Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 101/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-64

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana

Ľalíka o sťažnosti , zastúpenej advokátkou

Mgr. Ivetou Vajdovou, Bárdošova 25, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. zo 16. januára

2018 takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn.

zo 16. januára 2018 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. zo 16. januára 2018

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania

v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet advokátky

Mgr. Ivety Vajdovej, Bárdošova 25, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca

2018 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 16. januára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde bolo pod sp. zn.

vedené konanie, v ktorom sa žalobca domáhal proti sťažovateľke

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) zaniknutého

v dôsledku rozvodu ich manželstva. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom

z 20. septembra 2017, proti ktorému podali odvolanie obe strany sporu. Následne okresný

súd uznesením sp. zn. z 2. novembra 2017 vydaným vyššou súdnou

úradníčkou (ďalej len „uznesenie vydané súdnou úradníčkou“) uložil sťažovateľke

povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatila súdny poplatok za

odvolanie v sume 9 345 €. Proti uzneseniu vydanému súdnou úradníčkou podala

sťažovateľka sťažnosť, v ktorej namietala nesprávnosť výšky súdneho poplatku a žiadala,

aby okresný súd zmenil uznesenie bez nariadenia pojednávania a vyrubil súdny poplatok

vo výške 66 €. O sťažnosti sťažovateľky rozhodol okresný súd napadnutým uznesením

zo 16. januára 2018, ktorým zmenil uznesenie vydané súdnou úradníčkou tak, že

sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 8 292,25 € do 3 dní od

právoplatnosti uznesenia.

3. Sťažovateľka je presvedčená o tom, že napadnutým uznesením okresného súdu

bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu zakotvené v , ako aj

právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a poukázala na

relevantné ustanovenia o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“).

4. Nadväzne na uvedené sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

«Z citovaných ustanovení Z. s. p. celkom jednoznačne vyplýva, že konanie

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) je z hľadiska

poplatkového špecifickým druhom konania, v ktorom sa konanie spoplatňuje výberom až 2

poplatkov a to pri začatí konania vyrubením poplatku z návrhu (ustanoveného pevnou

sumou) - „ex ante“ a pri skončení konania vyrubením ďalšieho poplatku za samotné

vyporiadanie (ustanoveného percentnou sadzbou zo základu poplatku a tiež dolnou

a hornou hranicou poplatku, vymedzenými pevnými sumami, pričom výška percentnej

sadzby poplatku je závislá na spôsobe skončenia konania, teda na povahe rozhodnutia

končiaceho konanie) – „ex post“.

... Základným pravidlom pri určení sadzby poplatku (ktorou sa podľa § 6 ods. 1

Z. s. p. rozumie ako percentná sadzba, tak i pevná suma poplatku, obe uvedené

v sadzobníku) je totožnosť sadzieb v prvostupňovom i v odvolacom konaní. Logickým aj

systematickým výkladom do úvahy prichádzajúcich ustanovení Z. s. p. treba dospieť k tomu,

že toto pravidlo sa musí uplatniť i v prípade záujmu na spoplatňovaní odvolacieho konania

o vyporiadanie BSM a dopadať môže len na pevnú sumu poplatku z návrhu, t.j. poplatku

vo výške 66 eur.

Odvolanie je z hľadiska úpravy procesného práva návrhom na začatie odvolacieho

konania (a preto nie je dôvod, aby navrhovateľa takéhoto konania mala zaťažovať tzv.

konečná poplatková povinnosť za vyporiadanie - ktoré sa práve odvolaním spochybňuje),

okrem toho však z obsahu ustanovenia § 7 ods. 8 Z. s. p. je zrejmé, že tam uvedený spôsob

určenia výšky poplatku sa týka výlučne poplatku za vyporiadanie (pri poplatku z návrhu na

vyporiadanie pre jeho určenie pevnou sumou totiž o žiadnom základe poplatku nemožno

hovoriť) a odsek 10 rovnakého ustanovenia Z. s. p. je podľa jeho obsahu v konaní

o vyporiadanie BSM nepoužiteľným, keďže práve pre toto konanie obsahuje zákon

špeciálnu úpravu na inom mieste (práve v ust. § 7 ods. 8 Z. s. p )...»

5. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na nálezy ústavného súdu sp. zn.

, ako aj sp. zn. , v ktorých sa ústavný súd explicitne vyjadril

k otázke určovania výšky poplatkovej povinnosti v konaní o vyporiadaní BSM.

Sťažovateľka zároveň konštatovala, že nález ústavného súdu sp. zn.

z 10. februára 2011 bol zaradený do Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej

republiky pod č. 21/2011. V predmetnom náleze ústavný súd konštatoval: „Ukladanie

súdnych poplatkov, ktoré samo o sebe predstavuje zásah do práva účastníka na súdnu

ochranu (spravodlivý proces) sa môže realizovať iba v zákonom (na základe zákona) jasne

a určite stanovenom rozsahu a obsahu, potreba reštriktívneho výkladového prístupu

v súvislosti s ukladaním povinností platiť súdny poplatok, vyplýva už zo samotnej povahy

ústavnej možnosti ukladať poplatky.“ Podľa názoru sťažovateľky „ak súd zaťažil

sťažovateľku súdnym poplatkom za podanie odvolania, ktorý zákonu nezodpovedá, zasiahol

tým do jej práva domáhať sa svojho práva na súde“.

6. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie

ňou označeného základného práva podľa a práva podľa dohovoru napadnutým

uznesením okresného súdu. Sťažovateľka sa zároveň domáha, aby ústavný súd zrušil

napadnuté uznesenie okresného súdu, vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a uhradil

jej trovy konania vo výške 390,50 € na účet jej právnej zástupkyne.

7. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že vo veci sťažnosti, ktorou

sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru napadnutým

uznesením okresného súdu, sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na jej prijatie,

a preto ju uznesením č. k. -43 z 28. marca 2018 v zmysle § 25 ods. 1 a 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) prijal na ďalšie konanie.

8. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 5. apríla 2018

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a k otázke vhodnosti ústneho

pojednávania.

9. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení pod sp. zn. Spr. 451/2018

doručenom ústavnému súdu 10. mája 2018 uviedla:

„K vecnej stránke sťažnosti je potrebné v prvom rade uviesť, že spis sa v súčasnosti

nachádza z dôvodu podaného odvolania na Krajskom súde v Nitre, pretože vo veci bolo dňa

20.09.2017 rozhodnuté rozsudkom č.k. -1337. Proti uvedenému rozsudku podal

žalobca odvolanie dňa 06.10.2017(č. l. 1379), aj žalovaná dňa 16.10.2017 (č. l. 1408).

O povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol v zmysle

o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov uznesením a to

podľa sadzobníka súdnych poplatkov, položka 6, písm. b/ sadzbou 3 % z predmetu konania,

ak sa konanie skončilo rozsudkom, pričom hodnota vyporiadavaných investícií bola

76.126,76 eur, hodnota hnuteľných vecí bola 13.358,70 eur, suma finančných prostriedkov

na účte bola 13.690,86 eur 15.517,85 USD, hodnota nehnuteľnosti 504 333 eur a spolu teda

hodnota masy BSM bola 623.027,17 eura, 3 % z tejto sumy je 18.691 eura, polovica z tejto

sumy je po zaokrúhlení 9.345,50 eura.

Za podané odvolanie vyrubil súd žalobcovi súdny poplatok vo výške 9.345 eur, proti

uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, súd zmenil uznesenie Okresného súdu Nitra

č.k. -1420 zo dňa 02.11.2017 tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za odvolanie vo výške 8.292,25 eura. Základom poplatku v odvolacom konaní bola

cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Ustanovenie, podľa ktorého je poplatníkom ten

z účastníkov, ktorého urči súd, platí aj v odvolacom konaní, žalobca aj žalovaná odvolaním

napadli rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Keďže obe sporové strany boli

rozsudkom súdu prvej inštancie zaviazané na súdny poplatok vo výške 1/2, v rovnakej výške

sú povinní na úhradu súdneho poplatku za odvolanie, pričom maximálna výška súdneho

poplatku je uvedená v položke 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, čo vzhľadom na

vyššie uvedené predstavuje sumu 8 292,25 eura.

Keďže rozsudok bol napadnutý odvolaním žalobcu aj žalovanej, bude vec prejednaná

odvolacím súdom v rámci odvolacieho konania a predmetom preskúmavania bude aj výrok

o povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok.

V zmysle Z .z.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov, oznamujeme, že súhlasíme s tým, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania, nakoľko od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

10. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnému

súdu 16. mája 2018 k vyjadreniu podpredsedníčky okresného súdu uviedla tieto relevantné

skutočnosti:

„Na strane 1 vyjadrenia Okresného súdu v Nitre sa uvádza, že o povinnosti strán

sporu zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol v zmysle

o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov uznesením, a to podľa sadzobníka

o súdnych poplatkoch, položka 6 písm. b) sadzbou 3 % z predmetu konania, ak sa konanie

skončilo rozsudkom, pričom hodnota vyporiadaných investícií bola 76.126,76 EUR,

hodnota hnuteľných vecí bola 13.358,70 EUR suma a finančných prostriedkov na účte bola

13.690,86 EUR +15.517,85 USD, hodnota nehnuteľnosti 504.333 EUR spolu teda hodnota

masy BSM bola 623.027,17 EUR, 3 % z tejto sumy je 18.691 EUR, polovica z tejto sumy je

po zaokrúhlení 9.345,50 EUR. Sťažovateľka konštatuje, že o súdnom poplatku za konanie

na prvom stupni nebolo rozhodnuté uznesením, ale rozsudkom Okresného súdu Nitra,

vo výrokoch VI. a VII.

Na strane 2 vyjadrenia Okresného súdu v Nitre sa uvádza, že za podané odvolanie

vyrubil súd žalobcovi súdny poplatok vo výške 9.345 EUR, proti ktorému žalobca podal

sťažnosť, následne súd zmenil uznesenie Okresného súdu Nitra tak, že žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 8.292,25 EUR. Sťažnosť proti

uzneseniu podala sťažovateľka ako žalovaná, pričom poukázala nielen na Uznesenie KS

Trnava , ale aj nález Ústavného súdu SR z 10. februára 2011, sp. zn.

, čím sa Okresný súd pri úprave výšky súdneho poplatku vôbec nezaoberal.

Okresný súd Nitra na strane 2 ďalej uviedol, že keďže rozsudok bol napadnutý

odvolaním žalobcu aj žalovanej, bude vec prejednaná odvolacím súdom v rámci

odvolacieho konania a predmetom preskúmavania bude aj výrok o povinnosti strán sporu

za súdny poplatok. Sťažovateľka konštatuje, že Okresný súd Nitra svojvoľne postupuje pri

vyrubovaní súdneho poplatku, nerešpektuje o súdnych poplatkoch

v znení neskorších predpisov, prekračuje maximálnu výšku stanovenú zákonom, uvedené je

zrejmé tak z rozsudku, ako aj z uznesenia o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie proti

rozsudku, keď súd ani raz nerešpektoval maximálnu výšku súdneho poplatku, t.j. 16.596,50

EUR. Sťažovateľka ďalej uvádza, že podala návrh na opravu zrejmých chýb v rozsudku

prvoinštančného súdu ohľadom výšky súdneho poplatku, avšak prvoinštatnčný súd návrh na

vydanie opravného uznesenia zamietol. Predmetom odvolacieho konania nebude Uznesenie

o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie, ktoré sťažovateľka napadla sťažnosťou, ale len

výrok napadnutého rozsudku, ktorým prvoinštančný súd zaviazal strany sporu zaplatiť

súdny poplatok za prvoinštančné konanie.

Sťažovateľka súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho

pojednávania o prijatom návrhu, nakoľko od ústneho pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.“

11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

12. Podľa zistenia ústavného súdu potom, ako sťažovateľka podala proti rozsudku

okresného súdu odvolanie – riadny opravný prostriedok, okresný súd uznesením vydaným

súdnou úradníčkou s poukazom na citované ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6

ods. 2 a § 8 ods. 4 a na ustanovenie prílohy Sadzobník súdnych poplatkov časti I Poplatky

vyberané v civilnom procese... (ďalej len „sadzobník“) položky 6 písm. b) zákona

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis

z registra trestov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o súdnych

poplatkoch“) uložil sťažovateľke povinnosť, aby v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie v sume 9 345 €.

13. Sťažovateľka proti uzneseniu vydanému súdnou úradníčkou podala sťažnosť ‒

riadny opravný prostriedok, ktorým v podstate na základe rovnakej argumentácie, akou

odôvodnila túto (ústavnú) sťažnosť, namietala nesprávnu výšku súdneho poplatku za

odvolanie proti rozsudku okresného súdu.

14. O sťažnosti sťažovateľky rozhodol okresný súd napadnutým uznesením

zo 16. januára 2018, ktorým zmenil uznesenie vydané súdnou úradníčkou tak, že

sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 8 292,25 € do 3 dní od

právoplatnosti uznesenia.

15. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného takto:

„Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym

úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez

nariadenia pojednávania.

Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší

alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom

súdu.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) ZoSP, poplatníkom sú obe strany sporu v konaní

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa

rozhodnutia súdu.

Podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, za vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania je súdny poplatok, ak sa

konanie skončilo rozsudkom, 3 % ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1 % najmenej

66 eur, najviac 16 596, 50 eura.

Podľa § 6 ods. 2 ZoSP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým

konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom

konaní vo veci samej.

Základom poplatku v odvolacom konaní je cena nároku uplatňovaného v odvolaní.

Ustanovenie, podľa ktorého je poplatníkom ten z účastníkov, ktorého určí súd, platí aj

v odvolacom konaní. Žalobca aj žalovaná odvolaním napadli rozsudok súdu prvej inštancie

v celom rozsahu. Keďže obe sporové strany boli rozsudkom súdu prvej inštancie zaviazané

na súdny poplatok vo výške 1/2, v rovnakej výške sú povinní na úhradu súdneho poplatku za

odvolanie, pričom maximálna výška súdneho poplatku je uvedená v položke 6 písm.)

Sadzobníka súdnych poplatkov, čo vzhľadom na vyššie uvedené predstavuje sumu 8 292,25

eura.“

III.

16. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

19. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie uznesením okresného súdu tým, že okresný súd

vec nesprávne právne posúdil, keď napriek tomu, že sťažovateľka sa už vo svojej sťažnosti

– riadnom opravnom prostriedku proti uzneseniu súdnej úradníčky okrem iného dovolávala

aj argumentácie ústavného súdu v náleze sp. zn. z 10. februára 2011 v inej

obdobnej právnej veci, uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie

proti rozsudku okresného súdu v zmysle ustanovenia sadzobníka položky 6 písm. b) zákona

o súdnych poplatkoch namiesto ustanovenia sadzobníka položky 6 písm. a) tohto zákona

v nesprávnej výrazne vyššej sume, čo zakladá jeho rozpor s požiadavkou naplnenia princípu

právnej istoty a jeho arbitrárnosť.

20. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa

ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá

ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na súdnu

ochranu vykonávajú ( v spojení s ). Reálne uplatnenie

základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto

ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie

príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo

účastníkov na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

21. Právo na súdnu ochranu však nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4

v spojení s ), akými sú napr. spôsobilosť byť účastníkom konania,

povinnosť právneho zastúpenia v niektorých prípadoch, zákonom ustanovené náležitosti

návrhu na začatie konania, zákonné lehoty a taktiež zaplatenie súdneho poplatku podľa

ustanovení príslušného zákona.

22. Na jednej strane síce uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych

veciach nemožno samo osebe považovať za rozporné s právom na prístup k súdu

chráneným v čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva –

Tolstoy – Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo, 1995, Kreuz v. Poľsko, 2001). Na druhej

strane za rozporné s čl. 6 ods. 1 dohovoru je možné považovať rozhodnutie súdu, ktorým

účastníka zaťaží povinnosťou zaplatiť súdny poplatok ešte pred rozhodnutím o veci (ex

ante), ktorou ho však podľa zákona môže zaťažiť najskôr až v rozhodnutí o veci (ex post)

alebo vo výške oproti zákonom ustanovenej výške v podstatne vyššej.

23. Výklad a aplikácia ustanovení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ako aj ustanovení ďalších zákonných

predpisov upravujúcich podmienky prístupu k súdnej ochrane zo strany všeobecných súdov

musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie

materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení

nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu v rozpore s jeho podstatou a zmyslom

(obdobne napr. , ). Z tohto hľadiska musí všeobecný súd

prihliadať na rovnováhu medzi poskytnutím materiálnej ochrany práv a oprávnených

záujmov účastníkov konania a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti pred

neuváženým, prípadne šikanujúcim výkonom práva spoplatňovaním úkonov súdneho

konania chápaným v zhode s ústavne súladným ukladaním súdnych poplatkov (čl. 59 ods. 2

) obzvlášť v prípadoch, ak bezprostredným následkom nezaplatenia súdneho poplatku

v určenej lehote je zastavenie (ukončenie) súdneho konania.

24. Vychádzajúc z uvedených zásad, napadnuté uznesenie okresného súdu je

potrebné považovať za rozhodnutie, ktoré porušuje označené práva sťažovateľky v dôsledku

toho, že bolo arbitrárne a zjavne neodôvodnené, pretože okresný súd prekročil rozumné

medze výkladu právnej normy (), a tak sťažovateľku zaťažil

povinnosťou zaplatiť súdny poplatok, ktorá zo zákona ani na základe zákona z iného

všeobecne záväzného predpisu nevyplýva.

25. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , ).

26. V zmysle poplatníkom je/sú obe

strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu.

27. V zmysle poplatková povinnosť

vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania... alebo žiadosti na vykonanie poplatkového

úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ...

28. V zmysle poplatková povinnosť

vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa

povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

29. V zmysle sadzba poplatku je uvedená

v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou

sumou...

30. V zmysle ak je sadzba poplatku

ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa

rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej...

31. V zmysle v konaní o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí

patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom

vyporiadavajú.

32. V zmysle poplatok za podanie návrhu

alebo žiadosti... je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

33. V zmysle ostatné poplatky sú splatné do

troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť

poplatok.

34. V zmysle ustanovení sadzobníka položky 6 písm. a) a b) zákona o súdnych

poplatkoch súdny poplatok predstavuje zo žaloby o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov sumu 66 € a za vyporiadanie BSM z predmetu konania, ak sa

konanie skončilo rozsudkom, 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1 %,

najmenej 66 €, najviac 16 596,50 €.

35. V zmysle ... súd prvej inštancie rozhodne o vyrubení súdneho

poplatku za podané odvolanie a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku.

36. V danej súvislosti ústavný súd predovšetkým uvádza, že pokiaľ ide o vyrubenie

súdneho poplatku za podanie odvolania – riadneho opravného prostriedku proti rozsudku

okresného súdu o vyporiadaní BSM ústavne konformným spôsobom, právne závery

vyjadrené v náleze ústavného súdu sp. zn. z 10. februára 2011 uverejneného

v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 21/2011

týkajúcom sa súdneho poplatku za vyporiadanie BSM a poplatkovej povinnosti za podanie

dovolania ‒mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu

druhostupňového (odvolacieho) súdu v inej právnej veci vyporiadania BSM, na ktoré sa

sťažovateľka vo svojej sťažnosti odvoláva [berúc do úvahy so všetkými právnymi

dôsledkami z toho plynúcimi, že v sťažnostnej veci, v ktorej ústavný súd rozhodol nálezom

sp. zn. z 10. februára 2011, na rozdiel od tejto veci bolo dovolacie konanie

pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie zastavené a sťažovateľ namietal aj odňatie

práva na prístup k súdu („denegatio iustitiae“), pozn.], sú aj v preskúmavanej veci naďalej

akceptovateľné.

37. Sťažovateľka sa vo svojej sťažnostnej argumentácii taktiež dovoláva aj právnych

záverov ústavného súdu vyjadrených v náleze sp. zn. z 31. januára 2018,

v ktorom ústavný súd jednoznačne konštatoval, že súd prvého stupňa v dôsledku nesprávnej

aplikácie arbitrárne uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť

súdny poplatok v značne vyššej sume, ako mu prislúchalo. Keďže skutkový a právny stav

v danej sťažnosti, ako aj v sťažnosti sťažovateľky možno označiť ako identický, právne

závery ústavného súdu vyjadrené v danej veci sú pre sťažnosť sťažovateľky taktiež

akceptovateľné a aplikovateľné.

38. Podľa právnej teórie [pozri napr. databázu ASPI, komentár k § 2 ods. 1 písm. b)

] sa súdny poplatok podľa položky 6 písm. b) sadzobníka platí

„za samotné vyporiadanie, t. j. meritórne rozhodnutie súdu o predmete konania“. V rámci

rovnakého zdroja je v súvislosti s § 5 ods. 1 písm. a) konštatované, že „súd môže súdny

poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti...“, a v súvislosti s § 5

ods. 1 písm. g) „v ostatných prípadoch je vznik poplatkovej povinnosti viazaný na deň

právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti

s rozhodnutím vo veci samej“. Podobne v súvislosti s § 7 ods. 8 je uvedené: „poplatková

povinnosť vzniká pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 5

ods. 1 písm. g) v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, teda povinnosť zaplatiť súdny

poplatok podľa položky 6 písm. b) sadzobníka nemôže byť vyslovená skôr, než

v rozhodnutí vo veci samej, teda v rozsudku, ktorým sa bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov vyporiadava..., pričom poplatníkmi sú podľa § 2 ods. 1 písm. b) obaja účastníci

alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu...“ [prípadne rozdiely v označení citovaných

ustanovení oproti ich označeniu v náleze ústavného súdu

sp. zn. z 10. februára 2011 vyplynuli z jeho zmien (novelizácií), ku ktorým

medzičasom došlo, pozn.].

39. Inými slovami, základným pravidlom pri určení sadzby súdneho poplatku podľa

je totožnosť sadzieb v prvostupňovom

i v odvolacom konaní. Logickým a systematickým výkladom do úvahy prichádzajúcich

citovaných ustanovení treba dospieť k tomu, že toto pravidlo

sa musí uplatniť aj v prípade spoplatňovania odvolacieho konania o vyporiadaní BSM takou

istou sadzbou súdneho poplatku ako prvostupňové konanie. Totiž odvolanie je z hľadiska

úpravy procesného práva návrhom na začatie odvolacieho konania, a preto nie je nijaký

dôvod, aby odvolateľa (navrhovateľa) mala zaťažovať takzvaná konečná poplatková

povinnosť podľa sadzobníka položky 6 písm. b) za

vyporiadanie BSM, ktoré sa práve odvolaním spochybňuje. A teda podľa názoru ústavného

súdu odvolateľa nemožno zaťažovať poplatkovou povinnosťou za vyporiadanie BSM už raz

uloženou odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu, t. j. duplicitne.

40. Poukazujúc na uvedené ústavný súd konštatuje, že sa so závermi napadnutého

uznesenia okresného súdu nemožno stotožniť, keďže okresný súd pri rozhodovaní

o sťažnosti – riadnom opravnom prostriedku sťažovateľky proti uzneseniu vydanému

súdnou úradníčkou, dospel k ústavne nekonformnému a arbitrárnemu záveru, ktorý má za

následok porušenie sťažovateľkinho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru, keď splatnosť vzniku poplatkovej povinnosti

„za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ prima facie stanovenú

[v sadzobníku, položke 6 písm. b) a ostatných citovaných ustanoveniach zákona o súdnych

poplatkoch] ako povinnosť „ex post“ stanovil ako povinnosť „ex ante“. A teda v danej

situácii („de lege lata“) platí naďalej časovo odlišná situácia pre vznik poplatkovej

povinnosti „z návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ („ex

ante“) a „za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ („ex post“), a to

vrátane odvolacieho konania.

41. Keďže aj podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu prvostupňové a odvolacie

konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, povinnosť zaplatiť súdny poplatok

„za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ (ako povinnosť „ex post“)

nevzniká osobitne v súvislosti s prvostupňovým konaním a osobitne v súvislosti

s odvolacím konaním, ale iba raz v súvislosti s právoplatným ukončením konania

o vyporiadaní BSM jeho vyporiadaním, a to nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia

súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť tento poplatok uložila.

42. Ukladanie súdnych poplatkov, ktoré samo osebe predstavuje zásah do práva

účastníka na súdnu ochranu (na spravodlivý proces), sa môže realizovať iba v zákonom (na

základe zákona) jasne a určite stanovenom rozsahu a obsahu; potreba reštriktívneho

výkladového prístupu v súvislosti s ukladaním povinnosti platiť súdny poplatok vyplýva už

zo samotnej povahy ústavnej možnosti ukladať poplatky ( ).

43. Ústavný súd preto dospel k záveru, že v uvedenom prípade bol daný dôvod na

nápravu nezákonného rozhodnutia (uznesenia vydaného súdnou úradníčkou), a teda dôvod

na jeho zrušenie alebo zmenu podľa v spojení s ustanovením

. Okresný súd síce v napadnutom uznesení zmenil výšku

súdneho poplatku, avšak rovnako ako súdna úradníčka v predchádzajúcom uznesení

nesprávne aplikoval , pričom ako základ pre určenie výšky

súdneho poplatku určil cenu nároku uplatňovanú v odvolaní. Ústavný súd je preto nútený

konštatovať, že záver okresného súdu v uvedenom smere bol zjavným výkladovým

vybočením, ktoré predstavuje porušenie základného práva na súdnu ochranu (spravodlivý

proces) vychádzajúceho z a práva podľa dohovoru.

44. Keďže napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru, ústavný

súd toto uznesenie zrušil ( v spojení s zákona o ústavnom

súde) a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie [čl. 127 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 3

písm. b) ]. Subsidiárny charakter poskytovania ochrany ústavným

poriadkom viedol ústavný súd iba k derogácii napadnutého uznesenia okresného súdu,

ktorému sa otvára možnosť opätovného meritórneho posúdenia námietok sťažovateľky

uvedených v jej sťažnosti proti uzneseniu vydanému súdnou úradníčkou, pod aspektom

dôvodov tohto nálezu a ochrany zaručených základných práv ( zákona

o ústavnom súde).

45. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho

zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

46. Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za dva úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie ústavnej sťažnosti). Za dva

úkony vykonané v roku 2018 patrí odmena v sume dvakrát po 153,50 € spolu s režijným

paušálom v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky prestavujú sumu 325,42 €, ku ktorej bolo potrebné pripočítať 20 %

DPH (65,08 €), t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu

390,50 €.

47. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na

účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení

s ).

48. Keďže zrušením uznesenia okresného súdu a vrátením veci mu na ďalšie konanie

podľa a je sťažovateľkou namietané

porušenie jej základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie

odstránené a keďže okresný súd je pri opätovnom prerokovaní veci viazaný právnym

názorom ústavného súdu vyjadreným v tomto náleze, ústavný súd uloženie zákazu

pokračovať v porušovaní práv sťažovateľky, ktorých porušenie touto sťažnosťou namietala,

už nepovažoval za potrebné.

49. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2018