Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 530/2017
PDF · 125.29 KB
No categories available
I. ÚS 530/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , a
, zastúpených advokátom JUDr. Marianom Mikáčim,
advokátska kancelária Mikáči s. r. o., Prievozská 4/A, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
12 C 27/2017 z 22. septembra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra
2017 doručená sťažnosť , a
(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia
ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
12 C 27/2017 z 22. septembra 2017.
2. Ako jedna z príloh k sťažnosti bolo ústavnému súdu doručené aj splnomocnenie,
ktorým sťažovatelia splnomocnili advokátsku kanceláriu Mikáči s. r. o. konajúcu
prostredníctvom advokáta JUDr. Mariana Mikáčiho, „aby klientov ako dedičov v dedičskom
konaní po poručiteľovi ,
vedenom na Notárskom úrade , ako aj
vo všetkých veciach s tým súvisiacich v plnom rozsahu zastupoval. Najmä ho klienti
splnomocňujú, aby vykonal všetky právne úkony, potrebné k zariadeniu ich veci, prijímal
doručované písomnosti, podával akékoľvek návrhy vrátane návrhov na začatie súdneho
konania, správneho konania a žiadosti týkajúce sa alebo súvisiace s predmetnou vecou,
uzatváral zmiery a urovnania, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával
opravné prostriedky alebo námietky a vzdával sa ich, to všetko aj vtedy, keď je podľa
právnych predpisov potrebné osobitné plnomocenstvo. Toto plnomocenstvo je udelené aj
v rozsahu práv a povinností podľa civilného sporového poriadku, civilného mimosporového
poriadku a správneho poriadku...“.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
6. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania musí
sťažovateľ pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento
zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
7. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
8. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania
osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv
a slobôd sú zastúpené advokátom.
9. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované
právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde).
10. S poukazom na citované ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ústavný súd konštatuje, že hoci sťažovatelia prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu
s návrhom doručili aj splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie, toto splnomocnenie
nespĺňa atribúty kvalifikovaného splnomocnenia v konaní pred ústavným súdom, keďže
v predmetnom splnomocnení splnomocnitelia výslovne splnomocnili advokáta, aby ich
zastupoval „ako dedičov v dedičskom konaní po poručiteľovi
“, nie ako sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom.
11. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné
zdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu
presne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva
tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.
12. Vyplývajúc z už uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že predložené
splnomocnenie nebolo udelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom
(ako obligatórna náležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20
ods. 2 zákona o ústavnom súde), ale na zastupovanie v dedičskom konaní. Za kvalifikované
splnomocnenie v konaní pred ústavným súdom nemožno považovať splnomocnenie, ktoré
bolo splnomocniteľom udelené na zastupovanie pred iným orgánom ako ústavným súdom.
13. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
14. V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05
z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom.“
15. Ústavný súd uzatvára, že splnomocnený advokát vystupoval ako právny zástupca
v konaniach pred ústavným súdom už v minulosti, pričom v týchto konaniach boli
predložené kvalifikované splnomocnenia, v ktorých bolo vyslovene uvedené, že sa udeľujú
na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva
v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,
ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní pre
nesplnenie náležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde) bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov
formulovanými v petite ich sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2017