Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 143/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Mojmíra

Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom Mgr. Petrom

Troščákom, Hlavná 50, Prešov, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane a ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. , zo 6. februára

2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 4. júla

2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2018 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. , zo 6. februára 2018 (ďalej

aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 4. júla 2018 (ďalej

len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Prešov (ďalej

len „okresný súd“) rozsudkom z 13. októbra 2017 rozhodol o návrhu na úpravu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (ďalej aj „maloletá“ alebo „maloletá

dcéra“) sťažovateľa tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá

je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, sťažovateľa

zaviazal na úhradu bežného výživného v sume 700 € mesačne, dlžného výživného v sume

200 € spolu s bežným výživným v októbri 2017 a tvorbu úspor vo výške 300 € mesačne na

určený účet, v prevyšujúcej časti návrh matky a návrh sťažovateľa zamietol a matku

a sťažovateľa zaviazal povinnosťou uhradiť trovy konania, a to každého vo výške 50 %.

Okresný súd zároveň upravil styk sťažovateľa s maloletou, a to tak, že je oprávnený

stretávať sa s maloletou

- počas prvých 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v piatok

od 16.00 h do 18.00 h, a to tak, že od 16.00 h do 17.00 h v prítomnosti matky, od 17.00 h

do 18.00 h bez prítomnosti matky, každý párny týždeň v roku v sobotu od 09.00 h do 11.00

h v prítomnosti matky a od 11.00 h do 18.00 h bez prítomnosti matky, v nedeľu od 09.00 h

do 11.00 h v prítomnosti matky a od 11.00 h do 18.00 h bez prítomnosti matky,

- počas ďalších 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený stretávať

sa s maloletou dcérou každý párny týždeň v roku od piatka od 16.00 h do 18.00 h, v sobotu

od 09.00 h do 18.00 h a v nedeľu od 09.00 h do 18.00 h v neprítomnosti matky,

- počas ďalšieho mesiaca, teda 7. mesiaca od právoplatnosti rozsudku, je otec

oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý párny týždeň v piatok od 16.00 h do 18.00

h v neprítomnosti matky a od soboty od 09.00 h do nedele do 18.00 h v neprítomnosti

matky,

- následne počnúc 8. mesiacom od právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený

stretávať sa s maloletou dcérou každý párny týždeň v mesiaci striedavo od piatku od 08.00 h

do pondelka do 16.00 h a od piatka od 16.00 h do nedele do 18.00 h v neprítomnosti matky,

- počas sviatkov každý párny rok počnúc 8. mesiacom od právoplatnosti rozsudku,

počas veľkonočných sviatkov od Veľkého piatka od 09.00 h do Bielej soboty do 18.00 h

a počas vianočných sviatkov od 26. 12. od 09.00 h do 28. 12 do 18.00 h,

- každý nepárny rok počnúc 8. mesiacom od právoplatnosti rozsudku počas

veľkonočných sviatkov od Veľkonočnej nedele od 09.00 h do Veľkonočného pondelka

do 18.00 h a počas vianočných sviatkov od 23. 12 od 09.00 h do 25. 12. do 18.00 h,

- počas letných prázdnin počnúc letnými prázdninami v roku 2018 každý prvý

a štvrtý týždeň v júli a každý prvý a štvrtý týždeň v auguste vždy od pondelka daného

týždňa od 08.00 h do nedele do 19.00 h.

3. O odvolaní sťažovateľa proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol napadnutým

rozsudkom krajský súd tak, že rozsudok potvrdil vo výroku o zverení maloletej do osobnej

starostlivosti matky, o zastupovaní a spravovaní majetku maloletej, vo výrokoch

o výživnom s výnimkou platobného miesta pre tvorbu úspor a v zamietavých výrokoch.

Rozsudok vo výroku o platobnom mieste pre tvorbu úspor zmenil tak, že sťažovateľ

je povinný poukazovať prostriedky na tvorbu úspor pre maloletú na účet určený matkou.

Krajský súd zároveň zmenil rozsudok vo výroku o styku sťažovateľa s maloletou tak,

že sťažovateľ je oprávnený sa s maloletou stretávať

- počas prvých 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v roku

v piatok od 16.00 h do 18.00 h, a to tak, že od 16.00 h do 17.00 h v prítomnosti matky,

od 17.00 h do 18.00 h bez prítomnosti matky, v sobotu od 09.00 h do 11.00 h v prítomnosti

matky a od 11.00 h do 18.00 h bez prítomnosti matky, v nedeľu od 09.00 h do 11.00 h

v prítomnosti matky a od 11.00 h do 18.00 h bez prítomnosti matky,

- počas ďalších 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku je sťažovateľ oprávnený

stretávať sa s maloletou dcérou každý párny týždeň v roku od piatku od 16.00 h do 18.00 h,

v sobotu od 09.00 h do 18.00 h a v nedeľu od 09.00 h do 18.00 h v neprítomnosti matky,

- počas ďalšieho mesiaca, teda 5. mesiaca od právoplatnosti rozsudku, je sťažovateľ

oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý párny týždeň v roku v piatok od 16.00 h

do 18.00 h v neprítomnosti matky a od soboty od 09.00 h do nedele do 18.00 h

v neprítomnosti matky, pokiaľ ďalej nie je počas sviatkov a prázdnin uvedené inak,

- následne počnúc 6. mesiacom od právoplatnosti rozsudku je sťažovateľ oprávnený

stretávať sa s maloletou dcérou každý párny týždeň v roku striedavo od piatku od 08.00 h

do pondelka do 16.00 h a od piatku od 16.00 h do nedele do 18.00 h v neprítomnosti matky,

pokiaľ ďalej nie je počas sviatkov a prázdnin uvedené inak,

- počas sviatkov každý párny rok počnúc 8. mesiacom od právoplatnosti rozsudku,

počas veľkonočných sviatkov od Veľkého piatku od 09.00 h do Bielej soboty do 18.00 h

a počas vianočných sviatkov od 26. 12. od 09.00 h do 28. 12 do 18.00 h,

- každý nepárny rok počnúc 8. mesiacom od právoplatnosti rozsudku počas

veľkonočných sviatkov od Veľkonočnej nedele od 09.00 h do Veľkonočného pondelka

do 18.00 h a počas vianočných sviatkov od 23. 12 od 09.00 h do 25. 12. do 18.00 h,

- počas letných prázdnin v roku 2018 od 8. augusta 2018 od 9.00 h do 14. augusta

2018 do 18.00 h,

- počas letných prázdnin počnúc letnými prázdninami v roku 2019 od 1. júla od 9.00

h do 7. júla do 18.00 h, od 25. júla od 9.00 h do 7. augusta do 18.00 h, od 25. augusta

od 9.00 h do 31. augusta do 18.00 h.

Matka bola zároveň napadnutým rozsudkom krajského súdu zaviazaná povinnosťou

maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a sťažovateľ povinnosťou maloletú prevziať

v mieste bydliska matky a po ukončení styku odovzdať v mieste bydliska matky. Návrh otca

na zmenu neodkladného opatrenia krajský súd zamietol a matku maloletej a sťažovateľa

zaviazal nahradiť trovy štátu každého vo výške 44,50 €, pričom žiaden z účastníkov konania

nemá právo na náhradu trov konania.

4. Sťažovateľ napadol rozsudok krajského súdu dovolaním, ktoré najvyšší súd

napadnutým uznesením zo 4. júla 2018 odmietol ako neprípustné.

5. Podľa názoru sťažovateľa napadnutý rozsudok krajského súdu je neodôvodnený,

nepreskúmateľný, zjavne svojvoľný a arbitrárny, pretože hrubo nerešpektuje platnú právnu

úpravu a rozhodovaciu prax najvyššieho súdu a ústavného súdu v otázke rozsahu a kvality

odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pričom sťažovateľ rozsiahlou citáciou v ústavnej

sťažnosti poukazuje na predmetnú judikatúru.

6. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ svoju argumentáciu týkajúcu sa napadnutého

rozsudku krajského súdu rozložil do troch častí, a to (i) argumentáciu k potvrdenému

výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, k zmenenému výroku o úprave

styku otca s maloletou, ako i k výroku, ktorým bol návrh otca v prevyšujúcej časti

zamietnutý, (ii) argumentáciu k potvrdenému výroku o tom, že zastupovať maloletú

a spravovať jej majetok bude matka, a (iii) argumentáciu k potvrdeným výrokom

o výživnom a k zmenenému výroku o platobnom mieste pre tvorbu úspor.

7. Vo svojej argumentácii k potvrdenému výroku o zverení maloletej do osobnej

starostlivosti matky, k zmenenému výroku o úprave styku otca s maloletou, ako i k výroku,

ktorým bol návrh otca v prevyšujúcej časti zamietnutý, poukazuje na to, že „aj keď sa síce

Krajský súd v Prešove v bodoch 15. až 17. odôvodnenia zaoberá otázkou najvhodnejšieho

modelu úpravy starostlivosti o mal. považuje sťažovateľ za nevyhnutné zdôrazniť, že sa

tak zjavne nedeje v kontexte (a so zohľadnením podmienok) s ust. § 25 ods. 4 zákona

o rodine, pretože z bodu 12. odôvodnenia je zrejmé, že sa tak deje výlučne v kontexte s ust.

§ 36 ods. 1 zákone o rodine, ktoré upravuje situáciu, že ak sa rodičia mal. dieťaťa, ktorí

spolu nežijú, nevedia dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, tak túto

úpravu môže vykonať súd.

Z napadnutého rozsudku Krajského súdu v Prešove a jeho odôvodnenia,

bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že Krajský súd v Prešove sa v žiadnom smere

nezaoberal závažnou odvolacou námietkou spočívajúcou v potrebe aplikácie ust. § 25 ods.

4 zákona o rodine a tým na ňu nedal relevantnú odpoveď, čo preukazuje najmä to, že

nedošlo ani len k hodnoteniu konania matky v súvislosti s opakovaným bezdôvodným a

zámerným neumožňovaním realizácie styku sťažovateľa s mal. , ktorá za toto konanie

bola sankcionovaná v rámci konania o výkon rozhodnutia vedenom na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. , pričom taktiež je s poukazom na upovedomenie Krajskej

prokuratúry v Prešove sp. zn. zo dňa 11.12.2017 očakávať aj vyvodenie

trestnoprávnej sankcie voči matke, pričom tieto okolnosti a ďalšie známe okolnosti

nepochybne odôvodňujú povinnosť Krajského súdu v Prešove v odôvodnení napadnutého

rozsudku dôsledne sa vysporiadať s potrebou aplikácie ust. § 25 ods. 4 zákona o rodine

na rozhodovanú (posudzovanú) vec.“.

8. V časti týkajúcej sa argumentácie k potvrdenému výroku o tom, že zastupovať

maloletú a spravovať jej majetok bude matka, sťažovateľ uvádza, že «aj keď síce Krajský

súd v Prešove v bode 16. odôvodnenia (tretej vete) uvádza, že ,,Odvolací súd nepopiera

existenciu práva oboch rodičov zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok, nateraz však

nepovažuje za potrebné upraviť tieto oprávnenia odchylne od rozhodnutia súdu prvej

inštancie.", považuje sťažovateľ za nevyhnutné zdôrazniť, že takéto konštatovanie Krajského

súdu v Prešove nemožno za žiadnych okolností považovať za riadne odôvodnenie, pretože

nemá žiaden vzťah k ním vznesenej odvolacej námietke už len preto, že neexistuje taká

právna úprava v ust. § 28 zákona o rodine alebo inom ustanovení právneho predpisu

platného v Slovenskej republike, ktorá by súdu umožňovala v rámci konania o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu zvažovať, či je (alebo nie je) potrebné

upraviť oprávnenie zastupovať mal. dieťaťa a spravovať jeho majetok odchylne od zákona

(ust. § 28 ods. 1 zákona o rodine), ak neexistuje rozhodnutie súdu o obmedzení takéhoto

oprávnenia vydané v rámci samostatného konania podľa ust. § 28 ods. 3 zákona o rodine.

Z napadnutého rozsudku Krajského súdu v Prešove a jeho odôvodnenia,

bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že Krajský súd v Prešove sa v žiadnom smere

nezaoberal závažnou odvolacou námietkou spočívajúcou v neexistencii a nepreukázaní

dôvodu pre obmedzenie, resp. vylúčenie otca zo zastupovania mal. a správy jej majetku,

a tým na ňu nedal relevantnú odpoveď, čo preukazuje najmä to, že v napadnutom rozsudku

nie je uvedené (označené) rozhodnutie súdu o obmedzení takéhoto oprávnenia, ktoré

by bolo vydané v rámci samostatného konania podľa ust. § 28 ods. 3 zákona o rodine.».

9. Treťou časťou, ktorú sťažovateľ napáda, pokiaľ ide o napadnutý rozsudok

krajského súdu, je odôvodnenie potvrdzujúceho výroku o výživnom a zmeneného výroku

o platobnom mieste pre tvorbu úspor, pretože «v odvolaní zo dňa 10.11.2017... sťažovateľ...

uviedol odvolaciu námietku spočívajúcu v tom, že takto určené výživné je neprimerane

vysoké, pretože značne prevyšuje odôvodnené potreby mal. (vo veku 3 rokov), čím sú

z tohto výživného uspokojované potreby aj iných osôb ako mal. , a to potreby matky

a jej rodinných príslušníkov, v dôsledku čoho sa potom absolútne popiera spotrebný

charakter (bežného) výživného.

... Krajský súd v Prešove v rámci napadnutého rozsudku na žiadnom mieste jeho

odôvodnenia sa touto závažnou odvolacou námietkou (spotrebný charakter bežného

výživného a jeho neprimeraná výška) nezaoberá a žiadnym spôsobom na ňu nereaguje.

... konštatovanie Krajského súdu v Prešove nemožno za žiadnych okolností

považovať za riadne odôvodnenie, pretože nemá žiaden vzťah k ním vznesenej odvolacej

námietke už len preto, že kritérium životnej úrovne povinného rodiča v zmysle platnej

právnej úpravy a konštantnej rozhodovacej praxe odvolacích súdov nie je prvoradé a ani

rozhodujúce pre určenie (bežného) výživného, keďže (bežné) výživné má spotrebný

charakter (čiže by malo byť v takej výške, aké sú odôvodnené potreby mal. dieťaťa

prepočítané na jeden mesiac) a nadštandardná životná úroveň povinného rodiča, inak

povedané nadštandardné majetkové pomery, v ust. § 63 ods. 3 zákona o rodine právne

vyjadrené spojením „Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú“, je zákonným

dôvodom pre priznanie výživného na tvorbu úspor, teda ide o plnenie nad rámec

odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, a tým spotreby, resp. nad rámec spotrebného

charakteru (bežného) výživného.».

10. V závere svojej ústavnej sťažnosti namieta sťažovateľ porušenie ním už

označených práv najvyšším súdom v tom, že jeho dovolanie odmietol ako neprípustné,

napriek tomu, že opísané (napádané) nedostatky odôvodnenia rozsudku krajského súdu boli

spôsobilé podľa názoru sťažovateľa založiť prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f)

v znení neskorších predpisov,

poukazujúc a citujúc pritom právne závery odôvodnenia nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 12. decembra 2017.

11. V podaní z 21. februára 2019 označenom ako „Podanie vo veci sp. zn. Rvp

1777/2018“ doručenom ústavnému súdu tým istým dňom sťažovateľ doplnil odôvodnenie

ústavnej sťažnosti o konštatovanie, že „znalecký posudok č. 25/2017, ktorý vypracovala

znalkyňa , nie je v konaní pred súdom zákonným a použiteľným

dôkazom, pretože nemá so zreteľom na vymedzenie odvetvia klinická

psychológia detí a odvetvia klinická psychológia dospelých oprávnenie zodpovedať otázky,

ktoré jej položil vo svojom uznesení súd prvej inštancie, kde išlo o otázky zamerané

na zistenie vzťahu mal. k sťažovateľovi ako otcovi (a aj matke), spôsobilosti sťažovateľa

ako otca vychovávať mal. a iné. Oprávnenie na podanie znaleckého posudku

na zodpovedanie otázok, ktoré znalkyni položil vo svojom uznesení súd prvej inštancie

(kde išlo o otázky zamerané na zistenie vzťahu mal. k sťažovateľovi ako otcovi a aj

matke, spôsobilosti sťažovateľa ako otca vychovávať mal. a iné) má len znalec zapísaný

v odvetví poradenská psychológia.“.

12. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho

ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu zo 6. februára 2018

a napadnutým uznesením najvyššieho súdu zo 4. júla 2018, predmetné rozhodnutia zruší,

vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania.

II.

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

16. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

17. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

18. Predmetom ústavnej sťažnosti, tak ako to vyplýva z jej petitu, je namietané

porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom

krajského súdu zo 6. februára 2018 a uznesením najvyššieho súdu zo 4. júla 2018.

K sťažovateľom namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu

19. Pred posúdením zásadných námietok sťažovateľa, ktorými odôvodňuje porušenie

ním označených práv garantovaných a dohovorom napadnutým rozsudkom

krajského súdu, ústavný súd dáva do pozornosti, že podľa § 124 poslednej vety zákona

o ústavnom súde ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

20. Zachovanie tejto lehoty vyplýva aj z ustálenej judikatúry ústavného súdu

vychádzajúcej z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci

Zvolský a Zvolská verzus Česká republika (sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54),

keď v prípadoch, ak sťažovateľ uplatní mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie)

spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietne

ako neprípustný, je zákonná lehota na podanie sťažnosti v zásade zachovaná aj

vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu (napr.

, , ), t. j. vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu.

21. V posudzovanom prípade sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku

krajského súdu dovolanie, ktoré najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol

ako neprípustné. Následne sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu, v ktorej namietal

porušenie svojich práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ako aj napadnutým

rozsudkom krajského súdu. Ústavný súd konštatuje, že citované zákonné ustanovenie

a uvedená judikatúra o zachovaní lehoty na podanie sťažnosti proti predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu je aplikovateľná aj na vec sťažovateľa.

22. Ústavný súd po preskúmaní obsahu ústavnej sťažnosti a súvisiacich príloh zistil

tieto pre jej posúdenie relevantné skutočnosti:

Krajský súd v napadnutom rozsudku potvrdený výrok o zverení maloletej do osobnej

starostlivosti matky, zmenený výrok o úprave styku otca s maloletou, ako i výrok, ktorým

bol návrh otca v prevyšujúcej časti zamietnutý, odôvodnil takto:

«15. Ako už bolo konštatované súdom prvej inštancie, v zmysle znaleckého posudku

podaného v rámci trestného konania... možno s pravdepodobnosťou

blížiacou sa k istote konštatovať, že maloletá nebola sexuálne zneužitá. Výsledky trestného

konania vyvracajú záver o sexuálnom zneužití maloletej jej otcom. Trestné stíhanie bolo

v konečnom dôsledku právoplatne zastavené z dôvodu, že skutok sa nestal... Skutočnosti,

z ktorých matka vyvodzovala podozrenie zo sexuálneho zneužitia maloletej boli prešetrené

a vyhodnotené orgánmi činnými v trestnom konaní a odvolací súd nevidí dôvod

spochybňovať závery tohto trestného konania. Ako vyplýva zo znaleckého posudku

maloletá má vybudovaný citový vzťah k obom rodičom a je v jej najlepšom

záujme obnoviť pravidelný kontakt s otcom. Ambivalenciu na strane maloletej vo vzťahu

k otcovi podľa odvolacieho súdu možno pripísať dlhšiemu odlúčeniu od otca a negatívnemu,

odmietavému postoju matky k otcovi, ktorý dcéra vníma. Na druhej strane maloletá má

k otcovi vytvorené puto (aj keď v súčasnosti oslabené v dôsledku obmedzeného kontaktu).

Daná situácia je pochopiteľne spôsobilá vyvolať vnútorný konflikt, zmätenosť v emočnej

rovine maloletej vo vzťahu k otcovi. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že v konaní

nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali najprísnejší zásah do rodičovských práv

otca v podobe zákazu styku rodiča s dieťaťom.

16. Maloletá má u matky vytvorené vhodné prostredie na vývoj a výchovu, je na

matku silne citovo naviazaná, matka vykonáva riadnu starostlivosť o maloletú. Zverenie

maloletej do osobnej starostlivosti matky je preto opodstatnené. Odvolací súd nepopiera

existenciu práva oboch rodičov zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok, nateraz však

nepovažuje za potrebné upraviť tieto oprávnenia odchylne od rozhodnutia súdu prvej

inštancie.

17. Zverenie maloletej do striedavej starostlivosti resp. do osobnej starostlivosti otca

by vzhľadom na vek maloletej, jej naviazanosť na matku nebolo v najlepšom záujme

dieťaťa. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,

podľa ktorého by náhle dlhodobejšie odlúčenie od matky mohlo pôsobiť na maloletú

traumatizujúco. Maloletú nemožno vytrhnúť z prostredia, na ktoré je zvyknutá. V súčasnosti

je potrebné, aby sa jej vzťah k otcovi obnovil, prehĺbil, a to postupnou, nenásilnou formou

tak, aby jej bolo umožnené nadobudnúť vo vzťahu k otcovi plnú dôveru a cítila sa v jeho

prítomnosti rovnako prirodzene a uvoľnene ako u matky, začala ho vnímať ako osobu

rovnocennú matke. Striedavá starostlivosť je za daných okolností, s ohľadom na vážne

narušené vzťahy medzi rodičmi (narušená komunikácia, podávanie trestných oznámení),

neschopnosť komunikácie medzi rodičmi pre maloletú nevhodná. Odvolací súd v tomto

smere apeluje na matku, aby pri komunikácii s otcom mala na zreteli najlepší záujem

maloletej. Maloletej nemožno upierať právo na plnohodnotný, pravidelný kontakt s druhým

rodičom, ktorý prejavuje úprimnú snahu participovať na výchove maloletej. Otec je

rovnocenným rodičom maloletej ako matka a v živote dieťaťa zohráva nezastupiteľnú úlohu.

Pre zdravý psychický vývoj dieťaťa je nevyhnutná participácia oboch rodičov na jeho

výchove. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, matka rolu otca v živote maloletej v

súčasnosti podhodnocuje. Zdá sa, že na strane matky niet úprimného prístupu k

vysvetľovaniu významu otca. Bude dôležité odstrániť pochybnosti o pasivite, ktorá nie je o

nič menej nebezpečná ako výslovné kroky proti druhému rodičovi. Nepodložené obvinenia,

nachádzanie dôvodov, aby k styku nedošlo, žiadne proaktívne vysvetľovanie významu otca,

to všetko vyvoláva otázniky nad vhodnosťou matky zabezpečiť zdravý vývoj dieťaťa a môže

mať vo vyššom veku dieťaťa relevanciu. Je preto nevyhnuté, aby matka začala dcéru v

kontakte s otcom podporovať, aby v prítomnosti maloletej potlačila do úzadia akékoľvek

negatívne prejavy emócií vo vzťahu k otcovi. Príprava na styk má prebehnúť najmä po

psychickej stránke dieťaťa, je potrebné vyzdvihovať dôležitosť druhého rodiča ako súčasti

života maloletej, otvorene sa rozprávať o vzťahoch v rodine a veku primeraným spôsobom

maloletej vysvetliť aktuálnu situáciu usporiadania vzťahov. Maloletá nie je zodpovedná za

konflikty rodičov a preto je potrebné urobiť všetko preto, aby nimi netrpela.

18. Pokiaľ matka namieta, že nemožno prezumovať, ako maloletá bude zvládať

rozširovanie styku s otcom a či je adaptačná fáza dostatočne dlhá, k tomuto odvolací súd

uvádza, že pokiaľ matka bude otcovi riadne umožňovať styk v súdom stanovených termínoch

a rozsahu a v prípade nemožnosti realizácie styku poskytne náhradný termín styku,

pri zachovaní jeho rozsahu, niet dôvodu už aj s poukazom na závery znalkyne

spochybňovať schopnosť maloletej zvládnuť postupnú adaptáciu na rozšírený

styk. Z obsahu spisu nevyplýva, že by maloletá pri realizácii styku, ktorý bol doposiaľ

upravený neodkladným opatrením reagovala na otca negatívne, odmietala s ním tráviť čas.

Otec sa snaží využívať čas trávený s dcérou plnohodnotne, rešpektujúc jej potreby. Súd

prvej inštancie pri úprave styku v maximálnej miere zohľadnil rozhodujúce okolnosti,

a to vek maloletej, ochladnuté väzby maloletej vo vzťahu k otcovi v dôsledku absentujúceho

kontaktu. Úprava styku zároveň rešpektuje právo otca na styk s maloletou a sleduje cieľ

dosiahnuť jeho rozšírenie. Odvolací súd má za to, že náhla zmena v spôsobe a rozsahu

styku by mohla na vzťah otca a dcéry pôsobiť nepriaznivo, retrográdne. Primárne je

momentálne potrebné zabezpečiť obnovenie citových väzieb maloletej k otcovi. Odvolací

súd s ohľadom na skutočnosť, že v čase od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie do

rozhodovania odvolacieho súdu dochádzalo k realizácii styku otca s maloletou v rozsahu

určenom neodkladným opatrením, skrátil adaptačné fázy oproti úprave stanovenej súdom

prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zároveň upravil

styk počas letných prázdnin 2018 s cieľom zabezpečiť maloletej a otcovi možnosť stráviť

spolu nepretržite dlhšie obdobie než len predĺžený víkend (ako je tomu počas bežného roka).

Odvolací súd tiež korigoval formuláciu termínov styku tak, aby nedochádzalo k prípadným

výkladovým problémom.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že otec je plnohodnotným rodičom maloletej, niet

dôvodu upierať mu možnosť telefonického kontaktu s dcérou. Rodič má tiež právo

na informácie o dieťati (§ 24 ods. 5 ZoR). Odvolací súd nepoňal do výroku rozsudku úpravu

povinnosti matky informovať otca o okolnostiach možnosti realizácie styku, stave maloletej,

o povinnosti umožniť telefonický kontakt s maloletou, o povinnosti informovať otca o stave

sporiaceho účtu maloletej. Rodičia maloletej sú vzdelanými, plnoletými osobami, plne

spôsobilými riadne vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti. Úlohou súdu nie je

v podrobnostiach direktívne upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Je na

rodičoch, aby zvládli vzájomnú komunikáciu a vyšli si v ústrety sledujúc najlepší záujem

maloletej, v prípade potreby aj za odbornej pomoci (psychológ, mediátor a pod.).“

Odôvodnenie rozsudku krajského súdu vo výroku o výživnom a platobnom mieste

pre tvorbu úspor pre maloletú je nasledovné:

„20. Je zrejmé, že otcova finančná, majetková situácia je mimoriadne priaznivá

a je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 1000 Eur mesačne (700 Eur bežné

výživné, 300 Eur tvorba úspor). Už aj v minulosti si plnil vyživovaciu povinnosť vo výške

1000 Eur mesačne. Niet pochýb o tom, že súdom stanovené výživné je nadštandardné, plne

však zodpovedá právu maloletej podieľať sa na životnej úrovni rodiča.

21. Otec v odvolaní poukázal na skutočnosť, že číslo účtu, na ktoré má

v zmysle prvoinštančného rozsudku poukazovať prostriedky na tvorbu úspor nie je správne.

Z e- mailovej komunikácie medzi rodičmi vyplýva, že správne číslo účtu určeného na tvorbu

úspor pre maloletú je SK.... Odvolací súd s cieľom vyhnúť sa v budúcnosti nutnosti zmeny

rozhodnutia v prípade zmeny čísla sporiaceho účtu formuloval rozhodnutie tak, že číslo

účtu, teda aj jeho prípadnú zmenu matka oznámi otcovi.»

23. Krajský súd o uplatnenom odvolaní sťažovateľa (v podstate totožnom

s argumentáciou prezentovanou v ústavnej sťažnosti) proti rozsudku súdu prvej inštancie

rozhodol tak, že niektoré odvolacie námietky sťažovateľa vzal do úvahy, a teda v časti

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vo zvyšnej časti stotožniac sa so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvej inštancie rozsudok potvrdil.

K výhradám sťažovateľa, že krajský súd sa nezaoberal jeho odvolacou námietkou

spočívajúcou v potrebe aplikácie o rodine a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“),

a tým na ňu nedal relevantnú odpoveď, krajský súd sťažovateľovi vysvetlil, že zverenie

maloletej do striedavej starostlivosti, resp. osobnej starostlivosti otca by vzhľadom na vek

maloletej, jej naviazanosť na matku nebolo v najlepšom záujme dieťaťa. Zároveň krajský

súd upravil styk, rešpektujúc právo otca na styk s maloletou a sledujúc cieľ dosiahnuť jeho

rozšírenie, a to tak, že skrátil adaptačné fázy oproti úprave stanovenej súdom prvej

inštancie. Odvolací súd vo svojom odôvodnení taktiež apeloval na matku maloletej,

aby umožnila sťažovateľovi plnohodnotne participovať pri starostlivosti o maloletú a pri jej

výchove, majúc na zreteli zdravý psychický vývoj dieťaťa.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že mu krajský súd nedostatočne odôvodnil jeho

obmedzenie, resp. vylúčenie zo zastupovania maloletej a správy jej majetku, krajský súd

uviedol, že nepopiera existenciu práva oboch rodičov zastupovať dieťa a spravovať jeho

majetok, nateraz však považoval ich úpravu súdom prvej inštancie za dostatočnú.

Krajský súd odpovedal aj na námietky sťažovateľa, ktorý bol toho názoru, že určené

výživné je neprimerane vysoké, keďže značne prevyšuje odôvodnené potreby maloletej.

Krajský súd dôvodil, že otcova finančná, majetková situácia je mimoriadne priaznivá,

výživné je nadštandardné, plne však zodpovedá právu maloletej podieľať sa na životnej

úrovni rodiča.

24. Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je ďalšou opravnou inštanciou v sústave

všeobecného súdnictva, ale nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim

mimo tejto sústavy. Z tohto postavenia mu preto v okolnostiach veci sťažovateľa ani

neprislúchalo posudzovať, či boli jednotlivé čiastkové rozhodnutia týkajúce sa úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vecne správne. Ústavný súd

však musel zaujať stanovisko k tomu, či rozhodnutie o nich spĺňalo požiadavku ústavnosti

spočívajúcu predovšetkým v ústavne konformnom výklade dotknutej právnej úpravy a tiež

požiadavku náležitého odôvodnenia prijatých záverov (podobne aj , ,

, , ).

25. Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu

v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného

práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie, ústavný súd považuje takúto sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú (, , ).

26. Vychádzajúc z už uvedeného, názor sťažovateľa, že by výklad, resp. aplikácia

príslušných ustanovení zákona o rodine, , ako aj

v danom prípade bola zo strany všeobecných súdov

svojvoľná a z ústavného hľadiska neprijateľná, nemožno akceptovať. Iba námietky

sťažovateľa v sťažnosti a podľa názoru sťažovateľa nedanie priamych a vyčerpávajúcich

odpovedí na jeho argumenty prednesené v odvolaní ešte samy osebe v kontexte ostatných

súvisiacich okolností prípadu nepostačujú na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia a ústavný súd nemá v tejto situácii žiadny

relevantný dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu, pretože nie je ani štvrtou

inštanciou v systéme všeobecného súdnictva. Navyše, obsahom základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy

účastníka konania, ale jeho podstatou je najmä umožniť každému reálny prístup k súdu,

pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.

), čo bolo vo veci sťažovateľa aj naplnené.

27. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd jednak náležite interpretoval dotknutú

právnu úpravu, ktorá bola aplikovaná na skutkový stav posudzovanej veci, a súčasne

odôvodnenie rozsudku obsahovalo náležitú špecifikáciu postupu, ktorým konajúce súdy

dospeli k záverom o zodpovedajúcej výške vyživovacej povinnosti (vrátane tvorby úspor)

a o zodpovedajúcej úprave styku sťažovateľa s jeho maloletým dieťaťom.

28. Na základe uvedeného ústavný súd posúdil napadnutý rozsudok krajského súdu

ako konformný s obsahom garancií označených článkov a dohovoru a ústavnú

sťažnosť v tejto časti kvalifikoval podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

K sťažovateľom namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu

29. K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu malo

podľa sťažovateľa dôjsť tým, že najvyšší súd nedostatky uvedené sťažovateľom v dovolaní

nevyhodnotil ako spôsobilé založiť prípustnosť dovolania.

30. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

31. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

32. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu

a nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu

nemajúci oporu v zákone.

33. V relevantnej časti napadnutého uznesenia najvyšší súd uviedol:

„V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd

svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti

v zmysle ; v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd citoval

ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Za procesnú vadu

konania podľa nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

16. Z obsahu dovolania otca vyplývajú aj výhrady k právnym záverom odvolacieho

súdu a polemikou s nimi spája svoje presvedčenie, že súdy zasiahli do jeho práva

na spravodlivý súdny proces. Z hľadiska obsahového (viď ) ale otec

v tomto smere nenamieta procesné chyby (nesprávnosti procedúry vedenia konania), ale to,

že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.“

34. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené

podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci

dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia

súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,

že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis

mutandis , ).

35. Právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je v napadnutom

rozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

bolo potrebné dovolanie sťažovateľa odmietnuť ako procesne neprípustné, pričom

sa ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými dovolacími námietkami

sťažovateľa.

36. Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru

o neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty

sťažovateľa.

37. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti

podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

38. Ústavný súd k argumentácii sťažovateľa, že „sťažnosťou napadnuté rozhodnutia

všeobecných súdov vychádzajú z nezákonného a nepoužiteľného znaleckého posudku...,

ktorý vypracovala znalkyňa , kde táto znalkyňa nemala oprávnenie

na zodpovedanie otázok položených v uznesení súdu prvej inštancie“, uvádza, že táto

argumentácia by mohla byť posúdená ako neprípustná, keďže sťažovateľ tvrdený

nedostatok nenamietal ani raz v priebehu celého súdneho konania, pričom tak mohol urobiť

či už podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie alebo podaním dovolania

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Sťažovateľ tak neurobil, čo vyplýva aj z odôvodnenia

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu: „otec v tomto smere nenamieta procesné chyby

(nesprávnosti procedúry vedenia konania), ale to, že rozhodnutia súdov spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci.“ Pozornosti ústavného súdu zároveň neušlo,

že predmetnú námietku vzniesol sťažovateľ v rámci „doplnenia ústavnej sťažnosti“, a to až

po uplynutí lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, a teda aj po uplynutí lehoty

na jej doplnenie.

39. S ohľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti neprichádzalo už do úvahy

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2019