Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 120/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť Podporného pohrebného združenia na Slovensku – Ústredia

Betliar, Zlatá 134, Betliar, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Vnenčákovou,

Čučmianska dlhá 7, Rožňava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa uznesením Okresnej

prokuratúry Rožňava č. k. -4 z 28. augusta 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Podporného pohrebného združenia na Slovensku – Ústredia Betliar

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra

2017 doručená sťažnosť Podporného pohrebného združenia na Slovensku – Ústredia Betliar

(ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k.

-4 z 28. augusta 2017 (ďalej len „uznesenie okresnej prokuratúry“),

ktorým bolo potvrdené uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia vo veci marenia

výkonu úradného rozhodnutia – zákazu označených osôb konať v mene sťažovateľa.

2. Sťažovateľ je občianskym združením (združenie s potvrdenou činnosťou, pretože

vzniklo pred rokom 1990) zameraným na veci posledné a medzi jeho členmi prebieha spor

medzi doterajším vedením a skupinou členov usilujúcou sa o zlúčenie s iným pohrebným

občianskym združením založeným uvedenou novou skupinou ( a spol.).

3. Uznesením Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-233 z 15. novembra 2016 bolo žalovaným ( a spol.)

neodkladným opatrením nariadené zdržať sa všetkých úkonov štatutárnych zástupcov

Podporného pohrebného združenia na Slovensku – Ústredia Betliar. Sťažovateľ podal

trestné oznámenie pre marenie výkonu úradného rozhodnutia, pretože

a spol. zaslali 10. marca 2017 Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky oznámenie o zániku

sťažovateľa napriek výroku uznesenia o neodkladnom opatrení.

4. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Rožňava (ďalej len „okresné riaditeľstvo“)

uznesením ČVS: ORP-339/RV-RV-2017 z 20 júla 2017 (ďalej len „uznesenie okresného

riaditeľstva“), ktoré bolo potvrdené napadnutým uznesením okresnej prokuratúry, odmietlo

vec, pretože medzičasom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením

sp. zn. zo 16. februára 2017 zrušil neodkladné opatrenie. Navyše, okresné

riaditeľstvo v uznesení uviedlo, že trestným právom sa nemajú riešiť súkromnoprávne spory

a takto nahrádzať súkromnú iniciatívu. Okresná prokuratúra v zamietnutí sťažnosti proti

uzneseniu okresného riaditeľstva argumentuje, že pre podmienku naplnenia skutkovej

podstaty je potrebné podstatné sťaženie výkonu rozhodnutia, čo v danom prípade nenastalo.

5. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta, že neodkladné opatrenie stratilo účinok

kasáciou krajským súdom neskôr, než uvádza okresné riaditeľstvo, a že po kasácii vydal

okresný súd opäť rovnaké neodkladné opatrenie. Sťažovateľ tvrdí, že práve jeho vec je

podstatným sťažením výkonu rozhodnutia, aké požaduje okresná prokuratúra.

6. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že odmietnutím jeho veci bola znemožnená účinná ochrana

jeho ústavného práva a došlo k zásahom do majetkového práva a práv duševného

vlastníctva. Upozorňuje, že jeho protivníci ďalej vykonávajú činnosť smerujúcu

k ovládnutiu majetku združenia.

7. Sťažovateľ dodáva, že žiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky

o prešetrenie veci a bol vyzvaný k doplneniu sťažnosti, ktorú adresoval okresnej

prokuratúre. Sťažovateľ považuje odôvodnenie napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry

za nedostatočné a svojvoľné. Poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. .

8. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. -4 zo dňa

28.8.2017 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. -4 zo dňa

28.8.2017 sa zrušuje a vec sa Okresnej prokuratúre Rožňava vracia na ďalšie konanie.

3. Okresná prokuratúra Rožňava je povinná do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie

sťažovateľovi vo výške 5.000,- € (slovom päťtisíc eur) na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa.

4. Okresná prokuratúra Rožňava je povinná uhradiť sťažovateľom trovy konania...“

II.

9.1 Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9.2 Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak

namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

10. Podstatou veci je sťažnostné tvrdenie, že okresná prokuratúra potvrdením

odmietnutia trestného oznámenia sťažovateľa porušila jeho právo na inú právnu ochranu

podľa .

11. Ústavnou sťažnosťou brojí sťažovateľ proti nezačatiu trestného stíhania. Ústavný

súd pripomína, že základné práva a slobody sú v prvom rade ochranou jednotlivcov pred

zásahmi zo strany štátnej moci. Trestné právo je formou štátnej represie. Ústavný súd chráni

jednotlivcov pred represiou moci, a tak nemôže povzbudzovať represiu moci proti iným

jednotlivcom. S istým nadnesením možno povedať, že ústavný súd páchateľov prepúšťa,

ale nezatvára ich.

12. V súlade s tradíciou Európskeho súdu pre ľudské práva [porov. NOLTE, G.

Collection Science and technique of democracy, No. 37 European and US constitutionalism

G. Nolte (ed.) European Commission for Democracy through Law Council of Europe

Publishing, s. 110 a nasl.] môže ústavný súd preskúmať len nevyšetrenie mučenia a zlého

zaobchádzania (porov. ). Okrem týchto prípadov pre dodržanie práva na inú

ochranu až na vzácne výnimky vysokej arbitrárnosti () postačí, ak sa

autority trestného procesu trestným oznámením zaoberajú a informujú oznamovateľa.

13. Ústavný súd konštantne uvádza (), že právo na vznesenie

obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo na

podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu (napr. , , ).

Oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený trestným činom, nemá zaručené

základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo určité konanie

kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie proti konkrétnej osobe. Posúdenie, či je

dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom

konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Ústavnému súdu ako

nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti nepatrí preskúmavať ich rozhodnutia

a postupy, pokiaľ namietané porušenie zákonnosti nemá súčasne za následok aj porušenie

základného práva alebo slobody. V obdobných prípadoch tiež ústavný súd vyslovil

(, ), že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho

potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát

prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol

trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto

vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie

bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa

trestného činu.

14. V predmetnej veci okresná prokuratúra v spojení s okresným riaditeľstvom

(technicky) riadne napadnutým uznesením vybavili sťažovateľovo trestné podanie.

Sťažovateľ navyše uvádza, že sa jeho vecou stále zaoberajú orgány prokuratúry. V obdobnej

sťažovateľovej veci už ústavný súd rozhodol odmietacím uznesením sp. zn.

z rovnakých dôvodov, ako to je v prerokúvanej sťažnosti.

15. Ústavný súd však zdôrazňuje, že po rozhodnutí civilných súdov v merite veci

môže poskytnúť ochranu sťažovateľovmu základnému právu na slobodné združovanie,

právu na ochranu majetku, ako aj právu na súdnu ochranu.

16. Tieto skutočnosti viedli ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľa k záveru, že medzi napadnutým uznesením okresnej prokuratúry a označenou

referenčnou normou niet relevantnej súvislosti, sťažnosť je tak zjavne neopodstatnená,

a preto ju podľa odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2018