Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 408/2018
PDF · 253.51 KB
No categories available
II. ÚS 408/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátska
kancelária, Mierová 1725, Čadca, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 116/2009 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 116/2009 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom
päťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
585,75 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatpäť centov), ktorú j e Okresný súd
Čadca p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Ladislava Ščuryho, advokátska
kancelária, Mierová 1725, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 408/2018-8 z 5. septembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej aj
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 116/2009 v období po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia veci vo veci samej, keď však nedošlo k právoplatnému
rozhodnutiu o trovách konania.
2. Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo:
«... Okresný súd v Čadci dňa 9.6.2015 vydal rozsudok vo veci vedenej na OS Čadca
pod č. 6C/116/2009-319, na základe ktorého návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Na moje odvolanie ako sťažovateľa voči trovám konania KS v Žiline uznesením
č. 10Co/690/2015-33 zo dňa 31.5.2016 zrušil vyššie uvedený rozsudok OS Čadca vo výroku
o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
Keďže OS v Čadci dlhodobo nerozhodoval o trovách konania (6 mesiacov), napriek
tomu, že mu ich KS v Žiline vrátil na ďalšie konanie, tak som ako sťažovateľ podal urgenciu
zo dňa 29.11.2016 na OS Čadca. Aj napriek prvej urgencii o trovách konania rozhodované
nebolo, preto som dňa 22.5.2017 (za ďalších 6 mesiacov) podal ďalšiu urgenciu, ktorou
som žiadal o vydanie rozhodnutia o náhrade trov konania. Ani po zaslaní druhej urgencie
súd nevydal rozhodnutie o trovách konania a preto som následne (za ďalšie 3 mesiace)
podal už sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci trov konania, ktoré som podal osobne dňa
31.8.2017 na OS Čadca.
Až po doručení vyššie uvedených troch urgencií vydal OS Čadca uznesenie
č. 6C/116/2009-344 zo dňa 4.10.2017, na základe ktorého mi ako žalovanému priznal
náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1/ a 2/ v rozsahu 100 %, o ktorej výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Zároveň v rovnaký deň 4.10.2017 o sťažnosti na prieťahy v konaní rozhodla
predsedníčka OS Čadca JUDr. Adriána Pytliaková, PhD., ktorá rozhodla, že moju sťažnosť
na prieťahy v konaní považuje za dôvodnú.
Aj napriek tomu, že OS Čadca samosudkyňou vydal vyššie uvedené uznesenie
o trovách, v ktorých rozhodol, že po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne o výške trov
vyšší súdny úradník, tak o týchto opäť rozhodované nebolo a preto som osobne dňa
26.2.2018 (takmer za 5 mesiacov) podal na OS v Čadci sťažnosť na neprimeranú dĺžku
vydania rozhodnutia o výške náhrady trov konania.
Keďže vo veci výšky náhrady trov konania doposiaľ rozhodnuté nebolo, teda ku dňu
spisovania tejto žiadosti dňa 20.6.2018, tak mám za to, že opäť uplynuli ďalšie 4 mesiace,
v ktorých dochádza k prieťahom v konaní. Podľa môjho názoru je vec veľmi jednoduchá,
keď môj právny zástupca zaslal riadne vyčíslenie trov konania spolu so všetkými prílohami,
najmä osvedčením o registrácii o DPH, a preto súd toto vyčíslenie trov konania iba
odkontroluje a môže vydať samostatné uznesenie o trovách konania. Súd však ani takýto
jednoduchý úkon (kontrola výšky trov právneho zastúpenia) doposiaľ nevykonal
a nerozhodol o výške trov konania.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že Okresný súd v Čadci už iba
o trovách konania rozhoduje viac ako 2 roky, pričom tieto doteraz rozhodnuté neboli
a nebola ustálená najmä ich výška, čím jednoznačne dochádza k zbytočným prieťahom
v konaní podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/116/2009...
Trovy konania upravuje ust. § 262 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd rozhodne
o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, preto som položil otázku na
Ministerstvo spravodlivosti SR (na webejustice.gov), v akej lehote by mal súd po skončení
konania rozhodnúť ? Bola mi podaná odpoveď, ktorú citujem: „Lehoty sa v ustanoveniach
CSP vyskytujú len výnimočne a ak nie sú výslovne upravené, súd zákonnú lehotu nemá
a určenie lehoty mu zveruje do práva s ohľadom na efektívnosť a hospodárnosť konania
/čl. 10. CSP/. Lehota, v rámci ktorej by mala úspešná strana preukázať a odôvodniť svoje
výdavky, a ani lehota na rozhodnutie o výške náhrady trov konania nie sú zákonom
ustanovené (komentár z ASPI k ust. § 262 ods. 2 CSP).“ Preto som opäť požiadal MS SR
o zodpovedanie otázky, čo znamená pojem bezodkladne? Používa sa to na mnohých
miestach v nových procesných kódexoch, pričom odpoveď MS SR na webe jutice.gov je
nasledovná: „Pojem bezodkladne je potrebné interpretovať vo význame „ihneď“. Bližší
výklad pojmu bezodkladne možno vyvodiť z bohatej rozhodovacej činnosti NS SR a ÚS SR.
Aj v prípade, ak v CSP nie je ustanovená lehota na rozhodnutie alebo vykonanie
procesného úkonu, mal by súd konať bezodkladne, ak je to objektívne možné. (napr. nález
ÚS SR sp. zn. III. ÚS 135/09, I. ÚS 251/2015, I. ÚS 381/2015). K pojmu ihneď zaujali
stanovisko aj ďalšie právne zdroje z právnej teórie, napr. Ovečková. O. Určenie lehoty
všeobecným spôsobom (legislatívne, výkladové a aplikačné problémy) alebo Bulletin
slovenskej advokácie, 2014, ročník 20, str. 32 až 40.
... Na základe vyššie uvedeného chcem poukázať na celkovú dĺžku rozhodovania
o výške trov konania, o ktorých súd aj napriek tomu, že sa jedná o jednoduchý úkon,
nerozhodol viac ako 2 roky.
Vzhľadom na nečinnosť súdu som podal priamo do spisu samosudkyni urgencie,
a keďže tieto ostali bez odozvy, tak som poslal i sťažnosť predsedníčke Okresného súdu
Čadca dňa 31.8.2017 na prieťahy v konaní, na ktorú mi predsedníčka súdu odpovedala
upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 4.10.2017, v ktorom skonštatovala, že
s poukazom na uvedený postup súdu dospela k záveru, že moja sťažnosť na prieťahy
v konaní je dôvodná.
Aj napriek tomu, že som predsedníčke súdu opätovne doručil osobne dňa 26.2.2018
sťažnosť a to priamo k jej rukám zo dňa 19.2.2018, tak ani samotná predsedníčka súdu mi
takmer do 4 mesiacov ku dnešnému dňu na túto neodpovedala a ani mi nebolo doručené
rozhodnutie o výške trov konania.
Tak ako som to uvádzal v doterajšom priebehu sťažnosti, mám za to, že Okresný súd
Čadca o trovách konania nerozhodol v primeranej a prijateľnej lehote, keď o týchto
rozhoduje viac ako 2 roky a preto túto dĺžku rozhodovania o trovách konania označujem
ako prieťahy v konaní, a práve z tohto dôvodu podávam túto sťažnosť, nakoľko bolo
porušené moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy SR a právo na verejné prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Nejedná sa pritom o zložitú vec a ja ako účastník konania som súdu súčinný, nakoľko
vec neustále urgujem, pričom podľa môjho názoru sa jedná o jednoduchý úkon, ktorý súd
môže vydať od stola v primeranej lehote. Aj napriek viacerým urgenciám a sťažnostiam sa
neviem domôcť môjho práva na súdne rozhodnutie o trovách konania. Vzhľadom na
doterajšiu dĺžku trvania konania - 9 rokov, a aj skutočnosť, že konanie do dnešného dňa
nebolo právoplatne skončené čo do trov konania, domáham sa aj priznania primeraného
finančného zadosťučinenia. Poukazujem na skutočnosť, že stav právnej neistoty, v ktorej sa
nachádzam pre dĺžku doterajšieho konania, má nepriaznivý vplyv na moju psychiku, pričom
ako strana konania nemám reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku prebiehajúceho konania
o trovách konania, čo vo mne vyvoláva pocit bezmocnosti a to aj pri uplatňovaní mojich
práv.
Som presvedčený, že za týchto okolností sa vyžaduje nielen vyslovenie porušenia
práva a príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základných práv sťažovateľa, ale aj
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako prostriedku na dovŕšenie ochrany
porušovaných základných práv mňa sťažovateľa. Z týchto dôvodov považujem za primerané
finančné zadosťučinenie sumu vo výške 1.500,- €.
... Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva, preto požadujem i finančné zadosťučinenie o výške 1.500 €.
... V súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z.
„zákon o ústavnom súde“ súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho
pojednávania za prítomnosti účastníka konania a jeho právneho zástupcu.
... Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej
republiky vo veci rozhodol vydaním ústavného nálezu. Z tohto dôvodu úctivo navrhujem
Ústavnému súdu SR, aby vydal nasledovný nález:
Základné právo ... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.
6C/116/2009 porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ... finančné
zadosťučinenie vo výške 1.500,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť
porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.
Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia vo výške 390,50 € za 2 úkony právnej pomoci... s tým, že trovy
konania žiadam, aby porušovateľ zaplatil priamo na účet právneho zástupcu JUDr.
Ladislava Ščuryho... do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.»
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. 1 SprV 155/18
z 19. septembra 2018 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného
súdu z 3. októbra 2018.
3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:
„Vo veci bol vyhlásený rozsudok dňa 9.6.2015, na základe ktorého bol návrh
navrhovateľa zamietnutý a súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Sťažovateľ podal voči trovám konania odvolanie, pričom odvolací súd
uznesením č. 10Co/690/2015 zo dňa 31.5.2016 zrušil predmetný rozsudok vo výroku
o trovách konania a vec vrátil na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 4.10.2017 boli
sťažovateľovi priznané trovy konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bolo rozhodnuté
uznesením zo dňa 3.7.2018.
Súhlasím, aby ústavný súd upustil od verejného ústneho pojednávania a súhlasím
s upustením od neho.“
3.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu uviedol:
„... Na úvod uvádzam, že v plnom rozsahu zotrvávam na podanej ústavnej sťažnosti,
pričom ani vyjadrenie OS v Čadci k podanej ústavnej sťažnosti nevyvrátilo uvedenými
argumentmi porušenie môjho základného ľudského práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu v Čadci
v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/116/2009 týkajúca sa časti o rozhodovaní o trovách
konania.
Tak ako to uvádzam vo svojej ústavnej sťažnosti. Okresný súd Čadca o trovách
konania rozhoduje už takmer tri roky, pričom jeho rozhodnutia sú vždy účelovo vydávané
po tom, čo podávam sťažnosti v predmetnej veci tak predsedníčke OS Čadca ako i
Ústavnému súdu SR. Z uvedeného postupu je zrejmá účelovosť konania o trovách, ktorá sa
iba potvrdila v predmetnej veci, keď po tom, čo vyzval v predmetnej veci Váš Ústavný súd
SR na zaslanie spisu, ktorý Vám bol zasielaný z OS Čadca dňa 19.9.2018, tak mi v rovnaký
deň bola doručená elektronická správa, ktorej prílohou bolo uznesenie o trovách konania,
ktoré vraj spísal vyšší súdny úradník už dňa 3.7.2018, teda pred 2,5 mesiacmi pred tým, ako
mi bolo uvedené rozhodnutie elektronicky zaslané. Na preukázanie uvedených skutočností
zasielam notifikáciu o doručení zo dňa 19.9.2018, pričom rozhodnutie som si prevzal dňa
24.9.2018 ako i samotné uznesenie o trovách konania, voči ktorému som podal sťažnosť z 2
dôvodov a to, že mi ako sťažovateľovi neboli priznané trovy konania za oboch právnych
zástupcov, pričom som žiadal iba o úhradu jednému z nich podľa § 263 ods. 2 CSP a to
JUDr. Ladislavovi Ščurymu a zároveň som ako druhý dôvod uviedol, že namietam niektoré
nepriznané úkony právnej pomoci...
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ani v prípise Okresného súdu Čadca
zo dňa 19.9.2018 uvedené skutočnosti neodstránili porušenie základných ľudských práv
u mňa ako sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy SR a na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru a preto
žiadam, aby Ústavný súd SR v plnom rozsahu vyhovel mojej ústavnej sťažnosti, pričom
navrhujem, aby bez verejného ústneho pojednávania vydal nasledovný nález:
Základné právo ... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.
6C/116/2009 porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ... finančné
zadosťučinenie vo výške 1.500,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť
porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.
Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia vo výške 585,75 € za 3 úkony právnej pomoci: prevzatie,
príprava zastúpenia zo dňa 20.6.2018, podanie sťažnosti zo dňa 20.6.2018, vyjadrenie
k vyjadreniu OS Čadca zo dňa 3.10.2018, pričom 1 úkon právnej pomoci predstavuje sumu
195,25 € (á 153,50 € + 9,21 € režijný paušál + 32,54 € /20 % DPH/) s tým, že trovy
konania žiadam, aby porušovateľ zaplatil priamo na účet právneho zástupcu JUDr.
Ladislava Ščuryho... do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie
objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav
konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 6 C 116/2009 v období po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia veci vo veci samej, keď však nedošlo
k právoplatnému rozhodnutiu o trovách konania:
Dňa 9. júna 2015 okresný súd vydal rozsudok vo veci samej pod č. k. 6 C 116/2009-
319, na základe ktorého návrh a o vrátenie daru
vo výške 5 842,13 € s prísl. zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť vo veci samej
30. septembra 2015.
Dňa 28. septembra 2015 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti
uvedenému rozsudku, a to v časti týkajúcej sa trov konania.
Dňa 30. októbra 2015 bolo odvolanie sťažovateľa doručené právnemu zástupcovi
navrhovateľov na vyjadrenie.
Dňa 6. novembra 2015 sa navrhovatelia písomne vyjadrili k odvolaniu sťažovateľa.
Dňa 20. novembra 2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.
Dňa 31. mája 2016 krajský súd uznesením č. k. 10 Co 690/2015-333 zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na
ďalšie konanie.
Dňa 1. júla 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 23. mája 2017 bola okresnému súdu doručená „posledná urgencia“ sťažovateľa
„o vydanie rozhodnutia o náhrade trov konania“.
Dňa 4. októbra 2017 okresný súd uznesením č. k. 6 C 116/2009-344 priznal
sťažovateľovi „náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1) a 2) v rozsahu 100 %,
o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník“. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 25. októbra 2017.
Dňa 22. novembra 2017 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie trov konania
sťažovateľom.
Dňa 26. februára 2018 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa
na zbytočné prieťahy v konaní pri rozhodovaní o trovách konania v napadnutom konaní.
Dňa 3. júla 2018 okresný súd uznesením č. k. 6 C 116/2009-350 zaviazal
navrhovateľov uhradiť sťažovateľovi trovy konania v celkovej sume 2 467,88 € na účet jeho
právneho zástupcu.
III.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 116/2009 v období po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, keď však nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o trovách
konania, dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa (ako odporcu)
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto
rozhodovania o trovách konania rozhodne nebola závislá od zložitosti veci. Napokon
skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdila ani
predsedníčka okresného.
10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.
10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým konštatuje, že okresný súd bol v napadnutom konaní bez akýchkoľvek
zákonných alebo iných relevantných dôvodov nečinný v období od 1. júla 2016
do 4. októbra 2017 (jeden rok a dva mesiace) a od 22. novembra 2017 do 3. júla 2018
(sedem mesiacov).
Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac
ako jeden a pol roka okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako odporca v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku
ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom,
pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu
súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda
vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na
prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
11. Vzhľadom na to, že okresný súd 3. júla 2018 uznesením č. k. 6 C 116/2009-350
o predmetných trovách konania rozhodol, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci
rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto o pôvodnom
návrhu sťažovateľa, aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov rozhodol
tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.
12. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať aj finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, pričom
poukázal „na skutočnosť, že stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzam pre dĺžku
doterajšieho konania, má nepriaznivý vplyv na moju psychiku, pričom ako strana konania
nemám reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku prebiehajúceho konania o trovách konania, čo
vo mne vyvoláva pocit bezmocnosti a to aj pri uplatňovaní mojich práv“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru nie je
dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené
priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného
porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 500 €. Ústavný súd pritom
prihliadol aj na povahu veci, teda na to, že zbytočné prieťahy vznikli pri rozhodovaní
o trovách konania, a nie pri rozhodovaní vo veci samej, ale aj na to, že cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody
(napr. II. ÚS 67/03).
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 20. júna 2018
a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 3. októbra 2018). Za tri úkony
vykonané v roku 2018 patrí odmena v sume trikrát po 153,50 € a režijný paušál v sume
trikrát po 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia
sťažovateľa predstavujú sumu 488,13 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda
sumu 97,62 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu
585,75 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. novembra 2018