Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 319/2017
PDF · 127.85 KB
No categories available
III. ÚS 319/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017
predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Vnenčákovou,
Čučmianska dlhá 7, Rožňava, pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresnej
prokuratúry Rožňava č. k. Pv 741/16/8808-7 z 30. januára 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť –
o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2017
doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k.
Pv 741/16/8808-7 z 30. januára 2017 (ďalej len „uznesenie okresnej prokuratúry“).
V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že podal trestné oznámenie vo veci podvodu podľa
§ 221 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že najmenej štyri
osoby po predchádzajúcej vzájomnej dohode od presne nezisteného času roka 2016
až dosiaľ najmä v okres Rožňava, a inde vykonali viaceré úkony a opatrenia
smerujúce k nelegálnemu a podvodnému ovládaniu a k následnému neoprávnenému
nakladaniu s majetkom sťažovateľa.
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Rožňava uznesením ČVS: ORP-508/2-VYS-
RV-2016 OM z 22. decembra 2016 trestné stíhanie v zmysle § 215 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku zastavilo, pretože podľa záverov vyšetrovateľa tento skutok nie je
trestným činom, a teda nie je dôvod na postúpenie veci.
Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola uznesením
okresnej prokuratúry zamietnutá podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
ako nedôvodná.
Podľa názoru sťažovateľa nie je uznesenie okresnej prokuratúry zákonné a dôvodné,
čím došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Sťažovateľ
považuje uznesenie okresnej prokuratúry za arbitrárne, keďže je z neho zjavné,
že prokurátor okresnej prokuratúry sa v celej miere priklonil k tvrdeniam podozrivých osôb
a vysporiadal sa len s dôkazmi na strane podozrivých, aj to zásadne neprípustne. Všetky
navrhované dôkazy na obranu sťažovateľa boli prokurátorom okresnej prokuratúry
opomenuté a nedošlo k ich vykonaniu.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. PV 741/16/8808-7 zo dňa
30.01.2017 porušené bolo.
2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. PV 741/16/8808-7 zo dňa
30.01.2017 sa zrušuje a vec sa Okresnej prokuratúre Rožňava vracia na ďalšie konanie.
3. Okresná prokuratúra Rožňava je povinná do jedného mesiaca od právoplatnosti
tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie
sťažovateľovi vo výške 5.000,- € (slovom päťtisíc eur) na účet právnej zástupkyne
sťažovateľa.
4. Okresná prokuratúra Rožňava je povinná uhradiť sťažovateľom trovy konania...“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Sťažovateľ vytýka okresnej prokuratúre,
že jej rozhodnutie je arbitrárne a nedôvodné, ako aj to, že skutkový stav svedčí o naplnení
podmienok skutkovej podstaty ním označeného trestného činu.
Ústavný súd v súvislosti so sťažnostnými námietkami sťažovateľa považoval
za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, v rámci ktorej opakovane vyslovil,
že právo fyzickej alebo právnickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe
na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa
druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo
slobôd (m. m. II. ÚS 42/00, II. ÚS 28/06, III. ÚS 278/06).
Ústavný súd nespochybňuje, že po podaní trestného oznámenia sťažovateľovi
vzniklo právo na ochranu vyplývajúce mu zo základného práva na inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Hoci podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sťažovateľ
nemá subjektívne právo na to, aby na základe jeho trestného oznámenia bolo začaté trestné
stíhanie pre trestné činy uvedené v trestnom oznámení, prípadne na vznesenie obvinenia
konkrétnej osobe, má oprávnenie na to, aby orgány činné v trestnom konaní venovali jeho
trestnému oznámeniu primeranú pozornosť zodpovedajúcu ich zákonným povinnostiam.
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné trestné oznámenia oznamovateľa
trestného činu riadne prešetriť a rozhodnúť o nich. Z listinných dôkazov predložených
sťažovateľom vyplýva, že to sa vo veci sťažovateľa aj stalo. Z namietaného uznesenia
okresnej prokuratúry okrem iného vyplýva: „Páchateľ uvádza iného do omylu spravidla
aktívnym konaním, keď predstiera existenciu určitých okolností. Naplnenie objektívnej
stránky skutkovej podstaty trestného činu predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi
omylom určitej osoby a jej uskutočneniu majetkovou dispozíciou. K dokonaniu trestného
činu nepostačuje samotné podvodné konanie, ale musí byť páchateľ, prípadne iná osoba,
aj obohatená. K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu podvodu sa vyžaduje, aby
bolo preukázané, že páchateľ už v čase činu mal snahu iného uviesť do omylu. Výsledkami
vyšetrovania nebolo preukázané, že by vyššie naznačené osoby, ktoré zvolali mimoriadne
valné zhromaždenie... a následne v dňoch... si zvolili orgány tohto združenia a zároveň
vylúčili doterajších členov správnej rady a dozornej rady, mali snahu zmocniť sa majetku
združenia a spôsobiť tak najmenej značnú škodu... V danej veci považujem za potrebné
uviesť ako jednu z podstatných skutočností, a to, že odo dňa..., keď predseda predsedníctva
združenia... zaslal Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky oznámenie o zmene
štatutárnych orgánov, je možné konštatovať, že od tohto dňa vystupovali štatutárni
zástupcovia združenia vo vedomí, že sú oprávnené osoby...“
Z namietaného uznesenia okresnej prokuratúry vyplýva, že prokurátor okresnej
prokuratúry sa sťažnosťou sťažovateľa riadne zaoberal, rozhodol o nej a rozhodnutie riadne
odôvodnil, pričom jeho právny názor je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska
akceptovateľný, a preto ním nemohlo dôjsť k porušeniu označeného práva sťažovateľa.
Tieto skutočnosti viedli ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
sťažovateľa k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2017