za odvolanie

v súlade s § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6 ods. 2 ZoSP a položky 6 písm. a) sadzobníka

v sume 66 eur.

... Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym

úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť...

... Podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, za vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania je súdny poplatok,

ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1 %,

najmenej 66 eur, najviac 16 596,50 eura.

... Podľa § 6 ods. 2 ZoSP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie

sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá

aj v odvolacom konaní vo veci samej.

... Základom poplatku v odvolacom konaní je cena nároku uplatňovaného v odvolaní.

Ustanovenie, podľa ktorého je poplatníkom ten z účastníkov, ktorého určí súd, platí

aj v odvolacom konaní. Žalobca aj žalovaná odvolaním napadli rozsudok súdu prvej

inštancie v celom rozsahu. Keďže obe sporové strany boli rozsudkom súdu prvej inštancie

zaviazané na súdny poplatok vo výške 1/2, v rovnakej výške sú povinní na úhradu súdneho

poplatku za odvolanie, pričom maximálna výška súdneho poplatku je uvedená v položke

6 písm.) Sadzobníka súdnych poplatkov, čo vzhľadom na vyššie uvedené predstavuje sumu

8 292,25 eura.

... Keďže sťažnosť žalobcu bola sčasti dôvodná, súd v zmysle vyššie citovaných

ustanovení rozhodol tak, že sťažnosti žalobcu vyhovel a uznesenie vydané vyšším súdnym

úradníkom zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.»

Sťažovateľ je toto názoru, že napadnutím uznesením porušil okresný súd jeho právo

na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ v tejto súvislosti ťažnosti poukázal aj na nález ústavného súdu

sp. zn. z 10. februára 2011, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a ktorý

vychádza z právneho názoru, že «Ukladanie súdnych poplatkov, ktoré samo osebe

predstavuje zásah do práva účastníka na súdnu ochranu (na spravodlivý proces), sa môže

realizovať iba v zákonom (na základe zákona) jasne a určite stanovenom rozsahu a obsahu;

potreba reštriktívneho výkladového prístupu v súvislosti s ukladaním povinnosti platiť

súdny poplatok vyplýva už zo samotnej povahy ústavnej možnosti ukladať poplatky

( )... za daného právneho stavu („de lege lata“) platí naďalej časovo odlišná

situácia pre vznik poplatkovej povinnosti „z návrhu na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov“ („ex ante“) a „za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov“ („ex post“)...».

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo , na súdnu ochranu

podľa článku 46 odsek 1 a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Nitra, sp. zn. -1455 zo dňa 16. 1. 2018 porušené bolo.

II. Uznesenie Okresného súdu Nitra, sp. zn. -1455 zo dňa 16. 1. 2018

zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

III. Okresný súd Nitra je povinný zaplatiť ,

, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 591,72 EUR na účet právneho

zástupcu JUDr. Ing. Branislava Pecha, PhD. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -21 z 19. apríla 2018 podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) prijal sťažnosť sťažovateľa

na ďalšie konanie a vykonateľnosť uznesenia okresného súdu č. k. -1455

zo 16. januára 2018 do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej odložil.

Podpredsedníčka okresného súdu sa k prijatej sťažnosti sťažovateľa vyjadrila

prípisom sp. zn. Spr. 576/2018 z 9. mája 2018, v ktorom poukázala na to, že „O povinnosti

strán sporu zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol v zmysle

o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov uznesením a to podľa sadzobníka

súdnych poplatkov, položka 6, písm. b/ sadzbou 3 % z predmetu konania, ak sa konanie

skončilo rozsudkom, pričom hodnota vyporiadavaných investícií bola 76.126,76 eur,

hodnota hnuteľných vecí bola 13.358,70 eur, suma finančných prostriedkov na účte bola

13.690,86 eur + 15.517,85 USD, hodnota nehnuteľností 504 333 eur a spolu teda hodnota

masy BSM bola 623.027,17 eura, 3 % z tejto sumy je 18.691 eura, polovica z tejto sumy

je po zaokrúhlení 9.345,50 eura.

Za podané odvolanie vyrubil súd žalobcovi súdny poplatok vo výške 9.345 eur, proti

uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, súd zmenil uznesenie Okresného súdu Nitra

č. k. -1420 zo dňa 02. 11. 2017 tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

súdny poplatok za odvolanie vo výške 8.292,25 eura. Základom poplatku v odvolacom

konaní bola cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Ustanovenie, podľa ktorého

je poplatníkom ten z účastníkov, ktorého určí súd, platí aj v odvolacom konaní. Žalobca

aj žalovaná odvolaním napadli rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Keďže obe

sporové strany boli rozsudkom súdu prvej inštancie zaviazané na súdny poplatok vo výške

1/2, v rovnakej výške sú povinní na úhradu súdneho poplatku za odvolanie, pričom

maximálna výška súdneho poplatku je uvedená v položke 6 písm. b) sadzobníka súdnych

poplatkov, čo vzhľadom na vyššie uvedené predstavuje sumu 8 292,25 eura.“.

Sťažovateľ sa prípisom z 24. mája 2018 vyjadril k vyjadreniu podpredsedníčky

okresného súdu, kde stručne uviedol: „Okresný súd Nitra vo svojom vyjadrení k sťažnosti

sťažovateľa neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť alebo

modifikovať právny názor sťažovateľa vyjadrený v sťažnosti. Sťažovateľ trvá v celom

rozsahu na podanej sťažnosti a jej odôvodnení a preto v tomto vyjadrení neopakuje svoju

argumentáciu obsiahnutú v sťažnosti.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že mu bola 19. marca 2018 doručená sťažnosť

(žalovanej) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -1453 zo 16. januára 2018,

t. j. vydaným v tom istom konaní okresného súdu, ale týkalo sa zamietnutia návrhu

žalovanej na vydanie opravného uznesenia pre zrejmú chybu v počítaní súdneho poplatku

za žalobu v rozsudku okresného súdu z 20. septembra 2017 (a nie súdneho poplatku

za podanie odvolania). Okresný súd dospel k záveru, že „návrhu na vydanie opravného

uznesenia nemožno vyhovieť, pretože pri písaní rozsudku nedošlo k chybe v písaní

a počítaní, ani inej zrejmej nesprávnosti. Spôsob výpočtu a výšku súdneho poplatku súd

odôvodnil v odôvodnení rozsudku. V predmetnej veci sa nejedná o pisársku chybu, alebo

preklep. A len takéto pochybenia je možné upraviť formou opravného uznesenia. Proti

rozsudku vo veci samej podali obe sporové strany odvolanie, takže aj výrok

o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu bude predmetom skúmania

krajským súdom v Nitre.“. Strany konania boli poučené, že proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -1453 zo 16. januára 2018 možno podať odvolanie, čo aj využili.

O podanom odvolaní oboma stranami konania nebolo v čase meritórneho rozhodovania

ústavného súdu o sťažnostiach rozhodnuté. Ústavný súd prijal túto sťažnosť uznesením

sp. zn. z 28. marca 2018 na ďalšie konanie a nálezom sp. zn.

z 30. mája 2018 vyslovil porušenie žalovanou označených základných práv; uznesenie

okresného súdu č. k. -1453 zo 16. januára 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prvej vety každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto

práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú [ v spojení s

ods. 1 (, , , )].

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi

súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom

výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať

uvedené základné právo účastníkov garantované v (,

, , ).

Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť

preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie

materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení

nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom

(, , , ).

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ),

a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a

) (, , , ).

Z konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd

nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdmi bol náležite zistený skutkový stav

a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu

sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotnými rozhodnutiami

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , , , ).

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,

aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadku

Slovenskej republiky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne

súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu

súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne

interpretovaná platná a účinná právna norma ().

Výklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi musí byť v súlade s účelom práva

na spravodlivé súdne konanie (a jemu zodpovedajúcemu právu na súdnu ochranu), ktorým

je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá

ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.

Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane

ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu,

boli relevantné aj v danej veci.

Podľa sťažovateľa okresný súd porušil jeho základné práva, napadnuté uznesenie

považuje za nesprávne, svojvoľné a nedostatočne odôvodnené, pričom okresný súd

sa zjavne odklonil od obvyklej rozhodovacej praxe súdov pri rozhodovaní o poplatkovej

povinnosti za odvolanie vo veciach o vyporiadanie BSM.

Vychádzajúc z argumentácie sťažovateľa, vyjadrenia podpredsedníčky okresného

súdu a spisovej dokumentácie, ústavný súd uvádza.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4

v spojení s ), akými sú napr. spôsobilosť byť účastníkom konania,

povinnosť právneho zastúpenia v niektorých prípadoch, zákonom ustanovené náležitosti

návrhu na začatie konania, zákonné lehoty a taktiež zaplatenie súdneho poplatku podľa

ustanovení príslušného zákona.

Na jednej strane síce uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach

nemožno samo osebe považovať za rozporné s právom na prístup k súdu chráneným v čl. 6

ods. 1 dohovoru (napr. rozsudky ESĽP – Tolstoy – Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo,

1995, Kreuz v. Poľsko, 2001). Na druhej strane za rozporné s čl. 6 ods. 1 dohovoru možno

považovať rozhodnutie súdu, ktorým účastníka zaťaží povinnosťou zaplatiť súdny poplatok

ešte pred rozhodnutím o veci (ex ante), ktorou ho však podľa zákona môže zaťažiť najskôr

až v rozhodnutí o veci (ex post) alebo vo výške oproti zákonom ustanovenej výške

v podstatne vyššej (obdobne napr. ).

Výklad a aplikácia ustanovení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ako aj ustanovení ďalších zákonných

predpisov upravujúcich podmienky prístupu k súdnej ochrane zo strany všeobecných súdov

musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie

materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov konania.

Vzhľadom na uvedené považuje ústavný súd za potrebné citovať zákonné

ustanovenia, ktorých nesprávny výklad a aplikáciu sťažovateľ namieta spolu s ostatnými

vo veci relevantnými zákonnými ustanoveniami.

Podľa o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) poplatníkom je/sú obe strany sporu (ďalej len „“)

v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich

podľa rozhodnutia súdu.

Podľa poplatková povinnosť vzniká

podaním žaloby, návrhu, odvolania... alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,

ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ...

Podľa poplatková povinnosť vzniká

v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť

zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Podľa sadzba poplatku je uvedená

v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou

sumou...

Podľa ak je sadzba poplatku ustanovená

za konanie, rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby

sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej...

Podľa v konaní o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí

patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom

vyporiadavajú.

Podľa poplatok za podanie návrhu alebo

žiadosti... je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa ostatné poplatky sú splatné do troch

dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť

poplatok.

Podľa položky 6 písm. a) a b) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu

, súdny poplatok predstavuje zo žaloby o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 66 € a za vyporiadanie BSM z predmetu

konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom,

1 %, najmenej 66 €, najviac 16 596,50 €.

Podľa súd prvej inštancie rozhodne o vyrubení súdneho poplatku

za podané odvolanie a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku.

V danej súvislosti ústavný súd predovšetkým uvádza, že pokiaľ ide o vyrubenie

súdneho poplatku za podanie odvolania – riadneho opravného prostriedku proti rozsudku

okresného súdu o vyporiadaní BSM ústavne konformným spôsobom, právne

závery vyjadrené v náleze ústavného súdu sp. zn. z 10. februára 2011

uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky

pod č. 21/2011 týkajúcom sa súdneho poplatku za vyporiadanie BSM a poplatkovej

povinnosti za podanie dovolania mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému

rozhodnutiu ‒druhostupňového (odvolacieho) súdu v inej právnej veci vyporiadania BSM,

na ktoré sa sťažovateľ vo svojej sťažnosti odvoláva [berúc do úvahy so všetkými právnymi

dôsledkami z toho plynúcimi, že v sťažnostnej veci, v ktorej ústavný súd rozhodol nálezom

sp. zn. z 10. februára 2011, na rozdiel od tejto veci bolo dovolacie konanie

pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie zastavené a sťažovateľ namietal aj odňatie

práva na prístup k súdu („denegatio iustitiae“), pozn.], sú aj v preskúmavanej veci naďalej

akceptovateľné.

Základným pravidlom pri určení sadzby súdneho poplatku podľa § 6 ods. 2 zákona

o súdnych poplatkoch je totožnosť sadzieb v prvostupňovom i v odvolacom konaní.

Logickým a systematickým výkladom do úvahy prichádzajúcich citovaných ustanovení

možno dospieť k tomu, že toto pravidlo sa musí uplatniť

aj v prípade spoplatňovania odvolacieho konania o vyporiadaní BSM takou istou sadzbou

súdneho poplatku ako prvostupňové konanie. Totiž odvolanie je z hľadiska úpravy

procesného práva návrhom na začatie odvolacieho konania, a preto nie je nijaký dôvod,

aby odvolateľa (navrhovateľa) mala zaťažovať takzvaná konečná poplatková povinnosť

podľa sadzobníka položky 6 písm. b) za vyporiadanie BSM,

ktoré sa práve odvolaním spochybňuje.

Ústavný súd sa so závermi napadnutého uznesenia okresného súdu, podľa ktorých

v danej veci argumentácia sťažovateľa neobstojí, nestotožňuje, a to preto, že okresný súd pri

rozhodovaní o sťažnosti – riadnom opravnom prostriedku sťažovateľa proti uzneseniu

vydanému súdnym úradníkom, dospel k ústavne/zákonne neakceptovateľnému právnemu

záveru, ktorý má za následok porušenie sťažovateľovho základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, keď splatnosť vzniku poplatkovej povinnosti „za vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov“ prima facie ustanovenú [v sadzobníku položke 6 písm. b)

a ostatných citovaných ustanoveniach ] ako povinnosť

„ex post“ ako povinnosť „ex ante“. A teda v danej situácii („de lege lata“) platí naďalej

časovo odlišná situácia pre vznik poplatkovej povinnosti „z návrhu na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ („ex ante“) a „za vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov“ („ex post“), a to vrátane odvolacieho konania.

Keďže aj podľa judikatúry ústavného súdu prvostupňové a odvolacie konanie (ktoré

sa môže uskutočniť iba za predpokladu využitia odvolania – riadneho opravného

prostriedku niektorou zo sporových strán, pozn.) z hľadiska predmetu konania tvoria jeden

celok, povinnosť zaplatiť súdny poplatok „za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov“ (ako povinnosť „ex post“) nevzniká osobitne v súvislosti s prvostupňovým

konaním a osobitne v súvislosti s druhostupňovým (odvolacím) konaním, ale iba

raz v súvislosti s právoplatným ukončením konania o vyporiadaní BSM jeho vyporiadaním,

a to nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť tento

poplatok uložila.

Vychádzajúc z uvedených zásad, napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné

považovať za rozhodnutie, ktoré porušuje označené práva sťažovateľa v dôsledku

skutočnosti, že okresný súd prekročil rozumné medze výkladu právnej normy (zákona

o súdnych poplatkoch), a tak sťažovateľa zaťažil povinnosťou zaplatiť súdny poplatok,

ktorá zo zákona ani na základe zákona z iného všeobecne záväzného predpisu nevyplýva.

Vzhľadom na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu, ktorá v prípise

z 9. mája 2018 uviedla: „Keďže rozsudok bol napadnutý odvolaním žalobcu aj žalovanej,

bude vec prejednaná odvolacím súdom v rámci odvolacieho konania a predmetom

preskúmavania bude aj výrok o povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok...“,

ústavný súd sa oboznámil aj s rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 20. septembra 2017 a s odvolaním sťažovateľa proti tomuto rozsudku z 2. októbra 2017

a konštatuje, že predmetom odvolacieho konania bude na základe odvolania sťažovateľa

rozhodovanie o jeho povinnosti zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok za žalobu

vo výške 9 345,50 €.

Ústavný súd dospel k záveru, že v uvedenom prípade bol daný dôvod na nápravu

nezákonného rozhodnutia (uznesenia vydaného súdnym úradníkom), a teda dôvod na jeho

zrušenie alebo zmenu podľa v spojení s zákona o súdnych

poplatkoch. Vzhľadom na naznačené hľadiská sa preto nemožno stotožniť so spôsobom,

ako okresný súd v prerokovávanej veci vyložil vznik poplatkovej povinnosti

„za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“. Ústavný súd je preto nútený

konštatovať, že záver okresného súdu v uvedenom smere bol zjavným výkladovým

vybočením, ktoré predstavuje porušenie základného práva na súdnu ochranu (spravodlivý

proces) vychádzajúceho z a práva podľa dohovoru.

Keďže napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru, ústavný súd toto

uznesenie zrušil ( v spojení s )

a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie [čl. 127 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 3

písm. b) ]. Subsidiárny charakter poskytovania ochrany ústavným

poriadkom viedol ústavný súd iba k derogácii napadnutého uznesenia okresného súdu,

ktorému sa otvára možnosť opätovného meritórneho posúdenia námietok sťažovateľa

uvedených v jeho sťažnosti proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom, pod aspektom

dôvodov tohto nálezu a ochrany jeho zaručených základných práv (

).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov

právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

Sťažovateľ si z dôvodu právneho zastúpenia advokátom uplatnil aj náhradu trov

konania. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti)

uskutočnené v roku 2018. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu odmeny advokáta

(§ 11 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2018 v sume

153,50 €, čo za 2 úkony právnej služby predstavuje sumu 307 € a náhradu režijného paušálu

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2018 v sume 9,21 €,

čo za 2 úkony právnej služby predstavuje sumu 18,42 €. Keďže právny zástupca

je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmena za poskytnuté právne služby v konaní pred

ústavným súdom bola zvýšená o 20 %, čo predstavuje celkovú sumu 390,50 €.

Keďže sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom stanovisku

z 24. mája 2018 k vyjadreniu podpredsedníčky okresného súdu neuviedol žiadne nové

skutočnosti alebo právne hodnotenia, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť konečný úsudok

ústavného súdu o predmete toho konania, ústavný súd za tento úkon právnej služby

sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2018