Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 13/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Drgoňom,

Jesenského 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 15. novembra 2018 a jemu

predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. decembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. novembra 2018 (ďalej

len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru,

Národnej kriminálnej agentúry, národnej proti zločineckej jednotky, expozitúry Bratislava,

ČVS: PPZ-578/NKA-PZ-BA-2016 z 12. júna 2017 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie

pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držania a obchodovania s nimi. Uznesením okresného súdu z 15. júna 2017 bol

sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa s tým,

že väzba začala 12. júna 2017 o 11.40 h. Sťažovateľ sa prostredníctvom svojho obhajcu

žiadosťou z 21. septembra 2018 domáhal prepustenia z väzby na slobodu alternatívne

so žiadosťou o nahradenie väzby písomným sľubom a zárukou dôveryhodnej osoby.

Okresný súd uznesením z 23. októbra 2018 rozhodol o zamietnutí danej žiadosti, neprijatí

ponuky prevzatia záruky, neprijatí sťažovateľovho písomného sľubu a zamietnutí návrhu na

nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Proti uzneseniu okresného

súdu podal sťažovateľ na mieste sťažnosť, ktorá bolo písomne doplnená 8. novembra 2018,

pričom v doplnení sťažnosti obhajca sťažovateľa podrobne reagoval na písomné

odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia a tam uvedené dôvody zamietnutia jeho

žiadosti. Obhajcovi sťažovateľa bolo 21. novembra 2018 doručené napadnuté uznesenie

krajského súdu, ktorým sťažnosť zamietol.

3. Podľa názoru sťažovateľa v odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu

nereagoval krajský súd na žiaden z argumentov uvedených v písomnom doplnení

odôvodnenia sťažnosti, naopak, v napadnutom uznesení krajského súdu sa uvádza, že ani

sťažovateľ samostatne, ani jeho obhajca sťažnosť písomne neodôvodnili do dňa konania

neverejného zasadnutia krajského súdu. Takéto konštatovanie sa podľa sťažovateľa zjavne

nezakladá na pravde, ale implikuje, že buď krajský súd nevychádzal dôsledne z obsahu

trestného spisu alebo že okresný súd nekonal vo väzobnej veci bezodkladne a nezabezpečil,

aby bolo písomné odôvodnenie sťažnosti doručené bez zbytočného odkladu krajskému

súdu, ani krajskému súdu neoznámil, že odôvodnenie sťažnosti bolo zo strany obhajcu

sťažovateľa doručené. Medzi podaním písomného odôvodnenia sťažnosti a vydaním

napadnutého uznesenia krajského súdu uplynulo sedem dní, počas ktorých nedošlo medzi

súdmi sídliacimi v tej istej súdnej budove k doručeniu písomného odôvodnenia sťažnosti.

Sťažovateľ ďalej konštatoval, že odôvodnenie jeho sťažnosti zrejme nebolo krajskému súdu

doručené ani do 28. novembra 2018, keď krajský súd rozhodoval o sťažnosti zúčastnenej

osoby proti tomu istému uzneseniu, keďže aj v odôvodnení tohto rozhodnutia krajského

súdu krajský súd opäť len konštatuje, že ani sťažovateľ, ani jeho obhajca sťažnosť písomne

neodôvodnili.

4. Sťažovateľ zhodnotil, že odôvodnenie uznesenia, najmä ak sa rozhoduje v takej

vážnej veci, ako je obmedzenie osobnej slobody, by nemalo obsahovať nepravdivé zistenia.

Podľa sťažovateľa je objektívne nepravdivé konštatovanie krajského súdu, že do dňa

konania neverejného zasadnutia, na ktorom sa rozhodlo o jeho sťažnosti, nebola sťažnosť

písomne odôvodnená, keďže odôvodnenie sťažnosti bolo podané osobne 8. novembra 2018.

Takéto nepravdivé skutkové výroky vykonávateľa súdnej moci prirodzene vplývajú

negatívne okrem iného aj na dôveru medzi obžalovaným a jeho obhajcom, čo je

neprípustným zásahom do vzťahu medzi advokátom a klientom.

5. Na základe uvedeného skutkového stavu sa sťažovateľ domnieva, že okresný súd

a krajský súd mali porušiť označené práva, a to tým, že sťažovateľovi nebolo umožnené

účinne reagovať na argumenty okresného súdu podrobnejšie rozvedené až v písomnom

vyhotovení napadnutého uznesenia, keďže písomným odôvodnením sťažnosti podaným

bezodkladne po doručení písomného vyhotovenia uznesenia sa krajský súd vôbec

nezaoberal, resp. sa z dôvodov na strane súdov nemohol zaoberať.

6. Vo veci tiež krajský súd rozhodol na neverejnom zasadnutí bez umožnenia

prítomnosti sťažovateľa a prítomnosti jeho obhajcu, hoci v

dáva možnosť predsedovi senátu umožniť obvinenému a obhajcovi účasť na neverejnom

zasadnutí pri rozhodovaní o väzbe, resp. rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe,

za ktoré sa považuje podľa aj rozhodovanie

o žiadosti o prepustenie z väzby. Sťažovateľ poukázal na nález ústavného súdu sp. zn.

zo 14. decembra 2011, kde ústavný súd v obdobnej veci rozhodol o porušení

práva na spravodlivý proces a o porušení základného práva na súdnu ochranu sťažovateľov,

pričom poukázal na to, že odvolací súd mal ponechať sťažovateľom priestor na obhajobu po

tom, ako sa mohli zoznámiť s písomným odôvodnením, a to tak, že im mal oznámiť termín

neverejného zasadnutia, aby do jeho konania uviedli v písomnej forme všetky výhrady

a námietky.

7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej rozhodol takto:

„1. Právo práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo na súdnu ochranu podľa

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené boli.

2. Právo práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo na súdnu ochranu podľa

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp.zn. , porušené boli. Ústavný Súd Slovenskej republiky

uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 15.11,2018 zrušuje a vec

vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom jeden tisíc eur), ktoré sú mu Okresný súd Bratislava

I a Krajský súd v Bratislave povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva náhradu trov

právneho zastúpenia, ktoré sú Okresný súd Bratislava la Krajský súd v Bratislave povinní

zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu

10. Z citovaného je zrejmé, že právomoc ústavného súdu

rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity.

Subsidiarita právomoci ústavného súdu znamená, že ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa mohol domôcť ochrany svojho základného

práva alebo slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred

iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Na základe

už uvedeného je zrejmé, že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha

ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo

slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu

(mutatis mutandis ). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd

sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická

osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa

namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného

práva alebo slobody ().

11. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať sťažnosť proti

postupu okresného súdu, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť krajský súd. Z toho vyplýva, že

sťažovateľ v uvedenom prípade využil účinný právny prostriedok na ochranu svojho

základného práva, a teda právomoc ústavného súdu je v týchto prípadoch vylúčená.

12. Nadväzujúc na uvedené ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k časti sťažnosti

smerujúcej proti postupu okresného súdu je preto daný dôvod na odmietnutie sťažnosti pre

nedostatok právomoci ústavného súdu, keďže jeho preskúmanie bolo v právomoci

krajského súdu v rámci odvolacieho konania.

K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením krajského

súdu a jemu predchádzajúcim postupom

13. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

14. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

15. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

16. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

17. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde). Zároveň zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom.

18. S poukazom na už citované ústavný súd konštatuje, že hoci sťažovateľ doručil

prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu sťažnosť, v ktorej uviedol, proti akému

rozhodnutiu sťažnosť smeruje, napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorým malo dôjsť

k zásahu do sťažovateľom označených práv, však ústavnému súdu nedoručil.

19. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , , ,

, , , , ).

V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

odmietol sťažnosť sťažovateľa v danej časti pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa nezaoberal, keďže ich posudzovanie predpokladá konštatovanie

porušenia označených práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. januára 2019