Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 287/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska 4, Bratislava, pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom pred krajským

súdom, v ktorom je v procesnej pozícii žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Sociálnej poisťovne vo veci priznania starobného dôchodku, dochádza k zbytočným

prieťahom. Poukázal na to, že žalobu podal 7. decembra 2016, pričom krajský súd až

do podania ústavnej sťažnosti vo veci nerozhodol. Tiež uviedol, že pôvodné konanie vedené

na krajskom súde pod sp. zn. bolo ukončené rozsudkom z 25. júna 2014,

proti ktorému podal odvolanie. O odvolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudkom sp. zn. z 27. januára 2016 tak, že uvedený rozsudok krajského

súdu zmenil a rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 470 314 7150 0 zo 6. novembra 2013

zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Následne Sociálna poisťovňa vydala ďalšie

rozhodnutie z 15. júna 2016, „voči ktorému sa sťažovateľ voči pánovi GR Sociálnej

poisťovne odvolal. Ten svojím rozhodnutím čís. j.: 470 314 7150 0 zo dňa 04.10.2016

žiadosť sťažovateľa v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne.

Voči takémuto prekvapivému a neočakávanému rozhodnutiu musel sťažovateľ podať opäť

dňa 07.12.2016, už po druhý raz návrh na preskúmanie zákonnosti na Krajský súd

v Bratislave, čís. k. ...“.

3. Sťažovateľ podal krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola

vyhodnotená ako dôvodná.

4. Tiež vytkol, že napriek jeho žiadosti z 15. mája 2017 o nariadenie pojednávania sa

tak nestalo, krajský súd je nečinný a nie je predpoklad, aby sa napadnuté konanie

právoplatne skončilo v najbližšej dobe.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že krajský súd v napadnutom konaní

porušil jeho základné právo podľa a právo podľa dohovoru,

aby ústavný súd krajskému súdu prikázal v predmetnej veci konať bez zbytočných

prieťahov a aby priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj

náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

10. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , ).

12. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní.

13. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

14. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v (ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru), ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ).

15. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , ,

).

16. Ústavný súd v súčinnosti s krajským súdom zistil, že v napadnutom konaní bola

23. mája 2018 žalovanému zaslaná výzva na vyjadrenie a žiadosť o zaslanie

administratívneho spisu.

17. Ústavný súd konštatuje, že obdobie približne jeden a pol roka, počas ktorého bol

krajský súd nečinný, je síce neprimerane dlhé, avšak tento prieťah nedosahuje takú ústavne

relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať

porušenie označených práv sťažovateľa. Súdne konanie netrvá 5 rokov, ako uvádza

sťažovateľ, keďže zo samotnej sťažnosti vyplýva, že o jeho pôvodnom návrhu už bolo

súdmi právoplatne rozhodnuté a, navyše, v inej časti sťažnosti sám uvádza, že sa nachádza

v právnej neistote od 7. decembra 2016, teda od podania žaloby v napadnutom konaní.

18. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na rozhodovaciu prax

a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej

v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky

v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok

z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002,

body 64, 65 a 66).

19. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( a 3 ).

21. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi

obrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

na krajskom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júla 2018