Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 376/2018
PDF · 138.57 KB
No categories available
III. ÚS 376/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. októbra 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti DESIGN COMPANY s. r. o.
v likvidácii, Trnavská cesta 82/A, Bratislava, podanú advokátom Mgr. Andrejom Gunárom,
advokátska kancelária, Panenská 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III
v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 115/2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti DESIGN COMPANY s. r. o. v likvidácii
o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla
2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DESIGN COMPANY s. r. o. v likvidácii
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 C 115/2016 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Citujúc v sťažnosti zákonné ustanovenia a judikatúru ústavného súdu aj
Európskeho súdu pre ľudské práva, sťažovateľ namietal najmä, že okresný súd mal konať
efektívnejšie a sústredenejšie pri posudzovaní jeho námietok, čo sa týka jeho legitimácie,
a „svojou liknavosťou v konaní vo veci samej spôsobil, že ani po roku, o sťažovateľovi,
ktorý je v súdnom konaní proti svojej vôli ako žalobca v druhom rade nebolo rozhodnuté“.
3. Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
nálezom vyslovil:
„1. Základné právo sťažovateľa - Design Company, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta
82/A, 821 02 Bratislava, , na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
11C/115/2016 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/115/2016
prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi Design Company, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 82/A, 821 02
Bratislava, , priznáva finančné zadosťučinenie v sume 200,- € (slovom:
dvesto eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť jemu na účet jeho
právneho zástupcu Mgr. Andreja Gunára, advokáta, Panenská 13, 811 03 Bratislava:
, vedený v , do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažovateľovi Design Company, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 82/A, 821 02
Bratislava, , priznáva náhradu trov konania vo výške 325,42 €, ktorú je
Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Andreja
Gunára, advokáta. : ,
vedený v “.
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
7. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí
vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, ako aj ďalších procesných podmienok
vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom súde. V tejto súvislosti ústavný súd stabilne
pripomína, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti
týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je následne viazaný návrhom
na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
8. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,
že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
9. Splnomocnenie podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde je osobitnou listinou
preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127
ods. 1 ústavy za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným
procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým sú
spojené závažné právne dôsledky. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou
považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej
osobe v rozsahu presne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným
úkonom dáva tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.
III.
10. Ústavný súd návrh sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí
a zistil, že sťažnosť nespĺňa zákonné náležitosti podľa zákona o ústavnom súde, a to
náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené
v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
11. Ústavnému súdu bolo v danej veci spolu so sťažnosťou predložené
splnomocnenie zo 17. januára 2017, ktoré sťažovateľ udelil advokátovi Mgr. Andrejovi
Gunárovi a v ktorom sa uvádza, že advokát je oprávnený „... v plnom rozsahu zastupovať
spoločnosť, ako aj na akékoľvek iné s tým spojené úkony, na ktoré sa vyžaduje osobitné
splnomocnenie, a to bez akýchkoľvek obmedzení...“. V predloženom splnomocnení ide
o všeobecné vymedzenie úkonov, ktoré je advokát v mene splnomocniteľa (sťažovateľa)
oprávnený vykonávať, čo však nemožno považovať za splnenie podmienky podľa § 20
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované
právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde).
13. V súvislosti s uvedeným nedostatkom splnomocnenia ústavný súd pripomína,
že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Advokát zastupujúci svojho
klienta pred ústavným súdom je podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov je povinný pri výkone advokácie postupovať
s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným
spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta
všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné; pritom dbá na účelnosť
a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Tieto zákonom stanovené povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát
povinný vykonať tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom (m. m. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
14. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že predmetná
sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci
ústavného súdu ustanovuje zákon o ústavnom súde, a preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí
(podobne IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010,
III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010,
I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010,
IV. ÚS 134/2010, I. ÚS 57/2015, I. ÚS 337/2015).
15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní pre
nesplnenie náležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde) bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa
formulovanými v petite jeho sťažnosti.
16. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá
prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni
tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci
v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza
k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. októbra 2018