Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 210/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šofrankom, advokátska

kancelária, Hraničná 2, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa , a 2 , základného práva podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava V

sp. zn. z 10. januára 2018 a takto

rozhodol:

1. Základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným

dôkazom podľa a jeho právo podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava V sp. zn. z 10. januára 2018 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. z 10. januára 2018

z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý nahradiť

trovy konania v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov)

na účet advokáta JUDr. Jána Šofranka, advokátska kancelária, Hraničná 2, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. februára 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi podľa , základného práva vyjadriť sa ku všetkým

vykonaným dôkazom podľa , základného práva na súdnu ochranu

podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava V

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 10. januára 2018 (ďalej len „napadnuté

uznesenie okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ (v procesnom postavení žalobcu,

pozn.) sa návrhom na začatie konania doručeným okresnému súdu 11. februára 2016

(ďalej len „žaloba“) domáhal proti ,

(ďalej len „žalovaná“), určenia, že sťažovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností,

a to „záhrady“, „zastavaná plocha a nádvorie“ a „rodinný dom“, bližšie špecifikovaných

v žalobe (ďalej len „nehnuteľnosti“). V danej právnej veci bolo konanie vedené

na okresnom súde pod sp. zn. .

3. Okresný súd však uznesením sp. zn. z 29. decembra 2016

pre späťvzatie žaloby sťažovateľom rozhodol tak, že konanie zastavuje, sťažovateľovi

vracia súdny poplatok v sume 125,80 € a zároveň žalovanej priznáva proti sťažovateľovi

plnú náhradu trov konania, o sume ktorej okresný súd rozhodne samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto uznesenia.

4. Následne okresný súd uznesením vydaným súdnym úradníkom vedeným

pod sp. zn. z 20. júla 2017 v spojení s opravným uznesením

sp. zn. zo 6. septembra 2017 (ďalej len „uznesenie okresného súdu vydané

súdnym úradníkom“) rozhodol o sume náhrady trov konania tak, že sťažovateľovi uložil

povinnosť z titulu náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia

zaplatiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne sumu 414,48 € v lehote do 3 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Podľa odôvodnenia uznesenia okresného súdu

vydaného súdnym úradníkom okresný súd pri výpočte sumy náhrady odmeny advokáta

aplikoval § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „vyhláška“), v zmysle ktorého základná

sadzba tarifnej odmeny (advokáta) za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina

výpočtového základu, ak klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka

nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo jej slúži na bývanie.

5. Žalovaná však proti uzneseniu okresného súdu vydanému súdnym úradníkom

podala riadne a včas sťažnosť – riadny opravný prostriedok, ktorou medzi inými namietala

najmä nesprávnosť určenia sumy náhrady odmeny advokáta, resp. argumentovala tým,

že pri výpočte tejto náhrady odmeny advokáta sa má aplikovať § 10 ods. 1 (zrejme v spojení

s ods. 2, pozn.) vyhlášky, v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny (advokáta)

za jeden úkon právnej služby sa určí z tarifnej hodnoty veci (nehnuteľností), o ktorej

vlastníctvo sa vedie spor (podľa tam uvedeného sadzobníka, pozn.). O sťažnosti žalovanej

bolo rozhodnuté napadnutým uznesením okresného súdu. Napadnutým uznesením

okresného súdu bolo uznesenie okresného súdu vydané súdnym úradníkom zmenené tak,

že sťažovateľ je povinný z titulu náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho

zastúpenia zaplatiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne sumu 10 351,72 €. Napadnuté

uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť jeho doručením obidvom stranám.

6. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„... Rozhodnutie Okresného súdu... zo dňa 20.07.2017 v znení opravného uznesenia

bolo odôvodnené určením základnej tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

podľa ust. § 11 ods. 1 písm. c) Vyhlášky. Šesť úkonov právnej služby á 66,- EUR + režijný

paušál odôvodňovalo priznanie trov právneho zastúpenia vo výške 414,48 EUR. Aplikácia

ust. § 11 ods. 1 písm. c) Vyhlášky vychádzala zo skutkového stavu ku dňu rozhodovania

o výške trov... súdny úradník správne aplikoval predmetné ustanovenie, keďže: (i) klientom

bola fyzická osoba, (ii) predmetom konania bola nehnuteľnosť určená na bývanie, (iii) nešlo

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, ale o určenie vlastníckeho práva.

Žalovaná vo svojej sťažnosti proti Uzneseniu Okresného súdu... zo dňa 20.07.2017

poukázala, na účely rozhodovania o trovách, doručený Znalecký posudok č. 5/2017

zo dňa 08.03.2017 vypracovaný znalkyňou v odbore stavebníctvo... ktorá určila všeobecnú

hodnotu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporu o určenie vlastníckeho práva, na sumu

524.000,- EUR. Žalovaná namietala, že došlo k aplikácii nesprávneho ustanovenia

Vyhlášky, nakoľko podľa jej názoru súd mal pri výpočte základnej tarifnej odmeny

vychádzať z hodnoty predmetu sporu...

Súd rozhodujúci o sťažnosti žalovanej nedoručil sťažovateľovi znalecký posudok,

na ktorom založil svoje rozhodnutie týkajúce sa náhrady trov konania. Sťažovateľovi nebolo

umožnené oboznámiť sa s ním a vyjadriť sa k nemu, čím mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom. O obsahu sťažnosti, ako aj o znaleckom posudku sa sťažovateľ dozvedel

až z nahliadnutia do spisu, keď už bolo vo veci rozhodnuté a nebolo možné sa k nemu

vyjadriť, ani podať opravný prostriedok. Sťažovateľ sa nemal možnosť ku konaniu

o sťažnosti vôbec vyjadriť...

Procesný exces zakladajúci zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho

konania sťažovateľ vidí práve v nemožnosti oboznámiť sa s doručeným znaleckým

posudkom a nemožnosti sa vyjadriť jednak k záverom znaleckému posudku a jednak k

predmetu sťažnosti žalovanej...

Sťažovateľ namieta vo aj z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný

výrok Napádaného rozhodnutia. Odôvodnenie Napádaného rozhodnutia sa obmedzuje len

na rýdze stotožnenie sa s argumentáciou sťažnosti žalovanej... čím je Napadnuté

rozhodnutie nepreskúmateľné.

Arbitrárnosť a nezákonnosť rozhodnutia je zrejmá aj zo samotného odôvodnenia

Napádaného rozhodnutia...

Napádané rozhodnutie bolo vydané sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou, hoci

zákonnou sudkyňou prideleným na prejednanie a rozhodnutie vo veci bola JUDr. Viera

Sandtnerová...

Sťažovateľ namieta porušenie práva na neodňateľnosť zákonného sudcu podľa

ust. z dôvodu zmeny zákonnej sudkyne, o ktorej nebol žiadnym spôsobom

upovedomený. Sťažovateľovi nie je zrejmé a zo súdneho spisu žiadnym spôsobom nevyplýva,

na základe akej skutočnosti rozhodovala o výške trovách iná sudkyňa. Pokiaľ by aj došlo

v súlade s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov... k zmene zákonnej sudkyne, o tejto skutočnosti je nevyhnutné strany sporu

upovedomiť...

Zmenou v osobe zákonného sudcu bolo sťažovateľovi znemožnené namietať prípadnú

zaujatosť sudcu a dôverovať v garantovanú nestrannosť a zákonnosť sudcu...“

7. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2,

právo na neodňateľnosť zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1, právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 36

Listiny základných ľudských práv a slobôd porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10. januára 2018, č. k.

- 397 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 390,50 EUR na účet advokáta JUDr. Jána Šofranka - advokáta, so sídlom...

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

8. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že vo veci sťažnosti, ktorou

sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa

, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa

, základného práva na súdnu ochranu podľa listiny, ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na jej prijatie, a preto

ju uznesením č. k. -14 z 26. apríla 2018 v zmysle § 25 ods. 1 a 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) prijal na ďalšie konanie.

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 16. mája 2018 predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti a otázke vhodnosti ústneho pojednávania.

10. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3289/2018, doručenom

ústavnému súdu spolu s jeho prílohami 11. júna 2018, uviedol:

„... Vo veci... vedenej pod č. netrváme na ústnom pojednávaní,

návrhy na dokazovanie nemáme.

... K predmetnej sťažnosti uvádzam, že zmena zákonného sudcu prebehla v súlade

s dodatkom k rozvrhu práce s poukazom na vtedy dlhodobú práceneschopnosť pôvodného

zákonného sudcu JUDr. Viery Sandtnerovej.“

11. Podľa dodatku č. 6 k rozvrhu práce okresného súdu na rok 2017, ktorý bol

prílohou vyjadrenia predsedu okresného súdu, s účinnosťou od 1. marca 2017 okrem iného

„... Z dôvodu dlhodobej PN JUDr. Viery Sandtnerovej dochádza k prevzatiu odd. 12C, 12S,

12Ccud, 12Csr, 12Scud, 12Csp, 12Pc novým zákonným sudcom Mgr. Zitou Leimbergerovou

po jej návrate z MD... na str. 15 odd. 12C, 12S, 12Ccud, 12Csr, 12Scud, 12Csp,

12Pc v kolónke predseda senátu/zástupca sa zapisuje namiesto JUDr. Viery Sandtnerovej

Mgr. Zita Leimbergerová a ako zástupca sa zapisuje: Utorok – JUDr. Michal Sobolovský,

Štvrtok - JUDr. Michal Sobolovský... “.

12. Sudkyňa Mgr. Zita Leimbergerová vo svojom vyjadrení z 1. júna 2018, ktoré

bolo takisto prílohou vyjadrenia predsedu okresného súdu, nad rámec prehľadu procesných

úkonov vykonaných v preskúmavanej veci okrem iného tiež uviedla:

«... V sťažnosti proti uzneseniu o výške náhrady trov konania žalovaná poukázala

na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, resp. nálezy Ústavného súdu SR, týkajúce sa

spôsobu určovania výšky odmeny právnej služby, ak je predmetom konania určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Navyše sťažnosť riadne a vyčerpávajúco odôvodnila

a súd sa tak úplne stotožňujúc s jej argumentáciou, sťažnosti vyhovel a rozhodnutie súdneho

úradníka o výške nároku na náhradu trov konania zmenil. Je síce pravdou, že súd

s podanou sťažnosťou sťažovateľa neoboznámil, ustanovenia

však výslovne neustanovujú podrobnejší postup súdu po podaní sťažnosti. V nadväznosti

na súd posúdil, že „rovnosť zbraní“ v tomto prípade nedoručením sťažnosti

žalobcovi nebola porušená, nakoľko o nároku na náhradu trov konania bolo právoplatne

rozhodnuté, pričom žalobca si svojho procesného zavinenia bol vedomý, keďže sa voči

rozhodnutiu súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania neodvolal, resp. nenamietal

existenciu prípadných dôvodov hodných osobitného zreteľa, na ktoré súd mohol prihliadnuť

a využiť tak sudcovské moderačné právo a náhradu trov konania nepriznať ( )...»

13. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu

25. júna 2018 k vyjadreniu predsedu okresného súdu okrem iného uviedol:

«... 1... V zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v § 51 Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce je v ods. 1 uvedené „veci

určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým

senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov

a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť

ovplyvňovania pridelenia vecí.“

Následne v ods. 4 písm. a) totožného § 51 je konkrétne uvedené, ako sa prerozdeľujú

už pridelené veci a to: „Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov

a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho

zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade dlhodobej šesť týždňov presahujúcej

neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená“

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zmena v osobe zákonného sudcu nenastala

zákonným spôsobom, čo odráža aj samotné znenie Zmeny rozvrhu práce č. 6,

kde je uvedené, že na základe rozhodnutia predsedu súdu prichádza dňom účinnosti zmeny

(dodatku) rozvrhu práce k prevzatiu celého oddelenia 12C iným sudcom...

Takýmto postupom predsedu súdu bolo porušené právo sťažovateľa

na neodňateľnosť zákonného sudcu podľa . ods. 1 ...

... 2... Sťažovateľ ani pri všetkej snahe nedokáže porozumieť, akým spôsobom mohla

sudkyňa vo vyjadrení zaslanom Ústavnému súdu uviesť, že sťažovateľove práva neboli

porušené, pretože sa o všetkom dozvedel doručením napádaného uznesenia (voči ktorému

nie je prípustná sťažnosť)... Podľa názoru sťažovateľa, keď sa o nejakej podstatnej

skutočnosti pre vydanie rozhodnutia účastník konania, o ktorého právach sa rozhoduje,

dozvie po vydaní rozhodnutia, voči ktorému nemá možnosť podať opravný prostriedok, tak

ide o tak veľký zásah do jeho práv, že v skutku nemožno ani len spomenúť „rovnosti

zbraní“, o to viac, keď dôjde k aplikácii nesprávneho ustanovenia právneho predpisu a tým

je sťažovateľovi spôsobená nie nepatrná finančná ujma vo výške niekoľko tisíc Eur...

zákonodarca presne z dôvodu poskytnutia väčšej ochrany nehnuteľnosti určených

na bývanie tieto vyčlenil do osobitného režimu fungovania oproti iným nehnuteľnostiam

a určil aj pri trovách konania inú výšku tarifnej odmeny... V zmysle vyššie uvedeného,

nielenže sudkyňa vydala rozhodnutie, ktorému predchádzal procesný postup porušujúci

práva sťažovateľa, navyše rozhodnutie, ktoré vydala odporuje zákonu a aj zvýšenej ochrane

nehnuteľnosti určených na bývanie, čim porušila právo sťažovateľa na právo na súdnu a

inú právnu ochranu podľa ...»

14. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku z 25. júna 2018, doplnenom

17. septembra 2018, oznámil, že „... sťažovateľ dáva výslovný súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v zmysle “.

II.

15. Podľa zistenia ústavného súdu a ako to už bolo aj uvedené, uznesením okresného

súdu vydaným súdnym úradníkom bolo o sume náhrady trov konania najskôr rozhodnuté

tak, že okresný súd sťažovateľovi uložil povinnosť z titulu náhrady trov konania

spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia zaplatiť žalovanej na účet jej právnej

zástupkyne sumu 414,48 €.

Následne na základe riadne a včas podanej sťažnosti žalovanej – riadneho opravného

prostriedku bez jeho predchádzajúceho doručenia sťažovateľovi, resp. právnemu zástupcovi

sťažovateľa a poskytnutia mu primeranej lehoty na vyjadrenie sa k tam uvedenej

argumentácii žalovanej, ako aj jeho prílohám napadnutým uznesením okresného súdu bolo

uznesenie okresného súdu vydané súdnym úradníkom zmenené tak, že sťažovateľ

je povinný z titulu náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia

zaplatiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne sumu 10 351,72 €.

16. V napadnutom uznesení okresného súdu tento v rámci podstatnej časti

odôvodnenia okrem iného uviedol:

«... žalovaná... namietala, že súd nesprávne určil tarifnú hodnotu veci a zároveň,

že nepriznal všetky účelne vynaložené trovy konania (za úkony právnej služby - nahliadnutie

do spisu zo dňa 6.6.2016, porada s klientom zo dňa 9.6.2016. Sťažnosť odôvodnil tým,

že tarifná hodnota veci bola určená v zmysle znaleckého posudku, ktorý bol doložený

k výpočtu trov konania, a to na preukázanie hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je predmetom

konania. Súd takto určenú tarifnú hodnotu veci nerešpektoval a určil ako základ výpočtu

1/13 výpočtového základu v zmysle vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom predmet

konania posúdil ako predmet, ktorý sa nedá oceniť. Podľa názoru žalovanej v danom

prípade nejde o predmet konania, ktorý nemožno oceniť, pretože tento je peniazmi

oceniteľný, o čom v konečnom dôsledku svedčí vypracovaný znalecký posudok a rozsiahla

judikatúra, s ktorou sa súd vôbec nevysporiadal, pričom zároveň na niektoré konkrétne

judikáty poukázala. Čo sa týka nepriznaných úkonov právnej služby uviedla, že nahliadnutie

do spisu je legitímnym právom a zároveň aj povinnosťou advokáta pokiaľ má byť riadne

oboznámený s obsahom súdneho spisu a relevantne hájiť záujmy klienta. Poukázala na to,

že žalobca dokladá do spisu doklady postupne a nie ihneď s podanou žalobou, prípadne

do súdneho spisu pravidelne zakladal a zakladá ďalšie dokumenty, podania, „dôkazy“,

a to zásadne v jednom vyhotovení. Súd však tieto dokumenty na náklady žalobcu

nevyhotovil a žalovanej nezaslal, ani inak danú situáciu neriešil. V tomto, či aj iných

konaniach sa tak dozvedela o obsahu spisu buď neskoro, prípadne vôbec. Z tohto dôvodu

bolo pred podaním vyjadrenia na súd nevyhnutné nahliadnuť do súdneho spisu a vyhotoviť

si z neho výpisy, odpisy a kópie, a ňou splnomocnený advokát dostal na uvedené mandát.

Na základe zistení zo súdneho spisu a zadovážení desiatok až stoviek kópii žalobcom

predložených „papierov“ (v jednom vyhotovení) bolo nevyhnutné absolvovať poradu s

advokátom a dohodnúť tak ďalší postup a bolo nevyhnutné prekonzultovať advokátove

zistenia a žalobcove tvrdenia, aby bolo možné reagovať kompetentne a najmä sa účelne

brániť absurdnostiam, ktoré produkoval a produkuje žalobca. Toto bolo evidentne aj

úspešné, keďže žalobca zobral svoju nezmyselnú žalobu v celom rozsahu späť, a to bez

uvedenia dôvodu...

Po preskúmaní napadnutého uznesenia súd dospel k záveru, že sťažnosť žalovanej

je v plnom rozsahu dôvodná, preto napadnuté uznesenie zmenil tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia, v plnom rozsahu sa stotožňujúc s dôvodmi žalovanej

uvedenými v sťažnosti...»

III.

17. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

18. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

19. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

20. Podľa každý má právo, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

21. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

23. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu,

základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a základného práva vyjadriť sa

ku všetkým vykonaným dôkazom podľa , ako aj základného práva na súdnu ochranu

podľa listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu.

24. Sťažovateľ predovšetkým vytýka okresnému súdu porušenie princípu

kontradiktórnosti konania tým, že sťažnosť žalovanej proti uzneseniu okresného

súdu vydanému súdnym úradníkom a ňou predložený znalecký posudok č. 5/2017

zo 7. marca 2017 vypracovaný znalkyňou , z odboru

stavebníctva (ďalej len „znalecký posudok“) o všeobecnej hodnote nehnuteľností (predmetu

konania) pred vydaním napadnutého uznesenia okresného súdu sťažovateľovi nedoručil,

čím mu odňal akúkoľvek možnosť sa k týmto vyjadriť a predniesť tak vo svoj prospech

vlastnú argumentáciu, prípadne na preukázanie svojich tvrdení označiť alebo predložiť

ďalšie dôkazy. A to napriek tomu, že podľa názoru sťažovateľa práve na základe

argumentácie v sťažnosti žalovanej, podľa ktorej pre určenie sumy náhrady odmeny

advokáta základom pre výpočet jeho tarifnej odmeny má byť hodnota nehnuteľností určená

znaleckým posudkom, okresný súd si túto argumentáciu žalovanej bez ďalšieho plne

osvojac, rozhodol o sume náhrady trov právneho zastúpenia oproti uzneseniu okresného

súdu vydanému súdnym úradníkom inak, a to pre sťažovateľa podstatne nepriaznivejšie.

25. Sťažovateľ svoju (ústavnú) sťažnosť odôvodňuje aj tým, že napadnuté uznesenie

okresného súdu nie je riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, resp. pre absenciu riadneho

odôvodnenia je nepreskúmateľné.

26. Sťažovateľ navyše v sťažnosti namieta, že o zmene zákonného sudcu v právnej

veci žaloby nebol nijako upovedomený, dôsledkom čoho mu bola odňatá možnosť vzniesť

proti osobe (nového) sudcu námietku zaujatosti.

27. Napokon sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí, že keďže mu nie je zrejmé,

na základe akej skutočnosti došlo k zmene zákonného sudcu, čo inak nijako nevyplýva ani

zo súdneho spisu, napadnuté uznesenie okresného súdu bolo vydané nezákonným sudcom.

28. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a podľa listiny, ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná

nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu

v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť ().

29. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa ,

resp. základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivý proces podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na

súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať

tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,

ktoré tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (

v spojení s ). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu

ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana poskytne v zákonom

predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí

v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , listiny, ako aj právo na spravodlivý proces podľa

dohovoru.

30. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva

na spravodlivé konanie podľa je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (,

). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,

Recueil III/1997).

31. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci svojej rozhodovacej

činnosti okrem iného konštatoval, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej

strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré

ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (Komanický

c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002, § 45). Právo na kontradiktórne konanie zase

znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy

potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi

a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, a vyjadriť

sa k nim (pozri cit. rozsudok Komanický, bod 46).

32. Za kontradiktórny proces možno považovať len taký proces, v ktorom

je rešpektovaná zásada rovnosti zbraní, t. j. ktorý stranám garantuje rovnaký prístup

k akýmkoľvek dôkazom a argumentom, ktoré boli predložené súdu a ktoré by mohli mať

vplyv na prejednanie a súdne rozhodnutie. Takýto rovnaký prístup má stranám konania

zabezpečiť možnosť spochybňovať a vyvracať argumenty protistrany (konfrontačná zásada)

s cieľom súperenia strán a aj s cieľom ovplyvniť výsledok konania.

33. Z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí

mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne

významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany

reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť, nezáleží pritom, aký je jeho skutočný

účinok na súdne rozhodnutie (napr. vec K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 31. 5. 2001,

vec F. R. proti Švajčiarku, rozsudok ESĽP z 28. 6. 2001). Inak povedané, požiadavka

„kontradiktórnosti konania“ sa v judikatúre ESĽP chápe čisto formálne. Z jej hľadiska

v podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo

argumentov predložených súdu (mutatis mutandis , ,

).

34. Obsahom základného práva na spravodlivý proces podľa ,

čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je ratione materiae aj právo

na rozhodnutie o trovách konania, resp. náhrade trov konania v súlade so zákonom.

(Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997, ). Z toho vyplýva, že princíp

kontradiktórnosti musí byť rešpektovaný aj v rámci rozhodovania o trovách konania.

35. Ústavný súd sa plne stotožňuje s argumentáciou sťažovateľa, podľa ktorej

nedoručením sťažnosti žalovanej proti uzneseniu okresného súdu vydanému súdnym

úradníkom vrátane znaleckého posudku, práve na základe ktorých okresný súd dospel

vo veci sumy náhrady trov právneho zastúpenia k zásadne inému, pre sťažovateľa podstatne

nepriaznivejšiemu rozhodnutiu, a neposkytnutím mu primeranej lehoty na vyjadrenie sa mu

okresný súd odňal možnosť vyjadriť sa k sťažnosti žalovanej vrátane znaleckého posudku

a predostrieť okresnému súdu vo svoj prospech vlastnú argumentáciu, prípadne

na preukázanie svojich tvrdení označiť alebo predložiť vlastné dôkazy, čím došlo

k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania ako súčasti práva na spravodlivý proces.

36. Aj keď a nasl. v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) expressis verbis neukladajú súdu povinnosť

sťažnosť – riadny opravný prostriedok strany sporu proti uzneseniu vydanému súdnym

úradníkom protistrane doručiť a zároveň jej poskytnúť primeraný čas sa k sťažnosti

vyjadriť, z judikatúry ústavného súdu a ESĽP jednoznačne vyplýva, že všeobecné súdy

sa nesmú obmedziť len na doručovanie tých procesných podaní, pri ktorých je táto

povinnosť výslovne upravená v procesnom kódexe, ale v súlade s princípom

kontradiktórnosti a rovnosti zbraní sú povinné doručovať aj iné podania nad rámec

explicitnej právnej úpravy (, , ,

).

37. Na uvedenom nič nemení ani , podľa ktorého strany sporu majú právo

sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje

stanovisko „v rozsahu, ktorý určí zákon“, pretože podľa každé ustanovenie

tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi,

na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, ktoré

majú prednosť pred zákonom, judikatúrou ESĽP a Súdneho dvora Európskej únie,

a to so zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Uvedené platí o to viac, ak ide tak,

ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci, o podstatné procesné podanie (sťažnosť žalovanej),

ktoré malo zásadný vplyv na výsledok sporu (rozhodnutie o sume náhrady trov konania).

38. V súvislosti s tvrdením konajúcej sudkyne Mgr. Zity Leimbergerovej

v jej vyjadrení z 1. júna 2018, podľa ktorého k porušeniu princípu rovnosti zbraní okresným

súdom v rámci konania o sume náhrady trov konania nedošlo aj preto, lebo sťažovateľ proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 29. decembra 2016 v časti výroku

o priznaní nároku žalovanej proti sťažovateľovi na plnú náhradu trov konania nepodal

odvolanie – riadny opravný prostriedok, ústavný súd dodáva, že v preskúmavanej veci toto

tvrdenie nie je nijako na mieste. Totiž práve až pri rozhodovaní o sume už právoplatne

priznaného nároku, či už na plnú, alebo len na čiastočnú náhradu trov konania, t. j. všetkých

výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, je súd

nielen oprávnený, ale aj povinný osobitne posúdiť, či ten-ktorý výdavok vrátane výdavkov

strany sporu na právne zastúpenie advokátom je preukázaný, odôvodnený a účelne

vynaložený ( ). Pokiaľ ide o sumu, či už v plnej alebo len v čiastočnej náhrade

trov právneho zastúpenia advokátom, základom pre jej určenie sú vždy právne relevantné

ustanovenia vyhlášky.

39. Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že rešpektovanie práva

na spravodlivé súdne konanie si vyžadovalo, aby sťažovateľ dostal možnosť posúdiť,

či a akým spôsobom je potrebné alebo vhodné z jeho strany v čase pre neho primeranom

(dostatočnom) reagovať na sťažnosť žalovanej proti uzneseniu okresného súdu vydanému

súdnym úradníkom vrátane znaleckého posudku. V skutočnosti sa sťažovateľ mal možnosť

s týmto písomným podaním (s jeho existenciou) oboznámiť až prostredníctvom samotného

napadnutého uznesenia okresného súdu, pričom možnosť vyjadriť sa k nemu v predmetnom

konaní nemal žiadnu.

40. Pretože okresný súd v konaní o sume náhrady trov konania nepostupoval v súlade

s princípom rovnosti zbraní a princípom kontradiktórnosti konania (pozri body 33 až 36

tohto nálezu), napadnutým uznesením okresného súdu, ktoré z tohto konania vyplynulo,

bolo porušené základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

(k nevysloveniu porušenia a listiny pozri argumentáciu

v bode 44 tohto nálezu).

41. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody

podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie

konanie.

42. Keďže ústavný súd vyslovil porušenie základného práva garantovaného

a práva zaručeného medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, zrušil napadnuté

uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto

rozhodnutia).

43. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou okresného súdu, riadiac

sa právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze, vec v ďalšom konaní

opätovne prerokovať a rozhodnúť, rešpektujúc obsah a zmysel všetkých práv, ktorých

porušenie bolo ústavným súdom v doterajšom konaní zistené.

44. Keďže (a rovnako aj listiny) zaručujúce základné

právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré v sebe zahŕňa garanciu

dodržiavania princípu kontradiktórnosti a rovnosti zbraní, je vo vzťahu k čl. 46 ods. 1

, ako aj k listiny ustanovením špeciálnym a z tohto dôvodu v súlade

s ustálenou judikatúrou ústavného súdu jeho aplikácia podľa princípu prednosti špeciálneho

ustanovenia pred generálnou právnou úpravou v danej veci neprichádza do úvahy

(na rozdiel od toho k čl. 6 ods. 1 dohovoru špeciálne ustanovenie, ktoré by osobitne

zaručovalo právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, neexistuje, pozn.), ústavný

súd vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj podľa listiny sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto

rozhodnutia).

45. Ako už bolo uvedené, vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný

súd“), ktorý vyplýva z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť

ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy,

ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom

konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

46. Pretože zrušením napadnutého uznesenia okresného súdu ústavným súdom

a vrátením mu veci na ďalšie konanie sa sťažovateľovi vytvorí priestor na to, aby

k sťažnosti žalovanej – riadnemu opravnému prostriedku proti uzneseniu okresného súdu

vydanému súdnym úradníkom predostrel okresnému súdu vlastnú argumentáciu vrátane

námietky o nezákonnej zmene zákonného sudcu a tiež námietky o jeho zaujatosti,

dôsledkom čoho k náprave a poskytnutiu ochrany sťažovateľovi môže dôjsť už v rámci

daného základného (nachádzacieho) konania o sume náhrady trov, ústavný súd s poukazom

na princíp subsidiarity rozhodol tak, že (ústavnej) sťažnosti sťažovateľa ani v tejto zvyšnej

časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).

47. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť uznesením niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

48. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky.

49. Sťažovateľ si z dôvodu právneho zastúpenia advokátom uplatnil aj náhradu trov

konania. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia

za tri úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. spísanie ústavnej

sťažnosti, 3. podanie písomného stanoviska k výzve na vyjadrenie k prijatej sťažnosti)

uskutočnené v roku 2018. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu odmeny advokáta

(§ 11 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2018 v sume

153,50 €, čo za 3 úkony právnej služby predstavuje sumu 460,50 € a náhradu režijného

paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2018

v sume 9,21 €, čo za 3 úkony právnej služby predstavuje sumu 27,63 €. Teda ústavný súd

priznal sťažovateľovi náhradu trov tohto konania v celkovej sume 488,13 €. Sťažovateľ síce

požadoval k priznanej sume trov konania pripočítať aj 20 % daň z pridanej hodnoty

(ďalej len „DPH“), keďže však nepredložil dôkaz a nepreukázal, že jeho právny zástupca

je platiteľom DPH, ústavný súd teda k priznanej sume náhrad trov konania nemohol DPH

pripočítať.

50. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení

s ).

51. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2018