Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 300/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Annou Lacovou,

Pražská 4, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. za účasti

Okresného súdu Košice II takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet

jej právnej zástupkyne JUDr. Anny Lacovej, Pražská 4, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2018

doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Annou Lacovou, Pražská 4,

Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v postavení žalovanej

účastníčkou napadnutého konania o zaplatenie sumy 2 635,11 € (pôvodne o zaplatenie sumy

1 853,35 €). Sťažovateľke bol 18. marca 2013 doručený platobný rozkaz vydaný okresným

súdom pod sp. zn. z 11. marca 2013, ktorým jej bola uložená povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 1 853,35 € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

Sťažovateľka podala 27. marca 2013 proti platobnému rozkazu odpor. Po jeho podaní

je konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. . Návrh na vydanie

platobného rozkazu bol okresnému súdu doručený 26. novembra 2012.

Sťažovateľka poukazuje na to, že okresný súd jej hneď na začiatku konania doručil

len výzvu na vyjadrenie k návrhu. Jej súčasťou však neboli nijaké prílohy,

na čo sťažovateľka okresný súd upozornila. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo

5. novembra 2013 a bolo odročené na 14. marec 2014. Následne uznesením

sp. zn. z 13. januára 2014 okresný súd pripustil zmenu žalobného návrhu

a rozšíril nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2 222,61 €. Pojednávanie nariadené

na 14. marec 2014 okresný súd odročil na 2. september 2014 na účel zabezpečenia dôkazov.

Sťažovateľka opakovanými žiadosťami z 19. novembra 2014, 9. marca 2015,

25. augusta 2015 a 25. novembra 2015 žiadala okresný súd o nariadenie termínu

pojednávania. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 4. februára 2016, t. j. po 17 mesiacoch

od predchádzajúceho pojednávania, na ktorom okresný súd uložil žalobcovi povinnosť

predložiť špecifikáciu uplatneného nároku, pričom „... Súd už 3 roky koná a ešte stále

prebieha len špecifikácia nároku žalobcu.“.

Špecifikácia nároku žalobcu bola sťažovateľke doručená 22. februára 2016

a sťažovateľka k nej zaujala stanovisko 1. apríla 2016. Následne sa podaniami doručenými

okresnému súdu 21. septembra 2016 a 24. novembra 2016 domáhala nariadenia

pojednávania. Okresný súd po 13 mesiacoch od konania predchádzajúceho pojednávania

nariadil pojednávanie na 13. marec 2017. Uznesením z 2. júna 2017 okresný súd pripustil

ďalšie rozšírenie žaloby na sumu 2 635,11 €. Následne sa sťažovateľka podaniami

doručenými okresnému súdu 19. júna 2017 a 12. septembra 2017 opätovne domáhala

nariadenia pojednávania.

Sťažovateľka uvádza, že podala 28. apríla 2015, 6. decembra 2016

a 30. októbra 2017 sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy v konaní. Na ostatnú sťažnosť

jej predseda okresného súdu odpovedal listom zo 6. novembra 2017, v ktorom okrem iného

uviedol, že do procesného postupu v jednotlivých súdnych konaniach nie je oprávnený

zasahovať a určovať jeho postup. Podaním z 12. júna 2017 žalobca požiadal okresný súd

o zabezpečenie dôkazov.

Podľa názoru sťažovateľky boli pojednávania okresným súdom nariaďované

v neúmerne dlhých intervaloch a bez efektívneho výsledku, „keď aj po uplynutí 6 rokov

od doručenia návrhu súdu nie sú obsahom súdneho spisu listiny preukazujúce žalobcov

nárok“. Sťažovateľka tvrdí, že psychicky ťažko zvláda situácie plynúce z namietaného

postupu okresného súdu.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a priznal jej finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov konania.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -9 z 3. mája 2018 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti

a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda

okresného súdu sa v prípise sp. zn. z 12. júna 2018 vyjadril k podanej

sťažnosti a predložil ústavnému prehľad procesných úkonov uskutočnených v napadnutom

konaní. Predseda okresného súdu potvrdil, že v napadnutom konaní došlo k obdobiam

nečinnosti v rozsahu niekoľkých mesiacov. Konkrétne poukázal na obdobie

od 2. októbra 2014 do 23. apríla 2015, od 2. júna 2017 do 4. decembra 2017 a „od uvedenej

doby doposiaľ“. Je toho názoru, že uvedené prieťahy boli spôsobené aj priebežným

vyžadovaním a dopĺňaním dôkazov vo forme listín zo strany žalobcu, ako aj okresného

súdu, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie veci. Taktiež poukázal na to, že z objektívnych

dôvodov došlo v konaní k zmene zákonného sudcu. Podľa neho je sťažovateľkou

požadované primerané finančné zadosťučinenie neprimerané. Ústavnému súdu zároveň

oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Dňa 18. júna 2018 ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky,

aby sa vyjadrila ku vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie

predsedu okresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právna

zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 9. júla 2018 oznámila,

že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci. K vyjadreniu predsedu okresného súdu stanovisko

nezaujala.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z vyjadrenia predsedu okresného súdu (ktoré korešponduje s obsahom spisu

okresného súdu sp. zn. ) ústavný súd zistil tento priebeh napadnutého

konania:

1. Dňa 26. novembra 2012 žalobca podal okresnému súdu návrh na vydanie

platobného rozkazu o zaplatenie sumy 1 853,35 € a prísl. Konanie bolo pôvodne vedené

pod sp. zn. .

2. Súdny poplatok za návrh bol žalobcom zaplatený po predchádzajúcej výzve

okresného súdu 13. februára 2013.

3. Dňa 11. marca 2013 okresný súd vydal platobný rozkaz.

4. Dňa 27. marca 2013 podala sťažovateľka proti platobnému rozkazu odpor.

5. Dňa 17. mája 2013 okresný súd zaslal odpor žalobcovi na vyjadrenie.

6. Dňa 24. júna 2013 bol spis prevedený do registra „C“ a pridelený sudkyni

JUDr. Slávke Zborovjanovej.

7. Okresný súd v auguste 2013 nariadil termín pojednávania na 5. november 2013.

8. Dňa 5. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 14. marec 2014 na účel výsluchu účastníkov konania, výsluchu svedkov a doplnenia

dokazovania.

9. Uznesením z 13. januára 2014 okresný súd pripustil zmenu žaloby.

10. Dňa 15. januára 2014 okresný súd vyzval žalobcu na odstránenie vád podania.

11. Dňa 14. marca 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 2. september 2014 na účel doplnenia dokazovania.

12. Dňa 25. apríla 2014 okresný súd požiadal o súčinnosť viacero subjektov.

13. Dňa 2. septembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito na účel zistenia stanovísk a zaslania správ od jednotlivých spoločností

(dodávateľov služieb).

14. Dňa 2. októbra 2014 došlo k zmene zákonného sudcu z dôvodu funkčného

postupu dosiaľ konajúcej sudkyne (stala sa sudkyňou krajského súdu); vec bola pridelená

do senátu Mgr. Kamila Petroviča.

15. Dňa 23. apríla 2015 boli jednotlivé subjekty vyzvané na zaslanie správ okresného

súdu; odpovede na tieto výzvy boli okresnému súdu doručené v priebehu mája 2015.

16. V septembri 2015 okresný súd nariadil termín pojednávania na 9. november

2015.

17. Dňa 22. októbra 2015 požiadal právny zástupca žalobcu o odročenie

pojednávania z dôvodu kolízie termínov pojednávaní.

18. V novembri 2015 okresný súd nariadil nový termín pojednávania na 4. február

2016.

19. Dňa 4. februára 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 25. apríl 2016 na účel špecifikácie uplatneného nároku žalobcom.

20. Dňa 20. apríla 2016 okresný súd oznámil účastníkom, že termín pojednávania

nariadený na 25. apríl 2016 sa ruší z dôvodu, že nebol dosiaľ presne žalobcom

špecifikovaný petit návrhu s tým, že právny zástupca žalobcu bude vyzvaný na túto

špecifikáciu.

21. Okresný súd v máji 2016 nariadil pojednávanie na 4. júl 2016.

22. Dňa 26. mája 2016 právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o odročenie

pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky.

23. V decembri 2016 okresný súd nariadil termín pojednávania na 13. marec 2017.

24. Dňa 13. marca 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 25. máj 2017 na účel predloženia listinných dôkazov žalobcom.

25. Dňa 17. mája 2017 bol zrušený termín pojednávania nariadený na 25. máj 2017

z dôvodu potreby rozhodnúť o návrhu žalobcu na rozšírenie žaloby.

26. Uznesením z 2. júna 2017 okresný súd pripustil zmenu žaloby a žalobcu vyzval

na zaplatenie súdneho poplatku za rozšírený návrh.

27. Dňa 4. decembra 2017 okresný súd vyzval viacero subjektov (dodávateľov

služieb), aby mu oznámili, či mu môžu predložiť vyúčtovacie faktúry potrebné

pre rozhodnutie vo veci.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného

štátneho orgánu (, , , , ,

, , , , , ,

). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že

v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý

vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie

sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti

(). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému

sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu

vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení (ďalej len „OSP“),

ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného

sporového, civilného mimosporového a správneho súdneho konania predmetom Civilného

sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), a Správneho

súdneho poriadku.

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá,

ako aj z , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119

ods. 1 , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré

sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca

spravidla oznámi deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Povinnosť súdu a sudcu konať

bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená

ako základný princíp civilného sporového konania v , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších

ustanovení so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov

konaní. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z , podľa

ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej

koncentrácii konania, ďalej z – o predbežnom prejednaní sporu

a následkoch neprítomnosti strán, aj z , podľa ktorého pojednávanie vedie

súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o žalobe o zaplatenie časti výdavkov spojených s údržbou a užívaním nehnuteľnosti

v podielovom spoluvlastníctve strán konania. Sťažovateľka sa v postavení žalovanej bráni

tvrdením, že ona na rozdiel od žalobcu nehnuteľnosť neužíva, ako aj kompenzačnou

námietkou spočívajúcou v uplatnení nároku na obvyklé nájomné za užívanie

jej spoluvlastníckeho podielu žalobcom. Z právneho hľadiska ústavný súd nepovažuje vec

za zložitú, a to s poukazom na to, že ide o štandardnú rozhodovaciu agendu okresných

súdov. Zo skutkového hľadiska ústavný súd považuje vec za zložitejšiu, a to z dôvodu

potreby zaobstarania viacerých listín (zmlúv, potvrdení, vyúčtovaní) od dodávateľov služieb

(elektrina, plyn, voda).

2. Vo vzťahu k ďalšiemu kritériu, t. j. správaniu sťažovateľky ako strany

napadnutého konania, ústavný súd konštatuje, že sa s výnimkou prvého pojednávania

nezúčastňuje pojednávaní, pričom dosiaľ nebol vykonaný jej výsluch. Ústavný súd však

zároveň poznamenáva, že neprítomnosť sťažovateľky na pojednávaniach nebola dôvodom

pre ich odročenie. Sťažovateľka žije a pracuje v zahraničí (Česká republika)

a je pre ňu komplikovanejšie dochádzať na pojednávania. Okresnému súdu vopred oznámila

termíny, kedy bude na Slovensku a v týchto termínoch bude možné uskutočniť jej výsluch.

Pojednávaní sa pravidelne zúčastňuje právna zástupkyňa sťažovateľky. Z dôvodov na strane

sťažovateľky, resp. jej právnej zástupkyne bolo pojednávanie odročené len raz. Obrana

sťažovateľky v konaní je konzistentná a nemení sa. Preto ústavný súd dospel k záveru,

že sťažovateľka svojím konaním nespôsobuje prieťahy v predmetnom súdnom konaní,

naopak, usiluje sa prostredníctvom svojich sťažností a urgencií urýchliť priebeh

napadnutého konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. . Vychádzal pritom zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle

ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Z prehľadu úkonov okresného súdu vyplýva, že opakovane vyžaduje od rôznych

dodávateľov služieb (plyn, elektrina, voda) rôzne potvrdenia potrebné pre rozhodnutie

vo veci. Okresný súd taktiež opakovane vyzýva žalobcu na špecifikáciu žaloby a ruší

nariadené pojednávania v dôsledku nedostatkov žaloby (najmä nedostatočnej špecifikácie

nároku). Skutočnosť, že okresný súd takmer 4 roky od začatia napadnutého konania ešte

nezabezpečil odstránenie nedostatkov žaloby, ústavný súd považuje za prejav nesústredenej

činnosti okresného súdu. Z obsahu preskúmavaného spisu navyše vyplýva, že okresný súd

dosiaľ nevykonal dokazovanie na účel preukázania a posúdenia kompenzačnej námietky

vznesenej sťažovateľkou. Od 4. decembra 2017 je okresný súd navyše neodôvodnene

nečinný. Napadnuté konanie je teda poznačené neodôvodnenou nečinnosťou,

ako aj neefektívnou činnosťou okresného súdu.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojou neefektívnou

činnosťou a neodôvodnenou nečinnosťou spôsobil v napadnutom konaní vznik zbytočných

prieťahov, čím porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 €. Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje

len vo všeobecnej rovine, keď uvádza, že „Nesprávnym postupom konajúceho súdu a jeho

nečinnosťou vznikajú sťažovateľku ďalšie zbytočné trovy konania a psychicky ťažko

zvládajúce situácie z postupu súdu. V prípade neúspechu v konaní je vznikne povinnosť

platenia úrokov z omeškania vo výške, ktorá by pri plynulom a promptnom priebehu

súdneho konania nevznikli.“.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, ako aj s prihliadnutím

na charakter neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného súdu, ústavný súd dospel

k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € bude primerané

konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľke, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou

JUDr. Annou Lacovou, Pražská 4, Košice. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby

vykonané (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

a to v sume 325,42 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2018