Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 408/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátska

kancelária, Mierová 1725, Čadca, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

585,75 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatpäť centov), ktorú j e Okresný súd

Čadca p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Ladislava Ščuryho, advokátska

kancelária, Mierová 1725, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 z 5. septembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v období po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia veci vo veci samej, keď však nedošlo k právoplatnému

rozhodnutiu o trovách konania.

2. Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo:

«... Okresný súd v Čadci dňa 9.6.2015 vydal rozsudok vo veci vedenej na OS Čadca

pod č. -319, na základe ktorého návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Na moje odvolanie ako sťažovateľa voči trovám konania KS v Žiline uznesením

č. -33 zo dňa 31.5.2016 zrušil vyššie uvedený rozsudok OS Čadca vo výroku

o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Keďže OS v Čadci dlhodobo nerozhodoval o trovách konania (6 mesiacov), napriek

tomu, že mu ich KS v Žiline vrátil na ďalšie konanie, tak som ako sťažovateľ podal urgenciu

zo dňa 29.11.2016 na OS Čadca. Aj napriek prvej urgencii o trovách konania rozhodované

nebolo, preto som dňa 22.5.2017 (za ďalších 6 mesiacov) podal ďalšiu urgenciu, ktorou

som žiadal o vydanie rozhodnutia o náhrade trov konania. Ani po zaslaní druhej urgencie

súd nevydal rozhodnutie o trovách konania a preto som následne (za ďalšie 3 mesiace)

podal už sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci trov konania, ktoré som podal osobne dňa

31.8.2017 na OS Čadca.

Až po doručení vyššie uvedených troch urgencií vydal OS Čadca uznesenie

č. -344 zo dňa 4.10.2017, na základe ktorého mi ako žalovanému priznal

náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1/ a 2/ v rozsahu 100 %, o ktorej výške

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,

ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Zároveň v rovnaký deň 4.10.2017 o sťažnosti na prieťahy v konaní rozhodla

predsedníčka OS Čadca JUDr. Adriána Pytliaková, PhD., ktorá rozhodla, že moju sťažnosť

na prieťahy v konaní považuje za dôvodnú.

Aj napriek tomu, že OS Čadca samosudkyňou vydal vyššie uvedené uznesenie

o trovách, v ktorých rozhodol, že po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne o výške trov

vyšší súdny úradník, tak o týchto opäť rozhodované nebolo a preto som osobne dňa

26.2.2018 (takmer za 5 mesiacov) podal na OS v Čadci sťažnosť na neprimeranú dĺžku

vydania rozhodnutia o výške náhrady trov konania.

Keďže vo veci výšky náhrady trov konania doposiaľ rozhodnuté nebolo, teda ku dňu

spisovania tejto žiadosti dňa 20.6.2018, tak mám za to, že opäť uplynuli ďalšie 4 mesiace,

v ktorých dochádza k prieťahom v konaní. Podľa môjho názoru je vec veľmi jednoduchá,

keď môj právny zástupca zaslal riadne vyčíslenie trov konania spolu so všetkými prílohami,

najmä osvedčením o registrácii o DPH, a preto súd toto vyčíslenie trov konania iba

odkontroluje a môže vydať samostatné uznesenie o trovách konania. Súd však ani takýto

jednoduchý úkon (kontrola výšky trov právneho zastúpenia) doposiaľ nevykonal

a nerozhodol o výške trov konania.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že Okresný súd v Čadci už iba

o trovách konania rozhoduje viac ako 2 roky, pričom tieto doteraz rozhodnuté neboli

a nebola ustálená najmä ich výška, čím jednoznačne dochádza k zbytočným prieťahom

v konaní podľa SR a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. ...

Trovy konania upravuje ust. , v zmysle ktorého súd rozhodne

o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, preto som položil otázku na

Ministerstvo spravodlivosti SR (na webejustice.gov), v akej lehote by mal súd po skončení

konania rozhodnúť ? Bola mi podaná odpoveď, ktorú citujem: „Lehoty sa v ustanoveniach

vyskytujú len výnimočne a ak nie sú výslovne upravené, súd zákonnú lehotu nemá

a určenie lehoty mu zveruje do práva s ohľadom na efektívnosť a hospodárnosť konania

/. /. Lehota, v rámci ktorej by mala úspešná strana preukázať a odôvodniť svoje

výdavky, a ani lehota na rozhodnutie o výške náhrady trov konania nie sú zákonom

ustanovené (komentár z ASPI k ust. ).“ Preto som opäť požiadal MS SR

o zodpovedanie otázky, čo znamená pojem bezodkladne? Používa sa to na mnohých

miestach v nových procesných kódexoch, pričom odpoveď MS SR na webe jutice.gov je

nasledovná: „Pojem bezodkladne je potrebné interpretovať vo význame „ihneď“. Bližší

výklad pojmu bezodkladne možno vyvodiť z bohatej rozhodovacej činnosti NS SR a ÚS SR.

Aj v prípade, ak v nie je ustanovená lehota na rozhodnutie alebo vykonanie

procesného úkonu, mal by súd konať bezodkladne, ak je to objektívne možné. (napr. nález

ÚS SR sp. zn. , , ). K pojmu ihneď zaujali

stanovisko aj ďalšie právne zdroje z právnej teórie, napr. Ovečková. O. Určenie lehoty

všeobecným spôsobom (legislatívne, výkladové a aplikačné problémy) alebo Bulletin

slovenskej advokácie, 2014, ročník 20, str. 32 až 40.

... Na základe vyššie uvedeného chcem poukázať na celkovú dĺžku rozhodovania

o výške trov konania, o ktorých súd aj napriek tomu, že sa jedná o jednoduchý úkon,

nerozhodol viac ako 2 roky.

Vzhľadom na nečinnosť súdu som podal priamo do spisu samosudkyni urgencie,

a keďže tieto ostali bez odozvy, tak som poslal i sťažnosť predsedníčke Okresného súdu

Čadca dňa 31.8.2017 na prieťahy v konaní, na ktorú mi predsedníčka súdu odpovedala

upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 4.10.2017, v ktorom skonštatovala, že

s poukazom na uvedený postup súdu dospela k záveru, že moja sťažnosť na prieťahy

v konaní je dôvodná.

Aj napriek tomu, že som predsedníčke súdu opätovne doručil osobne dňa 26.2.2018

sťažnosť a to priamo k jej rukám zo dňa 19.2.2018, tak ani samotná predsedníčka súdu mi

takmer do 4 mesiacov ku dnešnému dňu na túto neodpovedala a ani mi nebolo doručené

rozhodnutie o výške trov konania.

Tak ako som to uvádzal v doterajšom priebehu sťažnosti, mám za to, že Okresný súd

Čadca o trovách konania nerozhodol v primeranej a prijateľnej lehote, keď o týchto

rozhoduje viac ako 2 roky a preto túto dĺžku rozhodovania o trovách konania označujem

ako prieťahy v konaní, a práve z tohto dôvodu podávam túto sťažnosť, nakoľko bolo

porušené moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

SR a právo na verejné prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nejedná sa pritom o zložitú vec a ja ako účastník konania som súdu súčinný, nakoľko

vec neustále urgujem, pričom podľa môjho názoru sa jedná o jednoduchý úkon, ktorý súd

môže vydať od stola v primeranej lehote. Aj napriek viacerým urgenciám a sťažnostiam sa

neviem domôcť môjho práva na súdne rozhodnutie o trovách konania. Vzhľadom na

doterajšiu dĺžku trvania konania - 9 rokov, a aj skutočnosť, že konanie do dnešného dňa

nebolo právoplatne skončené čo do trov konania, domáham sa aj priznania primeraného

finančného zadosťučinenia. Poukazujem na skutočnosť, že stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádzam pre dĺžku doterajšieho konania, má nepriaznivý vplyv na moju psychiku, pričom

ako strana konania nemám reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku prebiehajúceho konania

o trovách konania, čo vo mne vyvoláva pocit bezmocnosti a to aj pri uplatňovaní mojich

práv.

Som presvedčený, že za týchto okolností sa vyžaduje nielen vyslovenie porušenia

práva a príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základných práv sťažovateľa, ale aj

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako prostriedku na dovŕšenie ochrany

porušovaných základných práv mňa sťažovateľa. Z týchto dôvodov považujem za primerané

finančné zadosťučinenie sumu vo výške 1.500,- €.

... Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva, preto požadujem i finančné zadosťučinenie o výške 1.500 €.

... V súlade s

„“ súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho

pojednávania za prítomnosti účastníka konania a jeho právneho zástupcu.

... Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky vo veci rozhodol vydaním ústavného nálezu. Z tohto dôvodu úctivo navrhujem

Ústavnému súdu SR, aby vydal nasledovný nález:

Základné právo ... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ... finančné

zadosťučinenie vo výške 1.500,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť

porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu

z trov právneho zastúpenia vo výške 390,50 € za 2 úkony právnej pomoci... s tým, že trovy

konania žiadam, aby porušovateľ zaplatil priamo na účet právneho zástupcu JUDr.

Ladislava Ščuryho... do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn.

z 19. septembra 2018 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného

súdu z 3. októbra 2018.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:

„Vo veci bol vyhlásený rozsudok dňa 9.6.2015, na základe ktorého bol návrh

navrhovateľa zamietnutý a súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania. Sťažovateľ podal voči trovám konania odvolanie, pričom odvolací súd

uznesením č. zo dňa 31.5.2016 zrušil predmetný rozsudok vo výroku

o trovách konania a vec vrátil na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 4.10.2017 boli

sťažovateľovi priznané trovy konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bolo rozhodnuté

uznesením zo dňa 3.7.2018.

Súhlasím, aby ústavný súd upustil od verejného ústneho pojednávania a súhlasím

s upustením od neho.“

3.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu uviedol:

„... Na úvod uvádzam, že v plnom rozsahu zotrvávam na podanej ústavnej sťažnosti,

pričom ani vyjadrenie OS v Čadci k podanej ústavnej sťažnosti nevyvrátilo uvedenými

argumentmi porušenie môjho základného ľudského práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa SR a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu v Čadci

v konaní vedenom pod sp. zn. týkajúca sa časti o rozhodovaní o trovách

konania.

Tak ako to uvádzam vo svojej ústavnej sťažnosti. Okresný súd Čadca o trovách

konania rozhoduje už takmer tri roky, pričom jeho rozhodnutia sú vždy účelovo vydávané

po tom, čo podávam sťažnosti v predmetnej veci tak predsedníčke OS Čadca ako i

Ústavnému súdu SR. Z uvedeného postupu je zrejmá účelovosť konania o trovách, ktorá sa

iba potvrdila v predmetnej veci, keď po tom, čo vyzval v predmetnej veci Váš Ústavný súd

SR na zaslanie spisu, ktorý Vám bol zasielaný z OS Čadca dňa 19.9.2018, tak mi v rovnaký

deň bola doručená elektronická správa, ktorej prílohou bolo uznesenie o trovách konania,

ktoré vraj spísal vyšší súdny úradník už dňa 3.7.2018, teda pred 2,5 mesiacmi pred tým, ako

mi bolo uvedené rozhodnutie elektronicky zaslané. Na preukázanie uvedených skutočností

zasielam notifikáciu o doručení zo dňa 19.9.2018, pričom rozhodnutie som si prevzal dňa

24.9.2018 ako i samotné uznesenie o trovách konania, voči ktorému som podal sťažnosť z 2

dôvodov a to, že mi ako sťažovateľovi neboli priznané trovy konania za oboch právnych

zástupcov, pričom som žiadal iba o úhradu jednému z nich podľa a to

JUDr. Ladislavovi Ščurymu a zároveň som ako druhý dôvod uviedol, že namietam niektoré

nepriznané úkony právnej pomoci...

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ani v prípise Okresného súdu Čadca

zo dňa 19.9.2018 uvedené skutočnosti neodstránili porušenie základných ľudských práv

u mňa ako sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

SR a na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Dohovoru a preto

žiadam, aby Ústavný súd SR v plnom rozsahu vyhovel mojej ústavnej sťažnosti, pričom

navrhujem, aby bez verejného ústneho pojednávania vydal nasledovný nález:

Základné právo ... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa

48 ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ... finančné

zadosťučinenie vo výške 1.500,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť

porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu

z trov právneho zastúpenia vo výške 585,75 € za 3 úkony právnej pomoci: prevzatie,

príprava zastúpenia zo dňa 20.6.2018, podanie sťažnosti zo dňa 20.6.2018, vyjadrenie

k vyjadreniu OS Čadca zo dňa 3.10.2018, pričom 1 úkon právnej pomoci predstavuje sumu

195,25 € (á 153,50 € + 9,21 € režijný paušál + 32,54 € /20 % DPH/) s tým, že trovy

konania žiadam, aby porušovateľ zaplatil priamo na účet právneho zástupcu JUDr.

Ladislava Ščuryho... do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. v období po

nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia veci vo veci samej, keď však nedošlo

k právoplatnému rozhodnutiu o trovách konania:

Dňa 9. júna 2015 okresný súd vydal rozsudok vo veci samej pod č. k. 6 C 116/2009-

319, na základe ktorého návrh a o vrátenie daru

vo výške 5 842,13 € s prísl. zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť vo veci samej

30. septembra 2015.

Dňa 28. septembra 2015 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

uvedenému rozsudku, a to v časti týkajúcej sa trov konania.

Dňa 30. októbra 2015 bolo odvolanie sťažovateľa doručené právnemu zástupcovi

navrhovateľov na vyjadrenie.

Dňa 6. novembra 2015 sa navrhovatelia písomne vyjadrili k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa 20. novembra 2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 31. mája 2016 krajský súd uznesením č. k. -333 zrušil napadnutý

rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na

ďalšie konanie.

Dňa 1. júla 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 23. mája 2017 bola okresnému súdu doručená „posledná urgencia“ sťažovateľa

„o vydanie rozhodnutia o náhrade trov konania“.

Dňa 4. októbra 2017 okresný súd uznesením č. k. -344 priznal

sťažovateľovi „náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1) a 2) v rozsahu 100 %,

o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník“. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 25. októbra 2017.

Dňa 22. novembra 2017 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie trov konania

sťažovateľom.

Dňa 26. februára 2018 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa

na zbytočné prieťahy v konaní pri rozhodovaní o trovách konania v napadnutom konaní.

Dňa 3. júla 2018 okresný súd uznesením č. k. -350 zaviazal

navrhovateľov uhradiť sťažovateľovi trovy konania v celkovej sume 2 467,88 € na účet jeho

právneho zástupcu.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej, keď však nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o trovách

konania, dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa (ako odporcu)

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto

rozhodovania o trovách konania rozhodne nebola závislá od zložitosti veci. Napokon

skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdila ani

predsedníčka okresného.

10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že okresný súd bol v napadnutom konaní bez akýchkoľvek

zákonných alebo iných relevantných dôvodov nečinný v období od 1. júla 2016

do 4. októbra 2017 (jeden rok a dva mesiace) a od 22. novembra 2017 do 3. júla 2018

(sedem mesiacov).

Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac

ako jeden a pol roka okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako odporca v predmetnej veci počas

súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom,

pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu

súdu. v pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda

vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

11. Vzhľadom na to, že okresný súd 3. júla 2018 uznesením č. k. -350

o predmetných trovách konania rozhodol, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci

rozhodnutie podľa , a preto o pôvodnom

návrhu sťažovateľa, aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov rozhodol

tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

12. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať aj finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, pričom

poukázal „na skutočnosť, že stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzam pre dĺžku

doterajšieho konania, má nepriaznivý vplyv na moju psychiku, pričom ako strana konania

nemám reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku prebiehajúceho konania o trovách konania, čo

vo mne vyvoláva pocit bezmocnosti a to aj pri uplatňovaní mojich práv“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru nie je

dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené

priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného

porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 500 €. Ústavný súd pritom

prihliadol aj na povahu veci, teda na to, že zbytočné prieťahy vznikli pri rozhodovaní

o trovách konania, a nie pri rozhodovaní vo veci samej, ale aj na to, že cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody

(napr. ).

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

13. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 20. júna 2018

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 3. októbra 2018). Za tri úkony

vykonané v roku 2018 patrí odmena v sume trikrát po 153,50 € a režijný paušál v sume

trikrát po 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa predstavujú sumu 488,13 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda

sumu 97,62 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu

585,75 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018