Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)I. ÚS 131/2019
PDF · 213.87 KB
No categories available
I. ÚS 131/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2019
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudkyne Jany Laššákovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú
sťažnosť obchodnej spoločnosti MIB Invest, s. r. o., Landererova 6, Bratislava,
IČO 50154320, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o.,
Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Michal
Bizoň, LL.M., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením
Okresného súdu Nitra sp. zn. 28 OdK 42/2018 zo 14. novembra 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť spoločnosti MIB Invest, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára
2019 doručená (22. januára 2019 podaná na poštovú prepravu, pozn.) ústavná sťažnosť
obchodnej spoločnosti MIB Invest, s. r. o., Landererova 6, Bratislava, IČO 50154320
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením
Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 28 OdK 42/2018 zo 14. novembra
2018 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.
28 OdK 42/2018 z 15. augusta 2018 (ďalej len „uznesenie o vyhlásení konkurzu“)
okrem iného rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
(ďalej len „úpadca“). Konkurz uznal za hlavné insolvenčné
konanie, za správcu konkurznej podstaty ustanovil
(ďalej len „správca“), veriteľov vyzval, aby svoje pohľadávky proti úpadcovi prihlásili
v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu a zároveň rozhodol
o oddlžení úpadcu tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Uznesenie o vyhlásení
konkurzu nadobudlo právoplatnosť 22. augusta 2018.
3. Okresnému súdu 10. októbra 2018 správca predložil fotokópiu podania
sťažovateľky doručeného správcovi 25. septembra 2018 (ďalej len „podanie“), ktorým si
sťažovateľka prihlásila do konkurzu pohľadávku z titulu nesplatenej pôžičky v celkovej
sume 16 764,65 € (ďalej len „pohľadávka“), ktorá mala byť poskytnutá úpadcovi právnym
predchodcom sťažovateľky. Sťažovateľka mala túto pohľadávku a jej príslušenstvo
nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 2. mája 2017 (ďalej len „zmluva
o postúpení pohľadávky“) uzavretej medzi ňou a jej právnym predchodcom. Sťažovateľkou
k podaniu neboli pripojené žiadne listiny preukazujúce v ňom uvedené skutočnosti,
dôsledkom čoho pravosť tejto pohľadávky nebola preskúmateľná. Navyše ani úpadca
v zozname svojich záväzkov z 2. augusta 2018 túto pohľadávku (z jeho strany
predstavujúcu záväzok voči sťažovateľke, pozn.) neuviedol a keďže úpadca aj vo svojom
vysvetlení podanom správcovi 4. septembra 2018 uviedol, že si tejto pohľadávky proti sebe
nie je vedomý, podľa pripojeného stanoviska správcu na toto podanie ako na prihlášku nie
je možné prihliadnuť.
4. Následne bolo uznesením okresného súdu rozhodnuté tak, že sa podanie
sťažovateľky za prihlášku nepovažuje a na toto podanie sa ako na prihlášku neprihliada.
Toto uznesenie okresného súdu bolo v Obchodnom vestníku 224/2018 pod K089114
zverejnené 21. novembra 2018 a za deň jeho doručenia sa považuje 22. november 2018
[pozri § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“)].
5. Ako to z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj
podľa čl. 36 ods. 1 listiny uznesením okresného súdu.
6. Sťažovateľka porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa ústavy a listiny odôvodňuje tým, že záver okresného súdu o neprihliadnutí na jej
podanie ako na prihlášku pohľadávky nemá oporu v § 29 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze
a reštrukturalizácii a popiera aj zmysel § 167l ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
7. Podľa tvrdenia sťažovateľky nepripojenie listín k prihláške preukazujúcich v nej
uvedené skutočnosti nemôže mať za následok, že sa na túto prihlášku nebude v konkurze
prihliadať.
8. Uznesením okresného súdu tak bolo podľa presvedčenia sťažovateľky úplne
znemožnené dosiahnutie uspokojenia jej pohľadávky proti úpadcovi v konkurze.
9. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:
„I. Základné právo obchodnej spoločnosti MIB Invest, s.r.o. na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 14.11.2018, č. k. 280dK/42/2018-56,
porušené boli.
II. Uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 14.11.2018, č. k. 28OdK/42/2018-56,
zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.“
II.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú
zachované.
12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania
ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
III.
15. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom
postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť
podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).
16. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento
natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam
(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06, I. ÚS 257/2018).
17. Ústavný súd zároveň konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy
posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko
z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).
18. Ústavný súd preto považoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť
odôvodnenia uznesenia okresného súdu:
«... Podľa § 28 ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len
„ZoKR“), pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje
prihláškou.
... Podľa § 28 ods. 2 ZoKR, prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu,
pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní
od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd.
... Podľa § 28 ods. 3 ZoKR, ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr,
na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva
spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je
dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej
podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení
prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca
zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.
... Podľa § 29 ods. 1 ZoKR, prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive
a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými
náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b)
meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku
pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma
pohľadávky, f) podpis.
... Podľa § 30 ods. 1 ZoKR, správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej
prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojim stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých
má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu
uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie doručí
správcovi, ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby.
... Podľa § 30 ods. 2 ZoKR, podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa
v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.
... Podľa § 1671 ods. 1 ZoKR, veriteľ (§ 166a a 166c) má právo prihlásiť sa
do konkurzu do času, kým správca neoznámi v Obchodnom vestníku, že ide zostaviť rozvrh.
Ustanovenia § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10, § 30 a 31 sa použijú primerane. Zabezpečený
veriteľ úveru na bývanie je oprávnený sa prihlásiť, iba ak je už pohľadávka z úveru
na bývanie v celom rozsahu splatná, alebo ak sa prihlásil zabezpečený veriteľ, ktorého
zabezpečovacie právo je skoršie v poradí, o čom správca bez zbytočného odkladu
zabezpečeného veriteľa úveru na bývanie písomne upovedomí.
... Podľa § 1671 ods. 3 ZoKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu,
pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní
od vyhlásenia konkurzu. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa
prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo. Zapísanie takejto pohľadávky
do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa
a prihlásenej sumy. Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty
a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
... Zo správcom predloženého podania veriteľa MIB Invest, s.r.o... doručené
správcovi 25.09.2018, v celkovej prihlásenej sume 16.764,65 eur súd zistil, že týmto
podaním bola prihlásená jedna pohľadávka z titulu pôžičky, ktorú uzavrel dlžník s právnym
predchodcom veriteľa. Veriteľ nadobudol pohľadávku spolu s jej príslušenstvom dohodou
o postúpení pohľadávky zo dňa 02.05.2017. Nakoľko k podaniu veriteľa MIB Invest, s.r.o...
neboli pripojené žiadne listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti o údajnej pôžičke,
ani preukazujúce prevod, resp. prechod pohľadávky na spoločnosť MIB Invest, s.r.o., ktoré
by preukazovali a priznávali spoločnosti MIB Invest, s.r.o. postavenie veriteľa
v predmetnom konaní, súd uvedený nedostatok posúdil ako nedostatočné preukázanie
právneho dôvodu vzniku pohľadávky veriteľa (§ 29 ods. 1 písm. c/ ZoKR). Z uvedeného
dôvodu sa na toto podanie neprihliada.
... Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia...»
19. Po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd
argumentáciu sťažovateľky, podľa ktorej okresný súd rozhodujúci o tom, či podanie
sťažovateľky je alebo nie je možné považovať za prihlášku, dospel k záveru, podľa ktorého
sa toto podanie za prihlášku nepovažuje a z uvedeného dôvodu sa na ňu v konkurze
ako na prihlášku neprihliada, nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť
záverov okresného súdu. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu v zmysle § 198 ods. 2
zákona o konkurze a reštrukturalizácii je podľa názoru ústavného súdu v celku zrozumiteľné
a konanie nevykazuje znaky podstatných pochybení procesného charakteru.
Ústavný súd preto nevidí žiadny relevantný dôvod na prehodnocovanie záverov
okresného súdu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje,
nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého
rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97)
rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným
úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.
20. Okresný súd vzhľadom na to, že v danej veci ide o oddlženie fyzickej osoby
(úpadcu) v zmysle ustanovení štvrtej časti, t. j. § 166 až § 171c zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, ktoré sú vo vzťahu k ustanoveniam prvej časti zákona o konkurze
a reštrukturalizácii upravujúcim predmet zákona a základné zásady, ako aj k ustanoveniam
druhej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravujúcim konkurz osobitnými
ustanoveniami s poukazom na § 167l ods. 1 druhú vetu zákona o konkurze
a reštrukturalizácii pri primeranom použití § 29 ods. 6 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej
uvedené skutočnosti, okrem iného najmä pri uplatnení systematickej metódy výkladu
právnej normy spočívajúcej v hodnotení umiestnenia právnej normy v texte a systéme
právneho predpisu (hodnotí sa napríklad členenie predpisu na časti, hlavy a oddiely
a podobne, pozn.), dospel k záveru, že keďže sťažovateľka k podaniu (prihláške) nepripojila
listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti vrátane právneho dôvodu vzniku
pohľadávky a skutočnosti jej nadobudnutia postúpením, sťažovateľka nenadobudla
postavenie účastníka konkurzného konania, za ktorého sa v zmysle § 169 ods. 1 druhej vety
zákona o konkurze a reštrukturalizácii okrem iných považujú iba „... veritelia, ktorí si
v konkurze spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.“.
Berúc do úvahy, že v zmysle § 167l ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť len iný prihlásený veriteľ (nie však správca,
pozn.), sa na toto podanie ako na prihlášku neprihliada a v okolnostiach preskúmavanej veci
ani tento záver podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za ústavne neudržateľný.
21. V danej súvislosti ústavný súd dáva do pozornosti predovšetkým zásadu, ktorá
platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria
len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne
zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas
a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž
predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich
podcenením či zanedbaním môžu tieto svoje práva strácať. To platí obdobne aj o využívaní
zákonných procesných ustanovení. Po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu
na majetok úpadcu sťažovateľka mala v zákonom určenej lehote možnosť prihlásiť svoju
pohľadávku prihláškou. Zákonnou podmienkou na vznik postavenia účastníka konkurzného
konania je prihlásenie pohľadávky zákonom ustanoveným spôsobom. Ak však veriteľ svoju
pohľadávku neprihlási zákonom ustanoveným spôsobom, zákonným dôsledkom je
nenadobudnutie postavenia účastníka konkurzného konania v zmysle § 169 ods. 1 druhej
vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii
vyplýva, že práve veriteľ je ten, ktorý plne zodpovedá za prihlásenie svojej pohľadávky
zákonom ustanoveným spôsobom. Ak teda § 29 ods. 6 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii ukladá veriteľom, aby pri prihlasovaní svojich pohľadávok k prihláške
pripojili listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti, bolo v prvom rade vecou
sťažovateľky, aby v záujme ochrany svojich práv tieto listiny k prihláške pripojila.
Napokon, sťažovateľka v ústavnej sťažnosti netvrdí, že by zmluva o pôžičke, z titulu
nevrátenia ktorej si svoju pohľadávku mala daným podaním uplatniť, nebola uzavretá
písomne, resp. že by bola uzavretá iba ústne, a neuvádza ani žiadne dôvody či prekážky,
ktoré by jej bránili listiny (zmluvu o pôžičke a zmluvu o postúpení pohľadávky)
preukazujúce skutočnosti uvedené v prihláške pripojiť.
22. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach preskúmavanej veci z uznesenia
okresného súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Okresný súd
pri rozhodovaní a odôvodňovaní svojho právneho záveru ústavne súladným spôsobom
interpretoval a aplikoval príslušné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii, jeho
závery sú dostatočne odôvodnené a nevykazujú žiadne znaky svojvôle. V tejto súvislosti
ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru (IV. ÚS 342/2010, III. ÚS 348/2011,
IV. ÚS 142/2012, III. ÚS 11/2014, II. ÚS 584/2014), v ktorej už opakovane konštatoval, že
postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi
predpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať
za porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1
listiny a ani za porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti zhodne
s doterajšou judikatúrou pripomína, že jeho úlohou nie je posudzovať vhodnosť, účelnosť
výkladu príslušného právneho predpisu všeobecným súdom a rovnako tak ústavný súd
nezjednocuje rozdielnu judikatúru všeobecných súdov. Sťažovateľka mala možnosť
prihlásiť svoju pohľadávku zákonom ustanoveným spôsobom, keďže tak však
podľa právneho záveru okresného súdu neurobila, v súlade so zákonom nenadobudla
postavenie účastníka konkurzného konania.
23. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky
odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
24. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalšom procesnom
návrhu sťažovateľky (zrušenie uznesenia okresného súdu a vrátenie mu veci na ďalšie
konanie) v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa ním ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2019