Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/690/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov 1/ A. Z., nar. XX.X.XXXX, 2/ N. Z., nar. X.X.XXXX, obaja bytom K., X. XXX, právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Žilina, V. Tvrdého 17, proti odporcovi A. X., nar. XX.X.XXXX, bytom R., M. H. E. X, právne zastúpenému advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, so sídlom U., Z. XXXX, o zaplatenie 5.842,13 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -319 zo dňa 9. júna 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výroku o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľov, aby im odporca zaplatil titulom vrátenia daru 5.842,13 eur.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov o vrátanie daru vo výške 5.842,13 eur, keď považoval za absolútne neplatný právny úkon samotnú výzvu na vrátenie daru z 27.1.2009, čím neboli naplnené „skutkové znaky“ ustanovenia § 630 Obč. zák. O trovách konania rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Okresný súd konštatoval, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadal na osobné, majetkové a zárobkové pomery na strane navrhovateľov. Ďalej uviedol, že k rozhodnutiu vo veci samej ho „priviedli okolnosti dokazovania, ktoré na strane navrhovateľov neboli dostatočne jasné a zrozumiteľné a pre posúdenie základnej požiadavky na preukázanie naplnenia ustanovenia Občianskeho zákonníka o vrátení daru, neboli tieto tvrdenia navrhovateľov dostatočne presvedčivé a jednoznačné. Mal za to, že tvrdenia na zdôvodnenie nároku navrhovateľov „boli do značnej miery ovplyvnené tým, že suplovali vo veľkej miere výchovu detí pochádzajúcich z manželstva ich dcéry a odporcu a preto celú situáciu, ktorá vznikla po rozvode ich manželstva, prežívali aj vzhľadom na svoj vek emotívnejšie a z toho hľadiska pristupovali aj k predmetu tohto sporu“. Uvedené okolnosti podľa okresného súdu predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, z titulu existencie ktorých navrhovateľov nezaviazal k náhrade trov konania úspešnému odporcovi.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že mu bude priznaná náhrada trov konania v zmysle ním predloženého vyčíslenia. Zdôrazňoval, že v spore bol plne úspešný a že si uplatňuje len náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s využitím jeho zákonného práva na zastúpenia advokátom. Rovnako navrhovateľov v priebehu celého konania zastupoval advokát (JUDr. Chovanec), ktorý spisoval aj výzvu na vrátenie daru. Tento ako kvalifikovaný právny zástupcu musel vedieť, že dôvody na vrátenie daru (niektoré boli navyše nepravdivé) neobstoja. Podľa odvolateľa tak právny zástupca navrhovateľov, ako aj oni samotní, si museli byť vedomí toho, že za svoje konanie budú niesť zodpovednosť, t.j. budú znášať aj náhradu trov konania. Nesúhlasil s

poukazovaním na emotívnosť konania; túto možno totiž tolerovať iba vo vzťahu k účastníkovi konania, avšak v žiadnom prípade vo vzťahu ku kvalifikovanému právnemu zástupcovi.

Navrhovatelia žiadali napadnutý výrok potvrdiť. Uviedli, že napriek tomu, že sa nestotožňujú so záverom, že správanie odporcu voči nim a ich blízkym osobám nenaplnilo atribúty dôvodov na vrátenie daru, sú presvedčení, že jeho správanie bolo (a stále je) v rozpore s dobrými mravmi. V tejto spojitosti opakovane popisovali, resp. zhrnuli svoje zásadné skutkové tvrdenia vo veci samej. K uplatneniu nároku ich viedlo odporcove správanie k nim, k ich dcére a vnúčatám (jeho deťom). Navrhovatelia doplnili, že tvrdenia odporcu ohľadne ich právneho zastúpenia nebudú komentovať, lebo „odporca neúspech svojho právneho zástupcu v iných konaniach nemá uhojovať nevhodnými konštatovaniami v tomto konaní“. V rámci vyjadrenia pomerne rozsiahlo citovali z viacerých súdnych rozhodnutí týkajúcich sa aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutom meritórnom výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľov) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne (s využitím § 150 O.s.p.) nemusí súd uložiť povinnosť neúspešnému účastníkovi nahradiť trovy konania úspešnej protistrane. Túto východiskovú tézu zhodne konštatujú v odvolacom konaní i obe sporové strany. Práve dotknutá výnimočnosť kladie zvýšené nároky na presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu, pokiaľ tento dospeje k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Z vyššie vymedzeného obsahu odôvodnenia (takmer doslovne zahŕňajúceho konštatovania okresného súdu v danej otázke) je zrejmé, že okresný súd nepostupoval dôsledne v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., čo v konečnom dôsledku bráni vykonaniu náležitého odvolacieho prieskumu napadnutého výroku. Pokiaľ okresný súd uvádza, že prihliadal na osobné, majetkové a zárobkové pomery na strane navrhovateľov, ide len o maximálne všeobecnú konštatáciu bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych okolností, resp. údajov týkajúcich sa predmetných pomerov. Už vôbec, a to ani len v rovine takejto všeobecnej konštatácie, sa nevyporiadal s pomermi na strane odporcu; predovšetkým s dopadom rozhodnutia o nepriznaní mu (žiadnej) náhrady trov konania na jeho finančnú, resp. sociálnu sféru. Konštatovania týkajúce sa širších okolností prípadu (citované vyššie) sú pomerne neprehľadné a tak odvolací súd, ako (najmä) i účastníci sa môžu viac-menej len domnievať, čo konkrétne okresný súd vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa a na základe akého jedinečného (vlastného práve a len súdenej veci) východiska, či úvahy. Nie je celkom zrejmé ani to čo pod jednotlivými slovnými spojeniami okresný súd myslel; napríklad „okolnosti dokazovania“ alebo „pre posúdenie základnej požiadavky na preukázanie naplnenia“.

Bez ohľadu na dôvod zrušenia napadnutého výroku spočívajúci v nepreskúmateľnosti súvisiacej časti odôvodnenia krajský súd dopĺňa niekoľko poznámok. Navrhovatelia nepodali odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu vo veci samej, ktoré nadobudlo atribúty právoplatného rozsudku, t.j. i viazanosť súdu a účastníkov jeho výrokom (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Následne sú nepodstatné argumenty navrhovateľov, resp. ich presvedčenia smerujúce k meritórnej stránke súdeného prípadu. Akceptovateľnou je (i vo všeobecnosti) odvolacia námietka odporcu, že úvaha o „emotívnejšom prístupe k predmetu sporu“ neobstojí vo vzťahu k úkonom kvalifikovaného právneho zástupcu. Pokiaľ by účastník (klient) aj napriek aktivite a vysvetleniam jeho právneho zástupcu trval na uplatňovaní nejednoznačných nárokov (napríklad práve na základe emotívnejšieho prístupu k predmetu sporu), potom v prípade neúspechu v spore je plne primerané, aby znášal trovy konania. Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že nie je a priori vylúčené, aby určitá okolnosť bola vyhodnotená rozdielne v rámci posúdenia veci samej a v rámci rozhodovania o náhrade trov konania. Osobitne, ak ide o aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. a posúdenie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súčasťou hodnotenia ich (ne)existencie sú - okrem iného - širšie (skutkové) súvislosti veci, ktoré síce pri meritórnom rozhodnutí neboli/nemohli byť (spravidla z hľadiska obsahu hypotézy aplikovanej hmotnoprávnej normy) prioritné, resp. rozhodujúce, ale zásadným spôsobom z celkového hľadiska definujú podstatu veci.

Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania a (predovšetkým) náležite vymedziť svoje jednotlivé východiská, úvahy a z nich rezultujúce závery. V rámci daného procesu prihliadne na vyjadrenia sporových strán prezentované v odvolacom štádiu konania, ako i na (všeobecnejšie) stanoviská odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.