Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 319/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Vnenčákovou,

Čučmianska dlhá 7, Rožňava, pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa uznesením Okresnej

prokuratúry Rožňava č. k. -7 z 30. januára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť –

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2017

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k.

-7 z 30. januára 2017 (ďalej len „uznesenie okresnej prokuratúry“).

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že podal trestné oznámenie vo veci podvodu podľa

a na tom skutkovom základe, že najmenej štyri

osoby po predchádzajúcej vzájomnej dohode od presne nezisteného času roka 2016

až dosiaľ najmä v okres Rožňava, a inde vykonali viaceré úkony a opatrenia

smerujúce k nelegálnemu a podvodnému ovládaniu a k následnému neoprávnenému

nakladaniu s majetkom sťažovateľa.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Rožňava uznesením ČVS: ORP-508/2-VYS-

RV-2016 OM z 22. decembra 2016 trestné stíhanie v zmysle § 215 ods. 1 písm. b)

zastavilo, pretože podľa záverov vyšetrovateľa tento skutok nie je

trestným činom, a teda nie je dôvod na postúpenie veci.

Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola uznesením

okresnej prokuratúry zamietnutá podľa

ako nedôvodná.

Podľa názoru sťažovateľa nie je uznesenie okresnej prokuratúry zákonné a dôvodné,

čím došlo k porušeniu jeho základného práva podľa . Sťažovateľ

považuje uznesenie okresnej prokuratúry za arbitrárne, keďže je z neho zjavné,

že prokurátor okresnej prokuratúry sa v celej miere priklonil k tvrdeniam podozrivých osôb

a vysporiadal sa len s dôkazmi na strane podozrivých, aj to zásadne neprípustne. Všetky

navrhované dôkazy na obranu sťažovateľa boli prokurátorom okresnej prokuratúry

opomenuté a nedošlo k ich vykonaniu.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. -7 zo dňa

30.01.2017 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. -7 zo dňa

30.01.2017 sa zrušuje a vec sa Okresnej prokuratúre Rožňava vracia na ďalšie konanie.

3. Okresná prokuratúra Rožňava je povinná do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie

sťažovateľovi vo výške 5.000,- € (slovom päťtisíc eur) na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa.

4. Okresná prokuratúra Rožňava je povinná uhradiť sťažovateľom trovy konania...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu

a inú právnu ochranu podľa . Sťažovateľ vytýka okresnej prokuratúre,

že jej rozhodnutie je arbitrárne a nedôvodné, ako aj to, že skutkový stav svedčí o naplnení

podmienok skutkovej podstaty ním označeného trestného činu.

Ústavný súd v súvislosti so sťažnostnými námietkami sťažovateľa považoval

za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, v rámci ktorej opakovane vyslovil,

že právo fyzickej alebo právnickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe

na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa

druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo

slobôd (m. m. , , ).

Ústavný súd nespochybňuje, že po podaní trestného oznámenia sťažovateľovi

vzniklo právo na ochranu vyplývajúce mu zo základného práva na inú právnu ochranu

podľa . Hoci podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sťažovateľ

nemá subjektívne právo na to, aby na základe jeho trestného oznámenia bolo začaté trestné

stíhanie pre trestné činy uvedené v trestnom oznámení, prípadne na vznesenie obvinenia

konkrétnej osobe, má oprávnenie na to, aby orgány činné v trestnom konaní venovali jeho

trestnému oznámeniu primeranú pozornosť zodpovedajúcu ich zákonným povinnostiam.

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné trestné oznámenia oznamovateľa

trestného činu riadne prešetriť a rozhodnúť o nich. Z listinných dôkazov predložených

sťažovateľom vyplýva, že to sa vo veci sťažovateľa aj stalo. Z namietaného uznesenia

okresnej prokuratúry okrem iného vyplýva: „Páchateľ uvádza iného do omylu spravidla

aktívnym konaním, keď predstiera existenciu určitých okolností. Naplnenie objektívnej

stránky skutkovej podstaty trestného činu predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi

omylom určitej osoby a jej uskutočneniu majetkovou dispozíciou. K dokonaniu trestného

činu nepostačuje samotné podvodné konanie, ale musí byť páchateľ, prípadne iná osoba,

aj obohatená. K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu podvodu sa vyžaduje, aby

bolo preukázané, že páchateľ už v čase činu mal snahu iného uviesť do omylu. Výsledkami

vyšetrovania nebolo preukázané, že by vyššie naznačené osoby, ktoré zvolali mimoriadne

valné zhromaždenie... a následne v dňoch... si zvolili orgány tohto združenia a zároveň

vylúčili doterajších členov správnej rady a dozornej rady, mali snahu zmocniť sa majetku

združenia a spôsobiť tak najmenej značnú škodu... V danej veci považujem za potrebné

uviesť ako jednu z podstatných skutočností, a to, že odo dňa..., keď predseda predsedníctva

združenia... zaslal Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky oznámenie o zmene

štatutárnych orgánov, je možné konštatovať, že od tohto dňa vystupovali štatutárni

zástupcovia združenia vo vedomí, že sú oprávnené osoby...“

Z namietaného uznesenia okresnej prokuratúry vyplýva, že prokurátor okresnej

prokuratúry sa sťažnosťou sťažovateľa riadne zaoberal, rozhodol o nej a rozhodnutie riadne

odôvodnil, pričom jeho právny názor je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska

akceptovateľný, a preto ním nemohlo dôjsť k porušeniu označeného práva sťažovateľa.

Tieto skutočnosti viedli ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľa k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2017