Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 40/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom

JUDr. Martinom Olosom, advokátska kancelária, Karola Kašjaka 81/1, Rajecké Teplice,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, na rovnosť účastníkov v konaní podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 6 C

181/2014 z 10. februára 2017 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 30. novembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. marca 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47

ods. 3 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu

Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 10. februára 2017 (ďalej len

„rozsudok súdu prvej inštancie“) a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 30. novembra 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení žalobcu

v konaní o zaplatenie sumy 739,67 € s príslušenstvom. Okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. rozhodol o návrhu rozsudkom súdu prvej inštancie tak, že návrhu

v časti príslušenstva vyhovel a v časti istiny žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku

súdu prvej inštancie sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním

potvrdil.

3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že žalovaný ako prevádzkovateľ stávkových hier

podľa o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov mu odmietol vyplatiť výhru v rozpore s právom

a logikou. Je nesporné, že on ako sťažovateľ uhádol výsledok tipovaných stávkových

udalostí, preto mal nárok na vyplatenie výhry. Právne závery okresného súdu a krajského

súdu sú podľa jeho názoru v „zjavnom nesúlade s obsahom spisu a nesvedčia skutkovým

záverom“, preto ich považuje za neobhájiteľné a neudržateľné. K stornovaniu stávkových

príležitostí malo dôjsť po odohraní samotných zápasov žalovaným, ktorý tvrdil, že stávkové

udalosti boli ním vypísané so zjavnou a podstatnou chybou, čím mal byť sťažovateľ

uvedený do omylu. S takouto argumentáciou sťažovateľ nesúhlasí, pretože podľa svojich

tvrdení on do omylu uvedený nebol a platí právna zásada, že „dovolávať sa (údajného)

omylu nemôže ten, kto sám omyl spôsobil“. Ďalej argumentuje aj tým, že za podstatnú

chybu možno považovať takú, že „výsledok logicky nemôže nastať resp. kombinácia

výsledku logicky vylučuje, aby nastala možnosť tipovaného výsledku“.

4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný

súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho označených práv

rozsudkom súdu prvej inštancie a napadnutým rozsudkom krajského súdu, uvedené

rozhodnutia všeobecných súdov zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie

a prizná náhradu trov konania.

2

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

8. Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

9. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

10. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie ústavný súd poukazuje na princíp

subsidiarity podľa , z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je

daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd

preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať označený rozsudok súdu prvej inštancie,

keďže ho už meritórne preskúmal na základe odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený

a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho právam.

11. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti

rozsudku súdu prvej inštancie odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, ).

12. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu predovšetkým

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

4

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podstata jeho

argumentácie spočíva v námietke nedostatočného a arbitrárneho odôvodnenia napadnutého

rozsudku, ktorý nezohľadnil skutkové okolnosti danej veci a rozhodol protiprávne.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

15. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis ). Vzhľadom na identické znenie

listiny so znením uvedené platí aj pre listiny.

16. Námietku sťažovateľa týkajúcu sa arbitrárnosti napadnutého rozsudku krajského

súdu je potrebné považovať za zjavne neopodstatnenú.

17. Podľa názoru ústavného súdu argumentácia krajského súdu uvedená

v odôvodnení napadnutého rozsudku je dostatočná. V žiadnom prípade argumentáciu

nemožno považovať za arbitrárnu či zjavne neodôvodnenú. Niet teda ani dôvodu na to, aby

ústavný súd do veci zasiahol. Na tomto závere nemôže nič zmeniť okolnosť, že sťažovateľ

majú na celú vec odlišný názor a s napadnutým rozsudkom krajského súdu nesúhlasí.

Táto okolnosť totiž sama osebe nemôže spôsobiť porušenie označených práv sťažovateľa.

18. Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

19. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu

dospel k záveru, že rozhodnutie je dostatočným spôsobom odôvodnené, krajský súd

zrozumiteľne odôvodnil úvahy, ktoré zvolil pri rozhodovaní o návrhu na zaplatenie

žalovanej sumy, a právne závery, na ktorých je rozhodnutie založené, nemožno hodnotiť

ako arbitrárne. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným

spôsobom zdôvodnil, prečo v danom prípade návrhu nevyhovel. Stotožnil sa s právnym

posúdením súdu prvej inštancie, že v okolnostiach posudzovaného prípadu išlo zo strany

žalovaného o zjavnú a podstatnú chybu, keď uviedol, že pri sporných stávkových

príležitostiach došlo k nesprávnemu označeniu spočívajúcemu v tom, že malo ísť o kurzy

o počet gólov tímu 2 a nie tímu 1, teda išlo o rozpoznateľný omyl, pretože v ďalších

kurzoch na iné stávkové príležitosti toho istého zápasu s tým istým výherným tímom boli

kurzy podstatne iné. Vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že „nešlo o nekalú

a nepoctivú praktiku, ale o zjavnú a podstatnú chybu pri vypísaní sporných stávkových

príležitostí, ktoré žalovaný bol oprávnený v zmysle čl. 15 bod 15.15 písm. a) HP (herný

plán, pozn.) zneplatniť a vyhodnotiť kurzom 1“ .

20. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným

súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. ,

, ). Takéto pochybenie v ústavnoprávnom zmysle však ústavný súd

v napadnutom rozsudku krajského súdu nezistil. Nesúhlas sťažovateľa s obsahom

napadnutého rozsudku krajského súdu nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.

21. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom

označeného základného práva nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym

názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (, resp.

), sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namietal porušenie svojho základného

práva podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, považujúc ho za arbitrárny, odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

22. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva na rovnosť účastníkov

v konaní podľa napadnutým rozsudkom krajského súdu bez toho, aby

6

porušenie tohto základného práva odôvodnil. Z obsahu celej sťažnosti nie je zrejmé, v čom

malo spočívať porušenie tohto práva.

23. Ústavný súd v súvislosti s chýbajúcim odôvodnením sťažnosti poukazuje

na svoju stabilnú judikatúru podľa ktorej, absencia zmysluplného, ústavnoprávneho

relevantného odôvodnenia ako východiskového rámca sťažnosti spôsobuje nedostatok

podstatnej zákonom predpísanej náležitosti ustanovenej v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom

súde (m. m. , ).

24. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby

medzi relevantnými ustanoveniami [ a

písm. a)] vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia

porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov , ale musí ich

konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ), t. j. uviesť, z akých

dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

25. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti významné procesné

dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav,

z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem

opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania

ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa

je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich

v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd

rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou

konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej

samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľa neobsahuje,

pričom samotný subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho práv nie je dostatočným

dôvodom pre záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne

okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že sťažnosť v tejto časti

pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

27. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

28. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

29. Pretože predmetná sťažnosť v tejto časti neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti, ústavný súd aj so zreteľom

na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa sťažnosť v tejto časti odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

30. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2019