Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 131/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú

sťažnosť obchodnej spoločnosti MIB Invest, s. r. o., Landererova 6, Bratislava,

IČO 50154320, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o.,

Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Michal

Bizoň, LL.M., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením

Okresného súdu Nitra sp. zn. zo 14. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti MIB Invest, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára

2019 doručená (22. januára 2019 podaná na poštovú prepravu, pozn.) ústavná sťažnosť

obchodnej spoločnosti MIB Invest, s. r. o., Landererova 6, Bratislava, IČO 50154320

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením

Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. novembra

2018 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.

z 15. augusta 2018 (ďalej len „uznesenie o vyhlásení konkurzu“)

okrem iného rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka

(ďalej len „úpadca“). Konkurz uznal za hlavné insolvenčné

konanie, za správcu konkurznej podstaty ustanovil

(ďalej len „správca“), veriteľov vyzval, aby svoje pohľadávky proti úpadcovi prihlásili

v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu a zároveň rozhodol

o oddlžení úpadcu tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba

v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Uznesenie o vyhlásení

konkurzu nadobudlo právoplatnosť 22. augusta 2018.

3. Okresnému súdu 10. októbra 2018 správca predložil fotokópiu podania

sťažovateľky doručeného správcovi 25. septembra 2018 (ďalej len „podanie“), ktorým si

sťažovateľka prihlásila do konkurzu pohľadávku z titulu nesplatenej pôžičky v celkovej

sume 16 764,65 € (ďalej len „pohľadávka“), ktorá mala byť poskytnutá úpadcovi právnym

predchodcom sťažovateľky. Sťažovateľka mala túto pohľadávku a jej príslušenstvo

nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 2. mája 2017 (ďalej len „zmluva

o postúpení pohľadávky“) uzavretej medzi ňou a jej právnym predchodcom. Sťažovateľkou

k podaniu neboli pripojené žiadne listiny preukazujúce v ňom uvedené skutočnosti,

dôsledkom čoho pravosť tejto pohľadávky nebola preskúmateľná. Navyše ani úpadca

v zozname svojich záväzkov z 2. augusta 2018 túto pohľadávku (z jeho strany

predstavujúcu záväzok voči sťažovateľke, pozn.) neuviedol a keďže úpadca aj vo svojom

vysvetlení podanom správcovi 4. septembra 2018 uviedol, že si tejto pohľadávky proti sebe

nie je vedomý, podľa pripojeného stanoviska správcu na toto podanie ako na prihlášku nie

je možné prihliadnuť.

4. Následne bolo uznesením okresného súdu rozhodnuté tak, že sa podanie

sťažovateľky za prihlášku nepovažuje a na toto podanie sa ako na prihlášku neprihliada.

Toto uznesenie okresného súdu bolo v Obchodnom vestníku 224/2018 pod K089114

zverejnené 21. novembra 2018 a za deň jeho doručenia sa považuje 22. november 2018

[pozri o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze

a reštrukturalizácii“)].

5. Ako to z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ako aj

podľa čl. 36 ods. 1 listiny uznesením okresného súdu.

6. Sťažovateľka porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a listiny odôvodňuje tým, že záver okresného súdu o neprihliadnutí na jej

podanie ako na prihlášku pohľadávky nemá oporu v § 29 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze

a reštrukturalizácii a popiera aj zmysel § 167l ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

7. Podľa tvrdenia sťažovateľky nepripojenie listín k prihláške preukazujúcich v nej

uvedené skutočnosti nemôže mať za následok, že sa na túto prihlášku nebude v konkurze

prihliadať.

8. Uznesením okresného súdu tak bolo podľa presvedčenia sťažovateľky úplne

znemožnené dosiahnutie uspokojenia jej pohľadávky proti úpadcovi v konkurze.

9. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„I. Základné právo obchodnej spoločnosti MIB Invest, s.r.o. na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a Listiny základných

práv a slobôd uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 14.11.2018, č. k. -56,

porušené boli.

II. Uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 14.11.2018, č. k. -56,

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.“

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

12. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

III.

15. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa , podľa listiny, ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom

postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť

podstatnú odlišnosť ().

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento

natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(mutatis mutandis , , , ).

17. Ústavný súd zároveň konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a podľa listiny, ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(, ). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy

posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko

z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).

18. Ústavný súd preto považoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť

odôvodnenia uznesenia okresného súdu:

«... Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len

„ZoKR“), pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje

prihláškou.

... Podľa § 28 ods. 2 ZoKR, prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu,

pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní

od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd.

... Podľa § 28 ods. 3 ZoKR, ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr,

na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva

spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je

dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej

podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení

prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca

zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.

... Podľa § 29 ods. 1 ZoKR, prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive

a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými

náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b)

meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku

pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma

pohľadávky, f) podpis.

... Podľa § 30 ods. 1 ZoKR, správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej

prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojim stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých

má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu

uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie doručí

správcovi, ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby.

... Podľa § 30 ods. 2 ZoKR, podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa

v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.

... Podľa § 1671 ods. 1 ZoKR, veriteľ (§ 166a a 166c) má právo prihlásiť sa

do konkurzu do času, kým správca neoznámi v Obchodnom vestníku, že ide zostaviť rozvrh.

Ustanovenia § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10, § 30 a 31 sa použijú primerane. Zabezpečený

veriteľ úveru na bývanie je oprávnený sa prihlásiť, iba ak je už pohľadávka z úveru

na bývanie v celom rozsahu splatná, alebo ak sa prihlásil zabezpečený veriteľ, ktorého

zabezpečovacie právo je skoršie v poradí, o čom správca bez zbytočného odkladu

zabezpečeného veriteľa úveru na bývanie písomne upovedomí.

... Podľa § 1671 ods. 3 ZoKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu,

pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní

od vyhlásenia konkurzu. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa

prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo. Zapísanie takejto pohľadávky

do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa

a prihlásenej sumy. Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty

a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

... Zo správcom predloženého podania veriteľa MIB Invest, s.r.o... doručené

správcovi 25.09.2018, v celkovej prihlásenej sume 16.764,65 eur súd zistil, že týmto

podaním bola prihlásená jedna pohľadávka z titulu pôžičky, ktorú uzavrel dlžník s právnym

predchodcom veriteľa. Veriteľ nadobudol pohľadávku spolu s jej príslušenstvom dohodou

o postúpení pohľadávky zo dňa 02.05.2017. Nakoľko k podaniu veriteľa MIB Invest, s.r.o...

neboli pripojené žiadne listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti o údajnej pôžičke,

ani preukazujúce prevod, resp. prechod pohľadávky na spoločnosť MIB Invest, s.r.o., ktoré

by preukazovali a priznávali spoločnosti MIB Invest, s.r.o. postavenie veriteľa

v predmetnom konaní, súd uvedený nedostatok posúdil ako nedostatočné preukázanie

právneho dôvodu vzniku pohľadávky veriteľa (§ 29 ods. 1 písm. c/ ZoKR). Z uvedeného

dôvodu sa na toto podanie neprihliada.

... Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia...»

19. Po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd

argumentáciu sťažovateľky, podľa ktorej okresný súd rozhodujúci o tom, či podanie

sťažovateľky je alebo nie je možné považovať za prihlášku, dospel k záveru, podľa ktorého

sa toto podanie za prihlášku nepovažuje a z uvedeného dôvodu sa na ňu v konkurze

ako na prihlášku neprihliada, nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť

záverov okresného súdu. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu v zmysle § 198 ods. 2

zákona o konkurze a reštrukturalizácii je podľa názoru ústavného súdu v celku zrozumiteľné

a konanie nevykazuje znaky podstatných pochybení procesného charakteru.

Ústavný súd preto nevidí žiadny relevantný dôvod na prehodnocovanie záverov

okresného súdu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje,

nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, )

rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným

úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

20. Okresný súd vzhľadom na to, že v danej veci ide o oddlženie fyzickej osoby

(úpadcu) v zmysle ustanovení štvrtej časti, t. j. § 166 až § 171c zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, ktoré sú vo vzťahu k ustanoveniam prvej časti zákona o konkurze

a reštrukturalizácii upravujúcim predmet zákona a základné zásady, ako aj k ustanoveniam

druhej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravujúcim konkurz osobitnými

ustanoveniami s poukazom na § 167l ods. 1 druhú vetu zákona o konkurze

a reštrukturalizácii pri primeranom použití § 29 ods. 6 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej

uvedené skutočnosti, okrem iného najmä pri uplatnení systematickej metódy výkladu

právnej normy spočívajúcej v hodnotení umiestnenia právnej normy v texte a systéme

právneho predpisu (hodnotí sa napríklad členenie predpisu na časti, hlavy a oddiely

a podobne, pozn.), dospel k záveru, že keďže sťažovateľka k podaniu (prihláške) nepripojila

listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti vrátane právneho dôvodu vzniku

pohľadávky a skutočnosti jej nadobudnutia postúpením, sťažovateľka nenadobudla

postavenie účastníka konkurzného konania, za ktorého sa v zmysle § 169 ods. 1 druhej vety

zákona o konkurze a reštrukturalizácii okrem iných považujú iba „... veritelia, ktorí si

v konkurze spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.“.

Berúc do úvahy, že v zmysle § 167l ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť len iný prihlásený veriteľ (nie však správca,

pozn.), sa na toto podanie ako na prihlášku neprihliada a v okolnostiach preskúmavanej veci

ani tento záver podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za ústavne neudržateľný.

21. V danej súvislosti ústavný súd dáva do pozornosti predovšetkým zásadu, ktorá

platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria

len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne

zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas

a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž

predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich

podcenením či zanedbaním môžu tieto svoje práva strácať. To platí obdobne aj o využívaní

zákonných procesných ustanovení. Po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu

na majetok úpadcu sťažovateľka mala v zákonom určenej lehote možnosť prihlásiť svoju

pohľadávku prihláškou. Zákonnou podmienkou na vznik postavenia účastníka konkurzného

konania je prihlásenie pohľadávky zákonom ustanoveným spôsobom. Ak však veriteľ svoju

pohľadávku neprihlási zákonom ustanoveným spôsobom, zákonným dôsledkom je

nenadobudnutie postavenia účastníka konkurzného konania v zmysle § 169 ods. 1 druhej

vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii

vyplýva, že práve veriteľ je ten, ktorý plne zodpovedá za prihlásenie svojej pohľadávky

zákonom ustanoveným spôsobom. Ak teda § 29 ods. 6 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii ukladá veriteľom, aby pri prihlasovaní svojich pohľadávok k prihláške

pripojili listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti, bolo v prvom rade vecou

sťažovateľky, aby v záujme ochrany svojich práv tieto listiny k prihláške pripojila.

Napokon, sťažovateľka v ústavnej sťažnosti netvrdí, že by zmluva o pôžičke, z titulu

nevrátenia ktorej si svoju pohľadávku mala daným podaním uplatniť, nebola uzavretá

písomne, resp. že by bola uzavretá iba ústne, a neuvádza ani žiadne dôvody či prekážky,

ktoré by jej bránili listiny (zmluvu o pôžičke a zmluvu o postúpení pohľadávky)

preukazujúce skutočnosti uvedené v prihláške pripojiť.

22. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach preskúmavanej veci z uznesenia

okresného súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Okresný súd

pri rozhodovaní a odôvodňovaní svojho právneho záveru ústavne súladným spôsobom

interpretoval a aplikoval príslušné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii, jeho

závery sú dostatočne odôvodnené a nevykazujú žiadne znaky svojvôle. V tejto súvislosti

ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru (, ,

, , ), v ktorej už opakovane konštatoval, že

postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi

predpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať

za porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa ,

listiny a ani za porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti zhodne

s doterajšou judikatúrou pripomína, že jeho úlohou nie je posudzovať vhodnosť, účelnosť

výkladu príslušného právneho predpisu všeobecným súdom a rovnako tak ústavný súd

nezjednocuje rozdielnu judikatúru všeobecných súdov. Sťažovateľka mala možnosť

prihlásiť svoju pohľadávku zákonom ustanoveným spôsobom, keďže tak však

podľa právneho záveru okresného súdu neurobila, v súlade so zákonom nenadobudla

postavenie účastníka konkurzného konania.

23. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

24. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalšom procesnom

návrhu sťažovateľky (zrušenie uznesenia okresného súdu a vrátenie mu veci na ďalšie

konanie) v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa ním ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2019