Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 26/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práv podľa ,

čl. 13 a 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Košiciach č. k. -152 z 28. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. decembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“)

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1, práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 a zákazu zneužitia

práva podľa čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -152 z 28. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala na Okresnom súde Košice I

(ďalej len „okresný súd“) žalobu o obnovu konania, o ktorej okresný súd uznesením

sp. zn. z 18. júla 2018 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) rozhodol tak,

že žalobu sťažovateľky odmietol. Sťažovateľka sa domáhala obnovy konania vo veci

nariadenia návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu.

Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom krajský súd

napadnutým uznesením rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.

3. Podľa názoru sťažovateľky: „... žaloba na obnovu konania ako mimoriadny

opravný prostriedok nie je viazaná na žiadnu konkrétnu formu súdneho rozhodnutia, možno

ňou napadnúť tak uznesenie ako aj rozsudok či dokonca platobný rozkaz. Vyplýva to

z celkovej koncepcie úpravy opravných prostriedkov v našom civilnom procese, ktorá je

charakteristická tým, že žiadny opravný prostriedok nie je určený len na preskúmanie iba

jedného druhu súdneho rozhodnutia...

V zmysle ustanovenia má uznesenie v návratovom konaní rovnaké

náležitosti a rovnaké účinky ako rozsudok vo veci samej.

... zákonodarca v ustanovení mienil vylúčiť len žalobu na obnovu konania

proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie

je, pričom pri formulácii ustanovení zabudol na formu rozhodnutia v návratovom

konaní, kedy sa v tomto rozhoduje Uznesením. Z týchto dôvodov je zrejmé, že rozhodnutie

vo veci samej, i napriek tomu, že je učinené vo forme uznesenia, sa analogicky spravuje

ustanoveniami a nasl. , kedy podanie žaloby na obnovu konania prípustné je.“

4. Podľa názoru sťažovateľky k porušeniu jej označených práv došlo v dôsledku toho,

že „...výrok Uznesenia KS KE je nejasný, zmätočný a tým nepreskúmateľný. Z výroku

Uznesenia KS KE nie je zrejmé aké konkrétne uznesenie mal Krajský súd v Košiciach

potvrdiť.“.

5. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky Uznesením Krajského súdu... porušené bolo.

Právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu... porušené bolo.

Právo sťažovateľky na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu... porušené bolo.

Právo sťažovateľky na zákaz zneužitia práv podľa čl. 17 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu... porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach... sa zrušuje a vec Krajskému súdu

v Košiciach na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

10. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj

keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

11. Podľa čl. 17 dohovoru nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať tak, akoby

dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať

sa činov zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo

na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to dohovor ustanovuje.

12. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým uznesením krajského súdu

porušené základné právo sťažovateľky podľa a jej právo podľa

ods. 1 dohovoru, teda otázky, či označené rozhodnutie nie je zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, je potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského

súdu, ale aj uznesenie okresného súdu, s ktorým sa krajský súd stotožnil.

13. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru,

podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno

posudzovať izolovane (, , ), pretože prvostupňové

a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor

zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov

(prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho

konania (m. m. , ).

14. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia uznesenia uviedol: „Súd si nie je

vedomý, že by došlo k novelizácii a preto nemožno pochybovať o tom, že žalobu

na obnovu konaniu možno podať len proti rozsudkom a uzneseniam, proti ktorým to zákon

vyslovene pripúšťa. Preto nemožno podať žalobu na obnovu konania voči akémukoľvek

rozhodnutiu súdu ako to nesprávne uviedol právny zástupca v žalobe, ktorú spísal.

Z iných konaní vedených pred tunajším súdom sa súd dozvedel, že matka sa

snažila proces návratu maloletého zvrátiť aj v konaní pred Ústavným súdom SR, kde

iniciovala sťažnosť, pričom konanie pred Ústavným súdom SR skončilo uznesením sp. zn.

tak, že sťažnosť matky bola odmietnutá. Uvedené podanie preto súd

považuje za hrubo účelové v snahe matky legalizovať svoje protiprávne konanie, ktorým

maloletého neoprávnene premiestnila z krajiny jeho obvyklého pobytu.

Žaloba na obnovu konania nespĺňala zákonnom ustanovenú primárnu podmienku

prípustnosti v súlade s ust. , ktorá je v zákone uvedená kogentne a teda sa od nej

nemožno odchýliť, mimo ustanovených výnimiek. V danom prípade žaloba smeruje voči

uzneseniu voči ktorému nie je prípustná, aj napriek tomu, že právny zástupca žalobkyne túto

skutočnosť vo svojom podaní účelovo upravil, keď na 2 strane žaloby v čl. II, veta prvá

nesprávne a zrejme účelovo zmenil znenie zákonného ustanovenia kde uviedol,

že účastník môže podať žalobu na obnovu konania proti rozhodnutiu súdu.“

15. V zmysle ak sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:

„Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami žalobkyne uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili

jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a žalobkyňa ani v priebehu

odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné

rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

dodáva, že rovnako ako konajúci súd dospel k záveru, že v tomto prípade nebola splnená

základná podmienka prípustnosti žaloby na obnovu konania, a to spôsobilý predmet, proti

ktorému smeruje.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobkyne. že na uznesenie vydané

v návratom konaní je potrebné aplikovať ust. per analogiam a zastáva názor,

že ak by zákonodarca chcel založiť prípustnosť žaloby na obnovu návratového konania

( a nasl. ), tak by to výslovne upravil v zákone tak, ako napr. v prípade

právoplatného rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní ( ).“

III.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu

16. Sťažnosť proti napadnutému uzneseniu krajského súdu vo vzťahu k namietanému

porušeniu základného práva podľa a práva podľa dohovoru

je potrebné odmietnuť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ). K iným dôvodom,

ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj

ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,

resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,

posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. ,

, ).

17. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že

obsahuje len niektoré ustanovenia o žalobe o obnovu konania, a teda na konanie podľa

(v tomto prípade konanie o návrat maloletého

do krajiny obvyklého pobytu) sa použijú všeobecné ustanovenia Civilného sporového

poriadku. v presne vymedzuje okruh rozhodnutí (ktorý nie

je možné rozširovať), ktoré je možné napadnúť žalobou o obnovu konania.

Z uvedeného vyplýva, že žaloba o obnovu konania nie je prípustná, ak sa

v mimosporovom konaní rozhoduje meritórnym uznesením.

18. Pozornosti ústavného súdu neušlo, že argumentácia právneho zástupcu

sťažovateľky je takmer identická s argumentáciou poslaneckého návrhu novely Civilného

mimosporového poriadku (uverejnený v parlamentnej tlači č. 1270, doručený Národnej rade

Slovenskej republiky 10. januára 2019), ktorým poslanci navrhujú práve zavedenie

možnosti aplikácie žaloby o obnovu konania aj v návratovom konaní.

Ústavný súd však už v minulosti konštatoval, že základné právo na spravodlivé súdne

konanie podľa a právo podľa dohovoru nemôže všeobecný

súd porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy

v občianskoprávnom konaní (m. m. , ).

Podľa názoru ústavného súdu je postup krajského súdu v sťažovateľkinom prípade

v súlade s procesno-právnou úpravou účinnou v čase rozhodovania krajského súdu, keď

po zistení, že nie je daný žiaden z dôvodov na povolenie obnovy konania s poukazom

na , a a potvrdil

odmietnutie žaloby o obnovu konania.

19. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení

s uznesením okresného súdu a konštatuje, že jeho odôvodnenie je vyčerpávajúce, právne

závery sú dostatočne zargumentované a netrpí vadou nelogickosti či arbitrability.

K namietanému porušeniu práva podľa čl. 13 dohovoru napadnutým

uznesením krajského súdu

20. Pokiaľ sťažovateľka namieta aj porušenie práva na účinné právne prostriedky

nápravy pred národným orgánom podľa čl. 13 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

krajského súdu, ústavný súd dospel k záveru, že v tejto časti je sťažnosť sťažovateľky

zjavne neopodstatnená.

V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že sťažovateľka mala k dispozícii účinný

prostriedok nápravy, ktorý aj využila podaním ústavnej sťažnosti, a jej právam bola

poskytnutá ochrana zo strany ústavného súdu.

21. V zmysle judikatúry ústavného súdu z čl. 13 dohovoru vyplýva pre fyzické osoby

a právnické osoby procesné právo akcesorickej povahy mať účinné právne prostriedky

nápravy pred národným orgánom v prípade porušenia ostatných ľudských práv chránených

dohovorom (, ).

22. Ústavný súd pripomína, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

sa čl. 13 dohovoru vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať

pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom

[Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, ods. 52

(m. m. )]. V okolnostiach prípadu však ústavný súd k takémuto záveru

nedospel.

23. Ústavný súd konštatuje, že v predmetnej veci nezistil súvislosť medzi

namietaným porušením čl. 13 dohovoru, ktorý upravuje právo na účinný prostriedok

nápravy, a napadnutým uznesením krajského súdu, preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol

už po jej predbežnom prerokovaní podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu práva podľa čl. 17 dohovoru napadnutým

uznesením krajského súdu

24. Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 17 dohovoru, ktoré sťažovateľka

označila v petite svojej sťažnosti, ústavný súd uvádza, že v odôvodnení podanej sťažnosti

sťažovateľka neuviedla, v čom malo zneužitie práva spočívať, a nepredostrela žiadne

argumenty, ktoré by mali porušenie označeného článku dohovoru odôvodňovať.

Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie sťažnosti sťažovateľky zjavne nezodpovedá

navrhovanému petitu v časti namietaného porušenia čl. 17 dohovoru a nekorešponduje

s ním.

25. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť v časti namietajúcej porušenie

dohovoru odmietnuť podľa pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

26. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia. Keďže ústavný súd

sťažnosť sťažovateľky ako celok odmietol, o ďalších nárokoch v nej uplatnených

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2019