Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 361/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ., a

, zastúpených advokátkou JUDr. Silviou Rolkovou, LL.M.,

Ľudovíta Fullu 5, Senec, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd samostatne a podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 13 a čl. 34

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra, odboru kriminálnej

polície v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1953/OEK-NR-2013 a jeho rozhodnutím

ČVS: ORP-1953/OEK-NR-2013 zo 16. októbra 2017 a postupom Okresnej

prokuratúry Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a jej rozhodnutím

č. k. -58 z 21. novembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára

2018 doručená sťažnosť , a

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru samostatne a podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru v spojení s čl. 13 a čl. 34 dohovoru postupom Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra, odboru kriminálnej polície

(ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1953/OEK-NR-2013

(ďalej len „napadnuté konanie okresného riaditeľstva“) a jeho rozhodnutím ČVS: ORP-

1953/OEK-NR-2013 zo 16. októbra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného

riaditeľstva“) a postupom Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „okresná prokuratúra“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie okresnej

prokuratúry“) a jej rozhodnutím č. k. -58 z 21. novembra 2017 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením okresného

riaditeľstva bolo podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) prerušené trestné stíhanie vedené

pre zločin podvodu podľa a

v znení neskorších predpisov, pretože sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné

stíhanie proti určitej osobe. Sťažovatelia sú v trestnom konaní v postavení poškodených

a proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania podali sťažnosť, v ktorej namietali, že

vo veci nebolo vykonané „účinné“ vyšetrovanie. Prokurátorka okresnej prokuratúry

rozhodla o sťažnosti napadnutým uznesením okresnej prokuratúry tak, že ju ako nedôvodnú

zamietla.

3. Sťažovatelia v sťažnosti doručenej ústavnému súdu tvrdia, že 26. novembra 2013

podali oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, pričom „v danej trestnej veci

bolo najskôr ich oznámenie vyšetrovateľom PZ odmietnuté. Potom, čo prokurátor Okresnej

prokuratúry Nitra vyhovel sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí veci a dané uznesenie

vyšetrovateľa PZ zrušil, bolo začaté trestné stíhanie tzv. vo veci vydaním uznesenia podľa

pre zločin podvodu podľa , Tr. zák.

V priebehu ďalšieho konania bolo trestné stíhanie až trikrát bezdôvodne prerušené, pretože

podľa názoru vyšetrovateľa PZ sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné

stíhanie voči určitej osobe.“. Ďalej sťažovatelia tvrdia, že „dĺžka celého prebiehajúceho

trestného konania ako celku od momentu podania oznámenia (26.11.2013) do vydania

uznesenia o prerušení trestného stíhania (16.1.2017), 4 roky a 2 mesiace (celkovo

50 mesiacov) nie je ničím ospravedlniteľná.“.

4. Podľa názoru sťažovateľov „bolo trestné stíhanie bezdôvodne prerušené“.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú, že „niekoľkokrát podali sťažnosť na postup

a konanie vyšetrovateľa PZ ako aj na prieťahy v konaní, avšak bezúspešne, Okresná

prokuratúra Nitra nechala tieto námietky na prieťahy v konaní bez povšimnutia, resp.

v jednom prípade prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra uviedla, že aj keď je možné

sčasti stotožniť sa s názorom, že vyšetrovanie neprebieha bez prieťahov, avšak

z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že vyšetrovateľ PZ predvolával

opakovane na výsluch, z ktorého sa on viackrát ospravedlňoval. Prokurátorka

však podľa príslušných ustanovení neskúmala dôvodnosť viacnásobného

formálneho ospravedlňovania , resp. jeho matky

. Sťažovatelia ešte pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o prerušení

trestného stíhania zo dňa 16.10.2017, takmer 1 rok od poslednej sťažnosti na prieťahy

v konaní, opakovane podali sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú však do dnešného dňa

nedostali žiadnu odpoveď, avšak z dôvodu zachovania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti,

už nemôžu ďalej čakať a vzhľadom na doterajší prísne formalistický postup Okresnej

prokuratúry Nitra je viac než zrejmé, že sťažovatelia by na odpoveď Okresnej prokuratúry

Nitra čakali márne.“.

5. Sťažovatelia v petite sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol

nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru v trestnom konaní ako celku vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, odbor kriminálnej polície,

Nábrežie mládeže 1, 949 01 Nitra, sp. zn. ČVS:ORP-1953/OEK-NR-2013 a Okresnou

prokuratúrou Nitra, Damborského 1, 949 99 Nitra, sp. zn. (správne má byť

sp. zn. , pozn.) porušené boli.

2. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

v Nitre, odbor kriminálnej polície, Nábrežie mládeže 1, 949 01 Nitra a Okresnej

prokuratúre Nitra, Damborského 1, 949 99 Nitra prikazuje, v trestnej veci sťažovateľov

vedenej pod sp. zn. ČVS:ORP-1953/OEK-NR-2013, resp. 1Pv137/14/4403 (správne má byť

sp. zn. , pozn.) konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom za prieťahy v konaní priznáva finančné zadosťučinenie v sume

10 000 € (slovom desaťtisíc eur), ktoré sú povinné Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, odbor kriminálnej polície v sume 8 000 €

(slovom osemtisíc eur) a Okresná prokuratúra Nitra v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur)

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresná prokuratúra Nitra svojim konaním a rozhodnutím zo dňa 21.11.2017,

sp. zn. -58 porušila základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru samostatne a čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 13 dohovoru a čl. 34 dohovoru.

5. Ústavný súd zrušuje uznesenie Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 21.11.2017,

sp. zn. -58, vracia vec a prikazuje jej vo veci konať.

6. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

v Nitre, odbor kriminálnej polície svojim konaním a rozhodnutím zo dňa 16.10.2017,

sp. zn. ČVS:ORP-1953/OEK-NR-2013 porušil základné právo sťažovateľov na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru samostatne a čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 13 dohovoru a čl. 34

dohovoru.

7. Ústavný súd zrušuje uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresné

riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, odbor kriminálnej polície zo dňa 16.10.2017,

sp. zn. ČVS:ORP-1953/OEK-NR-2013, vracia vec a prikazuje mu vo veci konať.

8. Sťažovateľom priznáva trovy právneho zastúpenia, ktoré sú Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, odbor kriminálnej

polície a Okresná prokuratúra Nitra povinní vyplatiť na účet ich právneho zástupcu

JUDr. Silvia Rolková, LL.M., advokátka, so sídlom... zriadený v... číslo účtu:... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

8. Sťažovatelia namietajú, že postupom okresného riaditeľstva a postupom okresnej

prokuratúry v napadnutom konaní došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasťou sťažnosti sú námietky

sťažovateľov, že prerušením trestného stíhania okresným riaditeľstvom a zamietnutím ich

sťažností okresnou prokuratúrou došlo k porušeniu ich základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru samostatne a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 13 a čl. 34

dohovoru.

III.A K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva

a postupom okresnej prokuratúry

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno

hovoriť vtedy, ak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej

moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

10. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)

uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania treba

považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení sporového poriadku. Hneď ako

poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, je to prekážkou, aby si

náhradu škody paralelne uplatnil aj v občianskoprávnom konaní. Konanie a rozhodovanie

o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania vo vzťahu k poškodenému preto

spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. , ).

11. Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Krumpel a Krumpelová

v. Slovensko z 5. 7. 2005 (sťažnosť č. 56195/00) uviedol, že poškodené osoby uplatňujúce

si nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1

dohovoru, pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce na určenie ich

„občianskych práv“. Je potrebné poznamenať, že ESĽP sa v danom prípade z hľadiska

porušenia základných práv sťažovateľov zaoberal ich trestnou vecou, v rámci ktorej nebolo

len začaté trestné stíhanie, ale došlo aj ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe

(napr. , ).

12. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP k

dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ,

, ).

13. Z uvedeného vyplýva, že možnosť domáhať sa ochrany práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a teda rovnako základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , daná

poškodeným v rámci trestného konania je podmienená skutočnosťou uplatnenia nároku

na náhradu škody v trestnom konaní, čo možno za určitých podmienok považovať

za konanie vo veci poškodeného (v jeho záležitosti). Podľa

poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu

bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom

rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Podľa judikatúry

všeobecných súdov, ako aj zo znenia je jednou

zo základných podmienok na vyslovenie povinnosti nahradiť škodu, aby poškodený svoj

nárok uplatnil proti určitej osobe – obžalovanému. Z uvedeného vyplýva, že vo veci

poškodeného sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody proti určitej osobe,

ktorej určitosť je vyjadrená najskôr vznesením obvinenia.

14. Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. , ,

, , ) týkajúca sa namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

subjektom majúcim v rámci trestného konania status poškodeného sa ustálila v tom, že

poškodený v trestnom konaní, ktoré nedospelo do štádia vznesenia obvinenia konkrétnej

osobe, nedisponuje možnosťou domáhať sa vyslovenia porušenia označeného základného

práva (napr. , , ). Až vznesenie obvinenia považuje

ústavný súd za moment, ktorý poskytuje poškodenému v trestnom konaní možnosť

uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda

z neho robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle

(aj v zmysle dohovoru).

15. Ústavný súd, vychádzajúc z už citovanej judikatúry a súčasne z okolností

prípadu, posúdil námietku porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva v napadnutom konaní, ako

aj postupom okresnej prokuratúry v napadnutom konaní ako zjavne neopodstatnenú.

Ide totiž o prípad trestného konania, kde si sťažovatelia ako poškodení svoj nárok

na náhradu škody proti obvinenému uplatniť nemôžu, pretože obvinenie konkrétnej osobe,

tak ako sami uvádzajú, vznesené nebolo. Táto situácia vylučuje sťažovateľov z možnosti

profitovať zo záruk garantovaných dohovoru (ako aj ).

16. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol

už pri predbežnom prerokovaní pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

III.B K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru samostatne a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 13 a čl. 34

dohovoru napadnutým uznesením okresného riaditeľstva

17. Sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv uznesením okresného riaditeľstva,

ktorým bolo prerušené trestné stíhanie podľa , pretože sa

nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

18. Podľa uznesenie podľa odsekov 1 až 5 sa

doručuje obvinenému a poškodenému; obvinený a poškodený majú právo proti nemu podať

sťažnosť. O sťažnosti proti uzneseniu policajta rozhoduje prokurátor, ktorý vykonáva dozor

nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní [§ 190 ods. 2 písm. a) Trestného

poriadku].

19. Sťažovatelia sú v trestnom konaní v procesnom postavení poškodených, a teda

mali právo domáhať sa preskúmania zákonnosti napadnutého uznesenia okresného

riaditeľstva podaním sťažnosti. Sťažovatelia svoje právo využili, o ich sťažnostiach

rozhodla prokurátorka okresnej prokuratúry rozhodnutím č. k. -58

z 21. novembra 2017.

20. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený

v , obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa

ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže

poskytnúť iný súd. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,

ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ak ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv

alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (porov. , ).

21. Vzhľadom na to, že existoval iný orgán, ktorý mal právomoc poskytnúť ochranu

tým právam sťažovateľov, ktorých porušenie namietajú, ústavný súd odmietol sťažnosť

v tejto časti podľa pre nedostatok právomoci.

III.C K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru samostatne a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 13 a čl. 34

dohovoru napadnutým uznesením okresnej prokuratúry

22. V tejto časti sťažnosti sťažovatelia namietajú, že k porušeniu ich práv došlo aj

uznesením okresnej prokuratúry z 21. novembra 2017 v súvislosti so zamietnutím sťažnosti

proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania. Tento procesný postup nie je rozhodnutím,

ktorým sa končí trestné konanie. Uznesenie o prerušení trestného stíhania je síce inštitút,

ku ktorému možno pristúpiť vtedy, ak sa urobili všetky úkony potrebné na zabezpečenie

vykonania trestného stíhania a dosiahnutie jeho účelu ( ),

nie je však rozhodnutím, ktoré je nezvrátiteľné. Ak pominie dôvod na prerušenie, v

trestnom stíhaní sa pokračuje, o čom rozhodne prokurátor alebo policajt uznesením (§ 228

ods. 5 ).

23. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom

(a v prípadoch ustanovených zákonom iným orgánom) postupom ustanoveným zákonom.

Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť ().

24. Ústavný súd už v rámci rozhodovacej činnosti v obdobných veciach uviedol, že

právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného

oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie je súčasťou

základného práva podľa či práva podľa dohovoru

(napr. , , ). Oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je

poškodený trestným činom, nemá zaručené základné právo, aby na podklade jeho

trestného oznámenia bolo určité konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie

proti konkrétnej osobe. Posúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je

potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov

činných v trestnom konaní. Ústavnému súdu ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany

ústavnosti nepatrí preskúmavať ich rozhodnutia a postupy, pokiaľ namietané porušenie

zákonnosti nemá súčasne za následok aj porušenie základného práva alebo slobody.

V obdobných prípadoch tiež ústavný súd vyslovil (, ,

), že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je

vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich

orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný

a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi

páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana

individuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu.

25. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na príslušnom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu (resp. iného orgánu) nezávisle a nestranne vo veci

konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach

zákonov, ktorú tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva

( v spojení s ). Do obsahu základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo

podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku

Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne má

každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej

normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy

na zistený stav veci.

26. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia

(napr. , , ), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. ,

).

27. Do základného práva na súdnu ochranu však nepatrí právo účastníka konania, aby

sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,

teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie

návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. , ,

). Právo na súdnu ochranu je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia

(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych

noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na súdnu ochranu.

28. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením okresnej prokuratúry,

aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu s limitmi práva na súdnu a inú právnu ochranu,

ktorých porušenie sťažovatelia namietajú. Na tomto mieste ústavný súd pripomína, že

v danom prieskume nebolo jeho úlohou preverovať úplnosť a správnosť skutkových zistení

konajúcich orgánov. Uvedený prieskum vykonal ústavný súd v medziach svojich

právomocí, a teda posudzoval kvalitu odôvodnenia napadnutého uznesenia okresnej

prokuratúry a ústavnú súladnosť interpretácie právnej úpravy, ktorú okresná prokuratúra

vo veci sťažovateľov aplikovala, inými slovami, ústavnú udržateľnosť napadnutého

uznesenia okresnej prokuratúry.

29. Ústavný súd poukazuje na relevantné časti napadnutého uznesenia okresnej

prokuratúry, ktorá v odôvodnení konštatovala:

„Nemožno sa stotožniť s názorom sťažovateľov, že vyšetrovateľ neuviedol, akými

právnymi úvahami sa pri vydaní rozhodnutia spravoval, resp. odpoveď na otázku, prečo

rozhodol práve takto. Podotýkam, že vyšetrovateľ v priebehu vyšetrovania vykonal

(aj s prihliadnutím na pokyn dozorujúceho prokurátora, resp. prokurátorky) všetky

do úvahy pripadajúce úkony, došlo k vypočutiu viacerých svedkov, ktorí by mohli prispieť

k objasneniu veci, avšak všetko bez kladného výsledku smerujúceho k vzneseniu obvinenia

konkrétnej osobe.

ako aj poukazujú

na to, že síce vyšetrovateľ zabezpečil do vyšetrovacieho spisu správu z Krajského súdu

v Nitre (), zahrnul ho aj do odôvodnenia predmetného uznesenia, avšak ďalej

sa s touto správou nevysporiadal. K uvedenému uvádzam, že povinnosť vyšetrovateľa

zisťovať stav konania na okresnom, resp. krajskom súde vyplývala z pokynu prokurátorky

zo dňa 19.01.2017, ktorý je pre vyšetrovateľa záväzný a ktorým je povinný sa riadiť.

Rozhodnutie v civilnom súde nemá absolútne žiadny vplyv na vyvodenie trestnoprávnej

zodpovednosti určitej osobe, kde je potrebná subjektívna zodpovednosť konkrétnej osoby,

v tomto prípade minimálne nepriamy úmysel.

Ďalej poškodení poukazujú na to, že sa pravidelne nezúčastňoval

úkonov v trestnom konaní nariadených vyšetrovateľom. K danému možno uviesť, že pokiaľ

sa svedok v trestnom konaní, keďže mal postavenie svedka, ospravedlní

z úkonu naplánovaného vyšetrovateľom, tak musel akceptovať tieto dôvody neúčasti, keďže

ich vyhodnotil ako zákonné.

Taktiež uvádzajú, že vyšetrovateľ neskúmal, ako bolo vynaložené s finančnou

hotovosťou, ktorú vybral v , v danom prípade nevidím dôvod,

prečo by tak mal vyšetrovateľ urobiť. Celé konanie malo byť vykonané v neprospech

poškodených, s týmto tvrdením sa absolútne nestotožňujem, mám zato, že vykonaným

dokazovaním (ktoré bolo dostatočné v rozsahu ) bolo

postupované správne a zákonne, tak ako to predpokladá . Podľa

poškodeného vedel o tom, že ich uvádza do omylu, uvedené

konštatovanie sa nepodarilo absolútne preukázať a ustáliť skutkový stav do takej miery, aby

bolo možné vyvodiť trestnú zodpovednosť voči určitej osobe.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra ako nadriadený orgán podľa § 190 odsek

2 písmeno a) príslušný o sťažnostiach rozhodnúť podľa

písmeno a), b) pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmala správnosť

všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým poškodená podala sťažnosť

a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom dospela k záveru,

že sťažnosť nie je dôvodná.

Stotožňujem sa so záverom vec realizujúceho vyšetrovateľa, že v predmetnej veci

neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce postup podľa ,

t. j. vznesenie obvinenia konkrétnej osobe, pretože vykonaným dokazovaním sa nepodarilo

zistiť skutočnosti dostatočne odôvodňujúce záver, že skutok spáchala konkrétna osoba.

V čase vydania predmetného rozhodnutia je teda potrebné považovať postup vec

realizujúceho vyšetrovateľa za správny a zákonný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

považujem napadnuté uznesenie vyšetrovateľa za dôvodné, keďže vykonaným dokazovaním

(ktoré bolo dostatočné v rozsahu ) neboli zistené

skutočnosti odôvodňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe.“

30. Ústavný súd konštatuje, že okresná prokuratúra ako druhostupňový orgán jasne

a zrozumiteľne vyjadrila dôvody, pre ktoré sťažnosť sťažovateľov zamietla. Okresná

prokuratúra primeraným a v okolnostiach danej veci postačujúcim spôsobom reflektovala

na sťažovateľmi vznesené námietky a poskytla im náležitú odpoveď v podobe argumentov

majúcich logický charakter. Ústavný súd na základe uvedeného zdôrazňuje, že právny

záver okresnej prokuratúry nevykazuje znaky arbitrárnosti, zjavnej neodôvodnenosti

či svojvôle, čo by bolo možné konštatovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlila

od znenia príslušných ustanovení zákona, že by tým poprela ich účel a význam

(m. m. , ).

31. Ústavný súd s úvahami okresnej prokuratúry v okolnostiach danej veci nemá

žiadny dôvod polemizovať alebo nahrádzať jej právny názor svojím vlastným. Sťažovatelia

nepredkladajú vo svojej sťažnosti žiadnu novú argumentáciu, ktorá by mala ústavnoprávny

charakter. V súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľov, ktorí sa dožadujú iného, pre nich

priaznivejšieho posúdenia celej veci, ústavný súd konštatuje, že nie je v poradí ďalším

orgánom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľov.

32. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom okresnej prokuratúry

nestotožňujú, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry. V súvislosti s prejavom nespokojnosti

sťažovateľov ústavný súd zdôrazňuje, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1

nie je záruka, že rozhodnutie príslušného súdu alebo iného orgánu bude spĺňať

očakávania a predstavy účastníka konania.

33. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol

už pri predbežnom prerokovaní pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Ústavný súd preto nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov,

ktoré sú viazané na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2018