Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 279/2018
PDF · 337.35 KB
No categories available
III. ÚS 279/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
podanú advokátom , ,
pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Ro 262/2013,
v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 504/2015 a v konaní vedenom pod sp. zn.
11 Csp 204/2016 ako aj postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod
sp. zn. 11 Ro 372/2013 a v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Csp 21/2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna
2018 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Ro 262/2013, v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 504/2015 a v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Csp 204/2016, ako aj postupom
Okresného súdu Košice-okolie (ďalej spolu aj „okresné súdy“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 11 Ro 372/2013 a v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Csp 21/2018 (ďalej spolu aj
„namietané konania“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta existenciu zbytočných
prieťahov v už označených a na seba nadväzujúcich konaniach, ktorých priebeh, ako aj
nesprávny postup okresných súdov v sťažnosti podrobnejšie rozviedla. Ústavnému súdu
ozrejmuje, že v dôsledku toho, „že porušovateľ v 1. rade neposkytol včasnú a efektívnu
ochranu spotrebiteľským právam sťažovateľky, ale vec nesprávne postúpil dňa 16. 08. 2013
porušovateľovi v 2. rade a následne v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu a v
rozpore so zákonom vec opakovane dňa 29.1.2016 nesprávne postúpil porušovateľovi v 2.
rade, a ďalej tak isto napriek viazanosti názorom odvolacieho súdu vec 2.02.2018
opakovane postúpil porušovateľovi v 2. rade, zasiahol tak do práv sťažovateľky... Podľa
sťažovateľky je ústavne neudržateľne, že orgán štátnej moci zákonom povolaný na ochranu
porušených práv, nepostupuje v súlade so zákonom a ani v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu pričom opakovane vo veci na ochranu práva spotrebiteľa bez právneho
dôvodu sa 5 rokov nekoná...“.
3. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom Okresného súdu Prešov a Okresného súdu
Košice-okolie v namietaných konaniach bolo porušené jej základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nadväzne na to žiada, aby jej
ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 € vo vzťahu
k Okresnému súdu Prešov a vo výške 1 000 € vo vzťahu k Okresnému súdu Košice-okolie
a zaviazal okresné súdy k povinnosti nahradiť sťažovateľke trovy konania.
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
7. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí
vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, ako aj ďalších procesných podmienok
vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom súde. V tejto súvislosti ústavný súd stabilne
pripomína, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti
týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je následne viazaný návrhom
na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
8. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že
sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
9. Zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne
vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím
osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.
10. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti zistil, že k sťažnosti nie je pripojené
splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky advokátom v konaní pred ústavným súdom,
hoci z jej obsahu vyplýva, že sťažovateľka má byť zastúpená advokátom
, , ktorý sťažnosť koncipoval a autorizovanú ju
elektronickými prostriedkami doručil ústavnému súdu.
11. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že ho nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Advokát zastupujúci svojho klienta pred
ústavným súdom je v súlade s § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť
a presadzovať klientove práva a záujmy. Tieto zákonom stanovené povinnosti advokáta
vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať
advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj
prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
12. Okrem toho, ústavný súd z databázy podaní zistil, že sťažovateľka doručila
ústavnému súdu celkovo už 33 sťažností, a preto aj jej musí byť známe, že bez splnenia tejto
podstatnej náležitosti nemôže ústavný súd začať konanie o jej sťažnosti.
13. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že predmetná
sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci
ústavného súdu ustanovuje zákon o ústavnom súde, a preto sťažnosť sťažovateľky podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí (podobne IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010,
III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010,
I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010,
IV. ÚS 134/2010, I. ÚS 57/2015, I. ÚS 337/2015).
14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu
rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej sťažnosti.
15. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá
prekážku veci rozhodnutej podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni
sťažovateľke, aby po splnení všetkých zákonných podmienok za predpokladu zotrvania
na stanovisku, že postupom ňou označených všeobecných súdov naďalej dochádza
k zbytočným prieťahom v napadnutých konaniach, predložila ústavnému súdu novú
sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júla 2018