Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 101/2018
PDF · 301.13 KB
No categories available
I. ÚS 101/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana
Ľalíka o sťažnosti , zastúpenej advokátkou
Mgr. Ivetou Vajdovou, Bárdošova 25, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 12 C 46/2002 zo 16. januára
2018 takto
rozhodol:
1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn.
12 C 46/2002 zo 16. januára 2018 p o r u š e n é b o l i .
2. Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 12 C 46/2002 zo 16. januára 2018
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania
v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet advokátky
Mgr. Ivety Vajdovej, Bárdošova 25, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca
2018 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
12 C 46/2002 zo 16. januára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde bolo pod sp. zn.
12 C 46/2002 vedené konanie, v ktorom sa žalobca domáhal proti sťažovateľke
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) zaniknutého
v dôsledku rozvodu ich manželstva. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom
z 20. septembra 2017, proti ktorému podali odvolanie obe strany sporu. Následne okresný
súd uznesením sp. zn. 12 C 46/2002 z 2. novembra 2017 vydaným vyššou súdnou
úradníčkou (ďalej len „uznesenie vydané súdnou úradníčkou“) uložil sťažovateľke
povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatila súdny poplatok za
odvolanie v sume 9 345 €. Proti uzneseniu vydanému súdnou úradníčkou podala
sťažovateľka sťažnosť, v ktorej namietala nesprávnosť výšky súdneho poplatku a žiadala,
aby okresný súd zmenil uznesenie bez nariadenia pojednávania a vyrubil súdny poplatok
vo výške 66 €. O sťažnosti sťažovateľky rozhodol okresný súd napadnutým uznesením
zo 16. januára 2018, ktorým zmenil uznesenie vydané súdnou úradníčkou tak, že
sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 8 292,25 € do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.
3. Sťažovateľka je presvedčená o tom, že napadnutým uznesením okresného súdu
bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj
právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a poukázala na
relevantné ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdnych poplatkoch“).
4. Nadväzne na uvedené sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:
«Z citovaných ustanovení Z. s. p. celkom jednoznačne vyplýva, že konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) je z hľadiska
poplatkového špecifickým druhom konania, v ktorom sa konanie spoplatňuje výberom až 2
poplatkov a to pri začatí konania vyrubením poplatku z návrhu (ustanoveného pevnou
sumou) - „ex ante“ a pri skončení konania vyrubením ďalšieho poplatku za samotné
vyporiadanie (ustanoveného percentnou sadzbou zo základu poplatku a tiež dolnou
a hornou hranicou poplatku, vymedzenými pevnými sumami, pričom výška percentnej
sadzby poplatku je závislá na spôsobe skončenia konania, teda na povahe rozhodnutia
končiaceho konanie) – „ex post“.
... Základným pravidlom pri určení sadzby poplatku (ktorou sa podľa § 6 ods. 1
Z. s. p. rozumie ako percentná sadzba, tak i pevná suma poplatku, obe uvedené
v sadzobníku) je totožnosť sadzieb v prvostupňovom i v odvolacom konaní. Logickým aj
systematickým výkladom do úvahy prichádzajúcich ustanovení Z. s. p. treba dospieť k tomu,
že toto pravidlo sa musí uplatniť i v prípade záujmu na spoplatňovaní odvolacieho konania
o vyporiadanie BSM a dopadať môže len na pevnú sumu poplatku z návrhu, t.j. poplatku
vo výške 66 eur.
Odvolanie je z hľadiska úpravy procesného práva návrhom na začatie odvolacieho
konania (a preto nie je dôvod, aby navrhovateľa takéhoto konania mala zaťažovať tzv.
konečná poplatková povinnosť za vyporiadanie - ktoré sa práve odvolaním spochybňuje),
okrem toho však z obsahu ustanovenia § 7 ods. 8 Z. s. p. je zrejmé, že tam uvedený spôsob
určenia výšky poplatku sa týka výlučne poplatku za vyporiadanie (pri poplatku z návrhu na
vyporiadanie pre jeho určenie pevnou sumou totiž o žiadnom základe poplatku nemožno
hovoriť) a odsek 10 rovnakého ustanovenia Z. s. p. je podľa jeho obsahu v konaní
o vyporiadanie BSM nepoužiteľným, keďže práve pre toto konanie obsahuje zákon
špeciálnu úpravu na inom mieste (práve v ust. § 7 ods. 8 Z. s. p )...»
5. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na nálezy ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 464/2010, ako aj sp. zn. I. ÚS 629/2017, v ktorých sa ústavný súd explicitne vyjadril
k otázke určovania výšky poplatkovej povinnosti v konaní o vyporiadaní BSM.
Sťažovateľka zároveň konštatovala, že nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 464/2010
z 10. februára 2011 bol zaradený do Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky pod č. 21/2011. V predmetnom náleze ústavný súd konštatoval: „Ukladanie
súdnych poplatkov, ktoré samo o sebe predstavuje zásah do práva účastníka na súdnu
ochranu (spravodlivý proces) sa môže realizovať iba v zákonom (na základe zákona) jasne
a určite stanovenom rozsahu a obsahu, potreba reštriktívneho výkladového prístupu
v súvislosti s ukladaním povinností platiť súdny poplatok, vyplýva už zo samotnej povahy
ústavnej možnosti ukladať poplatky.“ Podľa názoru sťažovateľky „ak súd zaťažil
sťažovateľku súdnym poplatkom za podanie odvolania, ktorý zákonu nezodpovedá, zasiahol
tým do jej práva domáhať sa svojho práva na súde“.
6. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie
ňou označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru napadnutým
uznesením okresného súdu. Sťažovateľka sa zároveň domáha, aby ústavný súd zrušil
napadnuté uznesenie okresného súdu, vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a uhradil
jej trovy konania vo výške 390,50 € na účet jej právnej zástupkyne.
7. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že vo veci sťažnosti, ktorou
sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým
uznesením okresného súdu, sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na jej prijatie,
a preto ju uznesením č. k. I. ÚS 101/2018-43 z 28. marca 2018 v zmysle § 25 ods. 1 a 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.
8. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 5. apríla 2018
predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a k otázke vhodnosti ústneho
pojednávania.
9. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení pod sp. zn. Spr. 451/2018
doručenom ústavnému súdu 10. mája 2018 uviedla:
„K vecnej stránke sťažnosti je potrebné v prvom rade uviesť, že spis sa v súčasnosti
nachádza z dôvodu podaného odvolania na Krajskom súde v Nitre, pretože vo veci bolo dňa
20.09.2017 rozhodnuté rozsudkom č.k. 12C/46/2002-1337. Proti uvedenému rozsudku podal
žalobca odvolanie dňa 06.10.2017(č. l. 1379), aj žalovaná dňa 16.10.2017 (č. l. 1408).
O povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol v zmysle
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov uznesením a to
podľa sadzobníka súdnych poplatkov, položka 6, písm. b/ sadzbou 3 % z predmetu konania,
ak sa konanie skončilo rozsudkom, pričom hodnota vyporiadavaných investícií bola
76.126,76 eur, hodnota hnuteľných vecí bola 13.358,70 eur, suma finančných prostriedkov
na účte bola 13.690,86 eur 15.517,85 USD, hodnota nehnuteľnosti 504 333 eur a spolu teda
hodnota masy BSM bola 623.027,17 eura, 3 % z tejto sumy je 18.691 eura, polovica z tejto
sumy je po zaokrúhlení 9.345,50 eura.
Za podané odvolanie vyrubil súd žalobcovi súdny poplatok vo výške 9.345 eur, proti
uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, súd zmenil uznesenie Okresného súdu Nitra
č.k. 12C/46/2002-1420 zo dňa 02.11.2017 tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie vo výške 8.292,25 eura. Základom poplatku v odvolacom konaní bola
cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Ustanovenie, podľa ktorého je poplatníkom ten
z účastníkov, ktorého urči súd, platí aj v odvolacom konaní, žalobca aj žalovaná odvolaním
napadli rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Keďže obe sporové strany boli
rozsudkom súdu prvej inštancie zaviazané na súdny poplatok vo výške 1/2, v rovnakej výške
sú povinní na úhradu súdneho poplatku za odvolanie, pričom maximálna výška súdneho
poplatku je uvedená v položke 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, čo vzhľadom na
vyššie uvedené predstavuje sumu 8 292,25 eura.
Keďže rozsudok bol napadnutý odvolaním žalobcu aj žalovanej, bude vec prejednaná
odvolacím súdom v rámci odvolacieho konania a predmetom preskúmavania bude aj výrok
o povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok.
V zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z .z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov, oznamujeme, že súhlasíme s tým, aby Ústavný súd
Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania, nakoľko od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
10. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnému
súdu 16. mája 2018 k vyjadreniu podpredsedníčky okresného súdu uviedla tieto relevantné
skutočnosti:
„Na strane 1 vyjadrenia Okresného súdu v Nitre sa uvádza, že o povinnosti strán
sporu zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol v zmysle zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov uznesením, a to podľa sadzobníka
o súdnych poplatkoch, položka 6 písm. b) sadzbou 3 % z predmetu konania, ak sa konanie
skončilo rozsudkom, pričom hodnota vyporiadaných investícií bola 76.126,76 EUR,
hodnota hnuteľných vecí bola 13.358,70 EUR suma a finančných prostriedkov na účte bola
13.690,86 EUR +15.517,85 USD, hodnota nehnuteľnosti 504.333 EUR spolu teda hodnota
masy BSM bola 623.027,17 EUR, 3 % z tejto sumy je 18.691 EUR, polovica z tejto sumy je
po zaokrúhlení 9.345,50 EUR. Sťažovateľka konštatuje, že o súdnom poplatku za konanie
na prvom stupni nebolo rozhodnuté uznesením, ale rozsudkom Okresného súdu Nitra,
vo výrokoch VI. a VII.
Na strane 2 vyjadrenia Okresného súdu v Nitre sa uvádza, že za podané odvolanie
vyrubil súd žalobcovi súdny poplatok vo výške 9.345 EUR, proti ktorému žalobca podal
sťažnosť, následne súd zmenil uznesenie Okresného súdu Nitra tak, že žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 8.292,25 EUR. Sťažnosť proti
uzneseniu podala sťažovateľka ako žalovaná, pričom poukázala nielen na Uznesenie KS
Trnava 10Co/190/2013, ale aj nález Ústavného súdu SR z 10. februára 2011, sp. zn.
I. ÚS 464/2010, čím sa Okresný súd pri úprave výšky súdneho poplatku vôbec nezaoberal.
Okresný súd Nitra na strane 2 ďalej uviedol, že keďže rozsudok bol napadnutý
odvolaním žalobcu aj žalovanej, bude vec prejednaná odvolacím súdom v rámci
odvolacieho konania a predmetom preskúmavania bude aj výrok o povinnosti strán sporu
za súdny poplatok. Sťažovateľka konštatuje, že Okresný súd Nitra svojvoľne postupuje pri
vyrubovaní súdneho poplatku, nerešpektuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v znení neskorších predpisov, prekračuje maximálnu výšku stanovenú zákonom, uvedené je
zrejmé tak z rozsudku, ako aj z uznesenia o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie proti
rozsudku, keď súd ani raz nerešpektoval maximálnu výšku súdneho poplatku, t.j. 16.596,50
EUR. Sťažovateľka ďalej uvádza, že podala návrh na opravu zrejmých chýb v rozsudku
prvoinštančného súdu ohľadom výšky súdneho poplatku, avšak prvoinštatnčný súd návrh na
vydanie opravného uznesenia zamietol. Predmetom odvolacieho konania nebude Uznesenie
o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie, ktoré sťažovateľka napadla sťažnosťou, ale len
výrok napadnutého rozsudku, ktorým prvoinštančný súd zaviazal strany sporu zaplatiť
súdny poplatok za prvoinštančné konanie.
Sťažovateľka súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho
pojednávania o prijatom návrhu, nakoľko od ústneho pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.“
11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde
upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
12. Podľa zistenia ústavného súdu potom, ako sťažovateľka podala proti rozsudku
okresného súdu odvolanie – riadny opravný prostriedok, okresný súd uznesením vydaným
súdnou úradníčkou s poukazom na citované ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6
ods. 2 a § 8 ods. 4 a na ustanovenie prílohy Sadzobník súdnych poplatkov časti I Poplatky
vyberané v civilnom procese... (ďalej len „sadzobník“) položky 6 písm. b) zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis
z registra trestov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o súdnych
poplatkoch“) uložil sťažovateľke povinnosť, aby v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie v sume 9 345 €.
13. Sťažovateľka proti uzneseniu vydanému súdnou úradníčkou podala sťažnosť ‒
riadny opravný prostriedok, ktorým v podstate na základe rovnakej argumentácie, akou
odôvodnila túto (ústavnú) sťažnosť, namietala nesprávnu výšku súdneho poplatku za
odvolanie proti rozsudku okresného súdu.
14. O sťažnosti sťažovateľky rozhodol okresný súd napadnutým uznesením
zo 16. januára 2018, ktorým zmenil uznesenie vydané súdnou úradníčkou tak, že
sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 8 292,25 € do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.
15. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného takto:
„Podľa § 239 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym
úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez
nariadenia pojednávania.
Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší
alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom
súdu.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b) ZoSP, poplatníkom sú obe strany sporu v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa
rozhodnutia súdu.
Podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania je súdny poplatok, ak sa
konanie skončilo rozsudkom, 3 % ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1 % najmenej
66 eur, najviac 16 596, 50 eura.
Podľa § 6 ods. 2 ZoSP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým
konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom
konaní vo veci samej.
Základom poplatku v odvolacom konaní je cena nároku uplatňovaného v odvolaní.
Ustanovenie, podľa ktorého je poplatníkom ten z účastníkov, ktorého určí súd, platí aj
v odvolacom konaní. Žalobca aj žalovaná odvolaním napadli rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu. Keďže obe sporové strany boli rozsudkom súdu prvej inštancie zaviazané
na súdny poplatok vo výške 1/2, v rovnakej výške sú povinní na úhradu súdneho poplatku za
odvolanie, pričom maximálna výška súdneho poplatku je uvedená v položke 6 písm.)
Sadzobníka súdnych poplatkov, čo vzhľadom na vyššie uvedené predstavuje sumu 8 292,25
eura.“
III.
16. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
19. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu,
ako aj práva na spravodlivé súdne konanie uznesením okresného súdu tým, že okresný súd
vec nesprávne právne posúdil, keď napriek tomu, že sťažovateľka sa už vo svojej sťažnosti
– riadnom opravnom prostriedku proti uzneseniu súdnej úradníčky okrem iného dovolávala
aj argumentácie ústavného súdu v náleze sp. zn. I. ÚS 464/2010 z 10. februára 2011 v inej
obdobnej právnej veci, uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie
proti rozsudku okresného súdu v zmysle ustanovenia sadzobníka položky 6 písm. b) zákona
o súdnych poplatkoch namiesto ustanovenia sadzobníka položky 6 písm. a) tohto zákona
v nesprávnej výrazne vyššej sume, čo zakladá jeho rozpor s požiadavkou naplnenia princípu
právnej istoty a jeho arbitrárnosť.
20. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa
ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle
a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá
ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu
ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Reálne uplatnenie
základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto
ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie
príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo
účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý proces
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
21. Právo na súdnu ochranu však nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty
a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4
v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy), akými sú napr. spôsobilosť byť účastníkom konania,
povinnosť právneho zastúpenia v niektorých prípadoch, zákonom ustanovené náležitosti
návrhu na začatie konania, zákonné lehoty a taktiež zaplatenie súdneho poplatku podľa
ustanovení príslušného zákona.
22. Na jednej strane síce uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych
veciach nemožno samo osebe považovať za rozporné s právom na prístup k súdu
chráneným v čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva –
Tolstoy – Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo, 1995, Kreuz v. Poľsko, 2001). Na druhej
strane za rozporné s čl. 6 ods. 1 dohovoru je možné považovať rozhodnutie súdu, ktorým
účastníka zaťaží povinnosťou zaplatiť súdny poplatok ešte pred rozhodnutím o veci (ex
ante), ktorou ho však podľa zákona môže zaťažiť najskôr až v rozhodnutí o veci (ex post)
alebo vo výške oproti zákonom ustanovenej výške v podstatne vyššej.
23. Výklad a aplikácia ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ako aj ustanovení ďalších zákonných
predpisov upravujúcich podmienky prístupu k súdnej ochrane zo strany všeobecných súdov
musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie
materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení
nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu v rozpore s jeho podstatou a zmyslom
(obdobne napr. II. ÚS 174/04, III. ÚS 209/05). Z tohto hľadiska musí všeobecný súd
prihliadať na rovnováhu medzi poskytnutím materiálnej ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov konania a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti pred
neuváženým, prípadne šikanujúcim výkonom práva spoplatňovaním úkonov súdneho
konania chápaným v zhode s ústavne súladným ukladaním súdnych poplatkov (čl. 59 ods. 2
ústavy) obzvlášť v prípadoch, ak bezprostredným následkom nezaplatenia súdneho poplatku
v určenej lehote je zastavenie (ukončenie) súdneho konania.
24. Vychádzajúc z uvedených zásad, napadnuté uznesenie okresného súdu je
potrebné považovať za rozhodnutie, ktoré porušuje označené práva sťažovateľky v dôsledku
toho, že bolo arbitrárne a zjavne neodôvodnené, pretože okresný súd prekročil rozumné
medze výkladu právnej normy (zákona o súdnych poplatkoch), a tak sťažovateľku zaťažil
povinnosťou zaplatiť súdny poplatok, ktorá zo zákona ani na základe zákona z iného
všeobecne záväzného predpisu nevyplýva.
25. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený
preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade
a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred
všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne
závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na
kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia
ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak
v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu
základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť
teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 209/05).
26. V zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je/sú obe
strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu.
27. V zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť
vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania... alebo žiadosti na vykonanie poplatkového
úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ...
28. V zmysle § 5 ods. 1 písm. g) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť
vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa
povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.
29. V zmysle § 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená
v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou
sumou...
30. V zmysle § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch ak je sadzba poplatku
ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa
rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej...
31. V zmysle § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch v konaní o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom
vyporiadavajú.
32. V zmysle § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu
alebo žiadosti... je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.
33. V zmysle § 8 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch ostatné poplatky sú splatné do
troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť
poplatok.
34. V zmysle ustanovení sadzobníka položky 6 písm. a) a b) zákona o súdnych
poplatkoch súdny poplatok predstavuje zo žaloby o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu 66 € a za vyporiadanie BSM z predmetu konania, ak sa
konanie skončilo rozsudkom, 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1 %,
najmenej 66 €, najviac 16 596,50 €.
35. V zmysle § 373 ods. 2 CSP... súd prvej inštancie rozhodne o vyrubení súdneho
poplatku za podané odvolanie a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku.
36. V danej súvislosti ústavný súd predovšetkým uvádza, že pokiaľ ide o vyrubenie
súdneho poplatku za podanie odvolania – riadneho opravného prostriedku proti rozsudku
okresného súdu o vyporiadaní BSM ústavne konformným spôsobom, právne závery
vyjadrené v náleze ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 464/2010 z 10. februára 2011 uverejneného
v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 21/2011
týkajúcom sa súdneho poplatku za vyporiadanie BSM a poplatkovej povinnosti za podanie
dovolania ‒mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu
druhostupňového (odvolacieho) súdu v inej právnej veci vyporiadania BSM, na ktoré sa
sťažovateľka vo svojej sťažnosti odvoláva [berúc do úvahy so všetkými právnymi
dôsledkami z toho plynúcimi, že v sťažnostnej veci, v ktorej ústavný súd rozhodol nálezom
sp. zn. I. ÚS 464/2010 z 10. februára 2011, na rozdiel od tejto veci bolo dovolacie konanie
pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie zastavené a sťažovateľ namietal aj odňatie
práva na prístup k súdu („denegatio iustitiae“), pozn.], sú aj v preskúmavanej veci naďalej
akceptovateľné.
37. Sťažovateľka sa vo svojej sťažnostnej argumentácii taktiež dovoláva aj právnych
záverov ústavného súdu vyjadrených v náleze sp. zn. I. ÚS 629/2017 z 31. januára 2018,
v ktorom ústavný súd jednoznačne konštatoval, že súd prvého stupňa v dôsledku nesprávnej
aplikácie zákona o súdnych poplatkoch arbitrárne uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť
súdny poplatok v značne vyššej sume, ako mu prislúchalo. Keďže skutkový a právny stav
v danej sťažnosti, ako aj v sťažnosti sťažovateľky možno označiť ako identický, právne
závery ústavného súdu vyjadrené v danej veci sú pre sťažnosť sťažovateľky taktiež
akceptovateľné a aplikovateľné.
38. Podľa právnej teórie [pozri napr. databázu ASPI, komentár k § 2 ods. 1 písm. b)
zákona o súdnych poplatkoch] sa súdny poplatok podľa položky 6 písm. b) sadzobníka platí
„za samotné vyporiadanie, t. j. meritórne rozhodnutie súdu o predmete konania“. V rámci
rovnakého zdroja je v súvislosti s § 5 ods. 1 písm. a) konštatované, že „súd môže súdny
poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti...“, a v súvislosti s § 5
ods. 1 písm. g) „v ostatných prípadoch je vznik poplatkovej povinnosti viazaný na deň
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti
s rozhodnutím vo veci samej“. Podobne v súvislosti s § 7 ods. 8 je uvedené: „poplatková
povinnosť vzniká pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 5
ods. 1 písm. g) v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, teda povinnosť zaplatiť súdny
poplatok podľa položky 6 písm. b) sadzobníka nemôže byť vyslovená skôr, než
v rozhodnutí vo veci samej, teda v rozsudku, ktorým sa bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov vyporiadava..., pričom poplatníkmi sú podľa § 2 ods. 1 písm. b) obaja účastníci
alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu...“ [prípadne rozdiely v označení citovaných
ustanovení zákona o súdnych poplatkoch oproti ich označeniu v náleze ústavného súdu
sp. zn. I. ÚS 464/2010 z 10. februára 2011 vyplynuli z jeho zmien (novelizácií), ku ktorým
medzičasom došlo, pozn.].
39. Inými slovami, základným pravidlom pri určení sadzby súdneho poplatku podľa
§ 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch je totožnosť sadzieb v prvostupňovom
i v odvolacom konaní. Logickým a systematickým výkladom do úvahy prichádzajúcich
citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch treba dospieť k tomu, že toto pravidlo
sa musí uplatniť aj v prípade spoplatňovania odvolacieho konania o vyporiadaní BSM takou
istou sadzbou súdneho poplatku ako prvostupňové konanie. Totiž odvolanie je z hľadiska
úpravy procesného práva návrhom na začatie odvolacieho konania, a preto nie je nijaký
dôvod, aby odvolateľa (navrhovateľa) mala zaťažovať takzvaná konečná poplatková
povinnosť podľa sadzobníka položky 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch za
vyporiadanie BSM, ktoré sa práve odvolaním spochybňuje. A teda podľa názoru ústavného
súdu odvolateľa nemožno zaťažovať poplatkovou povinnosťou za vyporiadanie BSM už raz
uloženou odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu, t. j. duplicitne.
40. Poukazujúc na uvedené ústavný súd konštatuje, že sa so závermi napadnutého
uznesenia okresného súdu nemožno stotožniť, keďže okresný súd pri rozhodovaní
o sťažnosti – riadnom opravnom prostriedku sťažovateľky proti uzneseniu vydanému
súdnou úradníčkou, dospel k ústavne nekonformnému a arbitrárnemu záveru, ktorý má za
následok porušenie sťažovateľkinho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keď splatnosť vzniku poplatkovej povinnosti
„za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ prima facie stanovenú
[v sadzobníku, položke 6 písm. b) a ostatných citovaných ustanoveniach zákona o súdnych
poplatkoch] ako povinnosť „ex post“ stanovil ako povinnosť „ex ante“. A teda v danej
situácii („de lege lata“) platí naďalej časovo odlišná situácia pre vznik poplatkovej
povinnosti „z návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ („ex
ante“) a „za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ („ex post“), a to
vrátane odvolacieho konania.
41. Keďže aj podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu prvostupňové a odvolacie
konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, povinnosť zaplatiť súdny poplatok
„za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ (ako povinnosť „ex post“)
nevzniká osobitne v súvislosti s prvostupňovým konaním a osobitne v súvislosti
s odvolacím konaním, ale iba raz v súvislosti s právoplatným ukončením konania
o vyporiadaní BSM jeho vyporiadaním, a to nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia
súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť tento poplatok uložila.
42. Ukladanie súdnych poplatkov, ktoré samo osebe predstavuje zásah do práva
účastníka na súdnu ochranu (na spravodlivý proces), sa môže realizovať iba v zákonom (na
základe zákona) jasne a určite stanovenom rozsahu a obsahu; potreba reštriktívneho
výkladového prístupu v súvislosti s ukladaním povinnosti platiť súdny poplatok vyplýva už
zo samotnej povahy ústavnej možnosti ukladať poplatky (čl. 59 ústavy).
43. Ústavný súd preto dospel k záveru, že v uvedenom prípade bol daný dôvod na
nápravu nezákonného rozhodnutia (uznesenia vydaného súdnou úradníčkou), a teda dôvod
na jeho zrušenie alebo zmenu podľa § 250 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 14 ods. 1
zákona o súdnych poplatkoch. Okresný súd síce v napadnutom uznesení zmenil výšku
súdneho poplatku, avšak rovnako ako súdna úradníčka v predchádzajúcom uznesení
nesprávne aplikoval zákon o súdnych poplatkoch, pričom ako základ pre určenie výšky
súdneho poplatku určil cenu nároku uplatňovanú v odvolaní. Ústavný súd je preto nútený
konštatovať, že záver okresného súdu v uvedenom smere bol zjavným výkladovým
vybočením, ktoré predstavuje porušenie základného práva na súdnu ochranu (spravodlivý
proces) vychádzajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
44. Keďže napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný
súd toto uznesenie zrušil (čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie [čl. 127 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 3
písm. b) zákona o ústavnom súde]. Subsidiárny charakter poskytovania ochrany ústavným
poriadkom viedol ústavný súd iba k derogácii napadnutého uznesenia okresného súdu,
ktorému sa otvára možnosť opätovného meritórneho posúdenia námietok sťažovateľky
uvedených v jej sťažnosti proti uzneseniu vydanému súdnou úradníčkou, pod aspektom
dôvodov tohto nálezu a ochrany ústavou zaručených základných práv (§ 56 ods. 6 zákona
o ústavnom súde).
45. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho
zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“).
46. Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za dva úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie ústavnej sťažnosti). Za dva
úkony vykonané v roku 2018 patrí odmena v sume dvakrát po 153,50 € spolu s režijným
paušálom v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky prestavujú sumu 325,42 €, ku ktorej bolo potrebné pripočítať 20 %
DPH (65,08 €), t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu
390,50 €.
47. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na
účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení
48. Keďže zrušením uznesenia okresného súdu a vrátením veci mu na ďalšie konanie
podľa § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde je sťažovateľkou namietané
porušenie jej základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie
odstránené a keďže okresný súd je pri opätovnom prerokovaní veci viazaný právnym
názorom ústavného súdu vyjadreným v tomto náleze, ústavný súd uloženie zákazu
pokračovať v porušovaní práv sťažovateľky, ktorých porušenie touto sťažnosťou namietala,
už nepovažoval za potrebné.
49. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. mája 2018