Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (22)II. ÚS 120/2018
PDF · 138.48 KB
No categories available
II. ÚS 120/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť Podporného pohrebného združenia na Slovensku – Ústredia
Betliar, Zlatá 134, Betliar, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Vnenčákovou,
Čučmianska dlhá 7, Rožňava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresnej
prokuratúry Rožňava č. k. 1 Pn 319/17/8808-4 z 28. augusta 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Podporného pohrebného združenia na Slovensku – Ústredia Betliar
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra
2017 doručená sťažnosť Podporného pohrebného združenia na Slovensku – Ústredia Betliar
(ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k.
1 Pn 319/17/8808-4 z 28. augusta 2017 (ďalej len „uznesenie okresnej prokuratúry“),
ktorým bolo potvrdené uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia vo veci marenia
výkonu úradného rozhodnutia – zákazu označených osôb konať v mene sťažovateľa.
2. Sťažovateľ je občianskym združením (združenie s potvrdenou činnosťou, pretože
vzniklo pred rokom 1990) zameraným na veci posledné a medzi jeho členmi prebieha spor
medzi doterajším vedením a skupinou členov usilujúcou sa o zlúčenie s iným pohrebným
občianskym združením založeným uvedenou novou skupinou ( a spol.).
3. Uznesením Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) č. k.
6 C 152/2016-233 z 15. novembra 2016 bolo žalovaným ( a spol.)
neodkladným opatrením nariadené zdržať sa všetkých úkonov štatutárnych zástupcov
Podporného pohrebného združenia na Slovensku – Ústredia Betliar. Sťažovateľ podal
trestné oznámenie pre marenie výkonu úradného rozhodnutia, pretože
a spol. zaslali 10. marca 2017 Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky oznámenie o zániku
sťažovateľa napriek výroku uznesenia o neodkladnom opatrení.
4. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Rožňava (ďalej len „okresné riaditeľstvo“)
uznesením ČVS: ORP-339/RV-RV-2017 z 20 júla 2017 (ďalej len „uznesenie okresného
riaditeľstva“), ktoré bolo potvrdené napadnutým uznesením okresnej prokuratúry, odmietlo
vec, pretože medzičasom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením
sp. zn. 2 Co 38/2017 zo 16. februára 2017 zrušil neodkladné opatrenie. Navyše, okresné
riaditeľstvo v uznesení uviedlo, že trestným právom sa nemajú riešiť súkromnoprávne spory
a takto nahrádzať súkromnú iniciatívu. Okresná prokuratúra v zamietnutí sťažnosti proti
uzneseniu okresného riaditeľstva argumentuje, že pre podmienku naplnenia skutkovej
podstaty je potrebné podstatné sťaženie výkonu rozhodnutia, čo v danom prípade nenastalo.
5. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta, že neodkladné opatrenie stratilo účinok
kasáciou krajským súdom neskôr, než uvádza okresné riaditeľstvo, a že po kasácii vydal
okresný súd opäť rovnaké neodkladné opatrenie. Sťažovateľ tvrdí, že práve jeho vec je
podstatným sťažením výkonu rozhodnutia, aké požaduje okresná prokuratúra.
6. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že odmietnutím jeho veci bola znemožnená účinná ochrana
jeho ústavného práva a došlo k zásahom do majetkového práva a práv duševného
vlastníctva. Upozorňuje, že jeho protivníci ďalej vykonávajú činnosť smerujúcu
k ovládnutiu majetku združenia.
7. Sťažovateľ dodáva, že žiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky
o prešetrenie veci a bol vyzvaný k doplneniu sťažnosti, ktorú adresoval okresnej
prokuratúre. Sťažovateľ považuje odôvodnenie napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry
za nedostatočné a svojvoľné. Poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 267/2014.
8. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. 1 Pn 319/17/8808-4 zo dňa
28.8.2017 porušené bolo.
2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. 1 Pn 319/17/8808-4 zo dňa
28.8.2017 sa zrušuje a vec sa Okresnej prokuratúre Rožňava vracia na ďalšie konanie.
3. Okresná prokuratúra Rožňava je povinná do jedného mesiaca od právoplatnosti
tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie
sťažovateľovi vo výške 5.000,- € (slovom päťtisíc eur) na účet právnej zástupkyne
sťažovateľa.
4. Okresná prokuratúra Rožňava je povinná uhradiť sťažovateľom trovy konania...“
II.
9.1 Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9.2 Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak
namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo
vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením
alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
10. Podstatou veci je sťažnostné tvrdenie, že okresná prokuratúra potvrdením
odmietnutia trestného oznámenia sťažovateľa porušila jeho právo na inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
11. Ústavnou sťažnosťou brojí sťažovateľ proti nezačatiu trestného stíhania. Ústavný
súd pripomína, že základné práva a slobody sú v prvom rade ochranou jednotlivcov pred
zásahmi zo strany štátnej moci. Trestné právo je formou štátnej represie. Ústavný súd chráni
jednotlivcov pred represiou moci, a tak nemôže povzbudzovať represiu moci proti iným
jednotlivcom. S istým nadnesením možno povedať, že ústavný súd páchateľov prepúšťa,
ale nezatvára ich.
12. V súlade s tradíciou Európskeho súdu pre ľudské práva [porov. NOLTE, G.
Collection Science and technique of democracy, No. 37 European and US constitutionalism
G. Nolte (ed.) European Commission for Democracy through Law Council of Europe
Publishing, s. 110 a nasl.] môže ústavný súd preskúmať len nevyšetrenie mučenia a zlého
zaobchádzania (porov. III. ÚS 70/01). Okrem týchto prípadov pre dodržanie práva na inú
ochranu až na vzácne výnimky vysokej arbitrárnosti (III. ÚS 267/2014) postačí, ak sa
autority trestného procesu trestným oznámením zaoberajú a informujú oznamovateľa.
13. Ústavný súd konštantne uvádza (I. ÚS 539/2017), že právo na vznesenie
obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo na
podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03).
Oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený trestným činom, nemá ústavou zaručené
základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo určité konanie
kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie proti konkrétnej osobe. Posúdenie, či je
dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom
konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Ústavnému súdu ako
nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti nepatrí preskúmavať ich rozhodnutia
a postupy, pokiaľ namietané porušenie zákonnosti nemá súčasne za následok aj porušenie
základného práva alebo slobody. V obdobných prípadoch tiež ústavný súd vyslovil
(IV. ÚS 55/09, IV. ÚS 180/09), že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho
potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát
prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol
trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto
vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie
bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa
trestného činu.
14. V predmetnej veci okresná prokuratúra v spojení s okresným riaditeľstvom
(technicky) riadne napadnutým uznesením vybavili sťažovateľovo trestné podanie.
Sťažovateľ navyše uvádza, že sa jeho vecou stále zaoberajú orgány prokuratúry. V obdobnej
sťažovateľovej veci už ústavný súd rozhodol odmietacím uznesením sp. zn.
III. ÚS 319/2017 z rovnakých dôvodov, ako to je v prerokúvanej sťažnosti.
15. Ústavný súd však zdôrazňuje, že po rozhodnutí civilných súdov v merite veci
môže poskytnúť ochranu sťažovateľovmu základnému právu na slobodné združovanie,
právu na ochranu majetku, ako aj právu na súdnu ochranu.
16. Tieto skutočnosti viedli ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
sťažovateľa k záveru, že medzi napadnutým uznesením okresnej prokuratúry a označenou
referenčnou normou niet relevantnej súvislosti, sťažnosť je tak zjavne neopodstatnená,
a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. februára 2018