Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 469/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudková 22, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia a základných práv

podľa , a , základného

práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Topoľčany č. k. -175 z 19. decembra 2016, ako aj rozsudkom Krajského súdu

v Nitre č. k. -225 z 24. mája 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie (ďalej len „“) a základných práv

podľa , a , základného práva podľa

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného

súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) č. k. -175 z 19. decembra 2016

(ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ako aj rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -225 z 24. mája 2018 (ďalej len „rozsudok krajského

súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom postavení žalobkyne

žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda, že je podielovou

spoluvlastníčkou parcely č. v katastrálnom území , zapísanej na liste

vlastníctva č. , v podiele proti žalovaným (ďalej len

„žalovaný 1“), (ďalej len „žalovaná 2“),

a .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Na základe Osvedčenia o dedičstve ,

, zo dňa 02.05.2001 sa navrhovateľka ako zákonná dedička po zomrelej

poručiteľke , rod. ... stala okrem iného aj podielovou

spoluvlastníčkou vtom čase ešte nerozdelenej parcely č. a to v spoluvlastníckom podiele

. Poručiteľka... bola riadnou podielovou spoluvlastníčkou parcely č.

nachádzajúcej sa v okrese , obec , kat. úz. v podiele ako

je uvedené aj v predmetnom Osvedčení o dedičstve zo dňa

02.05.2001.“

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla: „Uvedená parcela č. bola následne

na základe vypracovaného Geometrického plánu č... ktorý vyhotovil

, zo dňa 08.06.2005, rozdelená na viacero častí. Navrhovateľka má za to, že

vychádzajúc z doterajšieho užívania nehnuteľnosti jej spoluvlastnícky podiel 13/72 mal byť

zapísaný na Liste vlastníctva č. , nakoľko ide práve o tú časť parcely toho času č. ,

v súčasnosti označenú ako parcela č. . Navrhovateľka uvádza, že spoločný

spoluvlastnícky podiel 1/2, ktorý patrí odporcom v 1/ a 2/ rade je v Liste vlastníctva č.

uvedený v nesprávnom podiele. Navrhovateľka preukázateľne spochybňuje správnosť tohto

spoluvlastníckeho podielu, nakoľko sa dôvodne domnieva, že práve časť spoluvlastníckeho

podielu 13/72 na predmetnej parcele č. , ktorý je súčasťou spoluvlastníckeho podielu

1/2 patriaceho odporcom v 1/ a 2/ rade je spoluvlastníckym podielom, ktorý patrí

navrhovateľke, ktorý nadobudla na základe Osvedčenia o dedičstve...“

3. Okresný súd rozhodol rozsudkom o žalobe sťažovateľky tak, že ju v celom

rozsahu zamietol. Sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom

krajský súd rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľka vo vzťahu k rozsudku okresného súdu uviedla: «... súd prvej inštancie

sa riadne nevysporiadal so skutočnosťou, že z dedičského osvedčenia po

(matky [právny predchodca žalovaných 1 a 2, pozn.]) nebol

súčasťou dvor, t. j. v súčasnosti parcela . Totožné vyplýva aj z dedičského osvedčenia

po otcovi sp. zn. . Tieto skutočnosti preto preukazujú pochybnosti

ohľadom notárskej zápisnice, ktorou bolo osvedčené vydržanie VP okrem

iných aj k parcele ... Z uvedeného vyplýva nezákonnosť právneho titulu, ktorým

nadobudol právny predchodca žalovaných v 1/ a 2/ rade spoluvlastnícky podiel, ktorý

následne predal žalovaným v 1/ a 2/ rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2000.

Súd prvej inštancie sa taktiež riadne nevysporiadal ani s namietaným konaním

právneho predchodcu žalovaných v 1/ a 2/ rade v rozpore s dobrými mravmi

v súvislosti s osvedčením jeho vyhlásenia o vydržaní zo dňa 02.03.2000, v ktorom je

preukázateľne uvedený väčší spoluvlastnícky podiel, konkrétne 1/2 namiesto správneho

spoluvlastníckeho podielu 1/3, na čo žalobkyňa v konaní opakovane poukazovala.

Žalobkyňa poukazuje aj na tú skutočnosť, že spornú nehnuteľnosť užívala ako

podielový spoluvlastník do času pokiaľ žila jej matka, následne ako to vyplýva aj z

vyjadrení žalovaného v 3/ rade, umožnila dočasne užívať spornú parcelu v rozsahu jej

spoluvlastníckeho podielu , nakoľko býval

v bezprostrednej blízkosti spornej parcely. Nie je možné súhlasiť s tým, že by spornú

parcelu v rozsahu spoluvlastníckeho podielu patriaceho žalobkyni užívali nerušene právny

predchodcovia žalovaných v 1/ a 2/ rade. Žalovaní v 1/ a 2/ rade nespochybnili tvrdenie

žalobkyne, že uvedenú spornú parcelu užíval v rozsahu spoluvlastníckeho

podielu, ktorý vlastnil ako aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, ktorý vlastnila žalobkyňa

a ktorý žalobkyňa mu umožnila dočasne užívať na základe spoločnej dohody. S vyššie

uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal.

Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že malo dôjsť v súvislosti

s predmetnou parcelou k určitým vzájomným výmenám za iné nehnuteľnosti a to medzi

jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 20.09.2016

uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by došlo k deleniu pozemkov.

Žalobkyňa taktiež poukazuje na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

právny predchodca žalovaných v 1/ a 2/ rade neužíval spoluvlastnícky podiel, ktorý

vlastnila právna predchodkyňa žalobkyne a následne aj sama žalobkyňa, pretože predmetný

spoluvlastnícky podiel mal vzhľadom na vzájomnú dohodu v dočasnom užívaní

a následne jeho právny nástupcovia.

Žalobkyňa považuje za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie v súvislosti

s tým, že „pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá

na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade

so zákonom, rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie neprieči

zákonu. Osvedčenie o právnej skutočnosti vydané notárom na žiadosť účastníka je teda

listinou, na ktorej sa nachádza iba záznam o ním uvedených skutočnostiach. Takéto

osvedčenie nie je právnym úkonom.“. Žalobkyňa má za to, že notár má postupovať v súlade

s o notároch a notárskej činnosti. Žalobkyňa nesúhlasí

s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovaní v 1/ a 2/ rade v danom prípade uniesli

dôkazné bremeno ohľadom preukázania pravdivosti obsahu predmetnej notárskej zápisnice.

Žalobkyňa má za to, že súd sa nevysporiadal v dostatočnej miere so všetkými

dôkazmi vyprodukovanými žalobkyňou, pričom pri právnej úvahe samotného rozhodnutia

vo veci samej absentuje vysporiadanie sa so všetkými skutočnosťami, ktoré boli zo strany

žalobkyne produkované, namietané a majú význam pre zákonné rozhodnutie vo veci samej.

Žalobkyňa poukazuje aj na tú skutočnosť, že tvrdenia svedkov v konaní sp. zn.:

Okresný súd Topoľčany ohľadom deľby podielov nie je možné subsumovať

pod túto vec, nakoľko uvádzané deľby nesúviseli so spoluvlastníckym podielom, ktorý

prináleží žalobkyni. Uvedené nebolo zo strany žalovaných v 1/ a 2/ rade žiadnym

relevantným spôsobom preukázané.»

Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu sťažovateľka uviedla, že podľa jej názoru ani

krajský súd neprihliadol na „... dôvodné podozrenie o protiprávnosti notárskej zápisnice

zo dňa 02.03.2000 sp. zn.: N 92/2000, NZ 93/2000. Sťažovateľka ako aj účastník konania -

žalovaný 3/ dostatočne pomenovali konanie ako aj žalovaných 1/ a 2/, a to

v rozpore s dobrými mravmi, pre ktoré nie je možné poukazovať na predmetnú notársku

zápisnicu ako vierohodný právny dokument aj s poukazom na v tom čase platný Exekučný

poriadok, ktorý nevyžadoval pri osvedčení vlastníctva vydržaním žiadne podrobné skúmanie

okolností vydržania, čím bolo výrazne oslabené právo riadneho vlastníka, ktorým bola

sťažovateľka.“.

4. Podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej práv tým, že krajský súd

neposúdil odvolacie dôvody správne a dostatočne sa nevysporiadal so všetkými

namietanými „porušeniami súdu prvej inštancie, dôsledkom čoho bolo rozhodnutie,

že rozsudok okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, sa potvrdzuje.“.

5. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom:

„1. Základné práva sťažovateľky - ... na súdnu ochranu zaručené

, , , , ,

Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn.: -175

zo dňa 19.12.2016 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.: -225 zo dňa

24.05.2018, porušené boli.

2. Zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn.: -175 zo dňa

19.12.2016 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.: -225 zo dňa

24.05.2018 a vec sa vracia Okresnému súdu Topoľčany na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa ustálenej

rozhodovacej praxe a úvahy Ústavného súdu Slovenskej republiky.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd

Nitra povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Slovenská republika uznáva a dodržiava

všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná,

a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

9. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

10. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

11. Podľa a podľa listiny každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

K namietanému porušeniu práv rozsudkom okresného súdu

13. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozsudku okresného

súdu, nie je daná právomoc ústavného súdu.

14. Ako to z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky podľa

a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň

v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.

Treba tiež poznamenať, že sťažovateľka právo podať odvolanie proti rozsudku

okresného súdu aj využila.

K namietanému porušeniu práv rozsudkom krajského súdu

15. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde).

16. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom.

17. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

S poukazom na citované ustanovenie ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka

prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu s návrhom na začatie konania

pred ústavným súdom doručila aj splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie, v ktorom

uviedla: „Najmä ho splnomocňujem na vypracovanie a podanie ústavnej sťažnosti

na Ústavný súd Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany

sp. zn. do ukončenia veci samej.“

18. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné

zdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu

presne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva

tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

19. Vychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že predložené

splnomocnenie nebolo udelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

(ako obligatórna náležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20

ods. 2 ) vo veci podania ústavnej sťažnosti proti rozsudku krajského

súdu.

20. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ).

21. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli

objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(m. m. , , , ).

22. Vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľku

na odstránenie nedostatkov sťažnosti nevyzýval, primerane aplikujúc § 160 ods. 3 písm. b)

a v spojení s zákona o ústavnom

súde, a sťažnosť odmietol podľa pre nesplnenie

zákonných náležitostí.

23. Nad rámec uvedených záverov ústavný súd považuje za potrebné poukázať aj

na skutočnosť, že sťažnosť mohla byť odmietnutá aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Jadrom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd ani krajský súd sa

dostatočne nevysporiadali s jej tvrdeniami, ktorými podľa jej názoru vyvrátila podmienky

vydržania právneho predchodcu žalovaných 1 a 2.

Ústavný súd preskúmal rozsudok okresného súdu a rozsudok krajského súdu a dospel

k záveru, že medzi obsahom základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a práva

na spravodlivé súdne konanie ( , listiny a dohovoru)

a napadnutým rozsudkom krajského súdu neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe

ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol rozhodnúť

o porušení sťažovateľkou označených práv. V tomto smere ústavný súd konštatuje, že záver

krajského súdu nemožno považovať za svojvoľný či neodôvodnený a ani za taký, ktorý by

popieral účel a zmysel zákona.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnymi názormi krajského súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto

názorov (m. m. , ).

24. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2018