Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 565/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1, Bratislava, zastúpeného A|K|K|L

advokáti s. r. o, Miletičova 5B, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Peter Lukášek,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 a 2

v spojení s porušením Slovenskej

republiky, porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením čl. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 30. mája 2017, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2017

v elektronickej podobe bez elektronického podpisu doručená sťažnosť obchodnej

spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a 2 a a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením ,

porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením čl. 1 dohovoru rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 30. mája 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na to, že Rada pre vysielanie a retransmisiu

(ďalej len „rada“) jej oznámila začatie správneho konania – oznámením vo veci možného

porušenia povinnosti podľa o vysielaní

a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) v súvislosti s odvysielaním programu

V pätici po opici, ktorý prerušil reklamou väčším počtom ako zákonom povoleným počtom

prerušení v jednej polhodine vysielania.

Rada rozhodnutím č. z 27. októbra 2015 uložila sťažovateľke sankciu –

pokutu vo výške 5 000 € za porušenie povinnosti podľa

Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka najvyššiemu súdu opravný prostriedok,

ktorým sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia rady.

Najvyšší súd rozhodol napadnutým rozsudkom z 30. mája 2017 tak, že rozhodnutie

rady potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza:

«Sťažovateľka tvrdí, že... najvyšší súd: (i) nedostatočne a arbitrárne vyhodnotil

odvolací dôvod neoprávneného zásahu do slobody prejavu sťažovateľky; (ii) potvrdením

rozhodnutia Rady arbitrárne uzavrel, že došlo k splneniu podmienok predpokladaných

na obmedzenie slobody prejavu sťažovateľky. Sťažovateľka namieta, že vydanie

rozhodnutia bez uvedenia relevantných dôvodov v odôvodnení rozhodnutia najvyššieho

súdu vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu nenaplnenia kritérií pre zásah do slobody prejavu,

hoci sťažovateľka uplatnila tento odvolací dôvod, je možné považovať za vážny zásah

do práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu sťažovateľky. Rovnako

sťažovateľka namieta, že obmedzenie slobody prejavu bez existencie dôvodov

vychádzajúcich z limitačnej klauzuly článku 26 ods. 4

a proporcionality (nevyhnutnosti v demokratickom štáte), je možné považovať za vážny

zásah do práva na slobodu prejavu sťažovateľky.

3 Absencia kvalifikovaného odôvodnenia 3.1 Sťažovateľka jasne a zrozumiteľne

formulovala svoj odvolací dôvod, v ktorom namietala, že Rada nijako neskúmala

a neodôvodnila existenciu zákonného (ústavného) dôvodu na obmedzenie slobody prejavu,

nakoľko sťažovateľka aj komerčné prerušovanie považuje za súčasť slobody prejavu.

Sťažovateľka tiež poukázala na skutočnosť, že bez ohľadu na absenciu skúmania dôvodov

pre obmedzenie slobody prejavu zo strany Rady, tieto aj tak v prejednávanej veci neboli

naplnené. 3.2 Napriek výslovnému odvolaciemu dôvodu, ktorým poukázala na absolútnu

neexistenciu odôvodnenie rozhodnutia Rady vo vzťahu k naplneniu podmienok

pre obmedzenie slobody prejavu (skúmanie kritérií legality, legitimity a proporcionality),

najvyšší súd sa sám dopustí rovnakého pochybenie a k odvolaciemu dôvodu sa nevyjadril

vôbec. Hoci na strane 20 napadnutého rozhodnutia najvyšší súd poukázal na sťažovateľkou

uplatnený odvolací dôvod, v ďalšom texte len skonštatoval svoje názory na to, aký cieľ

sleduje ustanovenie § 35 ods. 3. Najvyšší súd sa nijako nevyjadril k skutočnosti,

že rozhodnutie Rady žiadne dôvody pre obmedzenie slobody prejavu neobsahovalo...

4 Zásah do slobody prejavu 4.1 Sťažovateľka si dovoľuje uviesť, že zásah do jej

slobodného prejavu v podobe rozhodnutia Rady (a rozhodnutia najvyššieho súdu) by bol

zákonný (ústavný) len vtedy, ak by (i) ohrozil niektorý z chránených záujmov podľa článku

26 ods. 4 SR alebo článku 10 ods. 2 Dohovoru, na základe ktorých je možné

obmedziť slobodu prejavu; a zároveň ak by (ii) bolo takéto obmedzenie proporcionálne

k sledovanému legitímnemu cieľu (nevyhnutné v demokratickej spoločnosti)...

4.3 Sťažovateľka uvádza, že síce bol zásah do jej slobody prejavu vykonaný na základe

zákona (§ 35 ods. 3 Zákona o vysielaní), avšak tento zásah nesledoval žiaden legitímny cieľ

a ani nebol proporcionálny (nevyhnutný v demokratickej spoločnosti). 4.4 Sťažovateľka

uvádza, že z rozhodnutia Rady, rozhodnutia najvyššieho súdu ako aj zo skutkového stavu

veci je zrejmé, že Rada a najvyšší súd obmedzili právo na slobodu prejavu sťažovateľky

na základe „domnelej“ ochrany práva divákov (spotrebiteľov) pred nadmerným

prerušovaním sledovaného programu a taktiež domnelej ochrany divákov pred nadmerným

reklamným tlakom a zachovaním integrity diel. Bez ohľadu na to, že ani Rada ani najvyšší

súd neidentifikovali, ktorý z vymedzených verejných záujmov podľa bol

v prejednávanej veci legitímnym cieľom ochrany, je potrebné konštatovať, že „právo

spotrebiteľov“ (ako bližšie nešpecifikovanej masy divákov) na ochranu pred nadmerným

prerušovaním sledovaného programu a taktiež domnelej ochrany divákov pred nezákonným

zneužitím na reklamné účely, nie je možné považovať za legitímny verejný záujem

na obmedzenie slobody prejavu, nakoľko takéto právo „divákov“ SR ani Dohovor

nepoznajú. ... rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré potvrdilo rozhodnutie Rady je nezákonné,

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tak predstavuje protiústavný zásah

do slobody prejavu sťažovateľky. 4.5 Sťažovateľka uvádza, že aj informácie reklamného

charakteru predstavujú obsah televízneho vysielania, na ktorý sa vzťahuje ochrana práva

na slobodu prejavu. Štát v tomto prípade v súlade so svojim primárnym záväzkom

zabezpečil pluralitu médií na to, aby aj táto informácia mohla byť vyhľadaná, rozšírené

a spracovaná divákmi... V prejednávanej veci je preto možné konštatovať, že odvysielané

informácie reklamného charakteru, (hoci mohli ísť nad rozsah povoleného vysielania

reklamy) neboli spôsobilé svojou povahou aktivovať meritórne uvažovanie o obmedzení

práva divákov na zabezpečenie ochrany pred nadmerným prerušovaním sledovaného

programu a „už vôbec nie dostať sa do kolízie s konkrétnym verejným záujmom v zmysle

alebo dohovoru, ktorého ochrana by si vyžadovala

intervenciu štátu“ (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: -45 z 18. 12. 2014).

4.7 Sťažovateľka trvá naďalej na svojej argumentácii, že obmedzenie slobody prejavu

na základe rozhodnutia Rady a rozhodnutia najvyššieho súdu taktiež nebolo proporcionálne

(nevyhnutné v demokratickej spoločnosti) a má tiež za to, že je bez právneho významu

zaoberať sa skúmaním proporcionality (aplikáciou testu proporcionality), pretože

samotný zásah (rozhodnutie Rady a rozhodnutie najvyššieho súdu) nesmeroval k ochrane

práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrane verejného zdravia

a mravnosti, a z tohto dôvodu nemohol byť zásah zákonný. 4.8 Pri skúmaní proporcionality

zásahu je potrebné konštatovať, že obmedzenie slobody prejavu sťažovateľky nemožno

považovať za nevyhnutné v demokratickej spoločnosti z dôvodu, že v demokratickej

spoločnosti sa aj oblasť televízneho vysielania riadi systémom trhového hospodárstva, ktorý

je závislý od dopytu a ponuky... 4.9 Ak mal štát záujem na tom, aby akékoľvek programy

neboli prerušované reklamným obsahom nad určitý časovo ohraničený limit, učinil pre

to zadosť tým, že v súlade so svojim pozitívnym záväzkom štátu vytvoril priestor pre

pluralitu médií, v zmysle ktorej sa každý subjekt po splnení formálnych podmienok môže

s ľubovoľným obsah vysielania (ponukou) uchádzať o priazeň diváka (dopyt). Je výsostným

subjektívnym právom každého diváka rozhodnúť sa sledovať taký obsah vysielania, ktorý

si sám zvolí...»

Na tomto základe sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné práva (sťažovateľky, pozn.)... podľa článku 26 ods. 1 a ods. 2

a článku 46 ods. 1 a ods. 2 v spojení s článkom 12 ods. 1

a článku 6 ods. 1 a článku 10 ods. 1 a ods. 2 v spojení s článkom 1... dohovoru... rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.: zo dňa

30. 05. 2017, porušené boli.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.:

zo dňa 30. 05. 2017 sa zrušuje vo všetkých výrokoch a vec sa vracia

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinní uhradiť (sťažovateľke, pozn.)... trovy

právneho zastúpenia vo výške 100 % na účet (právneho zástupcu, pozn.)... do pätnásť dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia alebo .

Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) podanie vo veci samej urobené v elektronickej

podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej

podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva.

Podľa druhej vety o elektronickej podobe

výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o e-Governmente) v znení neskorších predpisov ak sa právny úkon vykonáva podľa zákona

v elektronickej podobe alebo ak podľa osobitného predpisu je náležitosťou právneho úkonu

vlastnoručný podpis, osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu takého

úkonu zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou, a ak

podľa osobitného predpisu je náležitosťou právneho úkonu vlastnoručný podpis, ktorý musí

byť úradne osvedčený, pripojí aj časovú pečiatku; to neplatí, ak osobitný predpis ustanoví,

že autorizáciu je možné vykonať jedným z uznaných spôsobov autorizácie, ktorý

zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé

zachytenie obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným

právnym úkonom a právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala.

Ustanovenia jednoznačne upravujú, že podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe musia byť autorizované podľa osobitného

predpisu. Autorizácia sa vykonáva zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou

elektronickou pečaťou. Účelom tejto autorizácie je odstránenie pochybností týkajúce sa

totožnosti osoby, ktorá podanie urobila, t. j. zabrániť tomu, aby v mene podávateľa podával

podania bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli niekto iný (nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. z 12. 2. 2014, pozri tiež Števček, M., Ficová, S., Baricová,

J., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H.

Beck, 2016, s. 448 ‒450).

V prejednávanom prípade sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym

zástupcom, podala 7. augusta 2017 sťažnosť ústavnému súdu v elektronickej podobe –

na elektronickom formulári „Podanie na začatie konania pred ÚS SR“. Uvedené podanie

však nebolo autorizované, t. j. podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo

zaručenou elektronickou pečaťou. O tejto skutočnosti, t. j. o tom, že podanie neobsahuje

elektronický podpis, bol právny zástupca sťažovateľky informovaný „Oznámením

o výsledku overenia elektronických podpisov podania ePodateľňou ÚS SR“ odoslaným

7. augusta 2017.

Podaním doručeným ústavnému súdu 11. augusta 2017 poštou sťažovateľka doplnila

sťažnosť – predložila prílohy sťažnosti – „splnomocnenie“, rozhodnutie rady

z 27. októbra 2015, odvolanie sťažovateľky proti tomuto rozhodnutiu a napadnutý rozsudok

z 30. mája 2017. V lehote desiatich dní však sťažovateľka ústavnému súdu nedoručila

samotnú sťažnosť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa

osobitného predpisu.

Ústavný súd v rámci predbežného prejednania sťažnosti – pri hodnotení splnenia

podmienok konania pred ústavným súdom − prihliadol aj na to, že uznesením sp. zn.

zo 14. júna 2017 bola odmietnutá skoršia sťažnosť sťažovateľky, zastúpenej

rovnakým právnym zástupcom, z dôvodu, že sťažnosť podaná v elektronickej podobe

nebola autorizovaná a v príslušnej lehote nebola doplnená v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe autorizovaná a sťažovateľka nedoručila ústavnému súdu

splnomocnenie a príslušné prílohy. Predmetné uznesenie ústavného súdu nadobudlo

právoplatnosť 20. júla 2017, t. j. právny zástupca sťažovateľky bol v čase podávania

aktuálne prejednávanej sťažnosti oboznámený s dôvodom odmietnutia predchádzajúcej

sťažnosti sťažovateľky. Sťažovateľka síce ústavnému súdu doručila príslušné prílohy

v listinnej podobe, avšak nedostatok, ktorý bol dôvodom na odmietnutie predchádzajúcej

sťažnosti sp. zn. , t. j. napriek vedomosti o ňom, neodstránila.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatky v zákonom predpísaných

náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , , ).

Vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľku

na odstránenie nedostatkov sťažnosti nevyzýval, primerane aplikujúc § 160 ods. 3 písm. b)

a v spojení s , a sťažnosť odmietol

podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017