Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 381/2015
PDF · 532.2 KB
No categories available
I. ÚS 381/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ,
, , , ,
, a , , zastúpených
advokátom JUDr. Štefanom Hajdu, M. R. Štefánika 3197/32, Trebišov, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trebišov
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996 a takto
rozhodol:
1. Základné právo , ,
a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 232/1996 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Trebišov p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 232/1996 konať bez zbytočných prieťahov.
3. , ,
a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 5 000 €
(slovom päťtisíc eur), ktoré j e im Okresný súd Trebišov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trebišov j e p o v i n n ý uhradiť ,
, a trovy právneho zastúpenia v sume
657,98 € (slovom šesťstopäťdesiatsedem eur a deväťdesiatosem centov) na účet ich právneho
zástupcu advokáta JUDr. Štefana Hajdu, M. R. Štefánika 3197/32, Trebišov, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta
2015 doručená sťažnosť , ,
a (spolu ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len
„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia v právnom postavení žalobcov v konaní
o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru sú účastníkmi konania
vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 232/1996 od roku 1996. Ako ďalej v sťažnosti
uvádzajú, „... dňa 29.04.1997 súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 10 C 232/1996, ale
v dôsledku odvolania odporcu uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
12 Co 348/1997 zo dňa 06.09.1998 bol prvostupňový rozsudok zrušený a vec vrátená
prvostupňového súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne okresný súd rozhodol
rozsudkom zo dňa 23.06.1999, proti ktorému bolo podané odvolanie odporcu a Krajský súd
v Košiciach uznesením sp. zn. 17 Co 286/1999 zo dňa 21.12.2000 opäť prvostupňový
rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie súdu prvé stupňa. Po doplnení
dokazovania prvostupňový súd opätovne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 08.10.2002,
ktorý bol opäť na základe odvolania odporcu zrušený odvolacím súdom a to uznesením
Krajského súdu Košice sp. zn. 11 Co 154/2003 zo dňa 27.01.2004 a vec bola vrátená súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Toto rozhodnutie nám bolo doručené dňa
12.05.2004 prostredníctvom právneho zástupcu. Od tohto obdobia, t. j. 12.05.2004 až
doposiaľ súd v uvedenej právnej veci nekonal, nevykonal žiadne dokazovanie, neurčil ani
termín pojednávania, ani nevydal žiadne rozhodnutie, a teda po obdobie viac ako 11 rokov
súd vo veci nekonal.“.
Sťažovatelia sa s ohľadom na uvedené domnievajú, že postupom okresného súdu
došlo k porušeniu ich základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože okresný
súd bol v konaní od 12. mája 2004 nečinný a vo veci nekonal.
Ako ďalej sťažovatelia uvádzajú, v dňoch 17. júna 2015 a 24. júla 2015 podali
postupne sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ktorý ich sťažnosti
uznal za dôvodné a ospravedlnil tento stav, ktorý vznikol nečinnosťou a nesprávnym
úradným postupom sudcu, ktorému bola vec pôvodne pridelená.
3. S ohľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie vo veci vydal tento nález:
„1. Základné právo , ,
a upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Trebišov prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
3. , , a
priznáva finančné zadosťučinenie 7 000 eur každému z nich (sedem tisíc eur), ktoré
je Okresný súd Trebišov povinný vyplatiť , ,
a do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
4. , , ,
priznáva trovy právneho zastúpenia v sume 657,98 eur, ktoré je Okresný súd
Trebišov povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Štefana Hajdu do 30 dní od tohto
nálezu.“
4. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 381/2015 11
zo 16. septembra 2015 ju v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.
Zároveň vyzval predsedu okresného súdu a následne aj právneho zástupcu
sťažovateľov, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa k sťažnosti písomne vyjadril
a uviedol chronológiu úkonov okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
5. Okresný súd podaním sp. zn. 1 SprV/607/15 z 13. októbra 2015, doručeným
ústavnému súdu 16. októbra 2015, ústavnému súdu predložil súdny spis konania sp. zn.
10 C 232/1996, ako aj vyjadrenia z 13. októbra 2015 zákonnej sudkyne JUDr. Vargovej
a podpredsedníčky okresného súdu JUDr. Frankovej.
Zákonná sudkyňa vo veci JUDr. Vargová s poukazom na podrobne uvedenú
chronológiu úkonov okresného súdu v konaní sp. zn. 10 C 232/1996 vo vyjadrení k podanej
ústavnej sťažnosti zdôraznila, že „... k nevykonávaniu úkonov zákonným sudcom
JUDr. Milanom Jurkom od mája 2004 nie je oprávnená podávať písomné vyjadrenie“.
Zároveň dodala, že po zrušení termínu pojednávania pôvodne nariadeného na 6. november
2015 sťažovatelia na základe výzvy okresného súdu podaním doručeným okresnému súdu
2. októbra 2015 oznámili, že navrhujú zastavenie konania vzhľadom na smrť žalovaného.
Podpredsedníčka okresného súdu JUDr. Franková vo vyjadrení z 13. októbra 2015
s poukazom na vyjadrenie JUDr. Vargovej a ňou spracovanú chronológiu úkonov okresného
súdu uviedla: „... táto vec napadla na Okresný súd Trebišov dňa 7.2.1996 a bola pridelená
na konanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. Milanovi Jurkovi. Tento sudca vo veci trikrát
rozhodol a jeho rozhodnutia boli odvolacím súdom vždy zrušené a vec vrátená na nové
konanie a rozhodnutie. ... Po poslednom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý uznesením
sp. zn. 11 Co 154/2003 z 27. januára 2007 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie sudca JUDr. Milan Jurko dal pokyn kancelárii na
doručenie tohto rozhodnutia dňa 6.5.2004. Rozhodnutie sa nepodarilo doručiť odporcovi
v 2. rade STAVIS Zvolen, a. s. napriek tomu sudca nevykonal žiadne úkony a od tejto doby
vo veci nekonal.
JUDr. Milan Jurko má od 18.12.2014 pozastavený výkon funkcie sudcu, jeho spisy sa
rozdelili medzi ostatných sudcov a pri manipulácii s dokladmi v jeho kancelárii pracovníčky
súdu náhodou našli spis sp. zn. 10 C 232/1996, ktorý z neznámych dôvodov bol mimo súdnu
evidenciu spisov v jeho senáte a v zmysle Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce OS Trebišov na
r. 2014 zo dňa 6.8.2014 bol spis výnimkou predsedu súdu náhodným výberom elektronickou
podateľňou súdu pridelený do senátu 9 C sudkyni JUDr. Eve Vargovej.
Zo spisu vyplýva, že v tom čase vec nebola právoplatne skončená. Z úradného
záznamu zo dňa 30.4.2015, vyhotoveného vtedajšou podpredsedníčkou OS Trebišov
JUDr. Janou Bérešovou vyplýva, že doložka právoplatnosti na rozsudku zo dňa 8.10.2002
neplatí. Spis bol v registri C vyznačený ako právoplatne skončený, zmena nebola sudcom
JUDr. Jurkom vyznačená.“ V závere JUDr. Franková ústavnému súdu oznámila, že
v súlade s ustanovením § 31 ods. 2 zákona o ústavnom súde netrvá na tom, aby ústavný súd
o veci samej konal na verejnom ústnom pojednávaní, a súhlasila s tým, aby od neho upustil.
6. Právny zástupca sťažovateľov následne podaním doručeným ústavnému súdu
23. novembra 2015 oznámil súhlas sťažovateľov s upustením od ústneho pojednávania.
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde vo veci sťažnosti sťažovateľov upustil od ústneho pojednávania, pretože po
oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Z uvedeného dôvodu senát
predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich
zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk a chronológie
procesných úkonov okresného súdu vypracovanej ústavným súdom na základe okresným
súdom predloženého súdneho spisu sp. zn. 10 C 232/1996.
II.
8. Stav konania (vrátane chronológie procesných úkonov okresného súdu) v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996 ústavný súd považoval za preukázaný zo spisu, ktorý
mu bol predložený na previerku 16. októbra 2015, ako i z vyjadrení zákonnej sudkyne
JUDr. Vargovej a podpredsedníčky okresného súdu JUDr. Frankovej.
Ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde
pod sp. zn. 10 C 232/1996:
7. február 1996 podanie žaloby na okresnom súde vo veci náhrady mzdy z dôvodu
neplatného rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením,
12. február 1996 úpravou súdu nariadené doručenie žaloby na vyjadrenie
žalovanému,
14. marec 1996 úpravou súdu nariadená výzva na predloženie listinných dôkazov,
19. marec1996 doručenie vyjadrenia žalovaného,
27. september 1996 úpravou súdu nariadený termín pojednávania na 23. október
1996 o 8.30 h,
23. október 1996 pojednávanie (výsluch účastníkov konania, odročenie na
neurčito na účely ďalšieho dokazovania),
7. november 1996 úpravou súdu nariadená výzva pre žalovaného,
22. november 1996 urgencia súdu vo veci nariadenej výzvy pre žalovaného,
28. november 1996 doručenie podania žalovaného na základe výzvy okresného
súdu,
10. január 1997 úpravou súdu nariadený termín pojednávania na 31. január 1997
o 10.00 h,
31. január1997 pojednávanie (výsluch svedkov;, odročené na neurčito na účely
predvolania a výsluchu svedkov, ktorí sa na pojednávanie nedostavili),
21. február 1997 úpravou súdu nariadený termín pojednávania na 11. apríl 1997
o 10.30 h,
10. apríl 1997 doručenie pracovných zmlúv zo strany žalovaného,
11. apríl 1997 pojednávanie (výsluch svedkov, pojednávanie odročené na 29. apríl
1997),
29. apríl 1997 pojednávanie (vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. k.
11. jún 1997 vypravenie rozsudku č. k. 10 C 232/1996 96 z 29. apríla 1997,
20. jún 1997 doručenie odvolania žalovaného z 19. júna 1997,
11. júl 1997 úpravou súdu nariadené doručenie odvolania žalobcom,
16. júl 1997 uznesením súdu vyrubený súdny poplatok za podané odvolanie,
25. júl 1997 doručenie vyjadrenia žalobcov z 25. júna 1997,
21. august 1997 predkladacia správa pre Krajský súd v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“ alebo „odvolací súd“),
22. august 1997 až 12. november 1998 spis na nachádzal na krajskom súde
z dôvodu rozhodovania o podanom odvolaní,
6. november1998 uznesenie krajského súdu č. k. 12 Co 348/1997 112, ktorým
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie,
12. november 1998 úpravou súdu nariadené doručenie uznesenia krajského súdu
č. k. 12 Co 348/1997 112 zo 6. novembra 1998 účastníkom konania,
10. máj 1999 úpravou súdu nariadený termín pojednávania na 31. máj 1999,
31. máj 1999 pojednávanie (odročené na 23. jún 1999),
23. jún 1999 pojednávanie (vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. k.
26. august 1999 vypravený rozsudok č. k. 10 C 232/1996 124 z 23. júna 1999,
6. september 1999 doručenie odvolania žalovaného z 2. septembra 1999 okresnému
súdu,
27. september 1999 úpravou súdu nariadené doručenie odvolania žalobcom,
4. november 1999 predkladacia správa pre krajský súd,
8. november 1999 až 19. február 2001 spis na nachádzal na krajskom súde
z dôvodu rozhodovania o podanom odvolaní,
21. december 2000 uznesenie krajského súdu č. k. 17 Co 286/1999 134, ktorým
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa okrem výrokov, ktorými boli
nároky žalobcov čiastočne zamietnuté a konanie čiastočne zastavené, a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
28. február 2001 úpravou súdu nariadené doručenie uznesenia krajského súdu č. k.
17 Co 286/1999 134 z 21. decembra 2000,
14. september 2001 úpravou súdu nariadený termín pojednávania na 9. október
2001,
2. október 2001 súdu bol oznámený predaj podniku žalovaného (ďalej len
„žalovaný v 1. rade“) s tým, že na kupujúceho (ďalej len „žalovaný v 2. rade“)
prechádzajú v zmysle kúpnej zmluvy všetky záväzky a kupujúci bude v súdnom
konaní pokračovať,
9. október 2001 pojednávanie (odročené na neurčito na účely vyžiadania zmluvy
o predaji a doručenia návrhov pre nového účastníka konania na strane žalovaného),
17. október2001 referát na vyžiadanie listinných dôkazov,
13. december 2001 referát na vyžiadanie listinných dôkazov,
29. január 2002 referát na vyžiadanie listinných dôkazov,
21. február 2002 urgencia žalovaného v 1. rade na zaslanie listinných dôkazov,
22. február 2002 doručenie požadovaných listinných dôkazov súdu,
27. február 2002 referát na vyžiadanie ďalších listinných dôkazov od žalovaného
v 1. rade,
20. marec 2002 referát (súd vyzval žalobcu v 2. rade, aby oznámil, či trvá na
podanom návrhu),
22. júl 2002 úpravou súdu nariadený termín pojednávania na 19. september 2002
o 11.00 h,
10. september 2002 preročenie termínu pojednávania na 8. október 2002 o 11.30 h,
8. október 2002 pojednávanie (vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. k.
6. december 2002 vypravený rozsudok č. k. 10 C 232/1996 180 z 8. októbra 2002,
30. december 2002 referát (vyznačiť právoplatnosť rozsudku dňom 28. december
2002),
15. január 2003 predloženie súdneho spisu vymáhajúcej úradníčke,
21. marec 2003 doručenie rozsudku č. k. 10 C 232/1996 180 z 8. októbra 2002
žalovanému v 1. rade,
apríl 2003 doručenie odvolania žalovaného v 1. rade z 31. marca 2003,
7. apríl 2003 úpravou súdu nariadené doručenie odvolania žalobcom,
24. apríl 2003 uznesením súdu vyrubený súdny poplatok za podané odvolanie
žalovanému v 1. rade,
9. máj 2003 doručenie odvolania žalovaného v 1. rade voči uzneseniu o vyrubení
súdneho poplatku z 24. apríla 2003,
27. máj 2003 predkladacia správa pre krajský súd,
2. jún 2003 až 2. marec 2004 spis na nachádzal na krajskom súde z dôvodu
rozhodovania o podanom odvolaní,
27. január 2004 uznesenie krajského súdu č. k. 11 Co 154/2003 205, ktorým
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie,
27. január 2004 uznesenie krajského súdu č. k. 11 Co 155/2003 210, ktorým
odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa z 24. apríla 2003 o vyrubení
súdneho poplatku za podané odvolanie,
30. apríl 2004 úpravou súdu nariadené doručenie uznesení krajského súdu č. k.
11 Co 155/2003 210 z 27. januára 2004 a č. k. 11 Co 154/2003 205 z 27. januára
2004 účastníkom konania,
6. máj 2004 vypravenie uznesení krajského súdu č. k. 11 Co 155/2003 210
z 27. januára 2004 a č. k. 11 Co 154/2003 205 z 27. januára 2004 účastníkom
konania,
27. apríl 2015 úradný záznam o nájdení spisu v kancelárii zákonného sudcu
JUDr. Milana Jurka,
30. apríl 2015 úradný záznam zo strany podpredsedníčky súdu,
27. apríl 2015 elektronickou podateľňou bol spis pridelený JUDr. Eve Vargovej,
4. máj 2015 úradný záznam o prevzatí spisu JUDr. Vargovou od podpredsedníčky
súdu,
22. máj 2015 referát (prípis súdu pre právneho zástupcu žalobcov),
12. jún 2015 doručenie podania právneho zástupcu žalobcov, v ktorom súdu
oznamuje, že žalobcovia na svojom návrhu v celom rozsahu trvajú,
22. jún 2015 referát na vyžiadanie listinných dôkazov,
26. jún 2015 vyjadrenie zákonnej sudkyne k sťažnosti na prieťahy zo strany
žalobcov ,
25. august 2015 vyjadrenie zákonnej sudkyne k sťažnosti na prieťahy v konaní
zo strany žalobcu – ,
25. august 2015 úpravou súdu nariadený termín pojednávania na 6. november 2015
9. september 2015 zrušený termín pojednávania (z dôvodu, že žalovaný v 1. rade
zomrel); úpravou súdu nariadená výzva pre právneho zástupcu žalobcov,
2. október 2015 doručenie podania žalobcov, ktorým okresnému súdu oznámili, že
konanie vzhľadom na smrť žalovaného v 1. rade navrhujú zastaviť.
III.
9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3
ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho
práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996 dochádzalo k porušovaniu
základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„... účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza
z ustanovenia § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje
v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a
postup samotného súdu.
V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
15.1 Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie vo veci náhrady
mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením.
Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, posúdením namietaného konania podľa prvého
kritéria ústavný súd dospel k záveru, že preskúmavané konanie nie je po právnej
ani skutkovej stránke zložité jeho predmetom je konanie vo veci náhrady mzdy z dôvodu
neplatného rozviazania pracovného pomeru, teda ide o vec patriacu do štandardnej
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Riešenie otázok náhrady mzdy z dôvodu
neplatného rozviazania (skončenia) pracovného pomeru tvorí bežnú súčasť rozhodovacej
agendy všeobecných súdov a ide o druh konania, ktorého metodika postupu je upravená tak
v hmotnoprávnych predpisoch, ako aj v procesných predpisoch a v prípade ktorého súdy
disponujú dostatkom stabilizovanej a rozsiahlej judikatúry.
Napokon ani podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietala
zložitosť okresným súdom posudzovanej veci. Doterajšia dĺžka namietaného konania teda
nebola závislá od zložitosti veci.
15.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov súdneho
konania, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by samotní
sťažovatelia akýmkoľvek spôsobom prispeli k zbytočným prieťahom v konaní.
15.3 Napokon, pokiaľ ide o tretie kritérium podstatné pre skúmanie existencie
zbytočných prieťahov v konaní, ktorým je samotný procesný postup okresného súdu,
ústavný súd zdôrazňuje, že hoci namietané konanie posudzoval ako celok, pre zdôraznenie
hodnotenia posledného tretieho kritéria „pomyselne“ rozdelil posudzované konanie
okresného súdu na dve časovo na seba nadväzujúce etapy, a to etapu od 7. februára 1996 do
6. mája 2004 a etapu od 7. mája 2004 po súčasnosť.
15.3.1 V priebehu prvej etapy konania okresného súdu v čase od podania žaloby –
t. j. od 7. februára 1996 do 6. mája 2004, okresný súd nepochybne konal bez zásadnejších
prieťahov a nariadil viacero termínov pojednávaní (celkovo 8 pojednávaní), z ktorých boli
niektoré odročené na iný termín, respektíve na neurčito na doplnenie dokazovania
(celkovo 5 pojednávaní).
V kontexte hodnotenia prvej etapy konania okresného súdu však ústavný súd
zdôrazňuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu
(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala
k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na
štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
Hoci v rámci prvej posudzovanej etapy konania vedeného okresným súdom pod
sp. zn. 10 C 232/1996 bolo do 6. mája 2004 vo veci rozhodnuté spolu trikrát, a to:
rozsudkom č. k. 10 C 232/1996 96 z 29. apríla 1997,
rozsudkom č. k. 10 C 232/1996 124 z 23. júna 1999 a
rozsudkom č. k. 10 C 232/1996 180 z 8. októbra 2002 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutia“),
proti všetkým trom prvostupňovým rozhodnutiam okresného súdu boli zo strany žalovaného
podané odvolania, výsledkom ktorých bolo iniciovanie pre žalovaného úspešných
odvolacích konaní na krajskom súde, keďže:
uznesením krajského súdu č. k. 12 Co 348/1997 112 z 6. novembra 1998 odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. 10 C 232/1996 96 z 29. apríla 1997 zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie (súdny spis sa v dôsledku odvolacieho konania na krajskom súde
nachádzal od 22. augusta 1997 do 12. novembra 1998),
uznesením krajského súdu č. k. 17 Co 286/1999 134 z 21. decembra 2000 odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. 10 C 232/1996 124 z 23. júna 1999 zrušil okrem
výrokov, ktorými boli nároky žalobcov čiastočne zamietnuté a konanie čiastočne zastavené,
a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie (súdny spis sa v dôsledku odvolacieho
konania na krajskom súde nachádzal od 8. novembra 1999 do 19. februára 2001) a
uznesením krajského súdu č. k. 11 Co 154/2003 210 z 27. januára 2004 odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. 10 C 232/1996 180 z 8. októbra 2002 zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie (súdny spis sa v dôsledku odvolacieho konania na krajskom súde
nachádzal od 2. júna 2003 do 2. marca 2004).
Vo všetkých troch prípadoch boli napadnuté prvostupňové rozhodnutia zo strany
krajského súdu zrušené z dôvodu ich nepreskúmateľnosti a z dôvodu potreby vykonania
ďalšieho dokazovania zo strany okresného súdu. Uvedené len svedčí o značne nesústredenej
a neefektívnej činnosti okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996.
Napriek tomu, že okresný súd v posudzovanej prvej etape konania do 6. mája 2004
vykonával procesné úkony spojené s prípravou pojednávaní, vykonával pojednávania
a zabezpečoval dôkazy, na ktoré sa účastníci odvolávali, v tejto etape konania nepadlo
právoplatné rozhodnutie vo veci.
15.3.2 V priebehu druhej, časovo nadväzujúcej etapy konania okresného súdu
od 7. mája 2004 po súčasnosť okresný súd v dôsledku pochybenia zákonného sudcu
JUDr. Milana Jurka spôsobil v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 10 C 232/1996
svojou absolútnou nečinnosťou v trvaní jedenásť rokov extrémne prieťahy, v dôsledku
ktorých došlo k neospravedlniteľnému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
V tejto súvislosti ústavný súd na zdôraznenie opakovane poukazuje na vyjadrenie
podpredsedníčky okresného súdu JUDr. Frakovej, ktorá vo vyjadrení z 13. októbra 2015
okrem iného uviedla, že „... po poslednom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý uznesením
č. k. 11 Co 154/2003 z 27. januára 2007 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie sudca JUDr. Milan Jurko dal pokyn kancelárii na doručenie
tohto rozhodnutia dňa 6.5.2004. Rozhodnutie sa nepodarilo doručiť odporcovi v 2. rade
STAVIS Zvolen, a. s. napriek tomu sudca nevykonal žiadne úkony a od tejto doby vo veci
nekonal.
JUDr. Milan Jurko má od 18.12.2014 pozastavený výkon funkcie sudcu, jeho spisy sa
rozdelili medzi ostatných sudcov a pri manipulácii s dokladmi v jeho kancelárii pracovníčky
súdu náhodou našli spis sp. zn. 10 C 232/1996, ktorý z neznámych dôvodov bol mimo súdnu
evidenciu spisov v jeho senáte a v zmysle Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce OS Trebišov na
r. 2014 zo dňa 6.8.2014 bol spis výnimkou predsedu súdu náhodným výberom elektronickou
podateľňou súdu pridelený do senátu 9 C sudkyni JUDr. Eve Vargovej.
Zo spisu vyplýva, že v tom čase vec nebola právoplatne skončená. Z úradného
záznamu zo dňa 30.4.2015, vyhotoveného vtedajšou podpredsedníčkou OS Trebišov
JUDr. Janou Bérešovou vyplýva, že doložka právoplatnosti na rozsudku zo dňa 8.10.2002
neplatí.“.
JUDr. Franková vo vyjadreniach z 2. júla 2015 a z 28. augusta 2012 (nachádzajúcich
sa v súdnom spise okresného súdu sp. zn. 10 C 232/1996, pozn.) v odpovedi na sťažnosť
sťažovateľov okrem iného sama zdôraznila, že „... sudkyňa JUDr. Eva Vargová
nezodpovedá za prieťahy v konaní, ktoré nastali z dôvodov na strane JUDr. Milana Jurka,
ktorý bezdôvodne vo veci nekonal 11 rokov a bez racionálnych dôvodov vyznačil na
rozsudku právoplatnosť dňa 28.12.2002 hoci vo veci bolo podané odvolanie a vec bola
následne predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie dňa 27.5.2003. V spise sa
nenachádza zmienka o tom, že by omylom vyznačená právoplatnosť na rozsudku dňa
8.10.2002 bola zrušená, ani záznam o tom, prečo považoval nedoručené zásielky pre
odporcu v 2. rade za doručené, respektíve prečo nenariadil opätovné doručenie tak
rozsudku vo veci samej, ako ani zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorý tretíkrát
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa.
Nie je možné zistiť ani to, z akých dôvodov bol spis po dobu 11 rokov uložený
v kancelárii sudcu bez toho, aby bol evidovaný v elektronickom registri súdnych spisov
a prečo sa dostal mimo túto evidenciu.
Na základe týchto zistení súd Vašu sťažnosť považuje za dôvodnú a zároveň sa Vám
ospravedlňuje za tento stav, ktorý vznikol dlhoročnou nečinnosťou a nesprávnym úradným
postupom pôvodného sudcu JUDr. Milana Jurka.
Zároveň Vás súd uisťuje, že sudkyňa JUDr. Eva Vargová, ktorej po 11 rokoch bola
vec pridelená na konanie a rozhodnutie, bezodkladne vykonala úkony a pokračuje
v dokazovaní, aby mohla vec posúdiť a náležite zistiť skutkový stav veci k tomu, aby bolo
možné vo veci rozhodnúť. Urobila tak aj napriek nadmerného zaťaženiu pre veľké množstvo
nerozhodnutých vecí v jej senáte, v ktorých musí plynule konať a rozhodnúť, ale dala
prednosť tejto veci z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré ona nezapríčinila.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že odporca v 2. rade STAVIS ZVOLEN, a.s. bol
vymazaný z Obchodného registra, čo súd preveruje vyžiadaním dokladov.“.
16. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenom
konaní sp. zn. 10 C 232/1996 ako taký, ktorý bol poznačený v čase od podania žaloby do
6. mája 2004 nesústredenou a neefektívnou činnosťou, ktorá nesmerovala k odstráneniu
právnej istoty sťažovateľov, a následne od 7. mája 2004 do 27. apríla 2015 (keď došlo
k náhodnému nájdeniu súdneho spisu sp. zn. 10 C 232/1996 v kancelárii JUDr. Milana
Jurka) jedenásťročnou absolútnou nečinnosťou okresného súdu, ktorá spôsobila extrémne
prieťahy v konaní.
17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996 došlo
v dôsledku nesústredenej a neefektívnej činnosti okresného súdu v trvaní deviatich
rokov (od 7. februára 1996 do 6. mája 2004) a následne
v dôsledku jedenásťročnej absolútnej nečinnosti okresného súdu (od 7. mája 2004
do 27. apríla 2015)
k extrémnym prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
18. V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde preto ústavný súd
okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996 konal bez
zbytočných prieťahov.
19. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že po tom, ako bol spis
27. mája 2015 elektronickou podateľňou pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Vargovej a tá
4. mája 2015 súdny spis sp. zn. 10 C 232/1996 osobne prevzala, JUDr. Vargová konala
vo veci bez prieťahov a bezodkladne vykonala všetky potrebné úkony smerujúce
k skončeniu veci.
Činnosti okresného súdu po 27. apríli 2015 preto podľa názoru ústavného súdu nie je
čo vytknúť.
IV.
20. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
21. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
22. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia.
23. Sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie v sume po 7 000 eur
každému z nich z dôvodu, že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzajú, spôsobila
tak materiálnu, ako i nemateriálnu ujmu nielen im, ale aj ich rodinám. Ako ďalej
sťažovatelia v sťažnosti uviedli, „... naša ujma spočíva najmä v tom, že sme sa ocitli bez
práce, bez finančných prostriedkov, museli sme si obživu našim rodinám zaobstarať
rôznymi brigádami, resp. hľadaním inej práce a spolu s našimi rodinami sme už aj prestali
dôverovať v spravodlivé vyriešenie predmetnej právnej veci a začali sme pochybovať, či
naša vec bude vôbec raz spravodlivo rozhodnutá, pretože orgán, ktorý zo zákona je
oprávnený v uvedenej veci konať bezdôvodne po obdobie viac ako 11 rokov o našu vec a jej
rozhodnutie vôbec nejavil záujem tým, že nekonal“.
24. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
25. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
26. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.
27. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom pod
sp. zn. 10 C 232/1996 (takmer 20 rokov, zohľadňujúc obdobie činnosti, ako i jedenásťročnej
nečinnosti okresného súdu), ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval
priznanie sumy po 5 000 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j.
primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za
skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk.
28. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľom, ktorí boli vo veci namietaného porušenia práva úspešní, vznikli trovy
konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom.
29. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním advokátom
JUDr. Štefanom Hajdu, M. R. Štefánika 3197/32, Trebišov.
Sťažovatelia si v podanej ústavnej sťažnosti uplatnili úhradu trov právneho zastúpenia
spolu v sume 657,98 eur podľa § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 13 ods. 2, § 16 ods.
3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) takto:
„Hodnota 1 úkonu právnej služby po znížení o 50 % je 60,15 eur (§11 ods. 3, § 13
ods. 2). Uplatňujeme 2 úkony právnej služby u každého zo sťažovateľov, a to prevzatie
a príprava právneho zastúpenia vrátane 1. porady s klientom a podanie sťažnosti [§13a
ods. 1 písm. a) a c)].
2 x 60,15 = 120,30 + 2 x 8,39 náhrada výdavkov § 16 ods. 3 = 137,08 eur.
Za zastupovanie 4 klientov uplatňujeme trovy právneho zastúpenia 137,08 x 4 =
548,32 + 20 % DPH, t. j. 109,66 eur, spolu 657,98 eur.“
30. Ústavný súd priznal sťažovateľom túto nimi uplatnenú sumu vo výške 657,98 eur
(bod 4 výroku tohto nálezu), hoci skutočná výška trov právneho zastúpenia by bola
751,73 eur základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je
139,83 eur a hodnota režijného paušálu je 8,39 eur; každý zo sťažovateľov má nárok za
každý úkon vykonaný v roku 2015 na sumu 139,83 eur, čo po znížení o 50 % podľa § 13
ods. 2 vyhlášky v prípade 2 úkonov predstavuje v prípade každého zo sťažovateľov
výslednú sumu 139,83 eur; rovnako má každý zo sťažovateľov nárok na režijný paušál (§ 16
ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 eur, čo spolu v prípade štyroch
sťažovateľov dokopy predstavuje sumu 626,44 eur [(139,83 eur + 16,78 eur) x 4], ktorú je
potrebné následne zvýšiť o 20 % DPH, keďže právny zástupca sťažovateľov je platcom
DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby štyrom sťažovateľom by tak mala
predstavovať sumu 751,73 eur.
31. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom
súde) tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
32. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie
nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu. Z uvedeného dôvodu
ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2015